Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200263 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200263.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej č. 2, Bratislava IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu Zberné suroviny, a. s., so sídlom Kragujevská č. 3, Žilina, IČO: 35 701 968, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. 32583/2016 zo dňa 14.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave prvostupňovým rozhodnutím č. 1665742/2015 zo dňa 12.11.2015 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Zberné suroviny, a. s. rozdiel v sume 159 612,69 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009, nadmerný odpočet nepriznal v sume 35 266,21 € a vyrubil daň v sume 124 346,48 €. Rozdiel dane v sume 159 612,69 € pozostávajúci z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2009, ktorý bol vrátený podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o DPH) v sume 35 266,21 € a z vyrubenej dane v sume 124 346,48 € je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane za nákup tovaru z dodávateľských faktúr od dodávateľa Midikov, s. r. o. Košice a SKA Metal, s. r. o., so sídlom v Bratislave. Odpočítanie dane vzniklo z dôvodu nákupu tovaru (farebných kovov), pričom kontrolovaný daňový subjekt v postavení platiteľa dane deklaroval, že nakúpený tovar následne dodal tuzemskému odberateľovi (platiteľovi) SD - spoločnosť, s. r. o., so sídlom v Bratislave. Zo šetrení získaných preverovaním slovenskou daňovou správou a zahraničnou daňovou správou vyplynulo, že predmetné obchody platiteľ uskutočňoval v rámci tzv. reťazca. Uvedené znamená, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Ako dôkaz bol použitý výsledok z daňovej kontroly u daňového subjektu Midikov, s. r. o. za zdaňovacie obdobie júl 2009 až december 2009. Z protokolu vyhotoveného z tejto daňovej kontroly vyplynulo, že platiteľ Midikov, s. r. o., ktorý deklaroval dodanie tovaru pre spoločnosť Zberné suroviny a. s., vyhotovil za predaj tovaru faktúry pre odberateľov Zberné suroviny, a. s. s vyčíslenou výškou slovenskej DPH, ktorú platiteľ Midikov, s. r. o. požadoval zaplatiť. V danom prípade platenie dane uvedené na odberateľských faktúrach pre odberateľa Zberné suroviny, a. s. za predaj tovaru vyplýva platiteľovi Midikov, s. r. o. z § 71 ods. 6 Zákona o DPH, a nie z dôvodov vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v tuzemsku, v spojení s čl. 203 smernice Rady 2006/112. Keďže dodávateľovi Midikov, s. r. o. pri predaji tovaru nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, nevzniklo ani platiteľovi Zberné suroviny, a. s. právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Daňový úrad Košice I., ktorý vykonával túto daňovú kontrolu, prijal v protokole z daňovej kontroly záver, že spoločnostiam SK1 a SK2, ako tuzemským dodávateľom spoločnosti Midikov, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri dodaní tovaru pre platiteľa Midikov, s. r. o.. Ďalej správca dane použil výsledky daňovej kontroly u odberateľa žalobcu spoločnosti SD - spoločnosť, s. r. o.. Rovnako ako pri dodávkach od dodávateľov SK1 a SK2 pre Midikov, s. r. o., tak aj pre dodávku od žalobcu pre odberateľa SD - spoločnosť, s. r. o. ide o nepohyblivú dodávku, t. j. bez prepravy - prepravu tovaru daňový subjekt Zberné suroviny, a. s. nezabezpečoval. Ďalej Zberné suroviny, a. s. nemal uskladnený predmetný tovar vo vlastných priestoroch, t. j. tovar išiel priamo od dodávateľa spoločnosti Zberné suroviny k jeho odberateľovi a cez Zberné suroviny, a. s. išiel iba fakturačne. Rovnaké závery uviedol Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty aj v protokole z daňovej kontroly u platiteľa SD - spoločnosť s.r.o. vo vzťahu k daňovému subjektu SKA Metal s.r.o. Čo sa týka celkového reťazca, bolo preukázané, že prostredníctvom platiteľov SK1 a SK2 mal tovar vstúpiť z územia iného členského štátu (Česká republika) na územie Slovenskej republiky. Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií česká daňová správa poskytla slovenskej daňovej správe zistenia týkajúce sa českého platiteľa D. M., ktorý mal tovar dodať z územia ČR na územie SR pre spoločnosť SK1 a SK2. Tento český platiteľ v ČR v Brne, kde mal byť tovar naložený pre tuzemských platiteľov SK1 a SK2, nemal možnosť využívať ani nevyužíval žiadne skladové priestory, neexistujú záznamy o príchode vozidiel a o ich odchode z areálu v Brne. Tento platiteľ mal v prenajatom areáli v Brne prenajatú len kanceláriu. Z výsledkov zistených z preverovaní a z ďalšieho dokazovania bolo zistené, že daňové subjekty, ktoré predávali tovar kontrolovanému platiteľovi, boli registrovaní tuzemskí platitelia DPH. Spoločnosti SKA Metal, s. r. o. a Midikov, s. r. o. sú personálne prepojené, pretože konateľkou oboch spoločností je Veronika Gregová. Preverované obchody neboli jednorazové. Ten istý tovar na tom istom vozidle bez toho, aby bol vyložený, predávali počas prepravnej cesty dodávatelia svojim odberateľom v rámci konkrétneho reťazového obchodu na parkoviskách alebo čerpacích staniciach, kde nemali sídlo ani prevádzku dodávatelia tovaru ani odberatelia tovaru. Nejednalo sa o bežnú podnikateľskú činnosť, t. j. na týchto parkoviskách, resp. čerpacích staniciach tovar nikto neodvážil, nikto neskontroloval kvalitu tovaru, ako to vyplynulo z výpovede svedkov vodičov vozidiel, na týchto miestach dochádzalo len k výmene CMR dokladov, pričom sa jednalo o tovar farebné kovy nie zanedbateľnej hodnoty. Prepravu preverovaného tovaru si dodávatelia kontrolovaného platiteľa od dodávateľov k sebe nezabezpečovali a dopravu ani nevykonávali. Nezabezpečovali a nevykonávali ani prepravu tovaru pre Zberné suroviny, a. s.. Vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bol porovnateľný spôsob dopravy. Bolo zistené, že na prepravu tovaru boli vyhotovené dva alebo tri tzv. čiastkové CMR doklady, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva alebo tri úseky, pričom s tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta fyzickej nakládky do miesta fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky manipulované. Z hľadiska prepravných dokladov mala zásielka nový prepravný doklad (CMR). Jednou z podmienok uskutočnenia nadobudnutia tovaru je jeho fyzický pohyb z jedného členského štátu do iného členského štátu. Na to, aby sa tovar považoval za nadobudnutý v tuzemsku, musí byť do tuzemska prepravený, t. j. preprava musí skončiť v tuzemsku, čo sa v predmetných transakciách nestalo. V tomto prípade k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník rozhodne nedošlo v tuzemsku, pretože tovar bol naložený na vozidlá a smeroval z miesta začatia prepravy v inom členskom štáte na miesta skončenia prepravy do iného členského štátu, pričom preprava tvorila jednu ucelenú plynulú trasu medzi týmito členskými štátmi. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov CMR na jeden pohyb tovaru v skutočnosti neodrážalo skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru fakturovaných medzi viacerými podnikateľmi, tzn. že tovar v skutočnosti nebol naložený na Slovensku. Na základe toho fakturované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z dôvodu, že v tuzemsku preprava tovaru alebo jeho odoslanie nezačala a ani neskončila. Pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade dodania tovaru v rámci reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo c) Zákona o DPH. V rámci reťazového obchodu len jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej miesto je možné určiť tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať, pričom všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé. Z vyjadrenia daňového subjektu a z výsledkov preverovania je zrejmé, že prepravu tovaru nezabezpečoval ani kontrolovaný platiteľ, ani jeho dodávatelia a ani jeho odberateľ. Pri posúdení miesta dodania tovaru aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora ES C-245/04 EMAG, ktorý sa venuje problematike reťazových obchodov v súvislosti s výkladom Šiestej smernice Rady 77/388/EHS, podľa ktorého ak dve po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými subjektmi, ktoré konajú ako také osoby, zakladajú jediné zaslanie tohto tovaru v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu tohto tovaru v rámci Spoločenstva, toto zaslanie alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z týchto dvoch dodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane podľa čl. 28c A písm. a) prvého pododseku šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb - prvý predávajúci, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ má právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo dopravy. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. 32583/2016 zo dňa 14.01.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Z vykonaného preverenia prepravy vyplynulo, že časť tovaru bola fyzicky naložená na vozidlá v Poľsku, prepravená a fyzicky vyložená na Slovensku a časť tovaru bola fyzicky naložená na vozidlá mimo územia SR (v Poľsku, Holandsku, ČR) a fyzicky prepravená a vyložená z týchto vozidiel mimo územia SR (ČR, Nemecko). Vodiči počas celej cesty nevedeli, komu tovar patrí, tovar nebol ani vážený počas cesty, ani nebol kontrolovaný. Na pokyn českého špeditéra vodiči zastavovali počas prepravnej cesty na parkoviskách alebo čerpacích staniciach na Slovensku. Na týchto miestach dochádzalo len k výmene CMR dokladov, ktorú nazývali tzv. neutralizáciou dokladov, t. j. vodič vozidla dostal na parkovisku, resp. čerpacej stanici nový CMR doklad, na ktorom už bol uvedený ďalší dodávateľ tovaru a ďalší príjemca tovaru, pričom vodiči ľudí, ktorí im vymieňali, podpisovali, pečiatkovali a odovzdávali doklady nepoznali a ani nevedeli, za ktorú spoločnosť vystupujú. S tovarom nebolo v skutočnosti počas celej prepravnej trasy z miesta fyzickej nakládky na miesto fyzickej vykládky manipulované. Z hľadiska prepravných dokladov mala každá zásielka nový prepravný doklad (CMR). Prvý prepravný doklad CMR: Poľsko - Česká republika alebo Holandsko - Česká republika a druhý prepravný doklad Česká republika - Slovensko. Každý dopravca, ktorý tovar fyzicky prepravoval, vyhotovil pre objednávateľa prepravy tovaru faktúru za celú prepravnú cestu, pričom k faktúre za jednu prepravnú cestu každý priložil čiastkové CMR doklady, ktoré boli vyhotovené a odovzdané počas prepravnej trasy. Zásadnou skutočnosťou v rámci preverovania vykonaného u dopravcov bolo získanie faktúr na vykonanie prepravy a CMR dokladov, ktorými bolo preukázané miesto skutočného naloženia tovaru a miesto skutočného vyloženia tovaru z vozidla, ktorým bola preukázaná prepravná trasa, ako aj získanie objednávok na prepravu tovaru s uvedením miesta prvej zastávky vozidla v Českej republike, s uvedením miesta druhej zastávky na Slovensku, resp. iných členských štátov EÚ. Medzinárodný nákladný list CMR musí okrem iných náležitostí obsahovať miesto a dátum prevzatia zásielky. Keďže v danom prípade sa tovar počas prepravnej cesty nevykladal, prevzatie zásielky prezentované dokladom CMR bolo len formálne, pretože ten istý prepravca tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v poradí druhom nákladnom liste a rovnakým spôsobom v poradí treťom nákladnom liste. Z uvedeného vyplynulo, že prevzatie zásielky podľa prvého a taktiež druhého CMR dokladu bolo len zdanlivé a formálne. Vyhotovenie viacerých nákladných listov CMR na jeden pohyb tovaru je účelové, a takéto konanie neodráža skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru fakturovaných medzi viacerými podnikateľmi. Odvolací orgán poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-255/02 Halifax a C-440/04 Recolta Recycling, kde bolo definované zneužitie práva. V danom prípade skutočnosti a dôkazy zistené správcom dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o. aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok viedlo k získaniu daňovej výhody pre odvolávajúceho sa vo forme odpočítania dane. Došlo k porušeniu zásady zákazu zneužitia práva, čo vedie k záveru, že zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom fakturácie odvolávajúceho sa, ako aj zúčastnených subjektov ako dodávateľov a odberateľov v reťazci obchodníkov s farebnými kovmi. Žalovaný poukázal na podstatnú skutočnosť, že dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, t. j. v daných prípadoch predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku, t. j. neboli predmetom dane na Slovensku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a tak tuzemským dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH a daňový subjekt nemohol uplatniť právo na odpočítanie podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona. Miesto dodania tovaru teda bolo správne posúdené správcom dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, rovnako ako aj vznik daňovej povinnosti v tuzemsku a nemožnosť odpočítať daň v zmysle § 49 až 51 Zákona o DPH daňovým subjektom Zberné suroviny, a. s.. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/7/2011, ktorý v obdobnom obchodnom reťazci poukázal na § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. 3. Proti tomuto rozhodnutiu (a proti ďalším štyrom rozhodnutiam žalovaného) v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Mal za to, že žalovaný aj prvostupňový orgán sa nesprávne vysporiadali s posúdením miesta zdaniteľných obchodov. V podobných situáciách nie je rozhodujúce, či tovar bol naložený na dopravný prostriedok práve v Českej republike alebo v inom členskom štáte (Poľsko, Holandsko, Belgicko, Nemecko), keďže odoslanie tovaru na územie SR sa uskutočnilo v prospech subjektu, ktorý nebol jeho dodávateľom a ani dodávateľom jeho dodávateľa. Z uvedeného vyplýva, že preprava tovaru bola spojená s dodaním, ktoré predchádzalo dodaniu tovaru žalobcovi i dodaniu tovaru jeho dodávateľovi. Názor, že jeho dodávateľovi nevznikla v týchto prípadoch daňová povinnosť, vedie k záveru, že najmenej dve dodania tovaru nepodliehajú DPH. Tento záver je však v priamom rozpore s rozsudkom ESD C-245/04 Emag. Poukázal na § 13 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný ustanovenia týchto právnych predpisov aplikoval nesprávne. Keďže žalobca rovnako ako jeho bezprostrední dodávatelia nadobudol tovar bez prepravy a tovar sa v čase dodania nachádzal na území SR, je zrejmé, že dopravu tovaru na územie SR vykonal, či jeho prepravu obstaral niektorý zo subjektov, ktoré sú v reťazci tovarových transakcií účastné v dodaní pred ním a pred jeho priamymi dodávateľmi. V prejednávaných prípadoch ide o druhé dodanie nasledujúce po dodaniach zahŕňajúcich zaslanie/ dopravu, preto sa za miesto dodania považuje v súlade s týmto výkladovým pravidlom miesto dodania na území SR, a teda tieto dodania sú predmetom dane v SR. Nebolo tiež preukázané, že by sa obchodná transakcia uskutočnila s cieľom uplatniť odpočet DPH. Skutočnosť, ako prebiehala obchodná transakcia medzi ostatnými daňovými subjektmi, nemôže byť podkladom na posúdenie vzťahu medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi. Výklad a posúdenie veci, ktoré aplikuje žalovaný, sú a priori zaujaté voči nemu ako platcovi DPH a nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani v bežnej obchodnej praxi. Žiadal napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd napadnuté rozhodnutie uznesením č. k. 20S/20/2016-34 z 22.02.2016 vylúčil na samostatné konanie vedené na KS v Žiline pod sp. zn. 20S/36/2016. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.04.2016. Na námietky žalobcu uviedol, že každý z priamych dodávateľov žalobcu dodával tovar pre žalobcu v rámci nepohyblivej dodávky, čo znamená, že prepravu tovaru spoločnosti Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o. nezabezpečovali. Uvedené skutočnosti mali podstatný vplyv pre správne posúdenie miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) resp. písm. c) Zákona o DPH, vznik daňovej povinnosti v tuzemsku a tým správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 Zákona o DPH. Obchodné operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na tri úseky, faktúry za časť prepravnej cesty, boli vyhotovené účelovo v rámci predmetného reťazového obchodu. Takéto nepohyblivé dodávky nie sú predmetom dane v tuzemsku, a to aj s poukázaním na rozsudok C-245/04 Emag a rozsudok NS SR 3Sžf/17/2011. Žiadal žalobu zamietnuť. 5. V priebehu súdneho konania z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že na žalobcu bol vyhlásený dňa 13.07.2016 konkurz uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1R/1/2016-492 zo dňa 04.07.2016. Ako správca konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Anna Machajdová. 6. Súd vyzval správkyňu konkurznej podstaty JUDr. Annu Machajdovú, aby sa vyjadrila, či navrhuje pokračovať v prerušenom súdnom konaní v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Táto sa vyjadrila, že v konaní žiada pokračovať. 7. Z výpisu z obchodného registra na žalobcu súd ďalej zistil, že dňom 17.11.2016 bola za správcu konkurznej podstaty ustanovená spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Revolučná 10, Žilina. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že táto spoločnosť má sídlo Šoltésovej č. 2, Bratislava. S týmto žalobcom súd ďalej konal, pričom za neho konal jeho štatutárny orgán Mgr. Hajnalka Zöld po preukázaní jej právnického vzdelania druhého stupňa. Správca konkurznej podstaty sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaní zo dňa 16.02.2017. Uviedol v ňom nové žalobné námietky, ktoré neboli uvedené v pôvodnej žalobe. Vzhľadom na tú skutočnosť, že vyjadrenie správcu konkurznej podstaty, v ktorom boli tieto námietky uvedené, došlo súdu po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie žaloby, súd na rozšírenie správnej žaloby v zmysle § 183 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP neprihliadol. 8. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 06.03.2017, kde zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe a v napadnutom rozhodnutí. 9. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 z.č. 162/2015 Z.z.( Správny súdny poriadok, SSP), § 107 ods. 1 SSP a contrario a § 491 ods. 1, 2 SSP (žalobca v stanovenej lehote podľa SSP nežiadal pojednávanie, pričom bol o práve žiadať pojednávanie výslovne poučený vo výzve zo dňa 02.02.2017 a žalovaný vo vyjadrení k žalobe za účinnosti O.s.p. súhlasil s prejednaním veci bez pojednávania). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.03.2017. 10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach vymedzených žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP), pričom zistil, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2009 predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, Podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 12. Medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav, že tovar, ktorý nakúpil žalobca od spoločnosti Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o., tieto spoločnosti kúpili od dodávateľov SK1 a SK2, ktoré ho kúpili od českého dodávateľa D. M.. Tento ho mal nadobudnúť od dodávateľov z iných krajín Európskej únie (Holandsko, Poľsko, Belgicko, Nemecko). Jednalo sa teda o reťazový obchod, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru (predaj farebných kovov) medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Žalobca predložil k daňovej kontrole faktúry vystavené spoločnosťami Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o., ako aj dodacie listy a príjemky tovaru. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že miesto nakládok tovaru a začatia prepravy boli podľa jednotlivých faktúr Poľská republika, Holandsko, Česká republika. Tovar teda nebol prepravovaný z tuzemska ale z iných štátov. Prepravu tovaru žalobca nezabezpečoval a nezabezpečovali ju ani jeho dodávatelia. 13. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade je potrebné posúdiť miesto dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a), Zákona o DPH, ale aj tá skutočnosť, že nedošlo k dodaniu tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je predmetom dane len dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Bolo teda potrebné zodpovedať otázku, kde došlo k dodaniu tovaru. Tovar bol preukázateľne prepravovaný z členského štátu EÚ. Preprava sa uskutočnila jednorázovo, tovar bol jeden krát naložený a jeden krát vyložený. Išlo o jediný pohyb tovaru, ktorý môže byť pripočítaný iba jednej z viacerých po sebe v reťazovom obchode nadväzujúcich dodávok, bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho dopravy. Išlo teda o jednu pohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH so začiatkom v štáte Európskej únie, ktorá bola účelovo prerušená v Českej republike, kde boli vodičom vymenené doklady CMR za nové doklady s novým dodávateľom, následne bola prerušená v Slovenskej republike z toho istého dôvodu a ukončená v ďalšom štáte Európskej únie. Obchodné operácie vyhotovovania faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva alebo tri úseky, faktúry za časť prepravnej trasy, boli vyhotovované účelovo v rámci reťazového obchodu. 14. Keďže ide o jedinú pohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, miesto dodania sa posudzuje podľa začiatku uskutočňovania dopravy, pričom je nesporné, že začiatok uskutočňovania dopravy nebol na území Slovenskej republiky, ale iného členského štátu EÚ. Túto prepravu nie je možné rozdeliť na viaceré prepravy s novými začiatkami jej uskutočňovania (ako to zamýšľali jednotliví platitelia), pretože zastavovanie vozidiel na čerpacích staniciach či odpočívadlách a vystavovanie nových CMR dokladov bez skutočného prevzatia zásielky (hoci formálne prezentovaného dokladom CMR, pretože ten istý prepravca tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v poradí druhom nákladnom liste a rovnakým spôsobom v poradí treťom nákladnom liste), nezakladá nový začiatok prepravy v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) z. o DPH. 15. V prípade dodania tovaru dodávateľmi žalobcu miestom dodania tovaru na základe zistení správcu dane nebolo tuzemsko, a preto dodávateľom žalobcu spoločnostiam Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 Zákona o DPH a žalobcovi potom nevznikol nárok na odpočítanie DPH z týchto faktúr v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) citovaného zákona, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči nemu uplatnená inými platiteľmi v tuzemsku. 16. Čo sa týka námietky žalobcu, že nadobudol tovar bez prepravy, teda sa jedná o nepohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, súd uvádza, že toto ustanovenie na daný skutkový stav nie je možné aplikovať. Jeho použite by prichádzalo do úvahy, keby išlo o skutočné dodávky tovaru bez prepravy, ktorý by sa v čase dodania tovaru nachádzal na území Slovenskej republiky. Tu však nedošlo ku skutočným dodávkam tovaru bez prepravy, lebo tovar bol v čase uskutočňovania týchto obchodných transakcií v pohybe, t.j. bol stále prepravovaný tým istým prepravcom a nedošlo k jeho vyskladneniu, tovar sa teda nenachádzal na konkrétnom mieste, kde by bol uskladnený. V danom prípade je potrebné aplikovať jedine § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona a za miesto dodania tovaru považovať miesto začiatku uskutočňovania prepravy, tzn. mimo Slovenskej republiky. 17. Čo sa týka námietky, že právne posúdenie veci je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-245/04, keď ide o druhé dodanie nasledujúce po dodaniach zahŕňajúcich zaslanie či dopravu, preto sa za miesto dodania považuje miesto dodania na území SR, táto je nedôvodná. Z uvedeného rozsudku nevyplýva, že by bez ohľadu na zistený skutkový stav vždy muselo po dodaniach zahrňujúcich dopravu nasledovať dodanie bez prepravy, teda nepohyblivá dodávka. Vždy je potrebné postupovať pri zisťovaní, či sa jedná o pohyblivú alebo nepohyblivú dodávku s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. 18. Tá skutočnosť, že išlo o jednu pohyblivú dodávku a dodávateľom žalobcu a žalobcovi šlo o zaistenie daňovej výhody (práva na odpočítanie dane), je preukázaná skutkovými okolnosťami prípadu. Najmä je potrebné poukázať na to, že dodanie tovarov žiaden z dodávateľov a subdodávateľov žalobcu nevyskladnil takto dodaný tovar, nevykonával s ním žiadnu výrobnú či inú obchodnú činnosť, len tovar obratom predal ďalšiemu platiteľovi v reťazci (tovar nebol vyložený z vozidla od jeho nakládky v členskom štáte EU až do jeho vyloženia či už v Česku, SR alebo v Nemecku). Súčasne došlo k vyhotovovaniu viacerých CMR nákladných listov na jeden pohyb tovaru, hoci k reálnemu prevzatiu tovaru podľa nich nedošlo. Jedna doprava bola čisto umelo prerušovaná na území Českej či Slovenskej republiky, a to len za účelom odoberania pôvodných CMR dokladov a vyrábania a výmeny nových CMR dokladov (podľa vodičov vozidiel tzv. „neutralizácia dokladov“), aby týmto spôsobom mohli byť preukázané viaceré pohyblivé dodávky toho istého tovaru. Súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného, že takéto konanie nasvedčuje tomu, že v danom prípade išlo o zneužitie práva na odpočet DPH, pretože iný cieľ takéhoto konania sa nezdá byť reálny, a to aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-255/02, podľa ktorého bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Umelá povaha vyššie uvedeného konania pri „neutralizácii“ CMR dokladov je v danom prípade daná na základe objektívne zistených okolností preskúmavaného prípadu. 19. Správny súd preto vyhodnotil žalobné námietky ako v celom rozsahu nedôvodné a žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.