Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/298/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201202 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5014201202.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Luciou Morgošovou, advokátkou, so sídlom Q. X, XXX XX T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I, č. XXX XXX XXXX X - II a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - III, všetky zo dňa 21. mája 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 21. mája 2014 podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, § 112 ods. 1 a 4 a § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. uvoľnila výplatu invalidného dôchodku navrhovateľovi od 24. marca 2011 v sume 125,70 € mesačne. 2. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 21. mája 2014 podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 24. marca 2011 invalidný dôchodok v sume 215,50 € mesačne. 3. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III zo dňa 21. mája 2014 podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 529/2006 Z.z rozhodla, že navrhovateľ má od 24. marca 2011 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume 215,50 € a súčasne, že od 24. marca 2011 navrhovateľovi zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. 4. Proti uvedeným rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým žiadal priznanie invalidného dôchodku od skoršieho dátumu, resp. o zvýšenie invalidného dôchodku. Súčasne namietal, že výplata invalidného dôchodku mu vznikla oveľa skôr a nie až k 24. marcu 2011. Namietal, že počas obdobia odo dňa zastavenia výplaty čiastočného invalidného dôchodku musel osobne niekoľkokrát navštíviť miestnu príslušnú pobočku odporkyne, kde sa aj domáhal priznania dávky sociálneho poistenia, o čom predložil žiadosť o dávku sociálneho poistenia s lekárskym nálezom zo dňa 13. apríla 2005. Domnieva sa, že chybou odporkyne nebola s ním spísaná žiadosť o priznanie dávky sociálneho poistenia a poukázal na to, že podľa § 263a ods. 1, 2 a 9 mala odporkyňa rozhodnúť o vzniku invalidného dôchodku spolu s nárokom na jeho výplatu z vlastného podnetu. Ďalej namietal, že odôvodnenia rozhodnutí sú nedostatočné, pretože nie sú v rozhodnutí vyjadrené úvahy, ktorými sa správny orgán pri svojom rozhodovaní spravoval a nie je možné v dôsledku toho dostatočne zistiť, či došlo k správnej aplikácii príslušných právnych noriem. 5. Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 12. októbra 1996, ktorého výplata mu bola zastavená od 12. augusta 1998, pretože nesplnil podmienku podstatného poklesu zárobku, tzv. ekonomickú podmienku pre výplatu čiastočného invalidného dôchodku, ktorý od januára 2004 je invalidným dôchodkom podľa zákona o sociálnom poistení. 6. V konaní súd vydal rozsudok č.k. 25Sd/298/2014-37 dňa 18. decembra 2014, ktorým rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I, II a III, všetky zo dňa 21. mája 2014 potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. 7. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č.k. 9So/73/2015 zo dňa 25. januára 2017 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. decembra 2014, č.k. 25Sd/298/2014-37 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že v ďalšom konaní krajský súd vyzve navrhovateľa na predloženie dôkazu o podaní žiadosti o dávku (v roku 2005), vysporiada sa s otázkou, či sa na navrhovateľa napriek trvaniu čiastočnej invalidity bez poberania čiastočného invalidného dôchodku vzťahujú jednotlivé ustanovenia § 263 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v jeho rôznych zneniach a § 263a tohto zákona z hľadiska namietanej povinnosti odporkyne vykonávať (každoročne) preskúmanie trvania jeho čiastočnej invalidity, vysporiada sa s námietkou podania žiadosti o invalidný dôchodok v roku 2005 a nároku na skoršie priznanie invalidného dôchodku a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní. 8. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. 9. V ďalšom konaní odporkyňa na výzvu súdu oznámila, že v roku 2005 pri vybavovaní žiadosti o invalidný dôchodok, resp. následné prehodnocovanie zdravotného stavu, pre zamestnancov útvarov zdravotníckych činností odporkyne bol platný interný predpis metodický pokyn Sociálnej poisťovne č. 26/2003 - postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne pri výkone lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinný od 1. januára 2004. V článku 5 predmetného pokynu je uvedený postup pri posudzovaní zdravotného stavu v rámci konania o dôchodkovej dávke. Postup odporkyne pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku je uvedený v článku 5 ods. 3 predmetného pokynu. V článku 5 ods. 9 predmetného pokynu je jednoznačne uvedené, že u poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok do 31. decembra 2003 posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky posúdi pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorej nebola do dňa uplatnenia tejto žiadosti vykonaná kontrolná lekárska prehliadka posúdenia zdravotného stavu podľa zákona o sociálnom poistení. V článku 7 predmetného pokynu je uvedený postup posudkového lekára sociálneho poistenia pri kontrole zdravotného stavu. Keďže navrhovateľ v roku 2000 nereagoval na podnet posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, následná kontrola zdravotného stavu navrhovateľa nebola určená. V informačnom systéme odporkyne je zaevidovaný záznam, týkajúci sa dôchodkovej záležitosti a posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa až dňa 10. februára 2014, pred týmto dátumom neeviduje odporkyňa žiadne záznamy. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ pri uplatnení nároku na výplatu invalidného dôchodku v roku 2014 žiadnym spôsobom nenamietal nevybavenie jeho údajného podnetu z roku 2005, nevykonanie kontroly zdravotného stavu. Po nahliadnutí do posudkovej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne, ústredie so sídlom v Žiline skonštatoval, že v dokumentácii sa nachádza len fotokópia tlačiva „prehliadka zisťovacia - kontrolná“, vyplnená ošetrujúcou lekárkou MUDr. M., dňa 13. apríla 2005. Na tlačive chýba prezenčná pečiatka Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, ktorá by potvrdzovala jeho prevzatie poisťovňou. V uvedenom období bol postup pri doručovaní vyplnených tlačív u odporkyne taký, že ich do pobočky priniesol priamo poistenec, kde pri preberaní odbornou referentkou boli opatrené prezenčnou pečiatkou. V niektorých prípadoch tlačivo prijal posudkový lekár priamo od ošetrujúceho lekára pri vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Posudkový lekár následne tlačivo odovzdal odbornej referentke, ktorá ho opatrila prezenčnou pečiatkou. Pokiaľ by bolo tlačivo riadne doručené pobočke Sociálnej poisťovne, Žilina, či už uvedenými dvoma spôsobmi alebo prostredníctvom pošty, príp. osobne poistencom v podateľni pobočky, bolo by opatrené prezenčnou pečiatkou Sociálnej poisťovne a zároveň by išlo o originál tlačiva a nie o jeho fotokópiu. 10. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní na margo písomného vyjadrenia odporkyne uviedla, že predložený metodický pokyn, resp. jeho časť v článku 5 ods. 3 podľa jej názoru definuje postup odporkyne, v zmysle ktorého si príslušný pobočkový lekár pobočky vyžiada od ošetrujúceho lekára výpis zo zdravotnej dokumentácie na tlačive „prehliadka zisťovacia - kontrolná“ ako príloha č. 1 k metodickému pokynu, ktorá nebola odporkyňou ako súčasť metodického pokynu predložená, a to vrátane vyžiadania zdravotných výkonov a účely sociálneho poistenia v súlade s príslušným interným aktom riadenia. Ošetrujúci lekár následne vyhotovuje a predkladá vyplnené tlačivo do 8 dní od doručenia žiadosti. V danom prípade podľa jej názoru mal tlačivo prijať priamo posudkový lekár od ošetrujúceho lekára. Samotná odporkyňa vo svojom vyjadrení uvádza, že po nahliadnutí do posudkovej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne skonštatoval, že v dokumentácii sa nachádza fotokópia tlačiva „prehliadka zisťovacia - kontrolná“, vyplnená ošetrujúcou lekárkou MUDr. M. zo dňa 13. apríla 2005. Skutočnosť, že na tlačive chýba prezenčná pečiatka odporkyne potvrdzujúca jej prevzatie, je podľa jej názoru bez významu, keďže vyplnené tlačivo sa jej podľa predloženého metodického pokynu zasiela na žiadosť odporkyne priamo odporkyni. Skutočnosť, že ošetrujúcej lekárke navrhovateľa takáto požiadavka odporkyne bola predložená, preukázali priamo potvrdením MUDr. M.. V prípade potreby navrhla v konaní ešte vykonať dôkaz výsluchom posudkovej lekárky MUDr. H., ktorej účasť na pojednávaní žiadala zabezpečiť cestou súdu. V rámci doplnenia dokazovania zároveň požiadala predložiť kompletný metodický pokyn č. 26/2003, a to vrátane všetkých jej príloh, zároveň navrhla, aby súd uložil odporkyni povinnosť predložiť príslušný interný akt riadenia, na ktorý sa odvoláva článok 5 ods. 3 predloženého metodického pokynu. Zároveň poukázala na článok 5 ods. 11 metodického pokynu, v zmysle ktorého v prípade, ak sa fyzická osoba bez ospravedlnenia nedostaví v lehote určenej posudkovým lekárom pobočky na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár odošle lekársku správu s uvedením, že fyzická osoba sa nedostavila na posúdenie zdravotného stavu útvaru dôchodkového poistenia ústredia ako podklad na zastavenie konania podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného jednoznačne vyplýva porušenie povinnosti odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi, keďže nepostupoval v zmysle zákona a dokonca ani v súlade s interným metodickým pokynom, v zmysle ktorého malo byť v prípade nepodrobenia sa kontrolnej lekárskej prehliadke iniciované zastavenie konania. V tejto súvislosti navrhla vykonať dôkaz, a to oboznámením sa s metodickým pokynom odporkyne, účinným v roku 1998 až 2000, z ktorého by mal vyplynúť postup odporkyne v prípade, kedy sa povinný nepodrobí kontrolnej lekárskej prehliadke. Má za to, že obdobne ako v predloženom metodickom pokyne, aj v označenom dôkaznom prostriedku bude zreteľne uvedené, že pokiaľ sa povinný lekárskej prehliadke nepodrobí, odporkyňa v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami takejto osobe odníme status invalida, resp. čiastočného invalida, čo v prípade navrhovateľa neurobila a teda nepostupovala správne. Rovnako požadovala predloženie metodického pokynu odporkyne, ktorý by upravoval postup v prípade dlhodobo PN poistencov, a to takého, ktorý bol platný v rokoch 2004 až 2005. Podľa nej metodický pokyn vo vzťahu k PN poistencom, resp. jeho predložená časť, upravuje odlišný postup posudkových lekárov a ošetrujúceho lekára pri posudzovaní invalidity a žalobca bol v dotknutom období, čiže v roku 2004 až 2005, opakovane a dlhodobo PN. Záverom uviedla, že navrhovateľ sa v konaní domáha vydania takých rozhodnutí odporkyne, ktoré budú spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti, osobitne vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ktoré v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení musia obsahovať uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uvedenie úvah, akými sa odporkyňa spravovala pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala vo veci samej. Nie je postačujúce citovanie jednotlivých ustanovení zákona a to aj v neúplnom znení. Len riadne odôvodnené rozhodnutie odporkyne môže byť relevantným podkladom pre ďalší postup navrhovateľa vo veci uplatnenej náhrady spôsobenej škody zo strany odporkyne. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 11. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojej právnej zástupkyne. 12. Na otázku sudkyne, prečo navrhovateľ nereagoval na výzvy odporkyne, aby sa dostavil, resp. predložil doklady za účelom vykonania kontrolnej lekárskej prehliadky, za ktorým účelom bol aj dvakrát urgovaný, navrhovateľ uviedol, že - na odporkyňu má ťažké srdce, považoval za nespravodlivé, že mu bol odňatý plný invalidný dôchodok, bol mu síce priznaný čiastočný invalidný dôchodok, no neskôr bola jeho výplata zastavená z ekonomického dôvodu. Z tohto dôvodu na výzvy odporkyne nereagoval. 13. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že pokiaľ mu odporkyňa výplatu invalidného dôchodku zastavila z ekonomického dôvodu, mohol sa voči tomuto rozhodnutiu odvolať, on sa však neodvolal. Rovnako poukázala na to, že navrhovateľa odporkyňa vyzvala na vrátenie tlačiva na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, ktoré mu zaslali dňa 19. júna 2000 (urgenciou zo dňa 09.08. a 18.09.2000), na ktoré nereagoval a nič nepredložil. Podľa jej názoru, si je navrhovateľ sám na vine, keďže odporkyni nepredložil požadované doklady, táto ho nemohla posúdiť. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporkyni nejaké doklady dal, poukázala na to, že na takomto doklade nijaká prezenčná pečiatka nie je. Takže takýto doklad buď neodovzdal, pretože spôsob je taký, že keď niečo posudkový lekár prevezme, musí tam byť prezenčná pečiatka, keď to príde poštou, rovnako na tomto podaní musí byť prezenčná pečiatka a v administratívnom spise ohľadne navrhovateľa sa žiadny doklad s prezenčnou pečiatkou z roku 2005 nenachádza. Na základe uvedeného žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. mája 2014 potvrdil ako vecne správne. 14. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 12. októbra 1996, ktorého výplata mu bola zastavená od 12. augusta 1998, pretože nesplnil podmienku podstatného poklesu zárobku, t.j. tzv. ekonomickú podmienku pre výplatu čiastočného invalidného dôchodku, ktorý od 1. januára 2004 je invalidným dôchodkom podľa zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal. 15. Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa stal čiastočne invalidným od 12. októbra 1996, kontrolných lekárskych prehliadok, na ktoré bol predvolávaný odporkyňou v roku 1998 a 2000, sa navrhovateľ nezúčastnil. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 22.06.1998 bola navrhovateľovi zastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku od 17.08.1998, pretože nespĺňal podmienku podstatného poklesu zárobku ustanovenú v § 37 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení. Napriek tomu, že bola navrhovateľovi zastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku, čiastočným invalidným dôchodcom zostal naďalej. 16. Navrhovateľ sa dvakrát, v roku 1998, ani v roku 2000 nezúčastnil kontrolnej lekárskej prehliadky a to aj napriek urgenciám, ktoré osobne prevzal dňa 10.08.2000 a 20.09.2000. V urgenciách bol upozornený, že ak do termínu požadované tlačivo nedoručí, nebude sa považovať za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 106 ods. 3 a 4 zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu ho odporkyňa ďalej za účelom prehodnotenia jeho zdravotného stavu nevolala, nestanovila ani termín ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky. Od 01.01.2004 prišiel do účinnosti zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na základe ktorého stačila od 1. augusta 2006 neformálna žiadosť o uvoľnenie výplaty dôchodku. Navrhovateľ však aj v tomto období zostal nečinný, nakoľko podľa jeho vyjadrenia bol sklamaný z postupu odporkyne. Prvý záznam u odporkyne sa eviduje 10. februára 2014, kedy navrhovateľ prišiel k odporkyni nahlásiť ošetrujúceho lekára. 17. Ochrana poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zakotvená v § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení spočíva v tom, že v prípade žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podľa tohto zákona od 1. januára 2004 alebo po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení alebo uznania za invalidného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, musí byť invalidita posúdená podľa § 71 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa v tomto zmysle postupovala. 18. Ustanovenie § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení je uvedené, že ak poistenec uvedený v ods. 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Z dôvodu nečinnosti navrhovateľa (jeho pretrvávajúcemu sklamaniu z postupu odporkyne) sa mu výplata invalidného dôchodku nevyplácala (táto bola zastavená od 17.08.1998). 19. Odporkyňa rovnako nemohla postupovať podľa § 263a ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, nakoľko o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004 by rozhodla, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006. 20. Podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení preskúma odporkyňa trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, teda trvanie invalidity preskúma odporkyňa podľa tohto zákona pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003. Trvanie invalidity podľa tohto zákona odporkyňa preskúmava aj vtedy, ak poberateľovi invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pri kontrolnej lekárskej prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri 2003. Po preskúmaní trvania invalidity sa nárok na výplatu invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré sa od 1. januára 2004 podľa ods. 1 považujú za invalidný dôchodok, posudzuje podľa prepisu účinného od 1. januára 2004. Naposledy bola kontrolná lekárska prehliadka navrhovateľovi stanovená odporkyňou v roku 2000. Keďže sa uvedeného termínu kontrolnej lekárskej prehliadky nezúčastnil, ďalšiu kontrolnú lekársku prehliadku odporkyňa nestanovila, navrhovateľa však naďalej považovala za čiastočne invalidného. Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľa sa nejedná o prípad preskúmania trvania invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, nakoľko kontrolná lekárska prehliadka odporkyňou, určená pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003, stanovená nebola, táto bola stanovená naposledy v roku 2000 (ďalší termín stanovený nebol z dôvodu nečinnosti navrhovateľa). Z tohto dôvodu odporkyňa trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 263 ods. 2 preskúmavať nemohla. 21. Súd poukazuje aj na to, že v aj roku 2005 v súvislosti s odovzdaním dokladu ohľadne prehliadky zisťovacej - kontrolnej vyplnenej ošetrujúcou lekárkou MUDr. M. zo dňa 13. apríla 2005, ktorá v administratívnom spise odporkyne nie je potvrdená jej podacou pečiatkou, zostal navrhovateľ úplne nečinný. Od roku 2005 do roku 2014 zostal nečinným, absolútne sa žiadnym spôsobom nedomáhal informácie od odporkyne, z akého dôvodu sa v jeho veci nekoná. 22. Až žiadosťou spísanou dňa 24. marca 2014 navrhovateľ požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1. januára 2004. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Žilina zo dňa 24. marca 2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti, je navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh právnej zástupkyne navrhovateľa na doplnenie dokazovania smerom naznačeným pod bodom 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia zamietol ako nedôvodný a nepotrebný, nakoľko odporkyňa, podľa názoru súdu, postupovala zákonne, keď vzhľadom na absolútnu pasivitu navrhovateľa od roku 1998 do 2014 mu termín kontrolnej lekárskej prehliadky prestala stanovovať, napriek tomu ho však naďalej považovala za invalidného. Nemohla však postupovať podľa ust. § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 24. Na základe vyššie uvedeného odporkyňa správne rozhodnutím označeným ako I zo dňa 21. mája 2014 podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, § 112 ods. 1 a 4 a § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. uvoľnila navrhovateľovi výplatu invalidného dôchodku od 24. marca 2011 v sume 125,70 € mesačne. Rozhodnutím označeným ako II zo dňa 21. mája 2014 bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný odporkyňou od 24. marca 2011 invalidný dôchodok v sume 215,50 € mesačne. Rozhodnutím označeným ako III, rovnako zo dňa 21. mája 2014, bolo rozhodnuté podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 529/2006 Z.z. o nároku na výplatu invalidného dôchodku od 24. marca 2011 priznaného podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume 215,50 € mesačne a súčasne bolo rozhodnuté, že od 24. marca 2011 zaniká navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. Navrhovateľovi bola uvoľnená výplata invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku) a invalidný dôchodok podľa § 70 zákona o sociálnom poistení mu bol priznaný, podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 3 roky spätne od uplatnenia nároku žiadosťou z 24. marca 2014, t.j. od 24. marca 2011. 25. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. mája 2014 (č. XXX XXX XXXX 0 - I, II a III) sú vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. 26. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov podľa výsledku konania. Navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. 27. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.