KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina19. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/42/2017 z 19. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 19. apríla 2017, sp. zn. 9Co/42/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5014200633.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200633
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5014200633.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., F. XXX, zastúpeného Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Miletičova 23
proti žalovanému: Poľovnícky spolok HÁJIK, Rabča, Hlavná 503, IČO: 42 061 407, zastúpenému JUDr.
Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom E., Y. XXX/X, za účasti intervenienta na strane žalobcu:
JUDr. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., F. XXX, zastúpený Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária,
Bratislava, Miletičova 23, o určenie neplatnosti uznesenia žalovaného zo dňa 21. 09. 2014, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/153/2014-351 zo dňa 12. 09. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi a intervenientovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo určil, že uznesenia členskej schôdze Poľovníckeho
spolku Dedova Hora (pôvodne Poľovnícky spolok Hájik) zo dňa 21. 03. 2014, obsah ktorých uviedol
vo výroku rozsudku, sú neplatné. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č.
83/1990 Zb., § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že predmetné uznesenia
nemôžu byť platné, nakoľko boli prijaté osobami, ktoré v zmysle stanov nemohli takéto uznesenie
prijať. Prvoinštančný súd pritom poukázal na Stanovy Poľovníckeho spolku Hájik, ktoré boli prijaté pri
vzniku spolku zo dňa 02. 08. 2007, keď bol spolok zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR. Ďalšia
zmena stanov nastala dňa 15. 01. 2010 za účelom zosúladenia pôvodných stanov poľovníckeho spolku
s ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Prvoinštančný súd v súlade s jednotlivými
ustanoveniami stanov dospel k záveru, že osoby, ktoré dňa 21. 03. 2014 sa zúčastnili členskej schôdze a
prijali uznesenia, neboli členmi spolku, a preto platne ani nemohli v jeho mene prijímať uznesenia, ktoré
by zaväzovali spolok, resp. jeho členov. Prejudiciálne súd skúmal, či tieto fyzické osoby splnili podmienky
na prijatie za členov a dospel k záveru, že riadnym spôsobom za členov prijatí neboli. Na konanie
členskej schôdze a prijatie uznesení nebola splnená ani podmienka dostatočného počtu prítomných a
hlasujúcich členov. Súd zamietol žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal určenia, že rozhodnutia prijaté
na členskej schôdzi Poľovníckeho spolku Dedova Hora (pôvodne Poľovnícky spolok Hájik) zo dňa 21. 03.
2014 nie sú rozhodnutiami členskej schôdze tohto spolku, nakoľko vyhovel žalobe o určenie neplatnosti
uznesení. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech
účastníkov v konaní.



2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný (resp. osoby
zastúpené zástupcom, ktoré tvrdia, že sú oprávnené konať v mene poľovného spolku). Odvolanie
odôvodnil tým, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, čo predstavuje odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov. Prvoinštančný súd mal nesprávne posúdiť
vznik členstva jednotlivých osôb v poľovníckom spolku ku dňu 01. 04. 2009. Aj keď chýbala písomná
žiadosť o prijatie za člena, toto ustanovenie stanov bolo prelomené hlasovaním nadpolovičnej väčšiny
členov žalovaného. Vo vzťahu k absencii aktu podpisu stanov žalovaného toto nahrádza podpis na
prezenčnej listine novoprijatými členmi. Odvolateľ tiež poukazoval na nedostatok naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti rozhodnutí členskej schôdze, konanej dňa 21. 03. 2014. Žalobca uviedol,
že schôdze by sa nezúčastnil, ani keby bol na ňu pozvaný v súlade so stanovami žalovaného. Namietal
tiež nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko v tomto prípade nie je nositeľom
hmotného práva, ktorého určenia sa žalobca domáha. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie toho,
že sa člen nemôže na členskej schôdzi dať zastúpiť a vykonať hlasovanie prostredníctvom zástupcu.
Namietal tiež stručné a nepresvedčivé rozhodnutie prvoinštančného súdu. Podľa názoru odvolateľa zo
strany žalobcu ide o šikanózny návrh, ktorý nemôže ani v zmysle ustálenej judikatúry požívať súdnu
ochranu. Bez právneho významu je aj skutočnosť, že podľa zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva
k Poľovníckemu revíru Dedova Hora, ktorého užívateľom je žalovaný, môže mať užívateľ tohto revíru
maximálne štyroch členov. Odvolateľ má za to, že osoby, ktoré boli na zasadnutí jeho členskej schôdze
prijaté za jeho členov, sú jeho riadnymi členmi a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani to, že k prijatiu
týchto osôb nedošlo za dodržania všetkých formálne ustanovených kritérií. Prístup zo strany súdu k
výkladu jednotlivých ustanovení je prísne formalistický a nemôže v danom prípade obstáť. V prípade
žalovaného ide o poľovnícku organizáciu, nejedná sa teda o orgán verejnej moci, na ktorého činnosť a
konanie pred ním je nutné aplikovať pomerne prísne všetky procesné predpisy.

3. Voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu čo do výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca,
ktorý uviedol, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP. V tomto prípade sa
žalobca domáhal alternatívneho určenia jedného a toho istého nároku, a preto nemožno toto považovať
za samostatnú časť žaloby, nakoľko sa stále jedná o jeden a ten istý právny nárok. Žalobca sa domáhal
určenia, že rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho spolku Hájik sú voči nemu neúčinné z dôvodu
ich neplatnosti, alternatívne (alebo) z dôvodu, že tieto rozhodnutia nie sú rozhodnutiami členskej schôdze
Poľovníckeho spolku Hájik. Žalobca tak žiadal, aby súd rozhodol o jednom z návrhov, pričom o druhej
možnosti už nebude potrebné prípadne ani možné rozhodnúť. Keďže prvoinštančný súd rozhodol o
nároku žalovaného v prospech žalobcu, došlo tak k plnému úspechu žalobcu v prejednávanej veci.
Žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

4. Odvolania účastníkov boli zaslané súdom protistrane na vyjadrenia s tým, aby tak vykonali v lehote
10 dní. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný odôvodnil odvolanie najmä tým, že osoby,
ktoré boli prítomné na členskej schôdzi dňa 21. 03. 2014, sa stali členmi žalovaného dňa 01. 04.
2009, a preto rozhodnutia tejto schôdze sú platné a záväzné. Takáto úvaha a argumentácia žalovaného
je absurdná, účelová a tendenčná. Akákoľvek forma právnickej osoby sa riadi svojím zriaďovacím
dokumentom, ktorý upravuje všetky vzťahy. V poľovníckych organizáciách ako právnických osobách
sú týmto dokumentom stanovy. Tieto upravujú vnútornú organizáciu právnickej osoby, teda aj to, kto
je jej členom, kto má aké práva a povinnosti a pod. Stanovy taktiež upravujú konanie osôb v mene
poľovníckeho združenia navonok, teda, kto je štatutárnym orgánom poľovníckeho združenia. Stanovy
sú základným dokumentom, ktorý nemôže byť v rozpore so zákonom, a preto podliehajú schváleniu
štátneho orgánu. Stanovy Poľovníckeho spolku Hájik boli riadne schválené vtedy príslušným štátnym
orgánom a je ich povinné dodržiavať ako samotné poľovnícke združenie, tak aj jeho členovia, resp.
uchádzači o členstvo. Argumentácia žalovaného, že zo strany súdu ide o prísny formalistický prístup, keď
na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že osoby prítomné na schôdzi dňa 21. 03. 2014 nie
sú členmi Poľovníckeho spolku Hájik, nakoľko nesplnili podmienky vyžadované stanovami, je absolútne
nelogická. Žalovaný na jednej strane vyžaduje, aby sa stanovy prísne dodržiavali a na druhej strane
žiada ich neformálny výklad, keď jednotlivé podmienky vzniku členstva nahrádza inými aktmi, resp.
tvrdí, že vôbec nie je potrebné ich splniť. Osoby, ktoré sa zúčastnili na údajnej členskej schôdzi dňa
21. 03. 2014, neboli členmi žalovaného, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, tieto osoby sa
zmocnili Poľovníckeho spolku Hájik tým, že dodatočne vypracovali zápisnicu z údajnej členskej schôdze
zo dňa 01. 04. 2009, v ktorej účelovo uviedli, že boli prijatí za členov. Tieto skutočnosti potvrdzujú
čestné vyhlásenia W. J. a Ing. P. D., ktorí jednoznačne potvrdili, že o ich členstve nikdy členská schôdza



nerozhodovala a o členstvo nežiadali. Nepriamo na to poukazuje aj zmluva o nájme poľovného revíru,
ktorá ustanovovala, že žalovaný nemôže mať viac ako štyroch členov. Je nelogické, aby poľovnícky
spolok, ktorému sa po značnej námahe a dlhom časovom období podarilo uzavrieť nájomnú zmluvu k
poľovnému revíru ako prvú vec po uzavretí tejto zmluvy porušil ju tým, že prijme za svojich členov viac
ako 13 ľudí, a tým dal prenajímateľovi možnosť túto zmluvu zrušiť. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalovaný, pričom zopakoval podstatné dôvody tvoriace obsah
odvolania a okrem iného uviedol, že žalobca sa nikdy nestal riadnym členom žalovaného, nakoľko nikdy
písomne nepožiadal o prijatie za člena. Dôkazy, kde mali byť za členov prijatí žalobca a intervenient a
kde by mala byť zároveň schválená výška členského podielu, sú vyprodukované, fiktívne a zavádzajúce.
Ďalšia skutočnosť je to, že žalobca ani nevie, kde sa nachádza poľovný revír, ktorého užívateľom je
žalovaný, nikdy v ňom totiž nebol loviť, ani nikdy nebolo v jeho prospech vystavené povolenie na lov
zveri. Z týchto dôvodov má žalovaný za to, že žalobca nemôže mať a nemá naliehavý právny záujem na
zrušení prijatých uznesení členskej schôdze zo dňa 21. 03. 2014, resp. na ich určení za neplatné. Dňa 01.
04. 2009 sa konala riadna členská schôdza žalovaného, na ktorej boli prijatí prítomní žiadatelia o členstvo
u žalovaného. 13 žiadateľov tak bolo riadnym legitímnym spôsobom prijatých členskou schôdzou za
riadnych členov žalovaného, pričom splnili všetky podmienky vrátane podpisu stanov žalovaného na
prezenčnej listine z členskej schôdze, kde vyslovili súhlas s obsahom stanov. Do času nadobudnutia
účinnosti Zákona o poľovníctve (01. 09. 2009) upravoval vzťahy žalovaného zákon o združovaní
občanov (č. 83/1990 Zb.), podľa ktorého mohol každý z členov žalovaného využiť do šesť mesiacov
právo na súdnu ochranu proti rozhodnutiu niektorého z orgánov. Žiadny člen poľovníckeho spolku tak
neurobil, a preto sa všetky rozhodnutia musia rešpektovať. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že
tvrdenia žalobcu a intervenienta o tom, že sa nemohli domáhať preskúmania rozhodnutí prijatých na
členských schôdzach žalovaného, sa nezakladajú na pravde. Intervenient ich mal k dispozícii a žalobca
o činnosti žalovaného neprejavoval do podania žaloby žiaden záujem. Z uvedeného je zrejmé, že všetky
rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia členskej schôdze o prijatí členov, voľby orgánov a jeho
funkčného obdobia už nie je možné spochybňovať. Žalobca sa o dianie v rámci činnosti žalovaného totiž
vôbec nezaujímal až do času podania žaloby, na ktorú bol zjavne navedený zo strany intervenienta, ktorý
mal byť pôvodne vypočutý na návrh žalovaného ako svedok a pred jeho výsluchom vstúpil do konania
ako vedľajší účastník na strane žalobcu. Je pritom úplne irelevantné, kto bol zvolávateľom členskej
schôdze. Vyjadrenia W. J. a Ing. D. o tom, že sa necítia byť členmi žalovaného, sú z pohľadu tohto
konania irelevantné, je to čisto záležitosť týchto dvoch osôb a toto ich vnímanie nemôže ísť na úkor tých,
ktorí boli za členov žalovaného prijatí a podľa toho konali. Bez právneho významu z hľadiska predmetu
tohto konania je aj skutočnosť, že podľa zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva k Poľovníckemu
revíru Dedova Hora, ktorého užívateľom je žalovaný, môže mať užívateľ tohto revíru maximálne štyroch
členov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku a podaných odvolaní
vyplynulo, že žalobca sa domáhal určenia, že uznesenia členskej schôdze Poľovníckeho spolku Dedova
Hora (pôvodne Poľovnícky spolok Hájik) zo dňa 21. 03. 2014, obsah ktorých je špecifikovaný v
žalobe, resp. vo výroku súdu, sú neplatné. Alternatívne žiadal, aby súd určil, že rozhodnutia prijaté na
členskej schôdzi Poľovníckeho spolku Dedova Hora (pôvodne Poľovnícky spolok Hájik) zo dňa 21. 03.
2014 nie sú rozhodnutiami členskej schôdze poľovníckeho spolku. Žaloba bola podaná zakladajúcim
členom a členom spolku spolu s intervenientom (vedľajším účastníkom) z dôvodu, že dňa 21. 03.
2014 mala byť vykonaná členská schôdza a prijaté uznesenia osobami, ktoré vystupovali ako členovia
poľovníckeho spolku, pričom títo členmi neboli a nemohli prijímať závery vo forme uznesení, ktoré by
boli záväzné i navonok voči tretím osobám. Prvoinštančný súd mal k dispozícii registrované stanovy
Poľovníckeho spolku Hájik, výpis z registra poľovníckych organizácií, pričom z návrhu na registráciu
vyplynulo, že Poľovnícky spolok Hájik zakladali členovia prípravného výboru R. N., Ing. H. S., H. X.,
pričom za prípravný výbor konal R. N.. Podľa ustanovujúcej schôdze zo dňa 06. 05. 2007 založili
spolok Hájik, pričom za predsedu a zástupcu bol splnomocnený R. N.. Schválené boli zároveň Stanovy
registrované Ministerstvom vnútra SR dňa 02. 08. 2007. Poľovnícky spolok Hájik vznikol v zmysle
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Dňa 15. 01. 2010 boli Stanovy Poľovníckeho spolku



Hájik dané do súladu so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Dňa 01. 04. 2009 sa mala konať
členská schôdza Poľovníckeho spolku Hájik, čo mala preukazovať prezenčná listina členov prítomných
na členskej schôdzi, ďalej zápisnica o priebehu členskej schôdze a uznesenie, ktoré malo deklarovať
prijatie deviatich žiadateľov o členstvo za členov Poľovníckeho spolku Hájik (jednalo sa o osoby H. X.,
Ing. N., Ing. Y., M., Ing. U., Ing. J., Ing. J., Y., Y.). H. Y. však na prezenčnej listine zapísaný nie je. Dňa
19. 03. 2014 bola vyhotovená zápisnica z mimoriadnej členskej schôdze, kde boli prítomní Mgr. R. N. a
H. X., ktorí ako jediní členovia Poľovníckeho spolku Hájik odsúhlasili návrh zmeny stanov, ktorý okrem
iného obsahuje zmenu názvu poľovníckeho spolku na Poľovnícky spolok Dedova Hora (pôvodne Hájik).
Dňa 21. 03. 2014 sa mala uskutočniť členská schôdza Poľovníckeho spolku Hájik, kde podľa prezenčnej
listiny bol počet členov 14, pričom boli prítomní Ing. S., Ing. N., H. X., H. Y. a Ing. J.. Ostatní označení
členovia prítomní neboli, resp. pri členoch Ing. Y., M., U. bola poznámka plná moc. Prítomní mali byť
ďalej žiadatelia o prijatie Ing. H. N. a H. U.. Priebeh tohto stretnutia bol zachytený v notárskej zápisnici.
Z takto zisteného skutkového stavu vychádzal súd pri svojom rozhodovaní, pričom dospel k záveru, že
uznesenia prijaté členskou schôdzou Poľovníckeho spolku Hájik dňa 21. 03. 2014 sú neplatné, nakoľko
ich prijímali osoby, ktoré neboli členmi Poľovníckeho spolku Hájik a navyše pri prijímaní uznesení nebolo
postupované v súlade so stanovami poľovníckeho spolku (uznášaniaschopnosť a počet hlasujúcich
členov). Prvoinštančný súd tak žalobe v časti vyhovel, pričom v časti, kde sa žalobca domáhal určenia, že
rozhodnutia prijaté na členskej schôdzi Poľovníckeho spolku Dedova Hora (pôvodne Poľovnícky spolok
Hájik) zo dňa 21. 03. 2014, nie sú rozhodnutiami členskej schôdze, žalobu zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď súd jednak vyhovel žalobe o určenie
neplatnosti týchto rozhodnutí a tiež aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď pasívne vecne
legitimované boli osoby, ktoré tieto rozhodnutia prijali a nie samotná poľovnícka organizácia, o ktorej
žalobca tvrdí, že tieto nie sú jej rozhodnutiami.

8. V tomto prípade odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 06. 2016 uviedol,
že v zmysle registrovaných stanov zo dňa 02. 08. 2007 členov do poľovníckeho spolku prijíma
členská schôdza na základe písomnej žiadosti viac ako polovicou hlasov všetkých členov poľovníckeho
spolku. Prijatie za člena poľovníckeho spolku nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania stanov
poľovníckeho spolku a zaplatením členského podielu vo výške určenej rozhodnutím členskej schôdze.
V tomto prípade bolo nesporné, že pri prijímaní za členov, ktoré sa malo stať 01. 04. 2009, neboli
jednotlivými fyzickými osobami podané písomné žiadosti za členov, neboli zaplatené členské podiely,
a teda neboli splnené podmienky v zmysle stanov na vznik členstva. Pokiaľ súd preskúmaval platnosť
uznesení členskej schôdze, ktorá sa mala konať dňa 21. 03. 2014, je zrejmé, že pokiaľ by aj boli prítomní
platne zvolení členovia poľovníckeho spolku, táto vzhľadom na ich počet a stanovy a spôsob hlasovania
nebola uznášaniaschopná, nemohla teda prijímať žiadne uznesenia, ktoré by boli navonok záväzné voči
tretím osobám, resp. ostatným členom poľovníckeho spolku.

9. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej
inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
riadnym spôsobom uviedol zistený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská
procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným
spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda v odvolaní žalovaný uviedol, že prvoinštančný
súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne tento nesprávne
vyhodnotil, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj
právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb., resp. zákon o
poľovníctve č. 274/2009 Z. z., ale najmä registrované Stanovy z roku 2007 s úpravou z roku 2010.

10. Aj odvolací súd považoval za nesporné, že predmetný Poľovnícky spolok Hájik vznikol na základe
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Po prijatí zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, tento
zákon v ust. § 32 a nasl. upravoval aj vznik poľovníckej organizácie, podmienky registrácie, zmenu
stanov, resp. jej zánik. V § 80 ods. 9 uvedeného zákona je uvedené, že občianske združenie registrované
na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 83/1990 Zb.) je poľovníckou
organizáciou podľa tohto zákona. Z tohto vyplýva, že Poľovnícky spolok Hájik po nadobudnutí účinnosti
zákona o poľovníctve sa stal poľovníckou organizáciou v zmysle zákona o poľovníctve. V súlade s tým



boli upravené aj stanovy poľovníckeho spolku v roku 2010. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že 01. 04. 2009
mali byť za členov prijaté ďalšie fyzické osoby označené v zápisnici o priebehu členskej schôdze, pre ich
členstvo bolo potrebné vychádzať zo stanov registrovaných ministerstvom vnútra dňa 02. 08. 2007. S
(ne) splnením podmienok vzniku členstva sa riadne vysporiadal prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Pri konaní členskej schôdze dňa 21. 03. 2014 bolo potrebné vychádzať zo zmenených
stanov prijatých dňa 15. 01. 2010. Podľa čl. 8 bod 4 v stanovách je uvedené, že členská schôdza, ak
nie je určené inak, je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov a jej
rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. O spôsobe hlasovania
rozhoduje členská schôdza. V tomto prípade odvolateľ pripustil, že neboli prítomní členovia, tak aby
mohlo riadne hlasovanie prebehnúť, avšak poukazoval na to, že niektorí splnomocnili na zastupovanie
iné osoby. V zmysle stanov v čl. 5 sú vymedzené základné práva a povinnosti člena. Uvedené je, že
člen má právo a povinnosť zúčastňovať sa rokovaní členskej schôdze a hlasovať na nej, zúčastňovať
sa na výkone práva poľovníctva a ostatnej činnosti spolku. Člen má tiež právo voliť a byť volený do
orgánov spolku, predkladať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom spolku, podieľať sa na výsledkoch
hospodárenia spolku. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé práva a povinnosti vykonáva osobne. V
stanovách nie je uvedené, že tieto práva môže vykonávať prostredníctvom zástupcov. Aj z tohto dôvodu
potom odvolací súd považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým vyslovil neplatnosť prijatých
uznesení z členskej schôdze zo dňa 21. 03. 2014, za správne (pokiaľ by sa jej aj zúčastnili osoby, ktoré
boli členmi poľovníckeho spolku). Pokiaľ prvoinštančný súd rozhodoval o trovách konania, s jeho závermi
sa taktiež odvolací súd stotožnil, nakoľko možno konštatovať, že alternatívny petit bol zamietnutý z toho
dôvodu, že jednej časti požadovaného nároku bolo vyhovené, ale ako konštatoval prvoinštančný súd
k zamietnutiu muselo dôjsť aj z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného
(jednalo sa o dva samostatné nároky).

11. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
prvostupňový súd a ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným
súdom, odvolanie nepovažoval za dôvodné a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi a intervenientovi, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5014200633

  1. 13. 10. 2014Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/54/2014 z 13. 10. 2014
  2. 12. 9. 2016Rozhodnutie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/153/2014 z 12. 9. 2016potvrdené
  3. 19. 4. 2017Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/42/2017 z 19. 4. 2017 (toto rozhodnutie)
  4. 21. 11. 2017Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/204/2017 z 21. 11. 2017