Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200435 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200435.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: Mária Sidorová - NOVITA, Dobšinského 1598/12, 010 08 Žilina, IČO: 304 79 151, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3876 O-32/2016 zo dňa 16.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyňa a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.05.2016, doručenou na súd dňa 23.05.2016 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3876 O-32/2016 zo dňa 16.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 104/2015-IZA-2.3/pok/R/2/St zo dňa 18.12.2015. Prvostupňový správny orgán za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 99 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce uložil žalobkyni pokutu vo výške 100,00 Eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že predmetné rozhodnutia sú v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.. Prvostupňový správny orgán a žalovaný neumožnili, aby sa žalobkyňa mohla pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konaní chcela nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred ich vydaním, avšak obe rozhodnutia boli vydané bez možnosti uplatnenia práv žalobkyne. Na základe uvedených skutočností žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 06.07.2016. Vo vyjadrení uviedol, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové, ako i druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a tiež boli vydané za riadnej akceptácie zásadnej materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Žalobkyni bolo v zmysle § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku v rámci správneho konania na prvom stupni umožnené riadnym procesným úkonom správneho orgánu - začatie konania o uložení pokuty č. 104/2015-IZA-2.3/pok/oz/B, zn. ROZ/2015/2016 zo dňa 15.04.2015, ktoré sa preukázateľne dostalo do dispozičnej sféry žalobcu dňa 16.04.2015 uplatniť procesné právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo vyjadriť sa pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci k jeho podkladom a spôsobu ich zisťovania. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že nebola naplnená zákonná požiadavka zo strany žalobkyne plynúcej z ust. § 250a OSP, čo môže odôvodňovať postup súdu podľa § 250d ods. 3 OSP. Nový návrh žalobkyňa podala na Krajský súd v Žiline dňa 30.05.2016, teda až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, keďže rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni preukázateľne doručené dňa 22.03.2016. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd podľa § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil. Krajský súd konštatuje, že žaloba bola podaná pred účinnosťou zákona č. 162/2015 z 21.05.2015. 3. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu žalobných dôvodov, ako aj v rozsahu § 195 SSP mal za to, že v predmetnej veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali ustanovenie zákona č. 125/2006 Z. z. a zákona č. 311/2001 Z. z., preto bola žaloba ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá a to z nasledovných dôvodov: 4. Z obsahu žaloby je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 ods. 1 SSP a nasl.. Správny súd preskúmaním veci nezistil postupom podľa § 195 SSP dôvod na aplikáciu ustanovenia § 196 SSP. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 6. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 7. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 8. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode až treťom bode a šiestom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,00 Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,00 Eur. 9. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 10. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 11. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 12. Podľa § 99 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. 13. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Inšpektorát práce Žilina svojim rozhodnutím č. k. 104/2015-IZA-2.3/pok/R/2/St zo dňa 18.12.2015 rozhodol podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., že uložil žalobkyni pokutu 100,00 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vykonaný v dňoch 01.08., 04.08., 05.08. a 07.08.2014 u účastníka konania Mária Sidorová NOVITA, Dobšinského 1598/12, Žilina, IČO: 30 479 151 na prevádzke novinový stánok v Žilina, Slovanská cesta - stánok Polimo-mini, že účastník konania ako zamestnávateľ neviedol v mesiacoch 01-07/2014 evidenciu pracovného času zamestnanca B. E., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.11.2001 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čo bolo potvrdené zamestnávateľom v zápisnici o podaní informácie, v ktorej prehlásil, že presný pracovný čas B. E. neeviduje a doklad „dochádzka zamestnanca“, v ktorej je uvedený výkon práce od 07:00 - 07:30 hod. slúži len pre ekonómku, pričom ani v mesiaci august 2014 evidencia pracovného času v zmysle § 99 vedená nebola. V čase výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania, teda zamestnávateľ neviedol v mesiacoch 01-07/2014 evidenciu pracovného času zamestnanca B. E., aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čo bolo potvrdené zamestnávateľom v zápisnici o podaní informácie, v ktorej prehlásil, že pracovný čas B. E. neeviduje a doklad „dochádzka zamestnanca“, v ktorej je uvedený výkon práce od 07:00 - 07:30 hod. slúži len pre ekonómku. Ďalším dôkazom toho, že u účastníka konania nebola evidencia pracovného času v zmysle § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. je evidencia pracovného času zamestnanca B. E. za august 2014, ktorá bola predložená pri podpisovaní protokolu dňa 07.08.2014, kde zamestnanec B. E. potvrdil svojim podpisom, že ide o evidenciu, ktorú si vedie sám a ktorú vždy na konci príslušného kalendárneho mesiaca zlikvidoval. V odôvodnení poukázal na § 99 zákona č. 311/2001 Z. z., z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. V súvislosti s plnením tejto základnej povinnosti zamestnávateľa je dôležité uviesť, že evidenciu pracovného času, viesť včasný príchod na pracovisko a presný odchod z pracoviska, viesť prestávku na oddych a jedenie, keďže povinnosť zamestnanca pri dispozícii zamestnávateľovi je základným predpokladom k výkonu práce. Zamestnávateľ evidenciou pracovného času zároveň kontroluje, či zamestnanec využíva pracovný čas na plnenie pracovných úloh, ktoré mu vyplývajú z dohodnutého druhu práce a popisu pracovných činností. K vyjadreniu konania, kde poukazuje na § 251 ods. 1 veta druhá zákona č. 311/2001 Z. z. správny orgán uviedol, že vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 01. aprílom 2002 sa posudzujú podľa predpisov platných do 31.03.2002 (t. j. podľa právneho stavu, ktorý platil predtým ako zákon č. 311/2001 Z. z. nadobudol účinnosť). Otázky posudzovania vzniku pracovnoprávnych vzťahov, ako aj posudzovanie nárokov, ktoré z nich vznikli pred 01.04.2002 sú v súlade so znením druhej vety ohraničené hornou dátumovou hranicou použitého znenia zákona v znení do 31.03.2002. Správny orgán nenamietal platnosť uzavretia pracovnoprávneho vzťahu ani z neho plynúce nároky. Zamestnávateľ bol však povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z., počnúc jeho účinnosťou t. j. aj povinnosť viesť evidenciu pracovného času v zmysle § 99. Vo vzťahu k uloženej pokute prvostupňový správny orgán uviedol, že pokuta bola uložená za porušenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce za konkrétne porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 99 citovaného zákona. Účelom inšpekcie práce je zabezpečiť dozor, dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov, vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie; a právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia; právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce, nelegálneho zamestnávania a záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., pričom zohľadnil všetky okolnosti porušenia, mieru zavinenia účastníka konania. Prihliadol tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne. Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliadal na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť ich následkov, ako aj na vyjadrenie účastníka, že bol 27.01.2015 práceneschopný, nemal príjem, len nemocenské dávky a novinový stánok bol zatvorený. 14. Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny orgán neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k jeho podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, odporuje § 3 ods. 2 v spojení § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázala na článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, s odkazom na tento článok uviedol, že neskorší zákon - článok II. zákona č. 125/2006 Z. z. účinný od 01.07.2006 je priaznivejší, pretože nevyžaduje viesť evidenciu pracovného času na rozdiel od Zákonníka práce účinného od 01.04.2002, ktorým sa vôbec po prvýkrát v histórii zaviedla evidencia pracovného času. Poukázala tiež na to, že B. E. vyhlásil, že ak by účastník konania dostal pokutu, tento by pociťoval ako vlastnú ujmu v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. 15. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/3876 O-32/2016 zo dňa 16.03.2016 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k. 104/2015-IZA-2.3/ pok/R/2/St zo dňa 18.12.2015 potvrdil. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 preskúmal napadnutý správny akt po vecnej a právnej stránke a dospel k záveru, že prvostupňovým správnym orgánom bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zo strany účastníka konania v pozícii zamestnávateľa došlo k spáchaniu správneho deliktu posúdeného ako porušenie ust. § 99 Zákonníka práce. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že B. E. je súrodenec účastníka konania s poukazom na § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., preto sa na účastníka konania nevzťahuje povinnosť vedenia evidencie dochádzky v prípade tohto zamestnanca uviedol, že vo vzťahu k prejednávanému prípadu túto námietku považuje za právne bezvýznamnú, ktorá nemá žiadnu oporu v legislatíve platnej v čase vzniku deliktu. Zároveň uviedol, že medzi účastníkom konania a jeho súrodencom B. E. bol založený pracovnoprávny vzťah na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, a tým účastníkovi konania, ktorý sa dostal do pozície zamestnávateľa vznikli všetky zákonné povinnosti plynúce mu z tohto existujúceho pracovnoprávneho vzťahu, teda vznikla mu i zákonná povinnosť vedenia evidencie pracovného času vo vzťahu k tomuto zamestnancovi tak, ako to vyplýva z § 99 Zákonníka práce. Námietku žalobkyne vo vzťahu v ust. § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. zhodnotil žalovaný správny orgán ako nedôvodnú z dôvodu, že v danej veci sa posudzuje spáchanie deliktu v oblasti pracovnoprávnych predpisov a nie z oblasti právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj s námietkou účastníka týkajúcej sa tej skutočnosti, že správny orgán neumožnil účastníkovi konania sa vyjadriť k rozhodnutiu. Vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že ide o námietku zavádzajúcu a nepravdivú, keďže z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že účastníkovi konania bolo v priebehu celého správneho konania umožnené riadnym procesným úkonom správneho orgánu jeho procesné právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo vyjadriť sa pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci samej, k jeho podkladom a spôsobu ich zisťovania, ktoré účastník konania i riadne využil. K výške uloženej pokuty odvolací orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie ohľadne výšky, účelnosti ju vecne a zákonne odôvodnil a pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky zohľadnil jej preventívne a výchovné pôsobenie a zároveň prihliadal na zákonné kritéria plynúce z ust. § 19 ods. 1 písm. a), z ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. V závere odvolania druhostupňový správny orgán uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom prvoinštančného orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností vychádzajúcich z relevantných dôkazov. 16. Proti rozhodnutiu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3876 O-32/2016 zo dňa 16.03.2016 žalobkyňa podala správnu žalobu. V žalobe namietala, že predmetnými rozhodnutia bola ukrátená na svojich právach postupom oboch konajúcich správnych orgánov. Správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav vec a vec nesprávne právne posúdili, zároveň v žalobe namietala, že neumožnili, aby žalobkyňa mohla pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladom i spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konaní chcela nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jej vydaním, avšak obe rozhodnutia boli vydané bez možnosti uplatnenia práv žalobkyne. Navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že žaloba nebola podaná v zákonnom stanovenej lehote. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 22.03.2016 a žaloba bola na Krajský súd v Žiline podaná dňa 30.05.2016. Vo vzťahu k tomu návrhu súd udáva nasledovné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 22.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia t. j. 22.03.2016, dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 22.05.2016 (nedeľa). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa mohla podať žalobu až dňa 23.05.2016 emailom na Krajský súd v Žiline. Podľa § 56 ods. 2 SSP, podanie vo veci samej urobenej v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Žalobkyňa preto v zmysle citovaného ustanovenia SSP podaním na pošte dňa 26.05.2016 doručila súdu žalobu v listinnej podobe v potrebnom počte rovnopisov. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 181 ods. 1 SSP. 18. Žalobkyňa v žalobe namietala, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný jej neumožnili pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom a k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konaní chcela nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred ich vydaním. Vo vzťahu k námietke súd udáva: Pri výkone inšpekcie práce, ktorý bol vykonaný dňa 01.08., 04.08., 05.08. a 07.08.2014 u žalobkyne, na prevádzke novinový stánok v Žiline, Slovanská cesta - stánok Polimo-mini orgán inšpekcie práce zistil nedostatky. O výsledku inšpekcie práce vyhotovil protokol č. IZA-42-42-2.3/P-A24,25-14 zo dňa 07.08.2014. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 07.08.2014 so štatutárnym zástupcom v zmysle výpisu zo živnostenského registra s Máriou Sidorovou. Žalobkyňa sa vyjadrila ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré boli uvedené v prerokovanom protokole tak, že súhlasila s protokolom. Dňa 15.04.2015 bolo žalobkyni oznámené začatie konania o uloženie pokuty č. 104/2015-IZA-2.3/pok/Oz/B, kde bolo uvedené, že za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce boli podrobnejšie popísané v protokole z výkonu inšpekcie práce č. IZA-42-42-2.3/P-A24,25-504-14 zo dňa 07.08.2014, ktorý bude spolu s prílohami podkladom pre správne konanie o vydanie rozhodnutia. Zároveň žalobkyni bolo umožnené v lehote 8 dní sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie, vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb.. Zároveň inšpektorát práce uviedol, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, pri rozhodovaní sa bude vychádzať z podkladových materiálov, ktoré majú k dispozícií a na základe ktorých navrhuje uložiť pokutu vo výške 150,00 Eur. Žalobkyňa sa k začatiu konania vyjadrila podaním zo dňa 27.04.2015. Vo vyjadrení uviedla, že zamestnanec B. E. je jej brat aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa opätovne namietala, že B. E. je jej brat. V zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka je blízkou osobou. Opätovne uviedla, že od 27.01.2015 je práceneschopná, nemá iný príjem, len nemocenské dávky a novinový stánok je dočasne zatvorený. Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatuje, že žalobkyňa mala možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia a mohla navrhnúť aj jeho doplnenie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že v konaní chcela nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť o nahliadnutie do spisu. Túto požiadavku ako i tú skutočnosť, že žalovaný jej neumožnil pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladom, žalobkyňa uviedla až v žalobe. Takúto námietku si neuplatnila ani v prvostupňovom konaní, ani v druhostupňovom konaní, ale až v správnej žalobe. 19. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa svojim konaním naplnila formálnu aj materiálnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu porušením ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z.. Žalobkyňa neviedla evidenciu pracovného času v mesiacoch január 2014 až júl 2014 zamestnanca B. E., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.11.2001 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čo bolo potvrdené aj účastníčkou konania (žalobkyňou) v zápisnici o podaní informácie, v ktorej prehlásila, že presný pracovný čas E. B. neeviduje a doklad „dochádzka zamestnanca“, v ktorej bol výkon práce od 07:00 hod. do 07:30 hod. slúžia len pre ekonómku, pričom ani v mesiaci august 2014 evidencia pracovného času vedená nebola. 20. Rovnako ako žalovaný aj správny orgán dospel z uvedených dôvodov k záveru primeranosti správnym orgánom uloženej sankcie vo výške 100,00 Eur. Po posúdení všetkých kritérií je výška pokuty primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať aj protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, prípadne zanedbania plnenia povinnosti. Správny orgán prihliadal pri ukladaní pokuty na závažnosť zisteného porušenia a jeho možné následky na celkový počet zamestnancov, ako aj na vyjadrenie účastníka, že bol od 27.01.2015 práceneschopný, nemal príjem, len nemocenské dávky a novinový stánok bol zatvorený. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobkyne ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do jedného mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.