Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/165/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221676 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:7612221676.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Strojárne Žiar nad Hronom s.r.o., so sídlom Moyzesova 378, 966 22 Lutila, IČO: 31 592 830, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, so sídlom G. XXX, XXX XX F. T. R., proti žalovanému: Dušan Španko, s miestom podnikania 033 01 Jamník 78, IČO: 33 830 924, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom M. Pišúta 919/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 977 504, v konaní o zaplatenie 12.405,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/32/2013-233 zo dňa 10.02.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/32/2013-233 zo dňa 10.02.2015 v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 7.602,95 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.602,95 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia. Okresný súd konanie o zaplatenie 3.474,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.474,16 Eur od 01.07.2009 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žaloba bola pôvodne podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 5.11.2012. Okresný súd Spišská Nová Ves vydal vo veci dňa 03.01.2013 pod č. k. 15Rob/239/2012-29 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Zároveň v podanom odpore podľa § 105 ods. 1 OSP namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu najmä v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 410 ods. 2 OBZ okresný súd žalobe len čiastočne vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v konaní vznikla potreba stanoviť všeobecnú hodnotu podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne ku dňu 07.05.2009 a stanoviť všeobecnú hodnotu podvozku a nadstavby podvozku pred jeho úpravou, preto uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.07.2014 nariadil znalecké dokazovanie a na podanie znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca z odboru Strojárstvo, odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení Ing. Ľudovíta Koškára. Znalecký posudok č. 29/2014 znalec vypracoval ku dňu 07.05.2009, ku ktorému dátumu všeobecnú hodnotu podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne podľa súpisu materiálu použitého pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpise vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby stanovil na 7.505,- Eur + 19 % DPH 8.930,95 Eur a všeobecnú hodnotu podvozku pred jeho úpravou podľa súpisu materiálu použitého pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpise vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby stanovil na 1.328,- Eur bez DPH a s 19 % DPH na 1.580,32 Eur. Znalec na pojednávaní ďalej doplnil, že vychádzal z kalkulácií žalobcu a potvrdil, že prácu si robí poctivo. Uviedol, že vychádzal aj zo súpisu materiálu a prác, ohliadol hlavné položky a stanovil túto hodnotu bez podvozku. Položky, ktoré žalobca fakturoval, sú oprávnené. „V zmysle Zákona 492/2004 Z. z. je znalec povinný pri stanovení koeficientu predajnosti predmetu kúpy vychádzať z piatich položiek, prvým je položka úplnosti, komplexnosti dokumentácie, ktorú stanovil na hodnotu 1 napriek tomu, že tu boli rozpory medzi tvrdením navrhovateľa, ktorý tvrdil, že odovzdal všetku dokumentáciu (aj od elektrického bojlera) s tvrdeniami odporcu, ktorý tvrdil, že podpísal len odovzdávací a preberací protokol. Prvý koeficient môže stanoviť na 1 aj vtedy, ak sa zložka dá využívať aj bez technickej dokumentácie a v danom prípade sa nejednalo o zložitý stroj. Druhá položka sú náhradné diely, služby, oprava, údržba, ktorý stanovil na 1. Vychádzal z celkového prieskumu, keďže navrhovateľ dovtedy vyrobil 60 ks dojární a servis bol zabezpečený. Tretí koeficient je koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, tu je to zložité, pretože jedna časť technológií dodaná na základe kúpnej zmluvy a druhá úprava a nadstavba spolu vytvárajú jeden funkčný celok a navzájom od seba sú nefunkčné, preto stanovil koeficient na 0,8, nakoľko keď oceňoval nadstavbu, tak v rámci Slovenska by bola ťažko predajná bez technológie, pretože sa jedná o zákazkovú výrobu na požiadavku zákazníka. Štvrtý koeficient stanovil na 0,9, nakoľko nadstavba a úprava podvozku je bez technológie, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, nefunkčná. Piaty koeficient - koeficient ostatných vplyvov stanovil na 1, nakoľko stroj bol komplexný, používaný prvým užívateľom v rámci záručnej doby. Pri stanovení vstupnej ceny vychádzal z údajov v spise a z podkladov, ktoré mu predložil navrhovateľ. V tom roku bola hospodárska kríza a ceny materiálov - preglejok a profilov boli vyššie.“ Okrem výsluchu účastníkov konania, svedkov a nariadenia znaleckého dokazovania okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to s kópiou Kúpnej zmluvy zo dňa 01.04.2009 (č.l. 6 a nasl. spisu), s Odovzdávacím protokolom zo dňa 07.05.2009 (č.l. 11 spisu) a zo dňa 28.04.2009 (č.l. 129 spisu), s faktúrou č. 209123 (č.l. 135 spisu), vrátane dobropisu (č.l. 136 spisu), s dokladom o úhrade kúpnej ceny (č.l. 142 spisu), s dodacím listom zo dňa 07.05.2009 (č.l. 12 spisu), s faktúrou na žalovanú sumu (č.l. 13 spisu) vrátane súpisu vykonaných prác a materiálu (č.l. 14 a ž 16 spisu, 86 až 89 spisu), s cenovou ponukou zo dňa 02.04.2009 (č.l. 90 spisu), s obsahom ostatných listín založených v spise. Okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania, a to žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako leasingovým nájomcom bola dňa 01.04.2009 uzatvorená Kúpna zmluva č. 5040900063, predmetom ktorej bola prenosná dojáreň pre ovce s príslušenstvom: fixačné zábrany z kŕmnych žľabov, 10 ks dojacie stroje DeLaval, olejová výveva vrátane elektromotora výrobné číslo 92296054 za kúpnu cenu 19.513,38 Eur s DPH. V zmysle článku III. bod 4 upravujúci Odovzdanie a prevzatie predmetu kúpy, miesto plnenia, prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstva škody na veci, nájomca a predávajúci podpísaním protokolu o odovzdaní predmetu kúpy potvrdili, že predmet kúpy je úplný, spôsobilý na riadne užívanie a že plne zodpovedá požiadavkám leasingového nájomcu. Zároveň sa podpísaním odovzdávacieho protokolu potvrdilo, že leasingový nájomca, resp. jeho splnomocnený zástupca, si pred prevzatím predmet kúpy riadne vyskúšal a bol riadne poučený o jeho prevádzkovaní a údržbe. Financovanie predmetu kúpy sa realizovalo prostredníctvom spoločnosti S Slovensko spol. s r.o., Tomášikova 17, Bratislava, IČO: 35 812 419, na základe Zmluvy o finančnom prenájme č. 504090063. Kúpna cena bola fakturovaná faktúrou č. 209123 na sumu 19.631,88 Eur, ktorá bola splatná 30.04.2009, dobropisovaná daňovým dokladom č. 209133 na sumu 118,50 Eur a celková kúpna cena vo výške 19.631,88 Eur bola uhradená na účet predávajúceho dňa 30.04.2009. Predmet kúpy bol odovzdaný dňa 28.04.2009, ako o tom svedčí Odovzdávací protokol k Zmluve o finančnom prenájme č. 5040900063 podpísaný dodávateľom (žalobcom) a nájomcom (žalovaným). Zaplatenie kúpnej ceny však nebolo predmetom tohto súdneho sporu. Podanou žalobou v zmysle jej čiastočného späťvzatia sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8.960,95 Eur s príslušenstvom titulom ceny za dielo. V konaní ostala sporná otázka, či medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola úprava a nadstavba podvozku. Okresný súd zvýraznil, že povinnosťou účastníkov konania je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd však rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 OSP). „Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, iba tie, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie vo veci. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 06. 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010)“. Podmienkou platnosti Zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka nie je jej písomná forma. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že medzi účastníkmi konania ústnou formou došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola nadstavba podvozku. Zmluva o dielo je odplatnou zmluvou a podstatnou náležitosťou tejto zmluvy je záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Cena musí byť v zmluve dohodnutá, spravidla je dohodnutá konkrétnou sumou alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Zmluva o dielo však môže byť platne uzavretá aj bez dohody o cene alebo dohody o spôsobe jej určenia, avšak strany musia v zmluve prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu bez tohto určenia. Na základe písomnej objednávky žalovaného, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal dodanie prenosnej dojárne pre ovce 1 x 20 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu Kúpnej zmluvy č. 5040900063 zo dňa 01.04.2009, predmet ktorej bol špecifikovaný v článku I. Kúpnej zmluvy ako prenosná dojáreň pre ovce s príslušenstvom: fixačné zábrany z kŕmnych žľabov, 10 ks dojacie stroje DeLaval a olejová výveva vrátane elektromotora výrobné číslo 92296054. Predmet kúpy bol žalovanému odovzdaný dňa 28.04.2009, ako o tom svedčí Odovzdávací protokol k Zmluve o finančnom prenájme č. 504090063 predložený leasingovou spoločnosťou S Slovensko, spol. s r.o. Bratislava (uvedeným dokladom žalobca nedisponuje), prostredníctvom ktorej spoločnosti sa financovala kúpa predmetnej veci. Tým, že žalovaný predmet kúpy riadne prevzal a podpísal Protokol o odovzdaní predmetu kúpy, v zmysle článku III. bod 4 Kúpnej zmluvy potvrdil, že predmet kúpy bol úplný, spôsobilý na riadne užívania a že plne zodpovedá požiadavkám leasingového nájomcu. Tvrdenie žalovaného o dodaní predmetu kúpy v dvoch dňoch sa tak javí ako účelové, nakoľko vlastnoručným podpisom v zmysle zmluvných dojednaní potvrdil prevzatie úplného a bezvadného predmetu kúpnej zmluvy už dňa 28.04.2009. Odlíšenie zmluvy o dielo od kúpnej zmluvy je negatívnym spôsobom vymedzené v § 410 ods. 2 OBZ. Ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť, alebo ak si splnenie záväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo. Výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného mal okresný súd preukázané, že na základe požiadaviek žalovaného žalobca pre neho zrealizoval nadstavbu podvozku dodaného žalovaným s tým, že žalovaný zaplatí cenu diela podľa skutočne dodanej práce a materiálu. Dohoda o cene zmluvy o dielo patrí podľa § 536 ods. 3 OBZ medzi podstatné časti zmluvy o dielo, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená. V súdenom prípade ale zmluvné strany chceli a uzavreli Zmluvu o dielo bez určenia jej konkrétnej výšky, nakoľko v čase jej uzavretia žalobca nemal dostatok poznatkov, aby sa dohodol na konkrétnej výške ceny za dielo. Táto závisela od rozsahu vykonaných prác, od množstva a kvality dodaného materiálu, pretože v čase uzavretia Zmluvy o dielo zmluvné strany nevedeli odhadnúť, aký rozsah prác a materiálov bude potrebný. Predmet zmluvy o dielo žalovaný riadne prevzal dňa 07.05.2009, ako o tom svedčí Odovzdávací protokol predložený žalobcom opatrený podpisom a pečiatkou objednávateľa aj zhotoviteľa, pričom jeho hodnovernosť nespochybňovalo podľa okresného súdu to, že sa jedná o tlačivo leasingovej spoločnosti, keďže prejavy vôle oboch zmluvných strán sú určité a zrozumiteľné. Tým istým dňom žalovaný podpísal aj dodací list. Žalovaný potvrdil, že pri prevzatí predmetu zmluvy o dielo mu bola oznámená cena diela vo výške žalovanej sumy, napriek tomu dielo prevzal. Okresný súd obranu žalovaného, že predmetom kúpnej zmluvy malo byť aj vyhotovenie nadstavby, vyhodnotil ako účelové. Suma 50.000,- Sk predsa predstavovala montáž predmetu kúpy, ako to bolo preukázané z cenovej ponuky predloženej samotným žalovaným. Na stanovenie všeobecnej hodnoty podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne a podvozku pred jeho úpravou okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. V zmysle znaleckého posudku č. 29/2014, nadstavba podvozku pozostáva z rámu nadstavby z jokloviny, protišmykovej podlahy, vodovzdornej časti dojárne, pozdĺžnej priečky vyhotovenej z preglejky, vonkajšieho plášťa z vodovzdornej preglejky obalenej z PVC fóliou, čelných dverí pre vstup aj výstup oviec opatrených pozinkovaným plechom, bočnej strany - výklopnej časti obloženej pozinkovaným plechom, stavebnej časti vyhotovenej z preglejky s atykou a nalepenou lepenkou, pod podlahou z prvej strany je vyhotovený kryt po celej dĺžke zaklápateľný z pozinkovaného plechu, súčasťou dodávky je aj predný a zadný nábeh a celý rám včítane nadstavby sú natreté základnou a vrchnou farbou. Aj skutočnosti zistené znalcom potvrdzovali právny názor okresného súdu, že nadstavba podvozku nebola predmetom kúpnej zmluvy. „Vstupnú cenu znalec stanovil na 10.424,46 eur bez DPH, pričom vychádzal zo súpisu materiálu a prác navrhovateľa, ohliadol hlavné položky prenosnej dojárne a túto hodnotu stanovil bez podvozku. Všeobecnú hodnotu podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne ku dňu 07. 05. 2009 podľa súpisu materiálu použitého pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpisu vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby znalec stanovil na 8.930,95 eur s DPH. Znalec spoľahlivo a presvedčivo odôvodnil stanovenie koeficientu predajnosti, nakoľko sa jednalo o zákazkovú výrobu na požiadavku konkrétneho zákazníka - odporcu. Od znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty podvozku a nadstavby súd odpočítal hodnotu odporcom dodaného podvozku, ktorý znalec stanovil na 1.328 eur, pričom vychádzal aj z čestného prehlásenia odporcu, že samozberací voz jednoosí kúpil za kúpnu cenu 40.000 Sk (s DPH). Preto súdom priznaná suma predstavuje rozdiel t.j. čiastku 7.602,95. Znalec potvrdil, že pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal aj z dokladov predložených navrhovateľom a to výdajky zo skladu, ktoré sú založené v spise (č.l. 87-89 spisu). Pokiaľ sa v znaleckom posudku nachádzajú výdajky zo skladu na čiastku o 990,11 eur vyššiu oproti dokladom založeným v spise, bolo tak tomu z toho dôvodu, že niektoré položky (napr. farba základná, riedidlo, elektróda EVBS 2,5, rukavice kombinované, farba vrchná, atď.) sa tu uvádzajú duplicitne. Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo súdom priznanej sumy od 01. 07. 2009, teda odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného vo faktúre, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní s plnením peňažnej pohľadávky, keď výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie citovaným ustanoveniam Obchodného zákonníka.“ V časti čo do zaplatenia sumy 3.474,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy od 01.07.2009 do zaplatenia, okresný súd konanie so súhlasom žalovaného podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil a v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania si okresný súd podľa § 151 ods. 3 OSP vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej, po tom, čo bude ustálená ich výška. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. „Odvolanie smeruje proti 3. výroku rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh na začatie konania vo zvyšnej časti (v rozdiele medzi 8.930,95 eur a prísl. a 7.602,95 eur a prísl.“. Dňa 20.1.2015 okresný súd na pojednávaní vypočul znalca Ing. Ľudovíta Koškára ustanoveného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty úpravy podvozku a nadstavby dojárne. V rámci výsluchu právny zástupca žalobcu „položil znalcovi otázku, „či vo vstupnej cene 10.424,46 eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie", ktorá však bola v zápisnici z pojednávania na strane 2. nesprávne zaznamenaná ako „či znalec vychádzal pri stanovení vstupnej ceny 10.424,46 eur bez DPH aj s hodnotou podvozku". Zároveň zápisnica vôbec neobsahuje odpoveď znalca na moju otázku, pričom z odpovede bolo zrejmé, že vstupná cena 10.424,46 eur bez DPH nezahŕňa cenu pôvodného podvozku, ale len hodnotu úpravy pôvodného podvozku a jeho nadstavbu. Z uvedeného dôvodu sme proti obsahu zápisnice podali aj námietky, o ktorých však súd do uplynutia lehoty na podanie odvolania nerozhodol.“ Odpoveď na otázku, či vo vstupnej cene 10.424,46 Eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie, považoval žalobca za zásadnú pre určenie výšky nárokov žalobcu v konaní. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sám potvrdil, že vstupná cena 10.424,46 Eur bez DPH podľa znaleckého posudku nezahŕňa cenu pôvodného podvozku, ale len hodnotu úpravy pôvodného podvozku a jeho „nadstavbu, keď na strane 8 posledný odsek uvádza: „Vstupnú cenu znalec stanovil na 10.424,46 eur bez DPH, pričom vychádzal zo súpisu materiálu a prác navrhovateľa, ohliadol hlavné položky prenosnej dojárne a túto hodnotu stanovil bez podvozku." Uvedené je v súlade s vyjadrením znalca prednesením na pojednávaní zo dňa 20.1.2015, nezachytením v zápisnici z uvedeného pojednávania. Ďalej k veci uvádzame, že vstupná cena nie je nijakým spôsobom ovplyvnená všeobecnou hodnotou podvozku pred jeho úpravou, ktorá skutočnosť vyplýva z výpočtov uvedených v znaleckom posudku.“ Ak okresný súd vychádzal z vyššie uvedeného odôvodnenia pri určení čo nezahŕňa vstupná cena 10.424,46 Eur bez DPH, tak potom podľa žalobcu nie je zrejmé, z akých dôvodov odpočítal od tejto hodnoty všeobecnú hodnotu podvozku pred jeho úpravou vo výške 1.328,- Eur bez DPH. Odpočítanie sumy 1.328,- Eur okresný súd len konštatoval, no neodôvodnil. Výsluch znalca žalobca navrhoval práve z dôvodu potreby odstránenia akýchkoľvek pochybností o hodnote diela vykonaného žalobcom pre žalovaného a otázka žalobcu „či vo vstupnej cene 10.424,46 eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie“, smerovala práve k odstráneniu pochybností o vypovedacej hodnote vstupnej ceny. Skutočnosť, že sa znalec na pojednávaní zo dňa 20.1.2015 vyjadril k vyššie uvedenej otázke, bola v konečnom dôsledku zachytená aj v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalobca v odvolaní uviedol, že zo strany okresného súdu došlo odpočítaním všeobecnej hodnoty podvozku pred jeho úpravou vo výške 1.328,- Eur bez DPH od vstupnej ceny 10.424,46 Eur bez DPH k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej a neodôvodnenému zamietnutiu žaloby vo zvyšnej časti, čím bolo konanie postihnuté vadou v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) a d) OSP. Navrhol, aby odvolací súd vo veci postupoval v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) OSP a vo veci „nariadil pojednávanie, s tým, že považujeme za potrebné a zároveň navrhujeme opätovne predvolať znalca Ing. Ľudovíta Koškára na podanie vysvetlenia k znaleckému posudku, či vo vstupnej cene 10.424,46 eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie.“ K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu. Z obsahu podaného odvolania vyplývalo, že prvostupňovému súdu vyčítal nesprávne vyhodnotenie výsluchu znalca, uskutočneného na pojednávaní dňa 20.1.2015 a ergo nesprávne vyhodnotenie znaleckého posudku zo dňa 5.11.2014. Pritom žalobca spolu s jej právnym zástupcom boli prítomní na pojednávaní dňa 20.1.2015 a kládli znalcovi otázky. Následne po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP obidve strany uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca teda nenavrhol „doplnenie znaleckého dokazovania ani doplnenie dokazovania vyhotovením kontrolného znaleckého posudku. Žalovaný sa naopak stotožňuje s žalobkyňou namietaným hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom - znaleckého posudku zo dňa 5.11.2014 a výsluchu znalca. Podľa názoru žalovaného súd správne vyhodnotil závery znaleckého posudku zo dňa 5.11.2014. Pokiaľ ide o žalobkyňou v odvolaní tvrdenú námietku voči obsahu zápisnice z ostatného pojednávania, žalovaný si nespomína, že by žalobkyňa, resp. jej právny zástupca vzniesli nejakú námietku a z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.1.2015 žiadna námietka ani nevyplýva.“ Ďalej podľa žalovaného prvostupňový súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil tak, ako mu to ukladá § 157 ods. 2 OSP. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku ani postup podľa § 214 OSP. „V súvislosti s odvolaním žalobkyne žalovaný tiež poukazuje na to, že ušlo pozornosti žalobkyne (a aj prvostupňového súdu) vyjadrenie znalca, vypočutého na pojednávaní dňa 20.1.2015, ktorý na jednu z otázok žalobkyne odpovedal, že nič z predmetu kúpy (jeho komponentov), tak ako je definovaný v Kúpnej zmluve zo dňa 1.4.2009, podľa jeho názoru nepredstavuje prenosnú, resp. mobilnú dojáreň. Pritom žalovaný od žalobkyne od začiatku požadoval mobilnú dojáreň pre ovce (schopnú presunu v teréne) a za túto jej aj zaplatil 19.513,38 EUR. Požadovať ďalších 12.405,11 € za to, aby kúpená mobilná dojáreň bola skutočne mobilná považoval žalovaný za neopodstatnené a nedôvodné; nota bene za situácie, keď žalovaný dodal/fyzicky odovzdal podvozok žalobkyni ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola mobilná dojáreň. Preto žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.“ Navrhol, aby Krajský súd v Žiline odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd doručil vyjadrenie žalovaného (č.l. 280 spisu) k odvolaniu žalobcu právnemu zástupcovi žalobcu podľa doručenky na č.l. 290 spisu dňa 26.5.2016. Dňa 16.6.2016, teda v deň verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom (verejné vyhlásenie bolo o 8.40.hod.), bolo v podobe mailovej správy doručené vyjadrenie žalobcu k doručenému vyjadreniu žalovaného, avšak v čase 14.26 hod., teda po vykonanom verejnom vyhlásení rozsudku, ktoré podanie nebolo opatrené zaručeným elektronickým podpisom a v podobe riadneho podania bolo krajskému súdu doručené dňa 21.6.2016. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/165/2015-293 zo dňa 25.05.2016 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline. Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa 25.02.2015 (č.l. 261 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods.1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcu. Z podaného odvolania žalobcu bolo zrejmé, že žalobca odôvodňuje podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b) a d) OSP, čiže žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Primárne žalobca v odvolaní namietal, že dňa 20.01.2015 okresný súd na pojednávaní vypočul znalca, Ing. Ľudovíta Koškára ustanoveného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty úpravy podvozku a nadstavby dojárne, avšak podľa žalobcu sa do zápisnice z pojednávania nedostalo, či vo vstupnej cene 10.424,46 Eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie s tým, že zápisnica neobsahuje odpoveď znalca na otázku žalobcu, v dôsledku čoho podal žalobca námietky voči predmetnej zápisnici. O uvedených námietkach okresný súd rozhodol uznesením č.k. 4Cb/32/2013-285 zo dňa 28. augusta 2015, ktorým odstránil uvedenú namietanú nesprávnosť a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2015. Žalobca v odvolaní uviedol, „sme toho názoru, že zo strany súdu došlo odpočítaním všeobecnej hodnoty podvozku pred jeho úpravou vo výške 1.328,- Eur bez DPH od vstupnej ceny 10.424,46 Eur bez DPH k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej a neodôvodnenému zamietnutiu návrhu na začatie konania vo zvyšnej časti, čím je konanie postihnuté vadou v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) a d) OSP“. V súvislosti s uvedenou argumentáciou bolo pre krajský súd rozhodné, že v rámci vykonaného znaleckého dokazovania úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne a podvozku pred jeho úpravou za účelom súdneho konania. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami krajský súd poukazuje na závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, z ktorého je zrejmé, že znalec v rámci znaleckého posudku pod časťou III dal odpoveď na zadané úlohy, kedy všeobecná hodnota podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne ku dňu 07.05.2009, podľa súpisu materiálu použitého pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpisu vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby bola v sume 8.930,95 Eur a všeobecná hodnota podvozku pred jeho úpravou bola v sume 1.328,- Eur, teda v sume bez DPH. Krajský súd zvýrazňuje, že k uvedenému peňažnému určeniu žalobca v priebehu prvostupňového konania neuviedol žiadne námietky. Ak okresný súd konštatoval, že cena dodaného podvozku žalovaným bola znalcom stanovená na 1.328,- Eur, tak zobral do úvahy aj čestné vyhlásenie žalovaného, že samozberací voz jednoosí kúpil žalovaný, čo žalobca v priebehu celého konania nespochybnil. Je potrebné v tejto časti opätovne poukázať i na záver znalca, vyplývajúci zo znaleckého posudku, že znalec (č.l. 185 spisu) určil všeobecnú hodnotu podvozku pred jeho úpravou, podľa súpisu materiálu použitého pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpisu vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby vo výške 1.328,- Eur. Ak potom okresný súd od všeobecnej hodnoty podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne odpočítal všeobecnú hodnotu podvozku pred jeho úpravou, pričom bolo v konaní preukázané, že tento bol zabezpečený žalovaným, tak nie je možné, aby sa krajský súd stotožnil so záverom vyplývajúcim z odvolania podaného žalobcom, ktorý namietal tento záver. Uvedená námietka, že od vstupnej ceny bola odpočítaná suma hodnoty podvozku bez ďalšieho a vzhľadom na prijatý postup okresného súdu a závery okresného súdu, nemohla byť vyhodnotená ako relevantná. V tejto rovine sa javí ako nevyhnutné poukázať na to, že nosným pre závery okresného súdu nebola vstupná cena stanovená znalcom v sume 10.424,46 Eur, ale všeobecná hodnota podvozku a nadstavby podvozku prenosnej dojárne, a to ku dňu 07.05.2009, podľa súpisu materiálu použitého pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpisu vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby a súpisu vykonaných prác pri úprave podvozku a výrobe nadstavby. Napriek tomu, že žalobca spochybnil uvedený záver, neposkytol žiadnu bližšiu argumentáciu, z ktorého dôvodu by mal byť nesprávny postup okresného súdu vo väzbe na závery vyplývajúce z vykonaného znaleckého dokazovania, v nadväznosti na závery znaleckého posudku č. 29/2014, ako i v súvislosti so skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovede znalca, ktorý bol okresný súdom vypočutý dňa 20.01.2015. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce i zo svedeckej výpovede znalca na predmetnom pojednávaní vo väzbe na argumentáciu žalobcu pred súdom prvého stupňa, nebol vytvorený v odvolacom konaní dostatočný priestor pre odklon od záverov súdu prvého stupňa. Krajský súd akcentuje, že ak potom okresný súd pre posúdenie ceny diela vychádzal zo všeobecnej hodnoty diela, tak „Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Obchodný zákonník vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela a určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela za vykonanie diela. Odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou. Základnou povinnosťou zhotoviteľa je povinnosť vykonať dielo. Zhotoviteľ nemusí vykonať dielo vždy sám. Vykonaním diela alebo jeho časti môže poveriť aj tretiu osobu, t.j. osobu, ktorá nie je v zmluvnom vzťahu k objednávateľovi diela. Použitie inej osoby na vykonanie diela nezbavuje zhotoviteľa priamej zodpovednosti objednávateľovi“. „V prípade, ak medzi sporovými stranami bude cena vykonaného diela sporná, bude objednávateľ (žalovaný) povinný zaplatiť žalobcovi cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, teda tzv. cenu obvyklú“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4M Obdo 1/2007 zo dňa 12. februára 2008). Zo znaleckého posudku zo dňa 5.11.2014 vyplýva, že „Výsledkom znaleckého skúmania je všeobecná hodnota zložky majetku, ktorá zodpovedá najpravdepodobnejšej hodnote, za ktorú je možné posudzovaný majetok speňažiť na trhu v danom mieste a čase hodnotenia“ (č.l. 182 spisu). Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že postup okresného súdu bol v súlade nielen s citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj so zákonnou úpravou vyplývajúcou z § 546 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka. Práve v tomto smere odvolací súd poukazuje, že: „Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009). Žalobca v odvolaní uvádzal, aby odvolací súd „nariadil pojednávanie, s tým, že považujeme za potrebné a zároveň navrhujeme opätovne predvolať znalca Ing. Ľudovíta Koškára na podanie vysvetlenia k znaleckému posudku, či vo vstupnej cene 10.424,46 eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie.“ K uvedenej argumentácii krajský súd poukazuje na to, že napriek návrhu žalobcu v odvolaní na nariadenie pojednávania tejto žiadosti nevyhovel. Mal za to, že boli naplnené zákonné podmienky pre prejednanie veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 1, 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/165/2015-293 zo dňa 25.05.2016 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke krajského súdu. V súvislosti s týmto procesným postupom krajský súd primerane a contrario poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp.zn. 1Cdo 120/2009, v zmysle ktorého „...verejné vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Ak súd účastníka neupovedomil zákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, odňal mu možnosť pred súdom konať [§ 237 písm. f) O. s. p.]; táto procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo...“. Zákonná úprava v § 214 ods. 2 OSP umožňuje odvolaciemu súdu o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávania v odvolacej veci nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné za situácie, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre obligatórne nariadenie a vykonanie pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP, ak a) nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a c) nebol daný ani dôležitý verejný záujem na prejednaní veci na ústnom pojednávaní na odvolacom súde. Súčasne odvolací súd uvádza, že za situácie uzavretého skutkového stavu v prvostupňovom konaní (§ 213 ods. 1 OSP) i vzhľadom na dôvody odvolania, v posudzovanej odvolacej veci išlo výslovne o otázku právnu, o otázku výkladu okresným súdom aplikovanej právnej úpravy na daný skutkový stav veci, teda ani z tohto hľadiska odvolaciemu súdu nič nebránilo rozhodnúť v odvolacej veci bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku za dodržania podmienok v § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP. V tomto smere by ani prípadné pojednávanie s účasťou účastníkov a ich právnych zástupcov nemohlo zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Odvolacie dôvody boli vymedzené v odvolaní a ich rozšírenie po uplynutí odvolacej lehoty by nebolo prípustné (§ 205 ods. 3 OSP). Ústava zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale konkrétne a účinné, preto požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/02). „Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu. Princíp verejnosti nie je absolútnym (verejnosť možno výnimočne vylúčiť v prípadoch ustanovených zákonom - porovnaj čl. 48 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky); výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie), nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná. Vyplýva to z doslovného znenia čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), ako aj zo zákonov, ktoré v súlade s ústavou upravujú podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane, o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi. Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania (v danom prípade dodržaním postupu podľa § 156 ods. 3 OSP). Účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôže ovplyvniť postup súdu pri realizácii konania v intenciách článku 142 ods. 3 ústavy. Iný postup všeobecného súdu znamená porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka konania zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor") v spojení s článkom 142 ods. 3 ústavy. Dovolací súd v tejto spojitosti poukazuje na to, že už spomenuté ustanovenie čl. 142 ods. 3 ústavy, ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia rozsudku, má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy, podľa ktorého v prípade, že rozhodujú vo forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vždy verejne. Ide tu o ústavnú záruku, že všeobecné súdy, ako štátne orgány, nemôžu obmedziť právne postavenie účastníkov v konaní pred nimi; právne postavenie účastníkov im má poskytnúť možnosť verejne sa oboznámiť s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na aktívne, faktické, pozitívne konanie štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch). Je zrejmé, že sa týmto ústavným príkazom sleduje ochrana účastníkov konania pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti. Zabezpečuje sa tým aj transparentný výkon spravodlivosti, a tým sa prispieva k dosiahnutiu cieľa sledovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi - je viazaný). Nezanedbateľným je tiež procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp.zn. 1Cdo 120/2009). Uvedené podmienky boli postupom krajského súdu, ktorý nenariadil vo veci pojednávanie, napriek žiadosti žalobcu, dodržané. Krajský súd primárne k dôvodom odvolania žalobcu, obsiahnutým v písomnom podaní uvádza, že z nich mohli byť vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, neuvádzaných žalobcom pred súdom prvého stupňa. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania žalobcu len v medziach odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvého stupňa. Bolo preukázané vykonanie poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP pred okresným súdom (obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.1.2015, č.l. 227 spisu), preto krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým bol viazaný v zmysle § 213 ods. 1 OSP, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 § 213 OSP a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa § 205a ods. 1 OSP. K odvolaciemu dôvodu „opätovne predvolať znalca Ing. Ľudovíta Koškára na podanie vysvetlenia k znaleckému posudku, či vo vstupnej cene 10.424,46 eur bez DPH je zahrnutá aj cena podvozku alebo nie“, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalobcu bol novo tvrdený, poskytnutý až v podanom odvolaní, preto za stavu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady vyplývajúcej z § 120 ods. 4 OSP v spojení s § 205a ods. 1 OSP nebolo možné na tento odvolací dôvod žalobcu prihliadnuť ako na relevantný. Krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom dňa 20.1.2015 (č.l. 227 spisu), podľa ktorej žalobca nežiadal vykonanie nových dôkazov a žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Preto z tohto odvolacieho dôvodu nemohol byť posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže v zmysle § 120 ods. 4 OSP v spojení s § 205a ods. 1 OSP sa tento odvolací dôvod nemohol stať relevantným odvolacím dôvodom práve z titulu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady pri tvrdení skutočností a označovaní dôkazov do momentu vyhlásenia uznesenia súdom prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého ... „ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“. Len pre úplnosť krajský súd práve v rovine tohto odvolacieho dôvodu poukazuje na opravné uznesenie okresného súdu zo dňa 28. augusta 2015. K úplnosti krajský súd len pripomína, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 157 ods. 2 OSP. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. Na základe odvolacích dôvodov žalobcu nebolo krajským súdom zistené, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). Podľa § 224 ods. 4 OSP, krajský súd vyslovil, že o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, pretože okresný súd pri trovách súdneho konania postupoval v zmysle § 151 ods. 3 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).