Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200410 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200410.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Froms, s. r. o., so sídlom Radlinského č. 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 46 673 652, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 1727/49, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102598024/2016 zo dňa 19.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 21218210/2015 zo dňa 10.11.2015 vyrubil daňovému subjektu Froms, s.r.o. rozdiel dane v sume 7.247,36 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. Daň vyrubená daňovým priznaním bola 148,82 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 7.396,18 € a rozdiel dane 7.247,36 €. V odôvodnení uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z., a to: Faktúru č. 11 vystavenú dňa 17.07.2012 na sumu 3.650,- € za zateplenie rodinného domu v W. G. vystavenú daňovým subjektom S. Q. AKON Stavebné práce, Liptovská Porúbka 379, 033 01 Liptovský Hrádok, DIČ: 1021630401. Faktúru č. 12 vystavenú dňa 20.08.2012 na sumu 1.340,- €, faktúru č. 13 vystavenú dňa 05.09.2012 na sumu 2.900,- € a VPD 99 zo dňa 19.12.2012 na sumu 1.280,- € a VPD č. 100 zo dňa 07.12.2012 na sumu 3.325,- € od daňového subjektu S. Q. ROAL HOUSSE, Liptovská Porúbka 379, 033 01 Liptovský Hrádok, DIČ: 1080281895. Faktúru č. 19 vystavenú dňa 25.10.2012 dátum dodania 25.10.2012 na 2.889,- € a DPH 577,80 €, č. 20 vystavenú dňa 30.10.2012 dátum dodania 30.10.2012 na 6.830,- € a DPH 1.366,- €, č. 28 vystavenú dňa 28.12.2012 dátum dodania 28.12.2012 na 12.230,- € a DPH 2.446,- € a č. 29 vystavenú dňa 31.12.2012 dátum dodania 31.12.2012 na 3.700,- € a DPH 740,- € od daňového subjektu S.B., Liptovská Porúbka 388, 033 01 Liptovský Hrádok, DIČ: 1049716668. Opodstatnenosť nároku na uplatnenie výdavkov na daňové účely v súvislosti s fakturovanými prácami preveroval správca dane v rámci daňovej kontroly. Vo vzťahu k vyššie citovanej došlej faktúre od daňového subjektu S. Q. AKON správca dane uviedol, že vykonaným dokazovaním nemal preukázané vykonanie fakturovaných prác subjektom označeným na faktúre - S.B. AKON, pričom nespochybňuje samotné vykonanie stavebných prác na rodinnom dome W. G. spoločnosťou Froms, s.r.o.. Svedok S. Q. (daňový subjekt S. Q. AKON) pri výpovedi uviedol, že pre spoločnosť Froms, s.r.o. pracoval na Hale v Dlhej nad Oravou a inde nepracoval. O vystavenie faktúry za práce v Liptovských Sliačoch ho požiadali majitelia spoločnosti Froms, s.r.o.. Uviedol ďalej, že mal od 23.07.2012 pozastavenú živnosť, a preto vystavoval faktúry aj za daňový subjekt S. Q. ROAL HOUSSE. Svedok nevedel predložiť účtovné doklady. Žalobcom označenú a v daňovom konaní predloženú dokumentáciu, ktorá má podľa žalobcu preukazovať vykonanie stavebných prác na zateplenie rodinného domu v W. G., a to rozpočet na zateplenie rodinného domu W. G. zo dňa 10.05.2012 schválený a podpísaný majiteľom, objednávka vystavená pre S. Q. AKON zo dňa 11.06.2012, vystavenú faktúru č. 2012 001 pre D. C. zo dňa 18.07.2012 na sumu 8.630,- €, faktúru došlú č. 11 - 1/2012 od S. Q. AKON zo dňa 19.07.2012 (neuznaná), vyhodnotil tak, že medzi žalobcom označenými účtovnými dokladmi je iba jeden, ktorý vystavil samotný S. Q. AKON, a to predmetná došlá faktúra č. 11 na sumu 3.650,- €. Vyšlú faktúru, rozpočet na zateplenie rodinného domu ako aj objednávku vystavenú daňovým subjektom Froms, s.r.o. pre S.B. AKON správca dane nemohol preveriť s odôvodnením, že S. Q. AKON nepredložil správcovi dane svoje účtovníctvo za rok 2012. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení o vykonaní prác S. Q. AKON označil fotografie správca dane uvedené fotografie vyhodnotil tak, že na nich nie sú zrejmé identifikačné znaky, na základe ktorých by bolo možné overiť, že na fotografiách nachádzajúci sa pracovníci, sú pracovníkmi S.B. AKON. Pokiaľ žalobca na podporu svojich tvrdení, že práce na rodinnom dome vykonal S. Q. AKON označil výsledky výpovede svedka S. Q. ROAL HOUSSE, správca dane rovnako k uvedenej obrane žalobcu uviedol, že výpoveď svedka Dušana Q. ROAL HOUSSE sa netýka prác fakturovaných na zateplenie rodinného domu W. G.. Správca dane ďalej poukázal na informácie zistené z informačného systému, podľa ktorých S. Q. AKON vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uviedol príjmy vo výške 1.750,- €, z čoho podporne vyplýva, že spornú faktúru do svojho účtovníctva nezaradil a v daňovom priznaní nepriznal. Takisto do svojho účtovníctva nezaradil faktúry za stavebné práce, ktoré mal údajne podľa tvrdenia žalobcu subdodávateľsky vykonať pre S.B. ROAL HOUSSE. S. Q. AKON mal od 23.07.2012 pozastavenú živnosť. K žalobcom vznesenej námietke o tom, že žalobca nebol riadne a včas vyrozumený o dátumoch výsluchu označených svedkov, správca dane uviedol, že sa označených svedkov pokúsil predvolať dvakrát, a to dňa 17.09.2014 a 16.10.2014, o čom písomne informoval daňový subjekt listom zo dňa 16.10.2014. Následne správca dane požiadal oddelenie Policajného zboru dňa 25.11.2014 o prevedenie svedkov. O uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný upovedomením zo dňa 25.11.2014, ktoré si však neprevzal. Správca dane rovnako neuznal ako výdavok vyššie citované faktúry vystavené daňovým subjektom S. Q. ROAL HOUSSE dôvodiac, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané vecné plnenie z predložených faktúr daňovým subjektom uvedeným na daných faktúrach, t.j. S. Q. ROAL HOUSSE. Svedok S. Q. (daňový subjekt S. Q. ROAL HOUSSE) vo výpovedi uviedol, že nevie predložiť účtovné doklady, nakoľko ich má jeho otec (S. Q. AKON). Otcovi odovzdal svoje razítko a ten práce vykonával, nevedel povedať, na ktorých stavbách konkrétne, nevedel povedať, s kým boli práce dohodnuté ani s kým ich otec vykonával, mal asi dvoch pomocníkov. S. Q. ROAL HOUSSE vypovedal, že on faktúry nevystavil a vystavil ich jeho otec. Práce nevykonal a ani nemal zamestnancov. Vo vzťahu k žalobcom označeným faktúram, ktoré majú preukázať vykonanie prác S. Q. ROAL HOUSSE správca dane uviedol, že označené fotografie nie sú relevantným dôkazom na preukázanie výkonu stavebných prác daným subjektom. S. Q. AKON pri výpovedi uviedol, že bol majiteľmi spoločnosti Froms, s.r.o. (žalobcom) požiadaný, aby faktúry za práce vystavil na stavbách podľa požiadavky spoločnosti Froms, s.r.o.. Na otázku správcu dane, kto vystavil faktúry, odpovedal S. Q. AKON, že on mal pozastavenú živnosť, preto ich vystavil na živnosť S. Q. ROAL HOUSSE. K námietke žalobcu o nedôveryhodnosti výpovede svedkov správca dane poznamenal, že o výpovede svedkov, ktoré sám žalobca považuje za nedôveryhodné, ich obsah za zmätočný a navyše nepravdivý, následne sám žalobca opiera svoje tvrdenia, teda ich považuje za pravdivé na účely preukázania svojich tvrdení. Uvedené však správca dane vyhodnotil ako zavádzajúce. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 14S/269/2005, podľa ktorého je daňový subjekt povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti dodávateľ, resp. subdodávateľ si neplní daňové povinnosti a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav daňovému subjektu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatnených nákladov. Správca dane dokazovaním vedeným v daňovej kontrole preveroval okolnosti, za ktorých mali byť obchody realizované, t.j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované služby skutočne dodať. Daňový subjekt si má zabezpečiť také dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnenie obchodu bez vzbudenia pochybností a potreby správcu dane ich preverovať. Správca dane ďalej neuznal ako výdavok žalobcu faktúry vystavené daňovým subjektom S. Q.. Za účelom preverenia existencie predmetu plnenia podľa sporných faktúr vystavených daňový subjektom S. Q. vykonal správca dane dokazovanie. S. Q. sa na výsluch svedka nikdy nedostavil. Nepodarilo sa ho predviesť ani v spolupráci s Policajným zborom v priebehu troch dní. S. Q. správcovi dane nepredložil účtovné doklady za rok 2012. S. Q. podľa informácie z databázy správcu dane v účtovných výkazoch v roku 2012 nevykazuje žiaden hmotný a nehmotný majetok a tiež nezamestnával pracovníkov, nepodával prehľady na dani zo závislej činnosti. Žalobcom predložená fotografická dokumentácia lešenia podľa názoru správcu dane ešte nepreukazuje, kto je skutočným vlastníkom lešenia. Záverom odôvodnenia prvostupňový správny orgán poukázal na rozsudok NS SR 4Sžf/25/2010, v zmysle ktorého znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v Daňovom poriadku oprávnené. Správca dane je toho názoru, že pre priznanie nákladov nemožno považovať ako dôkaz len predloženie samotnej faktúry, nakoľko daňový subjekt musí preukázať, že práce a dodávky tovaru boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Údaje na faktúre musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, nestačí len formálna deklarácia. Ďalej, pokiaľ žalobca namietal, že si preveril svojich dodávateľov a vyžiadal si výpisy zo živnostenských listov a tiež osvedčenia o registrácií a pridelení DIČ, považoval správca dane toto preverenie za nedostatočné, keďže v odvolaní žalobca postavil vykonanie stavebných prác na tom, že práce musel vykonať S. Q. AKON subdodávateľsky. S. Q. AKON mal od 23.07.2012 však pozastavené živnostenské oprávnenie. Pokiaľ daňový subjekt na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok NS SR 3Sžf /1/2011, kde sa konštatuje, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, prvostupňový správny orgán zdôraznil, že daný rozsudok je možné ťažko uplatniť pri účtovných dokladoch predložených žalobcom vo vzťahu napr. k faktúre č. 28, kde je ako predmet fakturácie uvedené: „Fakturujem Vám za prenájom lešenia na Vašich stavbách", resp. faktúre č. 29, kde ako predmet fakturácie je uvedené: „Fakturujem Vám za dodanie rôznych pomocných a kotviacich komponentov na lešenie". Z uvedeného vymedzenia predmetu plnenia nie je zrejmé, na ktorých stavbách, v akom rozsahu, na základe akého zmluvného vzťahu bolo lešenie prenajaté. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 102598024/2016 zo dňa 19.02.2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane aj na jednotlivé dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly. Stotožnil sa s vyhodnotením týchto dôkazov, ktoré vykonal správca dane, aj s jeho právnym posúdením, podľa ktorého daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že výdavky (náklady) daňového subjektu zaúčtované v účtovníctve daňovníka boli vynaložené na daňové účely v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Daňový subjekt nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Faktúru, na základe ktorej je uplatňovaný daňový náklad na základe dane z príjmov právnickej osoby, možno akceptovať len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne uskutočnila predmetné práce (služby, dodal materiál, tovar a pod.) pre odberateľa. Žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že predmetné práce a dodanie materiálu vykonali dodávatelia uvedení na faktúrach, pričom správca dane vykonaným dokazovaním u dodávateľov dospel k záveru, že predmetné práce a dodanie materiálu nevykonali dodávatelia uvedení na faktúrach. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, pokiaľ tento neuznal faktúru č. 11 vystavenú daňovým subjektom S. Q. AKON na tom základe, že žalobca dostatočne nepreukázal vykonanie predmetných prác daňovým subjektom S. Q. AKON a ani vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že vecné plnenie z predloženej faktúry nastalo daňovým subjektom uvedeným na faktúre, t.j. S. Q. AKON. Správca dane po vykonanom dokazovaní nespochybnil vykonanie stavebných prác na rodinnom dome W. G., avšak nemal preukázané vykonanie týchto prác vo faktúre označeným daňovým subjektom. Žalobca svoje tvrdenie, že S. Q. AKON vykonával zatepľovacie práce na rodinnom dome ničím nepreukázal. Žalobcom označené dôkazy na preukázanie jeho tvrdení - odoslaná faktúra, rozpočet na zateplenie rodinného domu, ako aj objednávka vystavená žalobcom pre S. Q. AKON - nie je možné preveriť, nakoľko S. Q. AKON nepredložil správcovi dane svoje účtovníctvo za rok 2012. S. Q. AKON vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalobcu pracoval len na Hale v Dlhej nad Oravou a nikde inde. O vystavenie faktúry za práce v Liptovských Sliačoch ho požiadal žalobca. Od 23.07.2012 mal pozastavenú živnosť, a preto fyzicky vystavoval faktúry a pokladničné doklady aj za daňový subjekt S. Q. ROAL HOUSSE. Aj podľa názoru žalovaného z fotografií označených žalobcom nie je možné určiť, kto sa na fotografiách nachádza a na základe čoho stanovil u týchto osôb vzťah s S. Q. AKON. Ani žalobca, ani daňový subjekt S. Q. AKON nevedeli uviesť mená osôb, ktorí vykonávali zatepľovacie práce, na základe čoho by mohol správca dane ďalej menované osoby vypočuť. Z uvedeného vyplýva, že predložené fotografie samé o sebe nie sú relevantným dôkazom na preukázanie vykonania predmetných prác S. Q. AKON. S. Q. AKON uviedol, že na zateplení rodinného domu W. G. nerobil, nevie, s kým o prácach jednal, nevie, od koho dostal za fakturované práce peniaze. Správca dane postupoval náležite pokiaľ tvrdenie žalobcu, že S. Q. AKON mal účtovné doklady na daňovom úrade, a preto nepredložil svoje účtovníctvo, vyhodnotil ako nepravdivé. S. Q. AKON vo svojej výpovedi uviedol, že kópie daňových priznaní nemá doma a musí si ich vyzdvihnúť na daňovom úrade a podľa toho usporiadať účtovné doklady, t.j. skutočnosť, že účtovné doklady má na daňovom úrade S. Q. AKON nikde neuviedol. Z evidencie daňového subjektu S. Q. AKON u správcu dane a z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 je zrejmé, že uviedol príjmy vo výške 1.750,- €, z čoho vyplýva, že predmetnú faktúru nemal vo svojom účtovníctve zaúčtovanú a nebola ani súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní. Z uvedeného daňového priznania rovnako vyplýva, že S. Q. AKON do svojho účtovníctva nezaradil faktúry za stavebné práce, ktoré mal údajne subdodávateľsky vykonať pre S. Q. ROAL HOUSSE. Žalovaný sa ďalej stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, pokiaľ tento neuznal ako výdavok ani faktúry č. 12, 13, č. 9/2012, č. 8/2012 vystavené od daňového subjektu S. Q. ROAL HOUSSE. Stotožnil sa pritom so záverom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca dostatočne nepreukázal vykonanie vo faktúrach uvedených prác daňovým subjektom S. Q. ROAL HOUSSE a ani preverovanie vykonania prác u dodávateľa samotným správcom dane nepreukázalo vecné plnenie z predložených faktúr daňovým subjektom uvedeným na predmetných faktúrach, t.j. S.B. ROAL HOUSSE. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, že vykonané dokazovanie nepreukázalo, kto skutočne predmetné práce uvedené vo faktúrach vykonal, aké to boli práce a na akom mieste. Jednoznačne však vyšlo najavo, že dodávateľ S. Q. ROAL HOUSSE, ktorý je uvedený na faktúrach, predmetné práce nevykonal, nefakturoval, ani neprevzal finančné prostriedky. Z výpovede S. Q. ROAL HOUSSE jednoznačne vyplýva, že predmetné práce nevykonal, ani nemal zamestnancov, ktorí by mohli predmetné práce vykonať, t.j. tvrdenie žalobcu, že na fotografiách zobrazené osoby sú osoby, ktoré pracovali pre S. Q. ROAL HOUSSE je zavádzajúce. Naviac zo žalobcom predložených fotografií nie je možné zistiť žiadne identifikačné znaky, na základe ktorých žalobca tvrdí, že sú to pracovníci, ktorí vykonávali predmetné práce. Nie je možné určiť, kto sa na fotografiách nachádza a na základe čoho žalobca stanovil u týchto osôb vzťah s S. Q. ROAL HOUSSE, ani s S. Q. AKON. Ani odvolávajúci, ani daňový subjekt S. Q. ROAL HOUSSE nevedeli uviesť mená osôb, ktorí by vykonávali predmetné práce, na základe čoho by mohol správca dane menované osoby vypočuť. Z uvedeného prvostupňový správny orgán vyvodil náležitý záver, že fotografie nie sú relevantným dôkazom na preukázanie vykonania predmetných prác. Obrana žalobcu, že S. Q. AKON mal pozastavenú živnosť, ako aj tvrdenie žalobcu, že v stavebníctve je bežné, že sa práce vykonávajú subdodávateľsky, je v danej veci podľa názoru žalovaného bezpredmetné, pretože nebolo preukázané, že práce uvedené vo faktúrach vykonával S. Q. AKON subdodávateľsky pre S.B. ROAL HOUSSE. Vo vzťahu k predloženej fotokópii o pozastavení živnosti S. Q. AKON, na ktorú poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že v zmysle platnej legislatívy S. Q. AKON nemohol práce vykonávať v čase pozastavenia živnosti, či už subdodávateľsky alebo inak. Žalovaný sa ďalej stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého neuznal ako výdavok ani faktúry č. 19, č. 20, č. 28, č. 29 od subjektu S. Q. s odôvodnením, že žalobca nepreukázal vykonanie predmetných prác a dodanie tovaru od S. Q. a ani vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo preukázané vecné plnenie z predložených faktúr daňovým subjektom uvedeným na predmetných faktúrach, t.j. S. Q.. Žalovaný zdôraznil, že údaje na faktúre musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, nestačí len formálna deklarácia, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Pre uznanie nákladov nemožno považovať ako dôkaz len predloženie samotnej faktúry, nakoľko daňový subjekt musí preukázať, že práce boli reálne uskutočnené práve osobu uvedenou na faktúre. Vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej bol žalobca obozretný, keďže si od svojich dodávateľov vyžiadal výpisy zo živnostenských listov a tiež osvedčenia o registrácii a pridelení DIČ a tým si splnil povinnosť preveriť existenciu a možnosť po formálnej stránke vstupovať do právnych vzťahov s týmito subjektmi, správca dane uviedol, že uvedenú skutočnosť nespochybnil, avšak to, že v súčasnosti dodávateľ, resp. subdodávateľ si neplní daňové povinnosti a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav daňovému subjektu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatnených nákladov. Daňový subjekt si má zabezpečiť také dôkazy, ktoré preukazujú vykonanie prác a dodanie materiálu bez vzbudenia pochybnosti a potreby správcu dane ich preverovať. Ďalej v odvolacej námietke žalobca uvádza, že správca dane sa neustále a jednostranne opiera len o výpovede subdodávateľov S. Q. AKON a S.B. ROAL HOUSSE. Tieto výpovede sú podľa názoru žalobcu nedôveryhodné a ich obsah je zmätočný a navyše je nepravdivý. Žalovaný v danej súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vykonanie prác dodávateľmi uvedenými na predmetných faktúrach, a preto prvostupňový správny orgán postupoval náležite, keď preveroval vykonanie predmetných prác u dodávateľov. Žalobca vedel, v čom má správca dane pochybnosť k výpovediam dodávateľov, ktoré mal k dispozícii (zápisnica č. 9511401/5/332561/2015 zo dňa 12.02.2015), avšak sa nevyjadril, nepredložil dôkazy, ktoré by tvrdenia dodávateľov vyvracali (negovali). Tvrdenie žalobcu, že nebol upovedomený o vypočutí svedkov, je nepravdivé, nakoľko správca dane zaslal odvolávajúcemu upovedomenie o vypočutí svedkov zo dňa 17.09.2014 a 25.11.2014, ktoré si však odvolávajúci neprevzal. Odvolávajúci si však pri nazeraní do spisu dňa 12.02.2015 vyhotovil kópie zápisníc o vypočutí svedkov, t.j. vedel konkrétne o ich výpovediach. K týmto sa však nevyjadril, len uviedol, že sú zmätočné, zavádzajúce a nepravdivé. Ich nepravdivosť, resp. tvrdenú zmätočnosť však ničím nevyvrátil, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukázali. Pokiaľ žalobca poukazuje na pochybenie prvostupňového správneho orgánu, že v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9511401/5/5444342/2014 zo dňa 17.12.2014 nie je zrejmé, kto - aká osoba bola vypočutá, pretože je ako svedok uvedený S. Q. AKON a nie S.B. AKON a že v zápisnici je ručne napísaný dátum narodenia svedka, je podľa názoru žalovaného bezpredmetná. jedná sa o zrejmý omyl, pretože v celom texte je ďalej uvádzaný ako svedok subjekt S. Q. AKON. S.B. AKON v dobe, keď bol predvedený Policajným zborom nemal pri sebe doklad totožnosti. Bol prelustrovaný Policajným zborom a správcovi dane bolo predložené potvrdenie o overení totožnosti zo dňa 17.12.2014 s tým, že sa skutočne jedná o S. Q. AKON, nar. dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu bol do zápisnice aj ručne dopísaný dátum narodenia. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal žalobca správnu žalobu. Ako žalobné body namietal: Vo vzťahu k neuznanej faktúre č. 11 - 1/2012 na sumu 3.650,- € na zateplenie rodinného domu v W. G. vystavenú daňovým subjektom S. Q. AKON stavebné práce, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie stavebných prác na zateplenie rodinného domu v W. G. a správcovi dane predložil: rozpočet na zateplenie rodinného domu W. G. zo dňa 10.05.2012 schválený a podpísaný jeho majiteľom, objednávka vystavená pre S. Q. AKON zo dňa 11.06.2012, faktúra vystavená č. 2012001 pre D. C. (majiteľ) W. G. zo dňa 18.07.2012 v sume 8.630,- €, faktúra došlá č. 11 - 1/2012 od S. Q. AKON (neuznaná) zo dňa 19.07.2012 v sume 3.650,- €, pričom ani napriek týmto dokladom, ktoré na seba logicky nadväzujú, správca dane tento výdavok žalobcu neuznal. Skutočnosť, že tieto žalobcom predložené dokumenty nebolo možné preveriť u S. Q. AKON, nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu, pretože žalobca nemôže zodpovedať za to, že tretí subjekt, za ktorý žalobca nezodpovedá, nepredloží správcovi dane účtovné doklady. Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení žalobca ďalej poukázal na správcovi dane predložené fotografie označené číslami od 1 do 10 z priebehu zatepľovania rodinného domu. Z fotografií podľa názoru žalobcu vyplýva, že stavebné práce, ktoré žalobcovi fakturoval S. Q. AKON naozaj pre žalobcu aj vykonal. Na fotke č. 9 sú zadokumentované podobizne pracovníkov zabezpečených S. Q. AKON, ktorí realizovali tieto stavebné práce. Správca dane a žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadali s týmto dôkazom, nijako tento dôkaz nevyhodnotili. Na fotkách č. 9 a č. 10 je zároveň zadokumentované, že aj na tejto stavbe žalobca používal lešenie, ktoré si v tom čase prenajímal od S. Q.. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán nevykonal navrhnuté miestne zisťovanie - obhliadku vykonaných zatepľovacích prác na rodinnom dome v obci W. G., ktorého majiteľom je D. C. za účelom stotožnenia, že predložené fotografie s pracovníkmi od S. Q. AKON sú vyhotovené zo zatepľovania rodinného domu v W. G.. Z výpovede S.B. AKON podľa názoru žalobcu je zrejmé, že fakturované práce vykonal, avšak podľa jeho tvrdenia tieto vykonal v Hale žalobcu v Dlhej nad Oravou, čo žalobca popiera. Tieto práce nemohol v roku 2012 vykonať na Hale v Dlhej nad Oravou, pretože len zmluvu o budúcej kúpe tejto haly žalobca s predávajúcim uzatvoril až v roku 2013. Podľa názoru žalobcu preto pokiaľ S. Q. AKON potvrdil, že pre žalobcu nejaké práce vykonával a tieto nemohol vykonať v Dlhej nad Oravou, musel ich vykonať na zatepľovaní rodinného domu v W. G.. Aj S. Q. ROAL HOUSSE jednoznačne potvrdil, že uvedené práce vykonal S.B. AKON. Žalobca ďalej namieta pochybenie správneho orgánu, ktorý si napriek žiadosti žalobcu o podanie písomnej správy, či prebiehala voči S. Q. AKON daňová kontrola za účtovné obdobie roku 2012, resp. či mu bola dorubená daň z príjmu za rok 2012, nebol informovaný, resp. sa s týmto návrhom žalobcu správny orgán nevysporiadal. Vo vzťahu k neuznanej faktúre č. 13 - 04/2012 na sumu 2.900,- € od daňového subjektu S. Q. ROAL HOUSSE ďalej žalobca uviedol, že rovnako eviduje vo svojom účtovníctve všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie stavebných prác na rekonštrukcii vonkajšej fasády AB Technických služieb Mesta Dolný Kubín a správcovi dane predložil: objednávku došlú č. 001/2012 od EWA Stav s.r.o. Stavebná a obchodná spoločnosť zo dňa 13.08.2012, objednávku vystavenú pre S. Q. ROAL HOUSSE zo dňa 13.08.2012, faktúru vystavenú č. 2012004 pre EWA Stav s.r.o. Stavebná a obchodná spoločnosť zo dňa 15.08.2012 v sume 1.500,- €, faktúru došlú č. 13 - 04/2012 od S. Q. ROAL HOUSSE zo dňa 05.09.2012 v sume 2.900,- €, faktúru vystavenú č. 2012008 pre EWA Stav s.r.o. Stavebná a obchodná spoločnosť zo dňa 12.09.2012 v sume 3.100,- €, avšak aj napriek týmto dokladom, ktoré na seba logicky nadväzujú, správca dane tento výdavok žalobcovi neuznal. Na preukázanie pravdivosti tvrdení ďalej žalobca poukázal na správcovi dane predložené fotografie označené číslami 1 a 2 z priebehu rekonštrukcie tejto budovy, z ktorých fotografií podľa názoru žalobcu vyplýva, že stavebné práce, ktoré fakturoval S. Q. ROAL HOUSSE faktúrou č. 13/2012 naozaj pre žalobcu aj vykonal. Z fotky č. 2 sú zadokumentované podobizne pracovníkov zabezpečených S. Q. ROAL HOUSSE. Ďalej rovnako ako pri predošlej faktúre žalovaný poukázal na pochybenie správcu dane, pokiaľ nevykonal žalobcom navrhnuté miestne zisťovanie - obhliadku vykonaných rekonštrukčných práv na budove AB Technických služieb Mesta Dolný Kubín, ako aj na nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkov S.B. REAL HOUSSE a S. Q. AKON. Aj vo vzťahu k neuznanému VPD 99 ku faktúre č. 9/2012 na sumu 1.280,- € od daňového subjektu S. Q. ROAL HOUSSE, žalobca uviedol, že eviduje v svojom účtovníctve všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie stavebných prác na zateplení vonkajšej fasády obchodného domu „Šľachta" v Dolnom Kubíne a správcovi dane predložil: objednávku došlú od M3 - Stavebná a obchodná spoločnosť s.r.o. dňa 22.08.2012, objednávku vystavenú pre S. Q. ROAL HOUSSE dňa 18.10.2012, faktúru vystavenú č. 2012013 pre M3 - Stavebná a obchodná spoločnosť s.r.o. dňa 19.11.2012 v sume 3.351,65 €, prílohu faktúry č. 2012013 - celkový súpis vykonaných prác a dodávok, faktúru došlú č. VPD 99- 9/2012 od S. Q. ROAL HOUSSE dňa 19.12.2012 v sume 1.280,- €, pričom ani napriek uvedeným dokladom, ktoré na seba logicky nadväzujú, správca dane tento výdavok žalobcu neuznal. Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení vo vzťahu k vykonaniu daných prác označil žalobca správcovi dane predložené fotografie č. 1 až 11. Poukázal ďalej na nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí S.B. ROAL HOUSSE a S. Q. AKON správnym orgánom, ako aj na skutočnosť, že o vykonávaní stavebných prác na obchodnom dome Šľachta v Dolnom Kubíne S. Q. ROAL HOUSSE a S.onkom žalobca vopred informoval Daňový úrad Dolný Kubín v zápisnici č. 9511401/5/2910265/2012 zo dňa 11.10.2012. Vo vzťahu k neuznanému VPD č. 100 ku faktúre č. 8/2012 na sumu 3.325,- € od daňového subjektu S. Q. ROAL HOUSSE a k neuznanej faktúre č. 20 - 56/2012 na sumu 6.830,- € od daňového subjektu S. Q., žalobca uviedol, že vo svojom účtovníctve evidujú všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie stavebných prác na budove bývalej kaliarne v areáli ZŤS v Martine, a to: cenovú ponuku vystavenú pre POLARITA, s.r.o. zo dňa 11.09.2012, objednávku došlú č. A06/2012 od POLARITA, s.r.o. zo dňa 20.09.2012, objednávku vystavenú pre S. Q. zo dňa 15.10.2012, objednávku vystavenú pre S.B. ROAL HOUSSE zo dňa 18.10.2012, faktúru vystavenú č. 2012010 pre POLARITA, s.r.o. zo dňa 22.10.2012 v sume 15.000,- €, preberací protokol pre S. Q. zo dňa 30.10.2012, faktúru došlú č. 20 - 56/2012 od S. Q. zo dňa 30.10.2012 v sume 8.196,- €, faktúru vystavenú č. 2012011 pre POLARITA, s.r.o. zo dňa 16.11.2012 v sume 9.381,95 €, faktúru došlú č. VPD 100 - 8/2012 od Dušan Q. ROAL HOUSSE zo dňa 07.12.2012 v sume 3.325,- €, faktúru vystavenú č. 2012014 pre POLARITA, s.r.o. zo dňa 11.12.2012 v sume 27.286,- €. Žalobca na preukázanie uvedeného výdavku poukázal rovnako na fotografie č. 1 až 16 z priebehu vykonávania stavebných prác, z ktorých je mimo iné zrejmá podobizeň pracovníkov vykonávajúcich rekonštrukčné práce za daňové subjekty S. Q. ROAL HOUSSE a S. Q.. Uvedené fotografie preukazujú, že sa na nich nachádza lešenie, ktoré používal žalobca na stavbe a prenajímal od S. Q.. Žalobca navrhol správcovi dane vykonať miestne zisťovanie - obhliadku vykonaných stavebných prác na budove bývalej kaliarni v areáli ZŤS v Martine za účelom stotožnenia, že predložené fotografie s pracovníkmi sú vyhotovené z realizácie stavebných prác na budove bývalej kaliarne. Žalobca žiadal, aby správca dane zabezpečil celý spis vedený na Daňovom úrade Žilina z daňovej kontroly daňového subjektu S. Q. a rovnako, aby bola vyžiadaná písomná správa, či niekedy voči daňovému subjektu S. Q. prebiehala daňová kontrola za účtovné obdobie roku 2012, resp. či bola dovyrubená daň z príjmu za rok 2012. Aj vo vzťahu k uvedenému neuznanému výdavku poukázal žalobca na výpoveď S.B. ROAL HOUSSE. Vo vzťahu k neuznanej faktúre č. 28 - 59/2012 na sumu 12.230,- €, č. 19 - 54/2012 na sumu 2.889,- €, č. 29 - 60/2012 na sumu 3.700,- € vystavené od daňového subjektu S. Q. žalobca uviedol, že daňový subjekt Daniel Q. žalobcovi počas celého roka 2012 prenajímal a vykonával všetky práce okolo lešenia na stavbách - zateplenie rodinného domu v W. G., zateplenie obchodného domu Šľachta Dolný Kubín, rekonštrukčných prácach v budove bývalej kaliarne v areáli ZŤS Martin. Na preukázanie plnenia z uvedených faktúr poukázal žalobca na fotografie, z ktorých podľa jeho názoru nepochybne vyplýval, že žalobca lešenie od S. Q. používal. Počas výkonu týchto prác žalobca vlastne lešenie nemal. Až počas prác v ZŤS Martin žalobca zakúpil tri diely pojazdného lešenia od S. Q. (faktúra č. 19 - 54/2012 v sume 3.466,80 €). Pojazdné lešenie zakúpené od S. Q. sa nachádza v žalobcových skladových priestoroch v hale v Dlhej nad Oravou v areáli Agrodružstva Dlhá. V tejto súvislosti žalobca opätovne žiadal o vykonanie miestneho zisťovania - obhliadky skladových priestorov v Hale v Dlhej nad Oravou v areáli Agrodružstva Dlhá, v ktorých sa nepoškodená časť pojazdného lešenia zakúpeného od S. Q. nachádza. Správca dane však obhliadku skladových priestorov nevykonal. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že správca dane uznal faktúru na kúpu pevného rámového lešenia od S. Q. č. 26 - 61/2012 zo dňa 03.12.2012 v sume 14.250,- €, a preto je rozporuplné, ak neuznal súčasne faktúru za prenájom lešenia, pretože práve uznanie predaja lešenia potvrdzuje, že rámové lešenie S. Q. mal vo vlastníctve, keď správca dane uznal jeho predaj. Rovnako poukázal na skutočnosť, že pokiaľ správca dane uznal ako oprávnený výdavok kúpu lešenia, neexistuje logické vysvetlenie preto, aby neuznal ako oprávnený výdavok kúpu jeho kotviacich komponentov, bez ktorých sa lešenie nedá používať, jedná sa o faktúru č. 29 - 60/2012 na sumu 3.700,- €. Zakúpené pomocné a kotviace komponenty má žalobca v skladových priestoroch v Dlhej nad Oravou, o čom svedčia fotografie, a ktorú skutočnosť by ozrejmila aj obhliadka skladových priestorov. Žalobca na záver namieta, že nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Žalobca je toho názoru, že žalovaný svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal vynaloženie výdavkov súvisiacich so stavebnými prácami od S.B. ROAL HOUSSE a S.B. AKON a S. Q. odôvodnil na základe správcom dane konštatovaných pochybností, ktoré však vznikli výlučne u dodávateľov žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, tlačové komuniké Súdneho dvora Európskej únie č. 85/12 z 21. júna 2012 vo veci C-142/11. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nepredloženie dokladov správcovi dane subdodávateľmi, najmä v tej ich časti, v ktorej je zrejmé, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby, uplatňujúcej si nárok na odpočet dane, všeobecne požadovať jednak preverenie, že subjekt, ktorý vystavil faktúru, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, že tento subjekt disponoval predmetným tovarom a bol schopný ho dodať a že splnil svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň a jednak, aby v tejto súvislosti táto zdaniteľná osoba disponovala takýmito dokumentmi. V zásade je povinnosťou daňových orgánov, aby vykonali u týchto predchádzajúcich subjektov kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonnosti a daňových podvodov na dani. Pokiaľ daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.06.2016 zotrval žalovaný na skutkovom a právnom zdôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 6. V podaní doručenom krajskému súdu 10.11.2017 na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017, ktorého právne závery sú podľa názoru žalobcu aplikovateľné aj v tomto konaní. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v nadväznosti na ust. § 491 ods. 1 SSP, v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov. 8. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, 1. časť prvej vety, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom k 16.03.2016 - deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 8 citovaného zákona, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 citovaného zákona, daňový subjekt daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 68 ods. 5 citovaného zákona, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 9. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť pokladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.). Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.). 10. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k ním - § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. 11. Zákonodarca v právnych normách v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázaní bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ teda si žalobca uplatnil ako náklady vo vzťahu k faktúram, resp. na faktúrach od dodávateľov S. Q. AKON, S. Q. ROAL HOUSSE, S. Q., a to v zdaňovacom období roku 2012, tieto faktúry boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č. 595/2003 Z.z. stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami, skutočne došlo, resp. ich skutočne realizovali označené subjekty. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený. 12. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z. 13. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu: K námietke žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania správca dane vykonal množstvo úkonov, ktoré súviseli s účelom preverenia reálneho uskutočnenia dodaných stavebných prác, resp. tovarov, ktoré boli žalobcom deklarované. Tieto sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného správneho orgánu. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie postačujúce pre riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Závery správcu dane sú ucelené, koherentné, racionálne a v súlade so zásadami logiky a ani správny súd nemal dôvod sa od nich odchýliť, a preto na ne v podrobnostiach odkazuje. Vykonaným dokazovaním (výsluchom svedkov, oboznámením úradných evidencií daňových subjektov, fotografií, faktúr, atď.) vedeným správcom dane sa nepodarilo preukázať poskytnutie služieb, resp. dodanie tovarov podľa žalobcom označených predložených faktúr. 14. K námietke žalobcu, že žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie výdavku ako daňového výdavku, s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov súd uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti daňového výdavku. Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t.j. výdavkom za vykonané stavebné práce (resp. dodané tovary) konkrétnym dodávateľmi S. Q. AKON, S. Q. ROAL HOUSSE, S. Q.. Taktiež nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t.j. nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho vykonali dané subjekty. Zúčtovanie dokladov vystavených dodávateľom nie je ešte preukázaním reálneho uskutočnenia stavebných prác dodávateľom. Akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej - materiálnej podstaty ešte nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr aj skutočne bolo uskutočnené a že výdavky, teda náklady sú uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z.. 15. Pokiaľ ide o námietku vzťahujúcu sa k vyhodnoteniu svedeckých výpovedí Q. správcom dane, považuje správny súd za potrebné poznamenať, že posúdenie výpovede daných svedkov (záver správcu dane o tom, že z ich výpovede nevyplýva, kto skutočne práce vykonal a aké konkrétne práce, v akom rozsahu boli vykonané) daňovými orgánmi nevybočilo z pravidiel o voľnom hodnotení dôkazov v súvislosti so zásadou, ktorá vyžaduje pri hodnotení dôkazov prihliadať na vzájomné súvislosti, keď správca dane ani podporne z vlastných evidencií týkajúcich sa dodávateľských subjektov nemal preukázané tvrdenia žalobcu. Okrem toho žalobca mal právo byť prítomný na týchto výsluchoch, uvedené právo mu nebolo postupom správcu dane odňaté. O výsluchu svedkov bol riadne upovedomený. Žalobca teda toto svoje práve nevyužil a nevyvrátil tvrdenia svedkov. Obral sa o možnosť klásť svedkom svoje vlastné otázky alebo konfrontovať svoje tvrdenia s tvrdeniami svedkov. Správca dane náležite odôvodnil aj neúčelnosť ohliadky na mieste samom. Pri popretí vykonania prác dodávateľmi, bez znalosti identifikačných údajov konkrétnych zamestnancov dodávateľských subjektov resp. ich brigádnikov, ktorí mali údajne (podľa tvrdenia žalobcu) práce vykonať, by ani ohliadkou nebolo možné verifikovať, či boli práce vykonané dodávateľmi a v akom rozsahu. Nemožno v tejto súvislosti čo do preukaznosti charakteru a rozsahu prác (ich špecifikácie) nespomenúť že faktúry č. 11-1/2012 zo dňa 17.07.2012, č. 12-03/2012 z 20.08.2012, č. 13-04/2012 z 05.09.2012, VPD č. 9/2012 z 19.12.2012, VPD č. 8/2012 zo dňa 07.12.2012, faktúra č. 20-56/2012 z 30.10.2012, č. 28-59/2012 z 28.12.2012, č. 29-60/2012 z 31.12.2012 sú faktúrami so „všeobecným opisom" a samé o sebe nie sú relevantným podkladom k posúdeniu potrebného rozsahu poskytnutých služieb ako predpokladu ich ďalšej overiteľnosti. U týchto faktúr práve pre absenciu podrobného položkového opisu, druhu a ceny u dodaných služieb, resp. tovarov od určitého dodávateľa nemožno následne overiť reálne plnenie týchto služieb, resp. tovarov. 16. Uvedený preukazný charakter chýba aj žalobcom predloženým fotografiám, ktoré majú znázorňovať stavebné práce a osoby práce vykonávajúce. Bez znalosti identifikačných údajov daných osôb nemožno tieto predvolať a vypočuť k otázkam relevantným v daňovom konaní (t.j. v mene koho práce vykonali, aké konkrétne práce a v akom rozsahu boli vykonané atď.). Rovnako existencia lešenia, a fotografie z používania lešenia na konkrétnych stavbách ešte nepreukazuje podmienku vecnosti ani preukázateľnosti daňového výdavku. Pokiaľ správca dane súčasne z vlastných evidencií zistil, že S. Q. nevykazoval žiaden hmotný ani nehmotný majetok, nezamestnával žiadnych pracovníkov, nepodával prehľady na daň zo závislej činnosti atď. a dospel tak záveru, že nemohol lešenie prenajať, má správny súd zato, že ani toto posúdenie správcu dane nevybočilo z pravidiel o voľnom hodnotení dôkazov v súvislosti so zásadou, ktorá vyžaduje pri hodnotení dôkazov prihliadať aj na vzájomné súvislostí. Pokiaľ žalobca na obranu svojich tvrdení označil faktúru č. 26-61/2012 zo dňa 03.12.2012 - nákup rámového lešenia od S. Q., ktorú ako tvrdí žalobca, správca dane uznal, sa v tejto súvislosti správny súd môže obmedziť len na konštatovanie, že uvedená faktúra netvorí predmet súdneho konania, a preto sa správny súd nemôže zaoberať dôvodnosťou, resp. nedôvodnosťou jej „uznania" správcom dane v kontexte s inými faktúrami tvoriacimi predmet súdneho konania. 17. Vo vzťahu k námietke prenesenia dôkazného bremena, s poukazom na nedostatočnú evidenciu účtovných dokladov dodávateľmi súd uvádza, že primárne s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje, že uplatnené výdavky - náklady možno považovať za daňové výdavky, t.j. či v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani príjmov ide o preukázateľne vynaložený výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, konkrétne na rozsudok sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012, ktorý uviedol, že „Nejvyšší správni soud se k otázce rozložení dúkazního bremene v daňovém rízení již opakované vyjadril. Ustálené pritom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásade, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň přiznat, nese tedy bremeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, tj. nese i bremeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty skutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (napr. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 30.01.2008, čj. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22.10.2008, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, ze dne 16.07.2009, čj. 1 Afs 57/2009 - 83, či ze dne 08.07.2010, čj. 1 Afs 39/2010 - 124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz <http://www. nssoud. cz>). Existence účetních dokladů, tj. príjmových dokladu či faktúr, byť formálně bezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28.02.2006, čj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, čj. 8 Afs 54/2008-68). Správce dané proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamu. V tomto ohledu správce daně podlé §31 odst. 8 písm. c) daňového rádu tíží důkazní bremeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jeho pochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou v účetnictví daňového subjektu zaznamenaný v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu účetnictví se skutečnosti existují vážne a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základe lze mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné rozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, čj. 1 Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn. II. ÚS 232/02). Pokud správce daně unese své důkazní bremeno ve vztahu k vyše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení a průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k predmetnému obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt pritom tyto skutečnosti prokazuje zpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím." Obdobné (až totožné) závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku sp. zn. 8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn. 1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09)." V nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. V konaní správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno, keď preukázateľne spochybnil dôkazy predložené daňovým subjektom, čím sa dôkazné bremeno presunulo späť na žalobcu, ktorý ho následne neuniesol. 18. Tak isto súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných povinností zo strany dodávateľov nemôže byť na ťarchu žalobcu za nedôvodnú, nakoľko z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred správcom dane vyplynulo, že nebolo potvrdené reálne vykonanie stavebných prác zo strany dodávateľov. Opakovane poukazuje súd na to, že predložené faktúry bez bližšej špecifikácie stavebných prác, výdavkové pokladničné doklady a tvrdenia, že služby boli pre žalobcu vykonané (resp. tovar dodaný) bez preukázania ich materiálneho charakteru, nie sú dôkazom, že služby deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu aj reálne vykonané, resp. tovary dodané. Súd zdôrazňuje, že žalobca mal pri obchodno - záväzkových vzťahoch postupovať s dostatočnou starostlivosťou tak, aby on sám disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukázal skutočný rozsah prác, ktoré mal prijať od označených dodávateľov práve preto, aby predišiel vzniknutej situácii, že samotní dodávatelia žiadnymi dôkazmi nedisponovali a na dôvažok dodanie aj popreli. Napríklad žalobca mohol predložiť stavebný denník, ktorý je pri prácach v takom rozsahu, ako boli uvedené na jednotlivých faktúrach, obvyklé viesť. Svoje tvrdenie mohol byť spôsobilý preukázať označením ďalších svedkov napr. aj svojich pracovníkov, ktorí by potvrdili, ktorí konkrétni brigádnici pracovali na predmetných stavbách napr. v akom časovom období, na ktorej konkrétnej stavbe a tým stotožniť aj rozsah fakturovaných prác následným výsluchom osôb, ktoré prípadne ako brigádnici pre dodávateľov služieb práce mohli vykonávať. Z tohto dôvodu, zo strany žalobcu bolo potrebné, aby sám preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie diela bude spochybnené. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, kto uvedenú službu skutočne aj reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je preto povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. To zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera, avšak nie na úrovni, ako to urobil žalobca, t.j. že si od svojich dodávateľov vyžiadal výpisy zo živnostenských listov a tiež osvedčenia o registrácii a pridelení DIČ. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky NS SR č.k. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a č.k. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011). 19. Súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za plnenie si daňových povinností iných podnikateľských subjektov. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zníženie základu dane na základe predložených faktúr, musí byť schopný aj sám preukázať, že obchody boli aj reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Reálnosť preukázania určitého obchodného prípadu, v danom prípade realizáciu špecifikovaných prác uvedených na predložených faktúrach konkrétnym dodávateľom mal možnosť preukázať žalobca aj inými dôkazmi. 20. Žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal povinnosť podľa prísl. ustanovení zákona o dani z príjmov sám si daňovú povinnosť vypočítať a v zákonom stanovenej lehote priznať. Bolo legitímnym a pochopiteľným záujmom žalobcu pre účely určenia základu dane využiť zákonné prostriedky na jeho úpravu a v medziach zákona tento optimalizovať využitím i jeho daňových výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na overenie správnosti a najmä súladnosti základu dane so zákonom, procesný predpis na úseku správy daní stanovuje správcovi dane možnosť, ale i povinnosť v rámci správy daní, a to i s využitím inštitútu daňovej kontroly overiť, resp. preveriť podklady potrebné na správne a úplné zistenie dane (§ 1a pís. c), § 15 ods. 1 zákona o správe daní). Povinnosti daňovníka, správne si vypočítať , priznať a zaplatiť daň, zodpovedá i zákonom mu uložené dôkazné bremeno, zaťažujúce ho vo vzťahu k jeho tvrdeniam, záznamom a evidenciám, ktoré je v súvislosti s daňovými povinnosťami viesť. V rámci jeho dôkaznej povinnosti mu zákon ukladá preukazovať, okrem iného, aj ich vierohodnosť (rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/16/2016 z 12.júla 2017). 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že opodstatneným spochybnením správcu dane, že práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu zo strany S. Q. AKON, S.B. ROAL HOUSSE, S. Q. vykonané, resp. že tovary boli S. Q. dodané, došlo k presunu dôkazného bremena práve na žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal relevantnými dôkazmi (ktorými bez ďalšieho nie sú faktúry a príjmové alebo výdavkové hotovostné doklady), že deklarované stavebné práce a tovary boli reálne zo strany uvedených subjektov pre žalobcu dodané. 22. Vo vzťahu k žalobcom označenej judikatúre súdov, považuje správny súd za potrebné poznamenať, že žalobcom označená judikatúra sa v prevažnej miere vzťahuje na posudzované prípady dane z pridanej hodnoty a nie dane z príjmov, preto ju možno použiť len podporne a naviac sa líši od prejednávanej veci osobitými skutkovými okolnosťami. 23. Pokiaľ žalobca na svoju obranu označil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 správny súd zdôrazňuje, že záver Najvyššieho súdu vyslovený v danej veci vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového orgánu neplynie len z danosti - existencie materiálneho plnenia, ale aj existencie faktúry s prílohami a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. V prípade posudzovanom správnym súdom však vo vzťahu k žalobcom uplatneným výdavkom na podklade ním označených faktúr, resp. VDP absentuje Najvyšším súdom vyžadované podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb, resp. tovarov. K vymedzeniu služieb možno z administratívneho spisu príkladmo citovať faktúru č. 1/2012: „Fakturujeme Vám za zateplenie rodinného domu W. G..", faktúra č. 03/2012: „Fakturujeme Vám za pokládku a pomocné práce na pokládke dlažby v pivničných priestoroch v bytovom dome SNP 1200 v Dolnom Kubíne.", faktúra č. 04/2012: „Fakturujeme Vám za práce A.B. Technických služieb mesta Dolný Kubín.", faktúra č. 09/2012: „Fakturujeme Vám za pomocné stavebné práce v Dolnom Kubíne pri kruhovom objazde, na budove obchodného domu a za pomocné práce pri zateplení, pomocné práce montáž lešenia, čistiace a upratovacie práce.", faktúra č. 08/2012: „Fakturujeme Vám za pomocné a rekonštrukčné stavebné práce v bývalé ZŤS Martin, upratovanie, čistenie po stieraní vodou a škrabanie, drobné maliarske práce.", faktúra č. 60/2012: „Fakturujem Vám za dodanie rôznych pomocných a kotviacich komponentov na lešenie.", faktúra č. 61/2012: „Fakturujem Vám za predaj rámového oceľového lešenia podľa dodacieho listu 02/2012.", atď.. Ako je zrejmé z príkladmo citovaných faktúr, vo faktúrach ktoré žalobca predložil na preukázanie uplatnených výdavkov, absentuje podrobné vymedzenie, resp. položkovitý opis druhu a ceny služieb. Naviac, ako je zrejmé z ceny, tak ako je uvedené v jednotlivých faktúrach dodaných služieb, ide o služby nezanedbateľného rozsahu, pričom bez podrobnej špecifikácie služieb, resp. dodaných tovarov je nemožné, aby správca dane vôbec mal možnosť (bez existencie ďalších relevantných dôkazov) reálne pristúpiť k zhodnoteniu, či došlo, ak áno, v akom rozsahu k dodaniu služieb ako základnej podmienke pre uznanie daňového výdavku, a ďalej aj v nadväznosti na záver, či výdavok (v celom svojom rozsahu, resp. v akom konkrétnom rozsahu) bol výdavkom, ktorý súvisí so zdaniteľným príjmom žalobcu. V intenciách uvedených úvah preto správca dane nepochybil, ak pri absencii špecifikácie poskytnutých služieb, resp. tovarov nevykonal ohliadku miesta vykonávaných prác, resp. uloženého tovaru. Za odôvodnenú možno považovať požiadavku správcu dane, že špecifikácia služieb, resp. dodaných tovarov na faktúrach by mala byť urobená v takom rozsahu, aby nemohli byť zamenené s inými službami, resp. tovarmi obdobného druhu. 24. Žalobca ďalej na podporu svojich tvrdení označil právne závery obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Opätovne tento rozsudok sa týka rozloženia dôkazného bremena pri uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane preniesol svoju vlastnú úlohu kontroly na zdaniteľnú osobu - žalobcu. V prvom rade považuje správny súd za potrebné konštatovať, že správca dane napriek absencií riadnej špecifikácie služieb, resp. tovarov (ako predpokladu overiteľnosti existencie, resp. rozsahu existencie plnenia) vykonal vlastné dokazovanie u dodávateľských subjektov, t.j. správca dane nepristúpil k „neuznaniu" žalobcom deklarovaných výdavkov len na základe vyhodnotenia dôkazov označených žalobcom, ale aj na základe vlastného zisťovania u dodávateľských subjektov. Ani dokazovaním vykonaným správcom dane tak, ako je podrobne rozvedené v rozhodnutí žalovaného, však neboli zistené také skutkové okolnosti, ktoré by mohol správca dane preveriť, a ktoré by viedli k objasneniu skutočnosti, aké konkrétne práce (rozsah, špecifikácia), v akom časovom horizonte, ktorými konkrétnymi osobami boli zrealizované. Nepodarilo sa napr. získať stavebný denník, prípadne svedectvá osôb, ktoré by mali fyzicky vykonávať služby, doklady o obstaraní materiálu, resp. preprave, ktoré by mohli podporne prispieť k preukázaniu reálneho dodania materiálneho plnenia určitého rozsahu podľa žalobcom označených faktúr a priradiť tak viditeľne zrealizované služby konkrétnej faktúre a podporne konkrétnej objednávke k faktúre. 25. Pokiaľ žalobca na podporu svojich záverov označil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017, súd konštatuje, že je v ňom venovaná pozornosť otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane v konaní o priznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že okrem tohto, že konanie sa týkalo DPH (a nie dane z príjmov, ako v danom prípade), v označenom rozsudku Najvyšší súd vychádzal zo skutkovej situácie, kedy nebolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť zdaniteľného plnenia, ako je tomu v prejednávanej veci, kedy žalobca odvodzuje svoje právo z faktúr so všeobecným popisom. Naviac, v prípade posudzovanom Najvyšším súdom SR výpovede bývalých konateľov, resp. osôb zastupujúcich jednotlivé dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti, potvrdzovali dodávky tovarov a služieb. 26. Z týchto dôvodov bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 190 SSP zamietnutá. 27. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za použitia § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.