Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/208/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201110 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5015201110.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu: JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Technická obnova a ochrana železníc, a.s., so sídlom Letisko č. 490, Dolný Hričov, IČO: 43 861 105, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná č. 10, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2015/4290, O-386/2015 zo dňa 02.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Národného inšpektorátu práce číslo: OPS/BEZ/2015/4290, O-386/2015 zo dňa 02.10.2015 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. konania: 023/2015/2.1/G,IPTN/KAHIP/ ROZ/2015/188 zo dňa 11.06.2015 Inšpektorát práce Trenčín podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov uložil pokutu v sume 33 000,- € žalobcovi za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 7 a § 8 ods. 1 písm. a) a bod 12.2 prílohy č. 3 časť B oddiel II nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Technická obnova a ochrana železníc, a.s. (TOOŽ), Letisko 490, 013 41 Dolný Hričov, IČO: 43 861 105 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracoviská neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko na ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvom, ktoré vyplýva z dočasnej krehkosti alebo straty stability konštrukcie, musia byť vykonané primerané bezpečnostné opatrenia a tieto vykonané neboli, pretože časť podpernej konštrukcie PIŽMO nebola počas demontáže stabilná, nakoľko plošný prvok nemal nijaké stuženie v rovine kolmej na konštrukciu steny, chýbali aj fixačné hranoly uvedené v projektovej dokumentácii a tým bola konštrukcia v uvedenom smere vratká a nestabilná. Konštrukcia sa pritom pri vykonávanej práci, odskružovaní zákonite uvedie do pohybu, hoci týmto pohybom má byť iba malý pokles celej konštrukcie bez jej prevalenia. Naviac časti konštrukcie neboli vhodne pripevnené, iba položené voľne na seba a pri preklopení konštrukcie sa uvoľnili, z konštrukcie vypadli a jedna z týchto častí privalila postihnutého Mgr. B. K., nar. XX.XX.XXXX, pričom skrutky použité neboli. Vzhľadom na uvedené, najmä na absenciu stuženia, bol zdroj úrazu v nebezpečnom stave a to predvídateľne, teda účastník konania nemal začať výkon prác. V odôvodnení konštatoval, že správne konanie sa vedie za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 7 a 8 ods. 1 písm. a) a bod 12.2 prílohy č. 3, časť B, oddiel II NV č. 396/2006. Konštatoval, že na demontáž konštrukcie sa dá pozerať v zásade v analogickom priblížení, ako na opačný proces voči montáži konštrukcie. Tak ako bolo zhotovené založenie konštrukcie na debnení a podsype a následne vykonané iné kroky pri montáži konštrukcie, tak pri demontáži sa demontuje, odstráni predtým zmontovaná časť. V tomto prípade sa demontovala podsypová vrstva spod základových roštov a potom sa demontovali iné časti. Nie je pritom rozhodujúce, že zvyšok demontáže prebehol až s časovým odstupom. Konštrukcia sa dala demontovať po odskružení aj ihneď. Odskruženie možno preto oprávnene považovať za časť demontáže. V danom prípade nebolo realizované žiadne opatrenie na stuženie konštrukcie vo zvislej priečnej rovine na stenovú konštrukciu, ktorá zavalila postihnutého. V čase udalosti stuženie v uvedenom smere v časti konštrukcie, ktorá zavalila Mgr. B. K., nebolo realizované nijakým spôsobom, a to ani drevenými hranolmi, ktoré naprojektované boli. Ako zabezpečenie počas realizácie bola uvažovaná iba váha častí konštrukcie položených na seba bez akéhokoľvek stuženia v kritickom smere. Inšpektorát práce Trenčín uviedol, že zaistenie iba hmotnosťou prvkov a zaistenie vodorovných a zvislých polôh umožnilo konštrukcii splniť úlohu podopierať staticky určené objekty, nebolo však primeranou pre odskruženie. Bola naplnená skutková podstata § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- € a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €. Z dôvodu, že vyššie uvedené porušenie je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu Mgr. B. K., bola uložená pokuta vo výške 33 000,- €. 2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: OPS/ BEZ/2015/4290, O-386/2015 zo dňa 02.10.2015 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa v celom rozsahu so skutkovými okolnosťami a právnym posúdením veci, ako ho uviedol prvostupňový správny orgán. Konštatoval, že bolo preukázané, že zistené porušenie povinností zo strany účastníka konania je priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a na základe utrpených poranení došlo k ťažkej ujme na zdraví postihnutého zamestnanca. Príčinou tejto udalosti bol nevhodný, zdravie ohrozujúci pracovný prostriedok, resp. pracovný postup, čo účastník konania ako zamestnávateľ na základe dostupných informácií mal a mohol predvídať. K závažnosti pracovného úrazu sa vyjadril poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prostredníctvom ošetrujúceho lekára MUDr. M. M., ktorý 18.12.2013 jednoznačne stanovil, že pracovným úrazom bola postihnutému spôsobená ťažká ujma na zdraví spočívajúca v poškodení dôležitého orgánu, nakoľko tento utrpel okrem iného zlomeninu panvy typu C a roztrhnutie močovej rúry. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako základné žalobné body uviedol: znalec v danom prípade musí jednoznačne sa vyjadriť, že došlo k porušeniu povinností zo strany žalobcu v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Akceptovaný znalecký posudok Ing. Jozefa Prekopa, ktorý nebol vyžiadaný správnym orgánom a je ho potrebné vyhodnotiť ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Národný inšpektorát práce nezabezpečil počas správneho konania znalecký posudok a tým hrubo poškodil práva žalobcu. Ďalej mal za to, že konštrukcia vo fáze odskružovania neohrozovala bezpečnosť a zdravie zamestnancov a teda jeho konanie nebolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zamestnanca Mgr. B. K.. K pracovnému úrazu došlo pravdepodobne v dôsledku nepredvídateľných a náhodných udalostí. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže žalovaný sa podrobne nevysporiadal s konkrétnymi a jednoznačnými dôvodmi vzniku úrazu. Preto jeho porušenie povinností nebolo spoľahlivo zistené a je sporné. Namietal, že kontrolu vykonal nepríslušný Inšpektorát práce, keďže žalobca patrí do inej územnej pôsobnosti. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.01.2016. Zopakoval skutkové zistenia a právne závery uvedené prvostupňovým správnym orgánom a taktiež aj žalovaným. Čo sa týka žiadaného ďalšieho znaleckého dokazovania, toto by bolo opodstatnené len v prípade, ak by mal správny orgán dôvodné pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, ktorý mal k dispozícii. Nakoľko Inšpektorát práce disponoval takými dôkazmi, ktoré preukázali porušenie povinností zo strany žalobcu, po ich zhodnotení nemal pochybnosti o zistených nedostatkoch. K námietke týkajúcej sa územnej pôsobnosti správneho orgánu uviedol, že pracovný úraz vznikol na dočasnom a lokalitne sa meniacom pracovisku (stavenisku) žalobcu na území Trenčianskeho kraja, dokonca priamo v Trenčíne a teda sídlo subjektu nie je v tomto prípade rozhodujúce. V konaní bola dodržaná zásada hospodárnosti, čo však nebolo na ujmu kvality rozhodnutia a skutočný stav veci boli zistený presne a úplne. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. 5. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku dňa 17.11.2016. Opätovne uviedol, že posudky sú nejednoznačné a s viacerými protichodnými tvrdeniami, a žiaden posudok nebol vyhotovený v rámci vedeného správneho konania. Zotrval aj na ďalších žalobných námietkach. 6. Podaním zo dňa 13.02.2017 správny súd oznámil účastníkom konania podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP), že zistil, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie trpí vadou nezrozumiteľnosti v jeho časti výroku, keď skutok nebol riadne špecifikovaný z vecného, časového a miestneho hľadiska. Zároveň poskytol obom účastníkom lehotu na vyjadrenie k tejto okolnosti. 7. Žalobca sa v zmysle výzvy podľa § 196 SSP vyjadril tak, že má za to, že celé predmetné napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezrozumiteľnosti, a to vrátane jeho výroku. Podľa jeho názoru skutok nie je možné riadne špecifikovať, pretože nebol zabezpečený posudok, ktorý by vyhodnotil konkrétne porušenie žalobcu. Poukázal na to, že už v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže sa podrobne nevysporiadalo s konkrétnymi a jednoznačnými dôvodmi vzniku úrazu. Nezrozumiteľnosť výroku žalobca videl v nedostatku zistenia skutkového stavu veci. 8. Krajský súd v Žiline rozhodol vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 O.s.p. s tým, že právne účinky úkonov oboch účastníkov súdneho konania v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p. účinného ku dňu vykonania výziev v zmysle § 250f O.s.p. zostali zachované. Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 18.04.2017, pričom boli splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle §137 ods. 4 SSP. 9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 194 a nasl. SSP, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v rozsahu § 195 SSP. Vzhľadom na to, že zistil, že v správnom konaní sa vyskytla vada v zmysle § 195 písm. c) SSP, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil z týchto dôvodov: 10. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 11. Ustanovenie § 195 SSP explicitne stanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby. Táto právna úprava vyplynula zo súčasnej súdnej praxe uplatňujúcej plnú jurisdikciu v správnom trestaní na základe článku 6 ods. 1 Dohovoru. V zmysle § 195 písm. c) SSP správny súd teda je povinný prihliadnuť aj na to, či v správnom konaní boli aplikované základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Podľa názoru správneho súdu v zmysle týchto zásad je potrebné prihliadnuť na to, či vo výroku prvostupňového rozhodnutia je riadne špecifikovaný skutok, a to z hľadiska vecného, časového a miestneho. 12. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe je potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zameniteľný s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania (rovnako rozsudok NS SR č.k. 2 Sžo/238/2009). 13. Uvedené je dôležité z hľadiska základných zásad trestného konania práve z dôvodu, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Zásada v zmysle § 2 ods. 8 Trestného poriadku uvádza, že nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Pokiaľ teda existuje vyššie uvedená vada napadnutého rozhodnutia, je potrebné na ňu prihliadať, aj keď nebola vznesená v žalobe, pretože ide o základnú zásadu trestného konania v zmysle zásady ne bis in idem v súvislosti, že je potrebné riadnym formulovaním výroku správneho deliktu vylúčiť možnosť postihnúť obvineného zo správneho deliktu opakovane za taký správny delikt, za ktorý už bol právoplatne odsúdený. 14. Čo sa týka konkrétnych nedostatkov vo výroku prvostupňového rozhodnutia, súd k nim uvádza nasledovné. V rozsudku chýba uvedené miesto spáchania iného správneho deliktu, uvedené sú v ňom len „pracoviská“. Ďalej v ňom chýba čas spáchania iného správneho deliktu; potom nie je možné ani ustáliť konkrétnu časovú aplikáciu zákona č. 125/2006 Z.z.. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uvádza ako hypotézu tejto skutkovej podstaty porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- €. Toto ustanovenie súd uviedol v znení účinnom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, pretože nie je zrejmé, kedy sa iný správny delikt stal a preto nebolo možné aplikovať toto ustanovenie v znení účinnom ku dňu vzniku iného správneho deliktu. Z hľadiska vecného celý skutok podľa použitej kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. nie je vo výroku uvedený. Podľa odôvodnenia bola naplnená kvalifikovaná skutková podstata spočívajúca v tom, že dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Z výroku však vôbec nevyplýva, že by bola naplnlnená kvalifikovaná skutková podstata. Len uvedenie „privalila postihnutého Mgr. B. K.“ nevystihuje splnenie podmienky pre naplnenie tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty a to vznik pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia potom vyplýva, že pracovným úrazom bola postihnutému Mgr. B. K. spôsobená ťažká ujma na zdraví spočívajúca v poškodení dôležitého orgánu, nakoľko utrpel, okrem iného, zlomeninu panvy typu C a roztrhnutie močovej rúry. 15. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že skutok uvedený v prvostupňovom správnom rozhodnutí nebol špecifikovaný riadne z vecného, časového a miestneho hľadiska. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 16. Na záver krajský súd konštatuje, že v protokole o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu zo 06.11.2014 sú zmätočne uvedené údaje o čase spáchania tohto správneho deliktu. V protokole v bode D. je totiž uvedené, že pracovný úraz sa stal 17.12.2014, čo je termín až po vyhotovení samotného protokolu. V bode E. je uvedený dátum 17.12.2013 ako dátum, kedy postihnutý zamestnanec nastúpil do práce. 17. Vzhľadom na to, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodov, ktoré neboli uvedené v žalobe, avšak mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd osobitne nevyhodnocoval dôvody uvedené v žalobe. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.