Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Co/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207923 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:6113207923.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Ing. O. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX D. M., štátny občan SR, zastúpenému opatrovníkom Mesto Liptovský Hrádok, so sídlom Hviezdoslavova 170, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 00 315 494, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1.707,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/167/2015-226 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/167/2015-264 zo dňa 23.05.2016 a o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zo dňa 18.12.2015, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.707,27 Eur od 23.08.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/167/2015-226 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/167/2015-264 zo dňa 23.05.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/167/2015-226 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/167/2015-264 zo dňa 23.05.2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"), žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 1.707,27 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.707,27 Eur od 23.08.2010 do zaplatenia, na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne z istiny 1.707,27 Eur od 25.10.2010 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny 5,69 Eur a na náhradu trov konania. Žalobca uvádzal, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej dňa 28.01.2010 na zmenkovú sumu 1.707,27 Eur žalovaným, ktorý sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 23.08.2010 do zaplatenia. 2. Žalovaný bol v zmysle Nariadenia (tlačivom C) vyzvaný na žalobnú odpoveď. V žalobnej odpovedi doručenej okresnému súdu dňa 17.01.2014 žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu neakceptuje, zmenku vidí prvýkrát, podpis na zmenke nie je jeho, o pohľadávke nevie a nepamätá sa. Žalovaný svoj postoj zopakoval aj v podaní zo dňa 24.06.2014. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keďže firma POHOTOVOSŤ, s.r.o. mu je neznáma, nemá voči nej akékoľvek záväzky a skutočnosti uvedené v spise sa mu javia ako nejasné a neznáme. 3. Okresný súd aplikoval ustanovenia čl. 2, čl. 4, čl. 5, čl. 7, bod 13 a čl. 19 Nariadenia, ďalej ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový a vo veci rozhodol rozsudkom podľa ust. § 152 a nasl. O.s.p. Ohľadom pojednávania okresný súd konštatoval, že na pojednávaní sa ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov nezúčastnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy. 4. Okresný súd poukázal na spoločné Stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 s tým, že z tohto stanoviska vyplýva, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Zároveň, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Okresný súd žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobca po obdržaní žalobnej odpovede od žalovaného, spochybňujúcej platnosť zmenky, nepredniesol relevantné skutočnosti v kontexte uvedeného spoločného stanoviska. Žalobca sa nezúčastnil súdneho pojednávania, kde by mohol tieto tvrdenia predniesť. Žalobca zmenkové informácie preniesol do tlačiva návrhu a zdôraznil, že si neuplatňuje akékoľvek iné majetkové právo, len právo zo zmenky, nie z pohľadávky. V zmysle ústavnej zásady rovnosti strán nebolo podľa okresného súdu možné v konaní vykonávať ďalšie dokazovanie, ale vec prejednať adekvátne návrhu žalobcu, ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku. Žalobca predložil zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy, čomu nasvedčujú zmenkové informácie, predovšetkým číslo zmluvy 602000214. Zamietnutím návrhu nebol akceptovaný formalistický prístup žalobcu, ktorý odvodzoval nárok výlučne zo zmenky, keďže takýmto postupom žalobcu dochádzalo k zastieraniu prvotného spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi. Podľa okresného súdu je z označenia zmenky číslom úverovej zmluvy zrejmé, že bola vystavená na zabezpečenia spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. C-76/10, má vnútroštátny súd povinnosť v každom štádiu konania aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. Okresný súd si pre nedostatok skutkových tvrdení nemohol splniť svoju povinnosť ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu a v prejednávanej veci nemohol ani aplikovať spotrebiteľské právo. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý ho vyzýval, aby doplnil skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky, s ktorým postupom okresného súdu podľa žalobcu nemožno súhlasiť. Nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu, a žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá. V súlade s konštantnou judikatúrou je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je ju možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom konania, a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom konania. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Predpokladom pre vydanie rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol v zmysle nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je v zmysle ust. § 120 O.s.p. ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť z už vykonaného dokazovania. V danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom len z predloženej zmenky. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Od žalobcu preto nie je možné požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o odlišný právny vzťah, než aký je predmetom konania. 6. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa žalobcu zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška zabezpečenia. Preto dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 7. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v konaní aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 8. Opatrovník žalovaného sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Žalobca podaním zo dňa 18.12.2015 zobral v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. návrh na začatie konania čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. Žalobca tak uplatňoval v konaní zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. 10. Okresný súd výzvou zo dňa 21.01.2016 vyzval opatrovníka žalovaného, aby v stanovenej lehote oznámil, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí s tým, že ak v stanovenej lehote nebude reagovať, bude sa mať za to, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.). Na túto výzvu opatrovník žalovaného nereagoval. 11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP a§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.707,27 Eur od 23.08.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania krajský súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/63/2016-271 zo dňa 04.10.2016 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.10.2016, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 02.02.2016 (č.l. 237 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu sa poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 18.12.2015 (č.l. 233 spisu), ktorým zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne späť. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Vzhľadom k citovanému zákonnému ustanoveniu krajský súd uvádza, že ak žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, rozsudok uplynutím lehoty na podanie odvolania nenadobudol právoplatnosť, a tým žalobca mohol v odvolacom konaní disponovať so žalobou v celom rozsahu. Žalovaný na výzvu okresného súdu ohľadom jeho súhlasu s čiastočným späťvzatím nereagoval, čím možno v zmysle vtedy platného ust. § 101 ods. 3 O.s.p. mať za to, že voči späťvzatiu žalovaný nemal námietky. Ak pred tým, než krajský súd konal a meritórne rozhodol v odvolacej právnej veci, zobral žalobca žalobu v časti späť, a to v rozsahu uplatneného zmenkového úroku 0,19% denne, krajský súd za aplikácie ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 0,19% zmenkového úroku denne zo sumy 1.707,27 Eur od 23.08.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil za splnenia aj ďalšej podmienky vyplývajúcej z ust. § 370 CSP, a to prezumovaného súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. 15. Podľa ust. § 379 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 16. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu, a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvého stupňa, keďže podľa obsahu písomných predvolaní (č.l. 212) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania. 17. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu krajský súd uvádza, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia a uplatnenú pohľadávku podporil predložením zmenky. Z údajov obsiahnutých v žalobcom vyplnenom tlačive A je zrejmé, že žalobca pohľadávku uplatnil ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorá mala byť vystavená žalovaným na zmenkovú sumu 1.707,27 Eur s príslušenstvom. Okresný súd následne v súlade s Nariadením doručil návrh žalovanému tlačivom C, na ktoré žalovaný reagoval písomným vyjadrením, v ktorom namietol nedôvodnosť uplatnenej pohľadávky s tým, že zmenku vidí prvýkrát a podpis na zmenke nie je jeho (č.l. 38 spisu). Žalovaný tak v súlade s čl. 5 ods. 3 Nariadenia vzniesol námietky voči uplatnenému nároku žalobcu, a to v lehote stanovenej Nariadením. Bolo preto namieste okresným súdom zaoberať sa uplatnenou pohľadávkou žalobcu aj s prihliadnutím na túto žalobnú odpoveď žalovaného, v ktorej žalovaný spochybnil platnosť zmenky. Okresný súd pritom správne poukázal na spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Okresný súd vychádzal z čísla 602000214, uvedeného na zmenke, z ktorého vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného zo spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Okresný súd bol potom povinný aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. Nemôže podľa krajského súdu obstáť námietka žalobcu ohľadom koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením v prípade pasivity žalovaného, keďže žalovaný nebol v konaní pasívny a v odpovedi na tlačivo C spochybnil dôvodnosť uplatnenej pohľadávky žalobcu s tým, že podpis na zmenke mu nepatrí. S prihliadnutím na obsah spisového materiálu a uplatnené námietky žalovaného preto nezistil krajský súd v postupe súdu prvej inštancie vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Krajský súd v súvislosti s uvedenými závermi považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj o rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 19. Nad rámec argumentácie okresného súdu poukazuje krajský súd na žalovaným vznesenú námietku nedostatku jeho podpisu na zmenke, z ktorej žalobca uplatňuje nárok v konaní. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2014 (č.l. 38 spisu) v lehote stanovenej Nariadením na odpoveď vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu uplatnil absolútnu námietku, že podpis na zmenke mu nepatrí. K tejto námietke žalovaného sa žalobca nevyjadril a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenie o pravosti zmenky a tvrdenie, že zmenka bola žalovaným podpísaná. Ak žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, tak dôkazné bremeno o tom, že zmenku podpísal žalovaný ako vystaviteľ, je na žalobcovi. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 1164/2010 a sp. zn. 29Cdo 3478/2007, z ktorých vyplýva, že ak žalovaný poprie pravosť svojho podpisu na zmenke, dôkazné bremeno preukázania pravosti prechádza na žalobcu. To neplatí, ak je podpis žalovaného úradne osvedčený (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1623/2009, uznesenie Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 14Cmo 264/2010), čo však v tejto veci nebolo zistené. Obdobným spôsobom judikoval tiež Najvyšší súd SR, keď v uznesení sp. zn. 1MObdoV/6/2012 z 26. novembra 2013 uviedol: „ Ak žalovaný (dlžník) vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu popiera, že podpis na zmenke je jeho (uplatnil námietku nepravosti podpisu), potom majiteľovi zmenky svedčí dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaný zmenku podpísal t.j., že jeho podpis na zmenke je pravý." 20. Bolo preto namieste krajským súdom odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozsudku okresného súdu vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1, § 262 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.