Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/89/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200380 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200380.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: M. G., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom W., V. XXXX/XX, prechodne bytom: M. XX, Z., Česká republika, právne zast. JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom v E., X. W. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne č. 935 911 4281 0 zo dňa 8. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2016 spolu so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. mája 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2016 zamietla žiadosť navrhovateľky o sirotský dôchodok zo dňa 4. novembra 2015, pretože ukončila štúdium na Strednej škole propagačnej tvorby a polygrafie vo Veľkom Poříčí a tým prestala byť nezaopatreným dieťaťom. Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, ktorým žiadala priznať sirotský dôchodok od 1. septembra 2015 a predložila potvrdenie o štúdiu. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedla, že navrhovateľka zaslaním potvrdenia zo dňa 1. februára 2016 o návšteve školy splnila podmienku nezaopatrenosti dieťaťa. Na základe uvedeného bolo opätovne rozhodnuté zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. mája 2016, ktorým bola navrhovateľke podľa § 76 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 58 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietnutá žiadosť o sirotský dôchodok zo dňa 4. novembra 2015. Aj proti zmenovému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný prostriedok, ktorým žiadala o preskúmanie doby poistenia zomretej matky získanej na území Českej republiky a tiež aj na území Slovenskej republiky. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že podľa § 72 ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2009 potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je päť rokov a u poistenca vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných desiatich rokov pred dňom smrti zomretého. Matka navrhovateľky zomrela 7. augusta 2005. Obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok zomretého rodiča bolo zhodnotené na základe evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii odporkyne a potvrdenia z Českej republiky. Zomretý rodič navrhovateľky získal s obdobím dôchodkového poistenia získané v Českej republike v posledných desiatich rokoch pred smrťou, t.j. v období od 7. augusta 1995 do 7. augusta 2005 celkovo 1 693 dní, t.j. 4 roky a 233 dní. Podmienky nároku na sirotský dôchodok musia byť splnené kumulatívne. Navrhovateľka podmienku nezaopatrenosti dieťaťa splnila, avšak zomretý rodič navrhovateľky nezískal ku dňu smrti potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, čím neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok a navrhovateľke nemohol vzniknúť nárok na sirotský dôchodok. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 8. januára 2016 spolu so zmenovým rozhodnutím zo dňa 11. mája 2016 potvrdil ako vecne správne. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. mája 2016, ktorým zmenila rozhodnutie zo dňa 8. januára 2016 je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď z odôvodnenia nevyplýva, koľko dní dôchodkového poistenia získala matka navrhovateľky v roku 2001, keďže tento rok tam nie je zahrnutý, pričom napr. roky 2004 a 2005 má uvedené 0 dní, teda tie zahrnuté sú. Keďže bez uvedeného roku 2001 matka navrhovateľky získala 1 693 dní dôchodkového poistenia, môžu sa domnievať, že s prirátaním roku 2001, by navrhovateľka splnila podmienky na priznanie sirotského dôchodku. Z tohto dôvodu navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 8. januára 2016, ako aj zmenové rozhodnutie zo dňa 11. mája 2016 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa v plnom rozsahu pridržiavala vyjadrení svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že jej matku zabili a ona nemôže za to, že mama nestihla odpracovať, teda získať potrebný počet rokov na dôchodkové poistenie. Zástupkyňa odporkyne v plnom rozsahu poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a poukázala na to, že v súvislosti s rokom 2001 bolo doplnené došetrovanie aj v Českej republike, ktorá tento rok v informácii z posledných 10 rokov pred smrťou matky navrhovateľky neuviedla, preto odporkyňa tento rok nezarátala do posledných 10 rokov pred smrťou. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie spolu so zmenovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o sirotský dôchodok ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, zmenové rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka dňa 20. júna 2012 ukončila štúdium na Strednej škole propagačnej tvorby a polygrafie vo Veľkom Poříčí záverečnou skúškou a týmto dňom sa prestala považovať za nezaopatrené dieťa. Ku dňu 4. novembra 2012 nepreukázala ďalšie štúdium, teda nespĺňa podmienku nezaopatrenosti dieťaťa, preto jej nevznikol nárok na sirotský dôchodok a jej žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2016 zamietnutá. Na vznik nároku na sirotský dôchodok v prípade, že sa opätovne stalo nezaopatreným osirelé dieťa, ktorému pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 zanikol nárok na sirotský dôchodok, musí byť nevyhnutne splnená podmienka, že zomretý rodič (matka navrhovateľky) splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na niektorý z určených dôchodkov (prípadne poberá pred smrťou niektorý z určených dôchodkov). Ust. § 76 ods. 1 v spojení s § 265 Zákona o sociálnom poistení na rozdiel od ust. § 49 zákona č. 100/1988 Zb. pre vznik nároku na sirotský dôchodok vyžaduje okrem splnenia podmienky nezaopatrenosti dieťaťa, aj splnenie ďalšej podmienky, a to, aby rodič osirelého dieťaťa ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo z choroby z povolania. Matka navrhovateľky zomrela vo veku 32 rokov a žiadnu z uvedených podmienok nesplnila. Pre nárok na invalidný dôchodok nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, keďže bola poistená len v rozsahu 1 693 dní, t.j. 4 roky a 233 dní. Zákon č. 461/2003 Z.z. na rozdiel od zákona č. 100/1988 Zb. neupravuje nárok na sirotský dôchodok aspoň v minimálnej výške v prípadoch, že zomretý rodič nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľke nárok na sirotský dôchodok nevznikol, pričom ust. § 72 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v danom prípade nie je možné aplikovať. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. januára 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 11. mája 2016 považoval za súladné so zákonom, preto ich ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.