Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213975 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:8715213975.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: POĽANA, a.s., so sídlom 059 56 Tatranská Javorina 27, IČO: 31 717 446, zastúpeného zástupcom TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: RIGHT POWER, a.s., so sídlom M. R. Štefánika 3570/129, 010 01 Žilina, IČO: 36 366 544, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/528/2015-36 zo dňa 5. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/528/2015-52 zo dňa 02.02.2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/528/2015-36 zo dňa 5. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/528/2015-52 zo dňa 02.02.2016 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh žalobcu, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 09.12.2015, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia predbežné opatrenia, podľa ktorého bude uložená žalovanému povinnosť počnúc dňom 01.01.2016 uvoľniť všetky a akékoľvek technické zariadenia umožňujúce pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti zemného plynu pre odberné miesto POD SKSPPDIS001030020280, ktoré zariadenia žalovaný využíva za účelom plnenia povinností zo Zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086 uzavretej so žalobcom dňa 30.11.2012 tak, aby bolo akýmkoľvek iným dodávateľom zemného plynu umožnené dodávať zemný plyn k stavbe so súpisným číslom XX, evidovanej na LV č. XX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 119/4 pre katastrálne územie A. T., obec A. T., okres Poprad. Okresný súd v súvislosti s podaným návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. so zdôraznením na predbežné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v konaní o veci samej, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Z podaného návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyplynulo, že žalobca sa domáhal jeho nariadenia pred začatím
konania vo veci samej podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. z dôvodu tvrdenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Konkrétne sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia s odkazom na ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, a to najmä zo Zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu S č. PF/42400086 uzavretej medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom zemného plynu dňa 30.11.2012 v znení Dodatkov č. 1 a 2 mal okresný súd osvedčenú existenciu tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Z obsahu zmluvy v spojení s dodatkami č. 1 a 2 vyplynulo, že pôvodne dojednaná doba účinnosti zmluvy od 01.01.2013 na dobu určitú do 01.01.2014 s možnosťou predĺženia na dobu 12 mesiacov za predpokladu, že nedôjde k vypovedaniu Zmluvy jednou zo zmluvných strán s výpovednou lehotou 3 mesiace pred ukončením platnosti zmluvy, bola Dodatkom č. 1 uzavretým dňa 30.12.2013 zmenená na dobu účinnosti od 01.01.2014 na dobu určitú do 31.12.2014 a Dodatkom č. 2 uzatvoreným dňa 12.01.2015 na dobu trvania zmluvy s účinnosťou od 01.01.2015 na dobu určitú do 31.12.2015. Z predložených listinných dôkazných prostriedkov ďalej vyplynulo, že žalobca výpoveďou zo dňa 29.09.2015 zmluvu v znení Dodatkov č. 1 a 2 vypovedal, pričom uviedol, že s poukazom na dátum doručenia výpovede k skončeniu zmluvného vzťahu dochádza k 31.12.2015. Dátum doručenia výpovede žalovanému žalobca preukázal fotokópiou doručenky na č.l. 7 spisu, z ktorej vyplynul deň prevzatia doručovanej písomnosti žalovaným 30.09.2015. Z listu žalovaného zo dňa 14.10.2015 vyplývala neakceptácia výpovede zo strany žalobcu z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok, kedy výpoveď mala byť doručená žalovanému dňa 12.10.2015.
Žalobca nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorým odvodzoval podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania odôvodňoval tým, že nakoľko žalovaný neakceptuje výpoveď zmluvy danú žalobcom a ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania k 31.12.2015, žalobca nemá možnosť od 01.01.2016 zabezpečiť si dodávky zemného plynu do nehnuteľnosti stavby hotela KOLOWRAT v Obci A. T. iným dodávateľom, pretože predpokladom uzatvorenia zmluvy s novým dodávateľom podľa ust. § 17 ods. 9 zákona o energetike je ukončenie zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej zo skorším dodávateľom. Žalobca tak uviedol, že na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve bezprostredne hrozí škoda a rovnako aj ujma na strane žalobcu v podobe ušlého zisku z dôvodu nemožnosti prevádzkovať hotel počas hlavnej sezóny, kedy bez dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením nebude schopný zabezpečiť vykurovanie hotela v zimných mesiacoch.
V podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zároveň žalobca uviedol, že v dôsledku rozporov o vzájomných právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovaným v priebehu roka 2015 žalovaný prestal žalobcovi plyn dodávať a zároveň sa vyjadril, že až do vyriešenia situácie plyn žalobcovi dodávať nebude. Okresný súd konštatoval, že z obsahu zmluvy predloženej žalobcom v znení jej Dodatkov č. 1 a 2 nebolo možné jednoznačne identifikovať odberné miesto, ktorého sa dodávka zemného plynu na základe zmluvy týkala, pretože z obsahu týchto listín vyplýva len „POD“ kód odberného miesta. Z tvrdení žalobcu v podanom návrhu vyplýva, že dodávky plynu sa majú týkať stavby hotela KOLOWRAT v A. T., ktorá má byť vo vlastníctve žalobcu. Okresný súd získaním informácií prostredníctvom vyhľadávača na internete zistil, že tvrdený hotel KOLOWRAT bol pôvodne nazývaný hotel Poľana, ku ktorému vlastníctvo žalobcu vyplýva z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. 46 pre katastrálne územie A. T.. Z podaného návrhu a z pripojených listinných dôkazných prostriedkov však nebolo možné zo strany okresného súdu jednoznačne ustáliť, že hotel KOLOWRAT (hotel Poľana) bol dojednaným odberným miestom v zmysle zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zároveň pokiaľ žalobca tvrdil, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia mu hrozí bezprostredne ujma, resp. škoda jednak v dôsledku nevykurovania samotnej nehnuteľnosti hotela KOLOWRAT a jednak v dôsledku ušlého zisku z dôvodu nemožnosti prevádzkovať hotel počas hlavnej zimnej sezóny, tak okresný súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, akým spôsobom doposiaľ zabezpečoval dodávku zemného plynu do predmetnej nehnuteľnosti, kedy je zrejmé, že vykurovacia sezóna sa nezačína dňom 01.01.2016 a aj doposiaľ bolo zo strany žalobcu potrebné minimálne za obdobie jesenných mesiacov a rovnako mesiaca december vykurovanie tohto hotela v prípade jeho prevádzkovania zabezpečovať. Žalobca neosvedčil a ani bližšie nekonkretizoval tvrdené rozpory medzi účastníkmi konania týkajúce sa práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou, ako aj skutočnosť, že by žalovaný žalobcovi zemný plyn v súlade s uzatvorenou zmluvou nedodával, ktorá skutočnosť by predstavovala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu.
Zo skutočností uvádzaných žalobcom v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z predložených listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že medzi účastníkmi konania je sporné, či na základe výpovede zmluvy danej žalobcom zo dňa 29.09.2015 dôjde k zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou ku dňu 31.12.2015, kedy medzi účastníkmi konania je sporný deň doručenia tejto výpovede žalovanému. Za konštatovania takéhoto charakteru sporných skutočností týkajúcich sa zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania okresný súd dospel k záveru, že navrhované predbežné opatrenie nepredstavuje správne zvolený prostriedok dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Návrhom vo veci samej sa žalobca mieni domáhať určenia platnosti výpovede Zmluvy zo dňa 29.09.2015 a určenia skončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného Zmluvou ku dňu 31.12.2015. Za danej situácie, pokiaľ medzi účastníkmi konania je sporná otázka skončenia zmluvného vzťahu založeného Zmluvou ku dňu 31.12.2015 na základe výpovede danej žalobcom, by vyhovenie podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vytvorilo medzi účastníkmi konania nenávratný stav, kedy žalobcovi by nariadené predbežné opatrenie umožnilo uzatvoriť novú zmluvu o dodávke plynu s iným subjektom napriek tej skutočnosti, že ukončenie zmluvy o dodávke plynu s predchádzajúcim zmluvným partnerom, a to žalovaným by bolo sporné. Za danej situácie okresný súd mal za to, že je namieste, aby dodávky plynu do odberného miesta žalobcu za predpokladu, že týmto odberným miestom je žalobcom prevádzkovaný hotel KOLOWRAT v A. T., boli až do vyriešenia spornosti platnosti výpovede zmluvy zabezpečované na základe existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou práve žalovaným, a to buďto na základe dobrovoľného plnenia povinností vyplývajúcich žalovanému z tejto zmluvy, kedy okresnému súdu nebolo zrejmé, prečo žalovaný za situácie neakceptácie platnosti výpovede zmluvy tieto povinnosti neplní, a táto skutočnosť ani nebola žalobcom osvedčená, alebo na základe uloženia tejto povinnosti súdom. Okresný súd preto návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu č.k. 38Cb/528/2015-36 zo dňa 5. januára 2016 v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.). Žalobca sa v záujme predídenia bezprostredne hroziacej škody značného rozsahu svojím návrhom zo dňa 25.11.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia podľa ust. § 74 O.s.p.. Účelom domáhania sa súdnej ochrany zo strany žalobcu bolo zabezpečenie vykurovania nehnuteľnosti v jeho vlastníctve - hotel KOLOWRAT, nachádzajúcej sa v obci A. T., v severnej časti Vysokých Tatier, keďže žalovaný aj napriek riadne skončenému zmluvnému vzťahu odmieta uvoľniť prípojku, ku ktorej by sa mohol pripojiť iný dodávateľ a zabezpečiť tak vykurovanie hotela počas zimných mesiacov, a teda bolo zrejmé, že ani nedodáva zemný plyn nevyhnutný na vykurovanie priestorov hotela. Okresný súd v rámci svojho stanoviska, prečo nemohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, sa obmedzil na konštatovanie, že z podaného návrhu a predložených listín nebolo možné jednoznačne ustáliť, že hotel KOLOWRAT (hotel POĽANA) bol dojednaným odberným miestom v zmysle Zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086, pričom uvedenou právnou mienkou sa riadil pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na charakter predbežného opatrenia v spojení aj s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, z ktorého vyplýva, že je postačujúce osvedčenie skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ktoré sa javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na všetky predložené dôkazy (výpis z LV č. XX), ako aj verejne dostupné listiny, je postačujúce v zhode aj s ustálenou judikatúrou, ak sa skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že hotel KOLOWRAT (hotel POĽANA) bol dojednaným odberným miestom v zmysle Zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086, bola z okolností prípadu a predložených dôkazov zrejmá, aj keď postačuje len samotná pravdepodobnosť existencie takejto skutočnosti. Žalobca súčasne čestne prehlásil, že nemá so žalovaným uzavretý iný zmluvný vzťah ako ten, ktorý súvisí s dodávaním plynu do hotela KOLOWRAT. Adresa dodacieho miesta, ktorá zodpovedá lokalizácii hotela, bola uvedená na faktúrach vystavených žalovaným, pričom fotokópiu jednej z nich priložil žalobca k odvolaniu ako prílohu. Žalobca mal za to, že bolo dostatočne preukázané, že odberné miesto je prevádzka hotela KOLOWRAT.
Okresný súd v súvislosti s posúdením návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nerešpektoval ani tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009, podľa ktorého ...„Od nikoho totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze“. Okresný súd konštatoval, že žalobca neosvedčil, že žalovaný mu nedodáva zemný plyn. Od žalobcu zo strany okresného súdu nebolo spravodlivé žiadať, aby žalobca preukazoval alebo iným spôsobom osvedčoval, že mu žalovaný nedodáva zemný plyn. Žalobca v podstate ani nedisponuje dôkazom, ktorý by mal byť predložený za účelom osvedčenia uvedenej skutočnosti. Neobstál ani argument okresného súdu, ktorý vyplýval z požiadavky na žalobcu, aby žalobca preukázal ako zabezpečil kúrenie do 31.12.2015, pretože skutočnosť, že žalobca vydržal bez plynu do 31.12.2015 neznamená, že vydrží aj zvyšok zimy. Tieto skutočnosti nemohli mať žiaden vplyv na rozhodovanie o nariadení alebo nenariadení predbežného opatrenia, keďže nesúviseli s predmetom konania. Žalobca bol nútený si zabezpečiť alternatívny zdroj vykurovania, a to vo forme elektrických ohrievačov. Tento uvedený zdroj vykurovania však nie je z dlhodobého hľadiska ekonomicky udržateľná alternatíva vykurovania. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preukázal dostatočným spôsobom, že v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami v čl. II. Dodatku č. 2 k zmluve, ako aj v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sa vzťahujú na predmetný obchodno-právny vzťah, doručil dňa 30.09.2015, čiže v dojednanej trojmesačnej lehote pred uplynutím platnosti zmluvy žalovanému výpoveď zmluvy, čoho právnym následkom bolo ukončenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ku dňu 31.12.2015. Okresný súd však nezobral do úvahy skutočnosť, že došlo k zániku záväzkovo- právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ku dňu 31.12.2015. Pokiaľ žalobca preukázal skončenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, tak bolo nelogické, aby okresný súd konštatoval, že žalobca mal možnosť zabezpečiť dodávky zemného plynu na základe existujúceho záväzkovo- právneho vzťahu so žalovaným. Okresný súd nepreukázal ani len snahu preskúmať potrebu poskytnúť ochranu ohrozeným právam žalobcu, ale sledoval výlučne potencionálny záujem žalovaného, keď sa v rozhodnutí obmedzil len na tvrdenie, že by medzi žalobcom a žalovaným v prípade nariadenia predbežného opatrenia mohol vzniknúť nenávratný stav. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, pretože nariadením predbežného opatrenia by za žiadnych okolností nenastal nenávratný stav medzi účastníkmi konania, a to s poukazom aj na ust. § 17 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, z ktorého ustanovenia vyplýva, že Podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu je ukončenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s pôvodným dodávateľom elektriny alebo zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej s pôvodným dodávateľom plynu najneskôr ku dňu vykonania tejto zmeny a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s novým dodávateľom plynu s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Pokiaľ by vo veci samej bolo určené, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený na základe zmluvy o dodávke zemného plynu trvá naďalej, táto skutočnosť bude mať za následok neplatnosť všetkých prípadných zmlúv o dodávke zemného plynu uzavretých s inými dodávateľmi a následne bude tak prípadný nový dodávateľ povinný uvoľniť plynovú prípojku pre pôvodného dodávateľa (žalovaného). Okresný súd v tejto súvislosti bral ohľad výlučne len na ochranu záujmov žalovaného a žiadnym spôsobom nereflektoval na legitímne a podložené požiadavky poskytnutia ochrany zo strany žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, z ktorého vyplýva, že „ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany“.
Žalobca dostatočne preukázal, že v prípade nemožnosti vykurovania hotela mu hrozí, že dôjde k vzniku škody značného rozsahu a zároveň aj k ušlému zisku v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Súčasne v prípade nariadeného predbežného opatrenia žalovaný nebude žiadnym spôsobom poškodený na svojich právach, pretože v období posledných mesiacov žalobcovi nedodáva plyn a podľa jeho vyjadrení ani dodávať nebude, v dôsledku čoho mu nevzniká nárok na odplatu, pričom blokovaním prípojky aj po skončení zmluvného vzťahu sleduje žalovaný vytvorenie tlaku na žalobcu v záujme privodiť si tak lepšie postavenie pri rokovaní o sporných právach a povinnostiach medzi stranami. Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za nezákonné, ktoré uprednostňuje záujmy žalovaného a nebola poskytnutá potrebná a nevyhnutná ochrana bezprostredne ohrozenému právu žalobcu. Zamietnutím návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj viacerých zásad a princípov občianskeho súdneho konania. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou skončenia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca predložil dôkazy, ktoré preukazovali jeho tvrdenia. Žalobca zreteľne preukázal, že žalovaný zjavne účelovo neakceptuje legitímne danú výpoveď zo zmluvného vzťahu. Žalobca v dôsledku nedodávania
zemného plynu a súčasného blokovania plynovej prípojky nemá faktickú možnosť zabezpečiť potrebné vykurovanie hotela. Žalobcovi hrozí vznik značnej hospodárskej škody, ako aj vznik ušlého zisku v rámci jeho podnikateľskej aktivity. Žalovaný nebude v prípade nariadenia predbežného opatrenia žiadnym spôsobom poškodený na svojich právach. Oprávnenie nedodávať plyn nemá byť prostriedkom vydierania, ale má slúžiť len na ochranu práv a záujmov dodávateľa, keď má za to, že si odberateľ neplní všetky povinnosti. Okresný súd vydal vo veci nezákonné rozhodnutie, keď nerešpektoval predložené dôkazy a skutkové tvrdenia. Dospel k nesprávnym záverom, preto žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že sa žalovanému nariadi, aby uvoľnil všetky a akékoľvek technické zariadenia umožňujúce pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti zemného plynu pre odberné miesto POD SKSPPDIS001030020280, ktoré zariadenia žalovaný využíva za účelom plnenia povinností zo Zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086 uzavretej so žalobcom dňa 30.11.2012 tak, aby bolo akýmkoľvek iným dodávateľom zemného plynu umožnené dodávať zemný plyn k stavbe so súpisným č. XX, evidovanej na LV. č. XX, nachádzajúcej sa na parcele č. 119/4, pre k.ú. A. T., Obec: A. T., okres Poprad.
Opravným uznesením č.k. 38Cb/528/2015-52 zo dňa 02.02.2016 okresný súd v záhlaví písomného vyhotovenia uznesenia zo dňa 05.01.2016 č.k. 38Cb/528/2015-36 opravil označenie žalovaného, ktoré má správne znieť: „RIGHT POWER, a.s., so sídlom M. R. Štefánika 3570/129, 010 01 Žilina, IČO: 36 366 544“. V odôvodnení opravného uznesenia poukázal na výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 52565/L, z ktorého bolo zrejmé, že subjekt RIGHT POWER ENERGY, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 3570/129, 010 01 Žilina, IČO: 44 742 479, označený ako žalovaný v záhlaví uznesenia zo dňa 05.01.2016, č.k. 38Cb/528/2015-36 bol v čase vyhotovenia uznesenia vymazaný z obchodného registra (dňom 01.01.2016), pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť RIGHT POWER, a.s., so sídlom M.R. Štefánika 3570/129, 010 01 Žilina, IČO: 36 366 544. Okresný súd poukázal na ust. § 164 O.s.p. a vydal opravné uznesenie, ktorým opravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 05.01.2016 č.k. 38Cb/528/2015-36, pričom na strane žalovaného správne označil právneho nástupcu pôvodne označeného žalovaného tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti opravného uznesenia.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Primárne krajský súd uvádza, že v súvislosti s opravným uznesením okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/528/2015-52 zo dňa 02.02.2016 bol spisový materiál vrátený Okresnému súdu Žilina podaním Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.02.2016 z titulu predčasne predloženej veci, keďže k momentu prvého predloženia okresným súdom krajskému súdu, a to dňa 10.02.2016, súčasťou spisového materiálu nebola doručenka od zástupcu žalobcu, týkajúca sa doručovania opravného uznesenia č.k. 38Cb/528/2015-52 zo dňa 02.02.2016. Práve z titulu uvedeného, ako aj, že od doručenia opravného uznesenia v zmysle poučenia plynie 15-dňová lehota na podanie odvolania, bolo vrátením veci okresnému súdu zo strany krajského súdu podaním zo dňa 11.02.2016 uložené, aby spisový materiál bol doplnený o doručenku, ktorou sa preukazuje doručenie opravného uznesenia č.k. 38Cb/528/2015-52 zo dňa 02.02.2016 zástupcovi žalobcu s tým, že až po uplynutí odvolacej lehoty, a to 15-dňovej zákonnej lehoty proti predmetnému opravnému uzneseniu bude možné vec opätovne vrátiť Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu. Okresný súd po splnení uvedeného opätovne predložil spisový materiál Krajskému súdu v Žiline s novou predkladacou správou, podľa ktorej bol spisový materiál Krajskému súdu v Žiline predložený dňa 10.03.2016.
Podľa ust. § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ust. § 75 ods. 2 prvá časť prvej vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa ust. § 75 ods. 2 druhá veta O.s.p. z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Za aplikácie aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s odvolacími dôvodmi žalobcu, obsiahnutými v písomne podanom odvolaní zo dňa 21. januára 2016.
Bolo nepochybné, čo skonštatoval aj okresný súd, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať určenia platnosti doručenej výpovede a s tým súvisiaceho následku, že ku dňu 31.12.2015 došlo k platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, založeného zmluvou o dodávke plynu. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sformuloval žalobca tak, že súd nariadi žalovanému, aby počnúc dňom 01.01.2016 uvoľnil všetky a akékoľvek technické zariadenia umožňujúce pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti zemného plynu pre odberné miesto POD SKSPPDIS001030020280, ktoré zariadenia žalovaný využíva za účelom plnenia povinností zo Zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086 uzavretej so žalobcom dňa 30.11.2012 tak, aby bolo akýmkoľvek iným dodávateľom zemného plynu umožnené dodávať zemný plyn k stavbe so súpisným číslom XX, evidovanej na LV č. XX, nachádzajúcej sa na parc. č. 119/4 pre kat. územie A. T., Obec: A. T., okres: Poprad.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu s doloženými listinami tak, ako to uviedol i okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, bolo zrejmé, že žalobca osvedčil, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvný vzťah, a to Zmluvou o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom zemného plynu dňa 30.11.2012 v znení dodatkov č. 1 a 2. Súčasne však z postupu žalobcu a žalovaného bolo zrejmé, že je medzi nimi sporné ukončenie, resp. neukončenie uvedeného zmluvného vzťahu, keď žalobca tvrdí, že v súlade so zmluvou, ako aj uzavretými dodatkami a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou doručenou žalovanému ukončil zmluvný vzťah ku dňu 31.12.2015, čo žalovaný rozporoval, resp. jeho právny predchodca listom zo dňa 14.10.2015 (č.l. 6 spisu), v ktorom vyjadril, že neakceptuje výpoveď žalobcu z titulu nedodržania zmluvných podmienok podľa dodatku č. 2 k zmluve v zmysle čl. II a Všeobecných obchodných podmienok - VOP bod 9 ods. 9.7.. V súvislosti s podaným návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia je tak zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným ako právnym nástupcom je spornosť ohľadom skončenia, resp. neskončenia zmluvy o dodávke zemného plynu pre kategóriu odberu „S“ č. PF/42400086 uzavretej medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným, resp. právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom (ďalej len „zmluva o dodávke zemného plynu“). Práve predmetná spornosť sa na základe tvrdení poskytnutých žalobcom v návrhu zo dňa 25. novembra 2015 na nariadenie predbežného opatrenia má riešiť v rámci konania vo veci samej, keď žalobca sa svojou žalobou mieni domáhať určenia platnosti doručenej výpovede a s tým súvisiaceho následku, že ku dňu 31.12.2015 došlo k platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, založeného zmluvou o dodávke zemného plynu. Vzhľadom k predmetnej spornosti, ktorá má byť riešená v rámci konania o veci samej, potom nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy preukázané skončenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalobcu. Okresný súd takúto argumentáciu žalobcu ohľadne skončenia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemohol prevziať do záverov svojho rozhodnutia, keď práve otázka skončenia alebo neskočenia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu výpoveďou žalobcu bude mať priestor až v rámci riešenia vo veci samej. Je síce pravdou, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce osvedčenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku a druhou zákonnou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, avšak za stavu vyvolanej spornosti medzi žalobcom a žalovaným ohľadne ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu, keď spôsob jej ukončenia výpoveďou žalobcu žalovaný neakceptuje, nemožno potom v takomto štádiu spornosti, aby súdy konštatovali, t.j. okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, že žalobca už pri konaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preukázal skončenie záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalobcu. V tomto odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný.
Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá povinnosť súdu skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. ustanovenia O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, t.j. ak nie je splnená aspoň jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemôže byť vyhovené.
Vzhľadom k zákonom stanoveným podmienkam pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potom nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorým namietal, že okresný súd od neho nemohol spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti, a to, aby žalobca preukazoval alebo iným spôsobom osvedčoval, že mu žalovaný nedodáva zemný plyn. Tento odvolací argument žalobcu nie je v rovine jeho tvrdení, že sa vyžadovalo v rámci konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, aby žalobca osvedčoval neexistenciu určitej právnej skutočnosti, t.j. v danom prípade, že žalovaný nedodáva zemný plyn, pretože okresný súd svojim postupom v súlade so zákonnou úpravou skúmal, či boli osvedčené obidve zákonom vyžadované podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Prvou podmienkou je osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. osvedčenie naliehavosti pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Predsa okresný súd nepožadoval na žalobcovi, aby osvedčoval neexistujúcu právnu skutočnosť, a to osvedčovanie nedodávania zemného plynu žalovaným žalobcovi, ale okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobca neosvedčil naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia. Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že k odôvodneniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy sa vyžaduje osvedčenie priamej, reálne a bezprostredne hroziacej ujmy. Nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu o správaní sa žalovaného v rozpore s jeho povinnosťami, vyplývajúcimi z uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu. Naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčená zo strany žalobcu len takým správaním a konaním žalovaného, ktoré nielen hypoteticky, ale reálne je spôsobilé u žalobcu vyvolať bezprostredne a priamo hroziacu ujmu, ktorú nemožno odvrátiť inak, len cez procesno-právny inštitút nariadeného predbežného opatrenia. Je pritom povinnosťou žalobcu osvedčiť, že žalovaný uskutočňuje také úkony, ktoré bezprostredne a priamo vedú k nebezpečenstvu ujmy na strane žalobcu. K uvedenému však v štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany žalobcu nedošlo.
Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca neosvedčil druhú kumulatívnu podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia, keď neosvedčil odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Nešlo tu o okresným súdom uplatňovanú, resp. nerešpektovanú tzv. negatívnu dôkaznú teóriu vo vzťahu k žalobcovi, pretože okresný súd len zákonným spôsobom postupoval, ak skúmal, či boli osvedčené obidve zákonné podmienky k nariadeniu predbežného opatrenia. Ak tomu tak nebolo, tak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné vyhovieť. V konečnom dôsledku ani žalobcov naformulovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je návrhom dočasnej, provizórnej ochrany tvrdených práv žalobcu, keďže znením povinnosti, ktorú navrhuje žalobca v rámci nariadeného predbežného opatrenia uložiť žalovanému, by nastal stav ukončenia plnenia povinností žalovaným v zmysle uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu.
Krajský súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť podmienku bezprostredne hroziacej ujmy, resp. podmienku naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. v primeranej miere a intenzite osvedčiť túto zákonom vyžadovanú podmienku, aby bolo možné jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí byť ako podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia daná, reálna a priama. K osvedčeniu naplnenia tejto podmienky pritom zo strany žalobcu nedošlo ani v rámci odvolacieho konania. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe
tvrdení žalobcu, keďže samotný zákon v ust. § 75 ods. 2 O.s.p. pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje splnenie obidvoch podmienok. Práve pre zákonnú úpravu, ktorá vyžaduje splnenie obidvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, nebolo možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu v tom, že by postupom okresného súdu a z titulu vyvolaného odvolacieho konania aj postupom krajského súdu, ktorý rozhodnutie okresného súdu potvrdil, došlo „k sledovaniu výlučne potencionálneho záujmu žalovaného“. V podstate bol to žalobca, ktorý sa obrátil na súd s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a na ňom v zmysle zákonnej úpravy bolo, aby v primeranej miere a intenzite osvedčil obidve zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak tomu tak nebolo, tak nemohol byť úspešný s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/2012 zo dňa 29. februára 2012, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že ...„Inštitút predbežného opatrenia predstavuje až sekundárny nástroj, ktorého predpoklady sú presne v Občianskom súdnom poriadku určené, preto primárne sa má zabezpečovať ochrana práv, či nárokov z obchodno-právnych vzťahov podaním návrhu v občianskom súdnom konaní“.
To, že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo vyhovené, neznamená porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného, ak návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo vyhovené, tak z titulu neosvedčenia zákonných podmienok k tomu, aby mohlo dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia.
K právu na spravodlivý súdny proces, ako k právu na súdnu ochranu nepatrí, aby bol účastník so svojim návrhom v súdnom konaní úspešný, ani to, aby bolo rozhodnuté v zmysle jeho predstáv. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 218/02, I. ÚS 87/07). V súvislosti s podaným návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 25. novembra 2015 nebola osvedčená naliehavosť k nariadeniu predbežného opatrenia a ani jeho primeranosť v rozsahu žalobcom navrhovanej povinnosti, ktorá sa má žalovanému nariadením predbežného opatrenia uložiť (§ 75 ods. 2 O.s.p.), preto potom nemohlo byť nariadené predbežné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu. Ak sa vyhodnocujú zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia so záverom, že neboli osvedčené, tak tento postup je postupom, ktorým sa vytvárajú rovnaké zákonné podmienky tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného a nedochádza k porušovaniu zásady rovnosti účastníkov. Pokiaľ nebola zistená relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalobcu, tak krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd k úplnosti dodáva, že pri posudzovaní napadnutého uznesenia okresného súdu v spojení s opravným uznesením mohol vychádzať len z tvrdení (dôkazov), ktoré poskytol žalobca podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a nadväzne ktoré vyhodnocoval okresný súd v odvolaním dotknutom rozhodnutí. Krajský súd za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním, keďže o trovách nerozhodoval ani okresný súd, naviac, ak v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, na strane ktorého vznik trov spojených s konaním o nariadenie predbežného opatrenia nebol preukázaný (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a v podstate ani takéto trovy na strane žalovaného nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.