Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204972 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5911204972.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v rade 2/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX a v rade 3/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom M. XX, S. Y., proti odporcom: v rade 1/ neb. S. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX - právni nástupcovia: 1/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2/ MUDr. U. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom U G. XXX/XX, C. X, Česká republika, 3/ I. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, W., 4/ Ing. N. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. X, Y., Česká republika a 5/ D. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, W. a v rade 2/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpený Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou, so sídlom T.. A. R. č. XX, M., v konaní o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/106/2011-396 zo dňa 28.10.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavuje a návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Právnym nástupcom po nebohej odporkyni v rade 1/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 148,75 eur, na ktoré sú oprávnení spoločne a nerozdielne, právnej nástupkyni v rade 3/ po neb. odporkyni v rade 1/ priznal náhradu trov konania vo výške 17,60 eur, právnemu nástupcovi v rade 4/ po neb. odporkyni v rade 1/ priznal náhradu trov konania vo výške 61,90 eur, odporcovi v rade 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 221,67 eur, ktorou povinnosťou zaviazal navrhovateľov v rade 1/ až rade 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne každému jednotlivo do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dôvodil tým, že v intenciách uznesenia krajského súdu sa opätovne oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojených spisov, pričom vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia v rade 1/ až v rade 3/ podali návrh na zmenu návrhu, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 15.08.2013, a teda predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľností pozemkov parcela KN C 2534/7 o výmere 66 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela KN C 2544/3 o výmere 688 m2 záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre katastrálne územie W.. Z tohto dôvodu preto okresný súd súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline, nakoľko došlo k zmene petitu návrhu, a teda podaným návrhom sa navrhovatelia už nedomáhali odstránenia plota, zameral svoju pozornosť na to, či odporcovia, resp. právni nástupcovia po odporkyni v rade 1/ a odporca v rade 2/ zasahujú do vlastníckych práv navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/. S poukazom na dispozičný úkon okresný súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil, nakoľko pred začatím pojednávania konaného dňa 28.10.2015, právny zástupca navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ požiadal, aby súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil. Na základe doplneného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s doterajším dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ je v celom rozsahu nedôvodný. Zmeneným návrhom sa navrhovatelia v rade 1/ až v rade 3/ domáhali vypratania vyššie uvedených nehnuteľností. Okresný súd mal v konaní na základe vypracovaného znaleckého posudku znalca Ing. Polku č. 19/2012 zo dňa 01.10.2012 a dodatku č. 1 k uvedenému znaleckému posudku zo dňa 18.12.2012 preukázané, že sporný plot je postavený na aktuálnej hranici medzi parcelami C KN 1764, C KN 1763/2 a C KN 2534/7, 2534/5 a 2534/3 v k. ú. W., pričom táto hranica nezodpovedá hranici určenej rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 86/80-12C 68/78 ako je zobrazená v znaleckom posudku Ing. Krnáča. Hranica v zmysle rozsudku je určená geometrickým plánom č. 10913262-53/2011 vyhotoveným Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že miera zásahu do vlastníckych práv navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ je minimálna, pričom plot od rohu domu je vzdialený 0,40 m, pričom by mal byť v zmysle rozsudku vzdialený 0,60 m, kovová rúrka, na ktorej je uchytený plot, je vo vzdialenosti 0,50 m, v zadnej časti má byť plot vo vzdialenosti 0,40 m, pričom v skutočnosti je plot vo vzdialenosti 0,36 m. Uvedenú mieru zásahu ovplyvňuje aj kvalita merania, ktoré vykonal Ing. Martin Krnáč, maximálna dĺžka základnice presahuje 140 m, čo zodpovedá 4.triede presnosti merania, kde je určená ako maximálna stredná súradnicová chyba 0,26 m. Z uvedeného okresný súd konštatoval, že dva body, ktoré sú od seba vzdialené menej ako 0,26 m, sa môžu považovať za identické. Zároveň znalec vyslovil, že závery uvedené v znaleckom posudku č. 46/2010 Ing. Pavla Krišpinského považuje za správne. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ aj oplotenie v časti predbieha nad pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov, toto je spôsobené odchýlkou, resp. nepresnosťou v meraní, pričom oplotenie nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/, nakoľko je umiestnené na kovových stĺpikoch. S poukazom na tieto skutočnosti preto nie je podľa okresného súdu dôvod, aby uložil odporcom, resp. právnym nástupcom po odporkyni v rade 1/ povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti, nakoľko odporca v rade 2/ a právni nástupcovia po neb. odporkyni v rade 1/ nijakým spôsobom neobmedzujú navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ vo výkone vlastníckych práv k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Celá táto skutočnosť je podľa okresného súdu spôsobená nepresným meraním, pričom hranica, ktorá prebieha medzi pozemkami, je určená správne. Ako teda konštatoval v dodatku č. 1 znaleckého posudku č. 19/2012 znalec, jednou z možností riešenia ako minimalizovať zásah odporcov do vlastníckych práv navrhovateľov je zmeniť polohu pletivových dielcov, tak ako je zrejmé z prílohy č. 2 a dielec upevnený na kovovom stĺpiku pomocou úchytovej skrutky, ktorý je umiestnený na strane priľahlej stavbe na pozemku navrhovateľov premiestniť na opačnú stranu kovového stĺpika, čím sa dostal pletivový dielec zo vzdialenosti 0,60 m a bol by na hranici pozemkov. Premiestnenie pletivového dielca však nemožno subsumovať pod povinnosť vypratať nehnuteľnosti, nakoľko návrhom sa domáhali navrhovatelia v rade 1/ až v rade 3/ vypratania nehnuteľnosti. Keďže okresný súd nezistil, že by bol dôvod na vypratanie sporných nehnuteľností pre vyššie uvedené dôvody, súd návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ opätovne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Ďalej okresný súd konštatoval, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ navrhol, aby súd vykonal ohliadku na mieste samom, okresný súd jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, vzhľadom ku skutočnosti, že ohliadka na mieste samom by nepriniesla do veci žiadne nové skutočnosti, okresný súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku a jeho dodatku, ktorý považoval za smerodajný pre právne posúdenie uvedenej veci, a preto návrh právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ na vykonanie ohliadky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, nakoľko by to bolo nehospodárne. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi v rade 2/ a právnym nástupcom po neb. odporkyni v rade 1/, ktorí mali vo veci plný úspech, nakoľko návrh navrhovateľov v rade 1/ až v rade 3/ súd ako nedôvodný zamietol, priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľom v rade 1/ až v rade 3/, ktorí vo veci úspech nemali. Proti tomto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia s tým, že okresný súd vo svojom druhom rozhodnutí opätovne zamietol návrh navrhovateľov napriek tomu, že navrhovatelia v priebehu konania predložili viacero dôkazov, ktoré preukazovali opodstatnenosť podaného návrhu. V prvom rade to bol znalecký posudok č. 46/2010 znalca Ing. Pavla Krišpínskeho, ktorý preukazuje, že plot postavený odporcami nejde po hraničnej čiare oddeľujúcej pozemky navrhovateľov a odporcov. Na náklady navrhovateľov bol vyhotovený znalecký posudok, pričom hlavnou úlohou bolo vypracovať znalecký posudok ohľadom priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania, t.j. určiť, kadiaľ má viesť oplotenie, ktoré by malo oddeľovať pozemky, v teréne určiť hranicu medzi susediacimi pozemkami, vypracovať geometrický plán a určiť mieru zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľov. Vo svojom prvom rozhodnutí okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia nepostavili plot na cudzom pozemku a žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckych práv navrhovateľov. Odvolací súd rozhodnutie zrušil s tým, že súd sa mal zaoberať otázkou, či stavba plotu je stavbou, alebo nie. Okresný súd vo svojom rozhodnutí plot za stavbu nepovažoval a poukázal na to, že navrhovatelia sa mali domáhať ochrany vlastníckych práv prostredníctvom žaloby v zmysle ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Názor okresného súdu bol nepochybný a jasný. Navrhovatelia považovali teda za správne, aby došlo k zmene návrhu a požadovali vypratanie nehnuteľnosti. Následne očakávali, že odporcovia budú vykonávať dokazovanie, že plot je stavba a nie je možné žalovať vypratanie, ale odstránenie stavby. V rámci právnej istoty navrhli obhliadku na mieste samom, aby účastníci konania vedeli prehodnotiť, či sa jedná o stavbu, alebo nie. Tento návrh bol zamietnutý, keďže zo strany odporcov nedošlo k doloženiu žiadnych nových dôkazov a ani zo strany súdu nebolo uvedené, že hodlá plot posudzovať inakšie, ako vo svojom prvom rozhodnutí. Preto bolo zrejmé, že návrh navrhovateľov na vypratanie pozemku je správny. Nedošlo teda k žiadnemu novému dokazovaniu a vzhľadom na stav, kedy navrhovatelia mali za to, že súd naďalej trvá na prvotnom posúdení, teda že plot nie stavba, a preto treba žalovať vypratanie pozemku, zotrvali na svojom návrhu. Napriek tomu okresný súd návrh zamietol. Záver okresného súdu o tom, že nie je možné hovoriť o zásahu, keďže plot postavený medzi susediacimi pozemkami je postavený na existujúcej hranici, je v rozpore s rozhodnutím krajského súdu a rozhodnutie okresného súdu porušuje princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd mal upozorniť navrhovateľov, že hodlá posúdiť vec po právne stránke inak a tak im mal dať možnosť na túto zmenu právneho názoru reagovať. Keďže v rámci nového konania nedošlo k upozorneniu, že došlo k zmene právneho názoru, takéto rozhodnutie je prekvapivým. Okresný súd svoj postoj a zmenu názoru neodôvodnil a len poukázal na vyjadrenie znalca, pričom z odôvodnenia nie je ani zrejmé, prečo ich návrh bol zamietnutý, keďže neboli vykonané nové dôkazy a návrhy na ich vykonanie boli zamietnuté. Konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázali na názor, že veci, ktoré majú charakter nehnuteľnosti, ale ktoré sa neevidujú v katastri nehnuteľnosti, nespadajú pod právny režim nehnuteľnosti, pričom to, či ide o stavbu spojenú so zemou pevným základov, ale nie, je potrebné posúdiť podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu. Navrhovatelia preto tvrdili, že treba posúdiť, či sa jedná o stavbu, alebo nie. V priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že odporca v rad 2/ Peter Medveď previedol svoje vlastnícke právo na iného odporcu a nevlastnil žiadny podiel na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcov, a preto bola požiadavka o zastavenie konania voči nemu, keďže nebol pasívne legitimovaný. V priebehu konania však opätovne nadobudol podiel, preto opätovne rozširujú návrh aj na odporcu v rade 2/. Toto predmetné rozhodnutie navrhujú zrušiť. K podanému odvolaniu sa písomne odporcovia vyjadrili tak, že okresný súd v predmetnom konaní v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu posúdeniu. Nesúhlasili s právnym zdôvodnením odvolania, že ide o nepredvídateľný rozsudok, nakoľko otázka posúdenia podľa ustanovenia § 126 ods. 1, resp. § 135c Občianskeho zákonníka bola na posúdení Okresného súdu Ružomberok, nakoľko navrhovatelia podali zmenu návrhu a súd je viazaný návrhmi účastníkov konania. Nesúhlasia ani s tvrdením právneho zástupcu o tom, že súd je povinný poučovať a podľa navrhovateľov má na skutočnosť ako rozhodne navrhovateľov upozorniť. Nie je povinnosťou súdu poučovať účastníkov konania. Ohľadom pasívnej legitimácie odporcu v rade 2/, kedy súd konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil a tento nebol ku dňu 28.10.2015 vlastníkom nehnuteľnosti, je rozhodnutie okresného súdu správne a nie sú zákonné podmienky pre zrušeniu výroku o zastavení konania proti odporcovi v rade 2/. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok vrátane výroku o zastavení konania voči odporcovi v rade 2/ na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) O. s. p. s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 O. s. p.. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami odvolateľov uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Krajský súd po preskúmaní konania pred okresným súdom došiel k záveru, že okresný súd svoje konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní, kde je účastníkovi umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a pod. Uplatnenie týchto konkrétnych práv bolo navrhovateľovi odňaté vadným postupom okresného súdu, keď vo veci samej nenariadil pojednávanie. Postup prvostupňového súdu je aj v rozpore s ustanovením § 153 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že v odôvodnení predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bolo konštatované, že v konaní bol nepochybne preukázaný zásah do vlastníckych práv navrhovateľov a v ďalšom konaní je potrebné sa už len vyporiadať so skutočnosťou, či navrhovateľom poskytnúť ochranu podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, pričom okresný súd bez toho, že by zo strany odporcov došlo k doloženiu nových dôkazov a ani zo strany súdu neboli uvedené dôvody, že hodlá posudzovať plot inakšie, ako vo svojom rozhodnutí, tak mali za to, že okresný súd naďalej trvá na tom, že plot nie je stavba, a preto treba žalovať vypratanie pozemku, z ktorého dôvodu zotrvali na svojom zmenenom návrhu. Postup okresného súdu sa javí odvolaciemu súdu ako nepredvídateľný, prekvapivý, čo je v rozpore s právom účastníka na spravodlivý súdny proces. Z dôvodu potreby predvídateľnosti postupu súdu a posilnenia práva na spravodlivý proces boli do O. s. p. včlenené viaceré ustanovenia, medzi nimi aj ustanovenie § 118 ods. 2 O. s. p., keď sa upravil postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a sporným skutočnostiam. Uvedené ustanovenie vnieslo do čiastočne kontradiktórneho procesu vyššiu ochranu účastníkov konania tým, že sudca musí usmerniť účastníkov konania o rozsahu dokazovania, ktoré mieni vykonať. Z hľadiska uplatnenia procesných práv účastníka je tu významná povinnosť súdu upozorniť účastníka na právne významné skutkové tvrdenia, ktoré ostali medzi účastníkmi sporné, resp. nepreukázané. Na základe uvedeného krajský súd došiel k záveru, že rozhodnutie v súdenej veci porušuje práva navrhovateľov na dokazovanie v zmysle zásad upravených O. s. p., ako aj právo na poučenie v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p., predstavuje odňatie možnosti účastníkom - navrhovateľom konať pred súdom a je v rozpore s ústavným právom účastníkov na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Okrem toho odvolací súd zrušil aj výrok prvostupňového súdu, ktorým konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil s poukazom na dispozičný úkon navrhovateľov, nakoľko z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia O. s. p. takto postupoval a neaplikoval v súvislosti so zastavením konania príslušné ustanovenie O. s. p.. Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o súvisiaci výrok o trovách konania, tento taktiež zrušil a v novom rozhodnutí súd rozhodne v rámci rozhodovania o náhrade trov konania i o náhrade trov, ktoré vznikli účastníkom konania v súvislosti s odvolacím konaním. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to zákon pripúšťa v lehote dvoch mesiacov od doručenia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).