Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200522 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200522.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: W. I., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, právne zast. Mgr. Evou Luticovou, advokátkou so sídlom S. č. XXX, Y., adresa pre doručovanie G. č. XX, E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ O. A., bytom P. č. XXX, v rade 2/ A. A., bytom P. č. XXX, v rade 3/ A. B., bytom P. č. XXX, v rade 4/ O. A., bytom P. č. XXX, v rade 5/ S. M., bytom P. č. XX, v rade 6/ W. A., bytom P. č. XXX, v rade 7/ J. O., bytom B. G.. XXX/XX, J., v rade 8/ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Dolný Kubín, so sídlom Radlinského č. 46, Dolný Kubín, ďalší účastníci v rade 1/, 2/, 3/, 5/, 6/ právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Serek, s.r.o., so sídlom Nová Doba č. 489/15, Nižná, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. Co-2/2013-Ha-5 zo dňa 31.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor prvostupňovým správnym rozhodnutím č. k. C 127/2012 zo dňa 29.10.2015 rozhodol podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Zb. v znení neskorších predpisov o námietke W. I. vo veci zmeny údajov schváleného registra v kat. úz. P., ktorý bol schválený rozhodnutím Správy katastra Tvrdošín č. ROEP 7-6/0047/2008-2 zo dňa 30.10.2009, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným 30.11.2009 a bolo zapísané do katastra nehnuteľností 05.01.2010 tak, že nevyhovel tejto námietke a údaje o vlastníckych vzťahoch evidovaných v ROEP v kat. úz. P. k pozemkom, pozemnoknižným parcelám č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56 zmenil nasledovne: pori PK p.č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55 nevykonal žiadne zmeny a pri PK p.č. 56 ako vlastníka PK p.č. 56, totožnej s EKN p.č. 41 v 1 okrem pôvodných vlastníkov O. D. (SPF) a O. Z. (SPF) zapísal J. O. titulom nadobudnutia D 549/75 - PVZ 23/77. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.06.2011 Správe katastra Tvrdošín bol doručený návrh W. I. na zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej ROEP). V tomto návrhu uviedla, že bol nesprávne vyriešený spoločný dvor. Ide o PK p. č. 52, 48, 51 a 49 v kat. úz. P.. Odvolala sa na listinu NC 113/46, kde je v písomnej časti uvedené, že stavebná plocha označená na umiestňovacom pláne č. 62 zostáva naďalej vo vlastníctve podľa pozemkovej knihy v účastiach evidovaných v pozemkovej knihe. Poukázala na pozemkové knihy a pozemnoknižnú mapu a ďalej na jednotlivé tituly nadobudnutia pozemkov, ktoré mala nadobudnúť kúpnymi zmluvami, resp. dedením, ako aj na zápisnicu č. 553/47 zo dňa 05.09.1947. V poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.12.2012 bolo odvolacím orgánom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne dňa 31.07.2014 vydal prvostupňový správny orgán ďalšie rozhodnutie. Na základe odvolania W. I. odvolací orgán v rozhodnutí zo dňa 16.10.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie zo dňa 31.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 11.02.2015 vydal prvostupňový správny orgán ďalšie rozhodnutie. V odvolacom konaní bolo správne konanie prerušené, nakoľko bolo potrebné, aby navrhovateľka v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku doplnila svoj návrh a uviedla, čo vo veci navrhuje, t. j. aby doplnila svoj návrh na zmenu údajov ROEP a konkretizovala, ako majú byť vlastnícke vzťahy zapísané a ako navrhuje zakresliť hranice predmetných pozemkov. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 07.07.2015 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 11.02.2015 a v časti týkajúcej sa návrhu W. I. na zápis jej vlastníckeho práva k pozemkom PKN p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56 do ROEP vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo zvyšnej časti konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka na základe výzvy na doplnenie a upresnenie návrhu ho špecifikovala len ohľadne vyššie uvedených PKN parciel, ktoré majú byť zapísané v jej prospech. Vo zvyšnej časti, kde navrhovateľka nešpecifikovala svoj návrh v zmysle výzvy, konanie zastavil. V ďalšom konaní mal prvostupňový orgán preskúmať správnosť vlastníckych vzťahov evidovaných v ROEP k týmto parcelám, ktoré sú podľa navrhovateľky jej vlastníctvom a zdôvodniť, na základe akých listín sú tieto pozemky zapísané v ROEP v prospech vlastníka. Správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konkrétne uviedol vo vzťahu k jednotlivým PK parcelám v konkrétnych PK vložkách, kto je vlastníkom týchto jednotlivých parciel a v akých spoluvlastníckych podieloch, a tiež uviedol tituly nadobudnutia jednotlivých spoluvlastníkov. S nimi potom konal ako s účastníkmi správneho konania, pričom pri vlastníkoch, ktorých pobyt nie je známy, konal s ich zástupcom Slovenským pozemkovým fondom. Porovnal údaje prešetrené zhotoviteľom diela ROEP a zapísané do KN a údaje prešetrené samotným prvostupňovým orgánom. Zistil, že vlastnícke práva k pozemkom PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55 zhotoviteľ prešetril správne a sú evidované v súlade s listinami. Vlastníctvo k PK p. č. 56 nebolo v ROEP evidované v súlade s listinami. A. W., A. O., A. A. a B. A. sú v ROEP evidovaní ako podieloví vlastníci na základe osvedčenia o vydržaní N 124/2005 zo dňa 14.07.2005 a do KN zapísaného dňa 27.09.2005. PK p. č. 56 nebola predmetom uvedeného osvedčenia zo dňa 14.07.2005. Táto parcela bola pôvodne evidovaná v PK vložke č. 799 na K. A., rod. Z. v podiele 1/4. Na základe dedičstva V 549/75 zo dňa 21.09.1975 zdedila podiel v PK p. č. 56 v 1/4 J. O., rod. A., preto ju správny orgán zapísal ako štvrtinovú spoluvlastníčku tejto parcely. Ďalej bolo zistené, že vlastníctvo k PK p. č. 54, 53 a 46 bolo v ROEP nesprávne evidované na pôvodných vlastníkov, keďže 14.03.2007 bolo pod PVZ 73/07 do KN zapísané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre vlastníka S. M.. Oprava evidencie vlastníctva k týmto PK parcelám je predmetom konania č. C 137/12. 2. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. opravil údaje ROEP pre kat. úz. P. takto: Pri pozemku E-KN p. č. 41 sa vymazávajú spoluvlastnícke podiely W. A., O. A., A. A. a A. B. (každý po 1/16) a namiesto nich sa zapisuje podiel J. O., nar. XX.XX.XXXX vo veľkosti 1/4 s titulom nadobudnutia listina č. D 549/75 - PVZ 23/77, pri pozemku E-KN p. č. 39/1 sa vymazávajú spoluvlastnícke podiely W. A., O. A., A. A. a A. B. (každý po 1/16) a namiesto nich sa zapisuje podiel J. O., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/4 titulom nadobudnutia D 549/75 - PVZ 23/77 a pri pozemkoch E-KN p. č. 39/2 a 39/6 sa k podielu W. I. vo veľkosti 7/8 dopĺňajú tieto tituly nadobudnutia: listina č. 3C 416/66 a č. D-399/65-8. V odôvodnení uviedol, že odbor opravných prostriedkov prešetril údaje ROEP o vlastníckych vzťahoch k PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, t. j. k parcelám E-KN č. 38/4, 39/1, 39/2, 39/3, 39/4, 39/5, 39/6 a 41 v kat. úz. P., o ktorých W. I. tvrdila, že je ich vlastníčkou. Zistil, že pri pozemku E-KN č. 39/1 (PK p. č. 50) sú nesprávne evidovaní spoluvlastníci W. A., O. A., A. A. a A. B.. Títo spoluvlastníci sú evidovaní v ROEP pri pozemku E-KN p. č. 39/1 na základe listiny č. N 124/05 osvedčenia o vyhlásení vydržania spolu v 1/4. V listine sa však táto parcela neuvádza, preto nie je dôvod evidovať tieto osoby ako spoluvlastníkov uvedenej parcely. Z dedičského osvedčenia č. D 549/75 vyplýva, že ako vlastník podielu 1/4 má byť namiesto nich uvedená J. O., nar. XX.XX.XXXX. W. I. v odvolaní uvádza, že podiel J. O. na PK p. č. 50 odkúpila, avšak o kúpe nepredložila relevantný doklad. Pri spoluvlastníckych podieloch W. I. na pozemkoch E-KN p. č. 39/2 a 39/6 Okresný úrad Tvrdošín neuviedol všetky tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Podiel 7/8 na uvedených pozemkoch W. I. nenadobudla len na základe listín N 17/66 a N 67/68, ale ako správne uviedla v odvolaní aj na základe listín 3C 416/66 a D 399/65-8. Zostávajúci podiel 1/8 nadobudla na základe listiny Z 1117/06. S ostatnými skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu sa žalovaný stotožnil, teda aj s doplnením J. O. ako spoluvlastníčky pozemku E-KN p. č. 41 (PK p.č. 56) v zmysle prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka požiadavky navrhovateľky týkajúcej sa zákresu v mape určeného operátu, správnosti výmer či práva prechodu, tieto jej tvrdenia považuje za irelevantné, nakoľko v zmysle návrhu W. I. neboli predmetom konania. Predmetom tohto konania, ktoré možno podľa zákona začať v lehote do piatich rokov od schválenia ROEP, je len preskúmavanie správnosti údajov ROEP o vlastníkoch PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56. Žiadne zmeny v mape určeného operátu navrhovateľka nenavrhla, hoci bola na to vyzvaná, preto zmena zákresu vlastníckych hraníc nebola predmetom tohto konania. Parcelou E-KN č. 40 sa správne orgány nezaoberali, nakoľko W. I. nenavrhla žiadnu zmenu údajov ROEP týkajúcich sa tohto pozemku. 3. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body uviedla: Tvrdila, že správnym orgánom predložila doklady, že O. D. C. bol v skutočnosti O. O., ktorý nehnuteľnosti za života daroval svojmu synovi O. O.. Žalovaný nezdôvodnil, prečo tieto doklady a tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nebral do úvahy. Z rozhodnutí nie je zrejmé zakreslenie predmetných nehnuteľností v teréne. Pritom žalobkyňa predložila mapku, v ktorej zakreslila nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčka, a taktiež odvolaním sa na inštrukciu odvolacieho správneho orgánu a predložením kópie mapky uviedla, akým spôsobom majú byť hranice zakreslené. Napriek tomu správny orgán v rozpore s realitou konštatuje, že žalobkyňa žiadny nákres neurobila. Nebol vyčerpaný predmet konania, pretože predmetom malo byť všetko, čo súvisí s PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55 a 56, teda aj zákres v mape určeného operátu, ďalej spoločný dvor, resp. ako žalobkyňa tvrdí, právo prechodu, parcela E-KN 40, vytvorením ktorej bolo ukrojené z týchto nehnuteľností, a teda bolo zmenšené vlastníctvo žalobkyne. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nedali žalobkyni vo svojich rozhodnutiach odpoveď na to, na základe čoho vznikol tento pozemok - dvor, ktorý tam nikdy nebol, čo bolo konštatované aj v samotnej odpovedi na podnet na kontrolu zo dňa 24.05.2012. Keďže E-KN p. č. 40 ako spoločný dvor vznikol z vyššie uvedených pozemnoknižných parciel, musí byť jednoznačne predmetom tohto konania. Aj naďalej nie je v obsahu diela ROEP zapracovaná parcela umiestňovacieho plánu NcI 113/46 č. 42. Pritom v zmysle umiestňovacieho plánu táto parcela je súčasťou niekdajších pozemnoknižných parciel č. 50, 51 a 52. V súčasnosti je výmera E-KN p. č. 40 menšia, ako tomu bolo pri vydaní posledného rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 11.02.2015, avšak žiadne zakreslené zmeny súčasťou rozhodnutí správnych orgánov vydaných po tomto dátume neboli. Na záver namieta účastníctvo S. M. v správnom konaní, ktorému sa doručilo napadnuté rozhodnutie, ktorý však nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej z nehnuteľností, ktorá je predmetom tohto správneho konania. Žiadala napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.08.2016. Uviedol, že žaloba v prevažnej časti poukazuje na skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania a k samotnému výroku rozhodnutia sa v podstate nevyjadruje. Keďže v priebehu konania sa zistilo, že nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa vlastne domáha, správny orgán ju v súlade s § 19 ods. 2, 3 Správneho poriadku vyzval, aby uviedla, čo navrhuje. Konanie ohľadom zákresu hraníc bolo právoplatne zastavené, nakoľko účastníčka konania na výzvu správneho orgánu nešpecifikovala správnemu orgánu, aký zákres navrhuje. Úpravu údajov ROEP týkajúcich sa spoločného dvora (E-KN p. č. 40) taktiež nenavrhla, takže sa ďalej nekonalo ani ohľadom tohto pozemku. V liste zo dňa 24.06.2015 bol predmet konania vymedzený a správny orgán konal len ohľadne takto vymedzeného predmetu. Ani parcela č. 42 na umiestňovacom pláne NcI 113/46 nebola predmetom konania a nie je ani zrejmé, ako sa mala zapracovať, t. j. čo sa navrhuje. Napriek tomu poukázal, že pre zákres predmetných PK parciel je jedinou relevantnou mapovou dokumentáciou PK mapa. Z tohto pohľadu je irelevantný obsah špecifických podmienok umiestňovacieho plánu, keďže tieto listiny nie sú spôsobilé nijako meniť alebo deklarovať priebeh hranice PK parciel. Čo sa týka spoluvlastníka O. D., tento je evidovaný ako spoluvlastník na základe údajov v pozemkovej knihe, konkrétne vo vložke č. 799 a ako taký je v ROEP evidovaný z dôvodu, že nie je známa jeho adresa trvalého pobytu. Zápisnica zo dňa 05.09.1947 nepreukazuje, že by podiely O. D. evidované v PK vložke č. 799 nadobudla iná osoba. Skutkový stav danej veci považoval za spoľahlivo zistený a rozhodnutie za vecne správne. 5. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 18.04.2017. Namietala, že by žalobkyňa nenavrhla úpravu údajov týkajúcich sa spoločného dvora (E-KN p. č. 40). V konaní začatom na základe jej návrhu sa domáhala zmeny údajov schváleného ROEP, v rámci ktorého neustále sa domáhala toho, aby bol register týkajúci sa pozemnoknižných parciel upravený tak, aby v stave určeného operátu boli zobrazené hranice pozemkov v súlade so stavom, ktorý je evidovaný v operáte pozemkovej knihy, pričom číslovanie sa malo predvídať z umiestňovacieho plánu a v písomnej časti registra obnovenej evidencie pozemkov sa mali k týmto pozemkom vzťahovať vlastnícke práva v rozsahu, ako sú definované v pozemnoknižných vložkách a v právnych listinách, ktorými sa vlastnícke práva na nich evidované následne prevádzali na nových vlastníkov. K úprave hraníc však v priebehu konania nedošlo, hranice ostali nesprávne určené, keďže nie sú zobrazené v súlade so stavom, ktorý je evidované v operáte knihy, ale s mapou pozemkového katastra. Mala za to, že keď v mape pozemkového katastra z roku 1872 sú pozemnoknižné parcely zobrazené v celosti bez zobrazenia spoločnej časti pozemku pre všetky postavené domy v tejto časti mapy, je možné vyvodiť záver, že E-KN p. č. 40 nebola vytvorená v ROEP správne. Opätovne tvrdila, že O. D. je v skutočnosti O. O. a že žalobkyňa o tom predložila dôkazy. 6. Žalovaný sa na repliku žalobkyne nevyjadril. 7. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník v rade 5/ S. M. v zastúpení právneho zástupcu. Ten vo vyjadrení zo dňa 20.05.2017 uviedol, že zákonná trojročná lehota v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 plynúca od zápisu údajov registra do KN, t. j. 05.01.2010, uplynula 05.01.2013. Po tomto dátume už žalobkyňa nemohla určovať, aké skutočnosti mali byť predmetom konania o zmene údajov schváleného registra, t. j. všetky ďalšie námietky po tomto dátume boli uplatnené oneskorene. Poukázal na samotný umiestňovací plán č. NcI 113/46, podľa ktorého stavebná plocha označená na umiestňovacom pláne č. 62 a na geometrickom pláne č. 37, 38, 39, 40, 41 a 42 ostala naďalej vo vlastníctve vlastníkov podľa pozemkovej knihy, a to aj v účastiach vedených v pozemkovej knihe. V danom prípade sa neaplikoval § 15 ods. 1 nariadenia SNR Zboru povereníkov č. 128/1945 Zb. o výstavbe miest a obcí Slovenska, pretože umiestňovacie uznesenie neobsahovalo zoznam nových vlastníkov, teda nemožno v ďalšom odkazovať na zobrazenie parciel podľa tohto NcI operátu, nakoľko ním nedošlo k zmene vlastníctva k týmto pozemkom (ohľadom týchto parciel naďalej ostal v platnosti stav pozemnoknižný tak grafický ako aj písomný). Spracovateľ ROEP pre danú lokalitu síce prevzal číslovanie podľa umiestňovacieho plánu, avšak grafické zobrazenie týchto parciel, výmery hranice a vlastníctvo prevzal z pozemkovej knihy. Uvedené je v súlade s právnym stavom týchto parciel, ako aj so špecifickými podmienkami diela ROEP, hoci nakoľko pre dané pozemky platil naďalej stav pozemnoknižný, mal spracovateľ ROEP-u pre kat. úz. P. prebrať aj číslovanie z pozemkovej knihy. Nič to však nemení na skutočnosti, že právnym stavom bol stav pozemnoknižný. Z uvedeného dôvodu je nedôvodná námietka žalobkyne, že pri identifikovaní tzv. spoločného dvora mal spracovateľ ROEP-u vychádzať z umiestňovacieho plánu. Ďalej poukázal na to, že v pôvodných podkladoch, a to pozemnoknižných protokoloch, kde sú uvedené súp. č. domov 7/a, 7/b, 7/c a 7/d sa uvádza aj právo vchodu cez tento pozemok, na ktorom je dom postavený, aj vlastníkom ostatných domov, ktoré sú v danej časti postavené. Uvedené vyplýva aj z pozemnoknižnej mapy, kde je spoločný vchod graficky znázornený ako časť pozemku oddeľujúce jednotlivé PK parcely na ľavú a pravú časť. Postup spracovateľa diela ROEP, ak E-KN parcelu ako spoločnú priradil k jednotlivým vlastníkom z PK protokolov č. 1116, 1164, 783 a 799, je zákonný a správny. Aj námietka žalobkyne, že boli nesprávne zapísané vlastnícke práva k PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55 a 56, je nesprávna, pretože zápisy v ROEP sú uvedené na základe listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, a ktoré sú právnym titulom na nadobudnutie jej spoluvlastníckych práv k jednotlivým parcelám. Jedná sa len o parcely 51, 55 a 52, ktoré sú podľa zrovnávacieho zostavenia ROEP-u identifikované ako E-KN p. č. 39/2, 39/6 a 39/3. Iné tituly nadobudnutia žalobkyňa v správnom konaní ani v súdnom konaní nepredložila. Žiadal, aby súd žalobu zamietol, pričom si uplatnil náhradu trov konania. K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobca repliku nepodal. 8. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p v spojení s § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) vo vzťahu k žalovanému a § 107 ods. 1 písm. a) a contrario v spojení s § 491 ods. 1 SSP vo vzťahu k žalobcovi a ďalším účastníkom. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.11.2017. Preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Pritom bol viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP z týchto dôvodov: 9. Zo správneho spisu bolo zistené, že návrhom zo dňa 27.05.2011 domáhala sa žalobkyňa zmeny údajov schváleného registra ROEP, čo odôvodnila tým, že sa jedná o spoločný dvor týkajúci sa pozemnoknižných parciel v kat. úz. P.. XX, XX, XX a XX, ktoré boli nesprávne prevzaté do diela ROEP, pretože boli predtým nesprávne zamerané geometrickým plánom pána Z.. Poukázala na NC 113/1946. Po vydaní viacerých rozhodnutí v inštančnom postupe, keď odvolací orgán zrušil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie, žalovaný v poradí tretím druhostupňovým rozhodnutím č. k. Co-2/2013/Ha-4 zo dňa 07.07.2015 preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. C 127/2012 zo dňa 11.02.2015 a zrušil ho v časti týkajúcej sa návrhu W. I. na zápis jej vlastníckeho práva k pozemkom PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56 a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.07.2015 a vykonateľnosť 28.07.2015. V poradí štvrtým druhostupňovým (napadnutým) rozhodnutím zmenil rozhodnutie orgánu prvého stupňa tak, že opravil údaje ROEP ohľadne E-KN p. č. 41, E-KN p. č. 39/1 a pri pozemkoch E-KN p. č. 39/2 a 39/6, k podielu W. I. doplnil ďalšie tituly nadobudnutia. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom do 22.04.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia"). 6) 6) Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 8) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy 9) okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra. 8) Zákon č. 71/1967 Zb. 9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, 3) štátnych archívov, 12a) z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 3) Napríklad § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení zákona č. 255/2001 Z.z. 12a) § 15 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. Podľa § 7 ods. 5 citovaného zákona schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. 14) Na základe oznámenia okresný úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam 14a) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté. 14) § 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení zákona č. 255/2001 Z.z. 14a) § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 11. Správny súd ako s účastníkom konania nekonal s komisiou pre ROEP, ktorej bolo doručené napadnuté rozhodnutie, pretože v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa jedná o orgán, ktorý je zriaďovaný v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle citovaného zákona a zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné pre zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu, ako aj pri príprave a organizačnom zabezpečení zostavenia registra, tzn. že nemá postavenie účastníka správneho konania pri konkrétnom návrhu na zmenu údajov schváleného ROEP. 12. Ďalej správny súd konštatuje, že v zmysle § 7 ods. 6 citovaného zákona je možné schválený ROEP zmeniť, pokiaľ schválený ROEP obsahuje údaje, ktoré sú v rozpore s podkladmi, z ktorých sa ROEP zostavoval a zisťoval. Je povinnosťou navrhovateľa návrh na zmenu údajov schváleného ROEP formulovať takým spôsobom, aby z neho boli zrejmé konkrétne skutkové okolnosti a dôkazy, na základe ktorých žiada vykonať zmenu údajov a tiež akej konkrétnej zmeny údajov sa svojím návrhom domáha. 13. Zo správneho spisu bolo zistené, že návrh na zmenu schváleného ROEP navrhovateľka formulovala neurčito a z časti nezrozumiteľne. Nekonštatovala konkrétne ktorej nehnuteľnosti sa má zmena týkať. Pokiaľ uviedla, že sa má týkať pozemnoknižných parciel č. 52, 48, 51 a 49, tieto neboli tým spoločným dvorom, na ktorý poukazovala, že bol nesprávne zapísaný do registra ROEP. Neuvádzala tiež ani, ktorá konkrétna nehnuteľnosť sa má akým spôsobom následne zapísať, tzn. aká existujúca parcela, v akej výmere, na akého vlastníka či spoluvlastníka. Žalovaný teda vyzval žalobkyňu na opravu tohto návrhu (aj keď po niekoľkých rokoch od podania tohto návrhu) pričom, tento procesný postup zodpovedal ustanoveniam § 29 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 19 ods. 2, 3 Správneho poriadku. 14. Správnemu súdu nie je dovolené v tomto konaní posudzovať zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania č. k. Co-2/2013-Ha-4 zo dňa 07.07.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.07.2015. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie. Čiastkové rozhodnutia, alebo tzv. podkladové rozhodnutia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím. Uvedené platí vtedy, ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možno preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. V danom prípade rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 07.07.2015 však bolo možné samostatne preskúmať v rámci súdneho prieskumu. Proti tomuto rozhodnutiu však správna žaloba podaná nebola a súd musí vychádzať z prezumpcie zákonnosti a správnosti tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Z toho teda uzatvára, že predmetom konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia bol len návrh žalobkyne na zmenu schváleného ROEP týkajúci sa pozemkov PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56. 15. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že vyššie uvedené pozemnoknižné parcely boli identifikované ako E-KN p. č. 38/4, 39/1, 39/2, 39/3, 39/4, 39/5, 39/6 a 41 kat. úz. P.. Keďže EKN p.č. 40 nie je identifikovaná ako žiadna z PK parciel, ktoré tvorili predmet konania, nie je dôvodná námietka žalobkyne, že žalovaný nerozhodol aj o E-KN p. č. 40 ako o spoločnom dvore. Táto námietka neobstojí ani z toho uhla pohľadu, ako tvrdí žalobkyňa, že existuje súvis medzi E-KN p. č. 40 a vyššie uvedenými PKN parcelami, keďže vytvorením tejto E-KN p. č. 40 došlo k zmenšeniu výmer pôvodných PK parciel. Treba konštatovať, že k zmenšeniu výmer týchto PK parciel by došlo len vtedy, keď by z nich bola vytvorená nová PK parcela (v čase, keď bol záväzný PK stav a ich výmery), čo sama žalobkyňa ani netvrdí. Preto je potrebné vychádzať z identifikácie PK stavu na stav určeného operátu (E-KN), ktorý jednoznačne konkretizuje súčasné E-KN parcely, ktoré sú totožné s vyššie uvedenými PK parcelami. Z toho jednoznačne vyplýva, že zo žiadnej PK parcely, ktorá bola predmetom správneho konania (ani z jej časti), nie je E-KN p.č. 40 vytvorená. Pokiaľ bol ustálený predmet správneho konania na preskúmanie zápisu vyššie uvedených pozemnoknižných parciel a tieto parcely boli identifikované do parciel určeného operátu, tieto parcely tvoria predmet tohto konania. Ak jednoznačne predmetom konania nebola iná PK parcela ako vyššie uvedené, predmetom konania zákonite môžu byť len E-KN parcely identické s takto určeným predmetom konania. Z tohto dôvodu sa teda nestotožnil so základnou námietkou žalobkyne v žalobe, a túto vyhodnotil ako nedôvodnú. 16. Čo sa týka ostatných námietok, súd k nim uvádza: Čo sa týka námietky, že žalovaný nezdôvodnil, prečo neakceptoval dôkazy predložené žalobkyňou o tom, že O. D. C. bol v skutočnosti O. O., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, súd uvádza nasledovné. O. D. ako neznámy vlastník zastúpený SPF figuruje v PK vl. 799 pri PK p.č. 56 (identická s E-KN p.č. 41). Žalobkyňa jeho totožnosť odvodzovala od zápisnice Č.d. 553/47, ktorá sa však týkala pozemnoknižnej zápisnice č. 21, teda nie vložky 799. V tejto PK zápisnici však daná PK parcela nebola zapísaná. Tento dôkaz teda nesvedčí o vlastníkovi konkrétnej PK p.č. 56 vo vl. 799. Okrem toho ani zo zápisnice Č.d. 553/47 nie je jednoznačne zrejmé, ktorá osoba sa menovala O. D.. V nej vdovec O. O. st. (ženatý s K. rod. W.) prehlásil, že mená uvedené pod B5, B7 a B11 v PK zápisnici č. 21 (O. O., O. D. D., mladší O. O.) sú totožné a je nimi označené meno O. O., ktorého manželka bola K., rod. W. (t.j. jednalo sa o neho samého). Podľa sobášneho listu ide o O. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal otca O. O. a matku W. O., rod. A.. Podľa tej istej zápisnice z 08.09.1947 však otcom O. O.a st. bol taktiež O. D. O. D.. Z toho vyplýva, že nie je jednoznačne určiteľné, či O. D. bol myslený O. D. O. D., t. j. otec vdovca O. O. st. (ktorý taktiež podľa tejto zápisnice sa mal prezývať O. D. D. a volal sa oficiálne O.), alebo sám vdovec O. O. st.. Čiže tento dôkaz nekonkretizuje vlastníka vedeného v PK vl.799 O. D. ako fyzickú osobu tak, aby bola identifikovaná dátumom narodenia a dátumom úmrtia a iné dôkazy žalobkyňa neprodukovala. 17. Je tiež nedôvodná námietka, že z napadnutého a prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé zakreslenie predmetných nehnuteľností v teréne. Keďže predmetom tohto správneho konania bolo vyšetrenie vlastníckych vzťahov k jednotlivým pozemnoknižným parcelám, a tieto boli riadne identifikované s E-KN stavom, nebolo potrebné zakresľovať tieto nehnuteľnosti na mape určeného operátu, kde sú už zakreslené. Pokiaľ žalovaný žiadal od žalobkyne, aby predložila návrh, akým spôsobom žiada úpravu hraníc konkrétneho pozemku, v tejto časti bolo správne konanie zastavené, pričom rozhodnutie o zastavení konania nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. 18. Ďalšie námietky smerovali konkrétne k tvrdeniu žalobkyne, že spoločný dvor nebol nikdy zakreslený v podkladoch pre schválený ROEP, a teda ak sa takáto parcela zakreslila, je v rozpore s podkladmi. K týmto námietkam nie je možné sa meritórne vyjadriť, pretože neboli predmetom skúmania zo strany žalovaného, pretože práve táto časť po zastavení konania nebola predmetom správneho konania. Pokiaľ k tejto časti zaujal stanovisko právny zástupca ďalších účastníkov, súd sa ani k tomu stanovisku nevyjadruje z toho istého dôvodu. Rovnako z tohto istého dôvodu nie je možné sa v tomto súdnom konaní vyjadriť k námietke, že do ROEP mala byť zapracovaná aj parcela na umiestňovacom pláne NcI 113/46 č. 42. Taktiež táto parcela nebola predmetom správneho konania. 19. Námietka, že E-KN p. č. 40 v čase vydania rozhodnutia zo dňa 11.02.2015 (jedná sa o prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré bolo v inštančnom postupe v rámci tohto správneho konania žalovaným zrušené) bola v menšej výmere, než je v súčasnosti, je nedôvodná. Ako bolo vyššie uvedené (bod 15), nebolo rozhodované o tejto konkrétnej E-KN parcele. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že E-KN p.č. 40 vznikla z PK parciel, ktoré boli predmetom toho správneho konania (PK p. č. 46, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56) a teda mala byť predmetom konania. Z identifikácie je totiž zrejmé, že E- KN parcela č. 40 nie je s týmito PK parcelami totožná. Okrem toho je potrebné mať na pamäti, čo bolo predmetom správneho konania. Bol ním návrh na zmenu schváleného registra ROEP, pretože mal obsahovať údaje, ktoré nevyplývali z jeho podkladov. Táto námietka však smeruje k tvrdeniu, že k zmene výmery konkrétnej parcely (E-KN p. č. 40) však malo dôjsť až po schválení diela ROEP (zmena výmery mala nastať po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia z 11.02.2015), čo v žiadnom prípade nemôže byť preskúmavané v rámci takéhoto správneho konania. Aj záverečnú námietku o tom, že nie je zrejmé, prečo S. M. bol účastníkom správneho konania, je nedôvodná. Z prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva dôvod, prečo s ním správny orgán prvého stupňa konal. Pokiaľ správny orgán druhého stupňa v celom rozsahu prevzal okruh účastníkov konania, ako ho stanovil prvostupňový správny orgán, neporušil tým žiadne ustanovenia Správneho poriadku ani iného zákona. Predmetom správneho konania po čiastočnom zastavení správneho konania rozhodnutím zo dňa 07.07.2015 boli okrem iného aj PK p. č. 54, 53 a 46, v ktorých sa stal vlastníkom v určitých podieloch S. M.. Pokiaľ aj žalovaný v týchto parcelách nevzhliadol potrebu zmeny schváleného registra ROEP, ale iba v parcelách E-KN 39/1, 39/2, 39/6 a 41, keďže predmetom skúmania boli aj PK p. č. 53, 54 a 46, správne postupovali oba správne orgány, keď konali aj s týmto účastníkom. 20. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný a v zmysle § 168 má právo na náhradu trov konania, avšak súd mu ju nepriznal vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky - výnimočnosť situácie. 22. Ďalším účastníkom, (aj tým , ktorí boli zastúpení advokátom), súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP. V zmysle § 169 SSP ďalší účastníci majú právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. V danom prípade súd ďalším účastníkom neuložil žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorú boli povinní splniť. Podať vyjadrenie k žalobe či ďalšie vyjadrenie nie je ich zákonnou povinnosťou ani povinnosťou uloženou správnym súdom, ale naopak ich právom, ktoré môžu, ale nemusia využiť. Uvedené vyplýva aj z poučenia, ktoré im bolo zaslané, že pokiaľ sa k žalobe nevyjadria, správny súd môže vo veci konať ďalej a k vyjadreniu žalobcu sa môžu (nie sú povinní) vyjadriť. Nenastali ani okolnosti, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa a preto ďalším účastníkom právo na náhradu trov nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.