Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200656 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200656.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: SLOVMONT, družstvo, Ružomberok, Ul. Sv. Anny 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 575 838, zastúpený advokátom: HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., JUDr. Oľga Hadbábna, so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OPS/ BEZ/2016/3506 O-217/2016 z 03.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Žilina pod č. 18/2016-IZA-2.3/pok/R zo dňa 08.03.2016 rozhodol podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 2.000,00 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/ X, K., dohodnutý druh práce majster stavebných zákaziek, príprava a organizácia zákaziek, prihlášky do registra poistencov fyzickej osoby, odhlášky z registra poistencov fyzickej osoby, mesačné výkazy, evidenciu pracovného času a výplatné pásky. Nesplnil si oznamovaciu povinnosti voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo je porušením ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov). V odôvodnení správny orgán uviedol, že účastník konania využíval závislú prácu E. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, K. a preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu, avšak si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni. Predložil pracovnú zmluvu zo dňa 30.12.2014, prihlášky do registra poistencov fyzickej osoby, odhlášky z registra poistencov fyzickej osoby, mesačné výkazy, evidencia pracovného času, výplatné pásky a odpoveď sociálnej poisťovne, z ktorej vplýva, že hoci fyzická osoba E. L. vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2014, nebol prihlásený do sociálnej poisťovne. Ohlasovacia povinnosť bola splnená k pracovnoprávnemu vzťahu až dňa 01.05.2015. Pokutu uložil podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., táto bola stanovená na spodnej hranici sadzby, pričom zohľadnil všetky okolnosti porušenia, mieru zavinenia účastníka konania, prihliadol tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny i represívny charakter, a zároveň aby pôsobila výchovne, pri dodržiavaní predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania. Taktiež prihliadol na počet nelegálne zamestnaných osôb, jednalo sa o dve nelegálne zamestnané osoby, čo zohľadnil aj pri ukladaní sankcie, ktorá je stanovená v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona. Taktiež sa riadil aj ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. V odvolaní uviedol, že s E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, K. bola uzatvorená pracovná zmluva dňa 30.12.2014 s dátumom nástupu 01.01.2015 na druh práce, ako vyplýva z rozhodnutia. V odvolaní namietal, že správny orgán nebral do úvahy pri stanovení svojich záverov skutočnosť, že zamestnanec vykonával prácu už od 02.06.2014, keď sa stal zamestnancom na základe dohody o pracovnej činnosti. Do registra poistencov sociálnej poisťovne riadne nahlásil pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu titulom dohody o pracovnej činnoti, a keďže až dátum 01.05.2015 stanovila sociálna poisťovňa za dátum nového poistenia, poistenia zamestnanca z titulu pracovnej zmluvy, bol zamestnanec nepretržite poistený (02.06.2014 - 30.04.2015), a to do všetkých fondov, resp. pre všetky účely tak, ako to vyžaduje zákon pri pracovnom pomere. V odvolaní namietal, že síce porušil povinnosti uložené v § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., keď nepostupoval celkom v súlade so zákonom a pri zmene typu zamestnanca nevykonal odhlášku z pracovno-právneho vzťahu založeného dohodou o pracovnej činnosti a následne hneď nevykonal prihlášku z pracovno-právneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou. Takéto porušenie však nemôže byť kvalifikované ako nelegálne zamestnávanie. V odvolaní poukázal na dôvodovú správu spracovanú predkladateľom zákona č. 82/2005 Z. z., a to je všeobecná časť, charakterizuje nelegálnu prácu, ako prácu spočívajúcu v tom, že pracovno-právny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobu, ktorá vykonáva závislú prácu nie je založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou. Presne dôvodová správa uvádza, že Dôvodom tohto utajenia je snaha fyzickej osoby získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. ...Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby, vrátane cudzincov, bez splnenia povinných odvodov a daní spôsobujú ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu. V odvolaní poukázal aj na argumentáciu správneho orgánu o tom, že zamestnanec pracoval na plný pracovný úväzok, napriek tomu, že právnym titulom zamestnávania bola dohoda o pracovnej činnosti, nemôže zakladať správnosť názoru, že ide o nelegálne zamestnávanie. Zamestnanec bol do systému sociálneho poistenia prihlásený, a to pred začatím výkonu práce (02.06.2014). Využíval závislú prácu fyzickej osoby a oznamovaciu povinnosť voči sociálnej povinnosti splnil, hoci neboli dodržané všetky stanovené pravidlá prihlasovania a odhlasovania. Zdôraznil, že chybou v postupe prihlasovania nepoškodil ani zamestnanca, ani zamestnávateľa, ani štát. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/3506 O-217/2016 zo dňa 03.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu prácu Žilina č. k. 18/2016-IZA-2.3/pok/R zo dňa 08.03.2016. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca využíval závislú prácu osoby E. L., čo preukázal založením pracovnoprávneho vzťahu (pracovnú zmluvu) a že nesplnil si oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Fyzická osoba - E. L. vykonával v sledovanom čase pre účastníka konania prácu na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.2014 so začiatkom vzniku pracovného pomeru od 01.01.2015. Účastník konania prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou dňa 01.05.2015 o 11:00:29 hod.. Ďalej uviedol, že z konštrukcie ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 vyplýva, že v prípade porušenia uvedených povinností, musí správny orgán uložiť sankciu. Odvolací orgán mal za to v zhode s prvostupňovým orgánom, že k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní preukázateľne došlo. 4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán nesprávne aplikoval právny predpis a nevysporiadal sa s dôvodmi podaného odvolania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že vychádza aj z argumentácie žalobcu a žalovaného je nesporné, že základom posúdenia prejednávanej veci je rozdielne chápanie tej skutočnosti, či bol zamestnanec žalobcu zapísaný do registra sociálnej poisťovne včas, a či bolo jeho konanie nelegálnym zamestnávaním. Uviedol, že E. L. vykonával pre žalobcu prácu nepretržite od 02.06.2014 až do dňa kontroly (vykonáva ju až doposiaľ). Počínajúc dňom 02.06.2014 sa jednalo o prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom dňom 01.01.2015 sa forma pracovnoprávneho pomeru zmenila na prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2014. Menovaný teda pre žalobcu sústavne vykonával prácu, pričom právny titul zamestnávania sa počínajúc dňom 01.01.2015 zmenil, t. j. E. L. bol od 02.06.2014 nepretržite, ako zamestnanec žalobcu poistený a bol prihlásený do registra poistencov sociálnej poisťovne. Za E. L. družstvo odvádzalo riadne všetky odvody. Skutočnosť, že došlo k zmene právneho titulu zamestnávania nemala na výšku povinných, ale aj reálne zaplatených odvodov žiadny vplyv. V prípade, že žalobca vykonal nahlásenie zmeny typu pracovnoprávneho vzťahu k zmenám vo výške odvodov by nedošlo. Je preto nesporné, že titulom konania žalobcu štát neutrpel (sociálna poisťovňa) žiadnu ujmu a žiadnu ujmu neutrpel ani zamestnanec. E. L. bola vyplácaná mzda najmenej v dohodnutej výške (700,00 Eur brutto mesačne), pričom vykonával prácu od 01.01.2015 v rozsahu riadneho mesačného fondu práce. Žalobca pochybil, keď neuskutočnil v registri poistencov sociálnej poisťovne zmenu, predstavujúcu odhlásenie E. L., ako osoby pracujúcej na základe dohody o pracovnej činnosti a jeho následné prihlásenie ako osoby pracujúcej na základe pracovnej zmluvy. Žalobca sa teda dopustil porušenia povinnosti spočívajúcej v povinnom nahlásení zmeny formy zamestnávania zamestnanca, čo sa premietlo do toho, že zodpovedný pracovník vykazoval nesprávne fond odpracovaných hodín tak, aby to zodpovedalo evidovanému typu pracovnoprávneho vzťahu. Nedostatok je odstránený a E. L. je naďalej prihlásený v registri sociálnej poisťovne teraz už ako osoba pracujúce na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Súhlasí so žalovaným, že účelom zákona o nelegálnom zamestnávaní je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz vykonávania takejto práce a uskutočňovať kontroly dodržiavania zákona za použitia primeraného postihu. Žalovaný okrem iného argumentuje tým, že práve typ pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom zamestnanec vykonával dohodnutú pracovnú činnosť je jednou z rozhodujúcich skutočností, na ktoré sa pri kontrole nelegálneho zamestnávania prihliada. Ani táto zmienka však neobsahuje argumenty, pre ktoré vyhodnotil konanie žalobcu ako nelegálne zamestnávanie. Poukazovanie žalovaného na to, že žalobca neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, na svoju obranu považuje za právne bez akéhokoľvek významu. Stanovisko žalobcu je od začiatku konania nemenné. Rozdielné posúdenie veci vyplýva len z rozdielnej aplikácie zákona, resp. jeho výkladu. Odmietanie žalobcovho výkladu pre tie opravné predpisy a konkrétne súdne rozhodnutia je neodôvodnenou ignoráciou argumentov žalobcu, orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v predmetnej veci nie je právne významné, či sa jedná o objektívnu zodpovednosť, a teda či je následok zavinený alebo nezavinený konajúcim subjektom. Aj v prípade objektívnej zodpovednosti je nevyhnutné mať za preukázané, že tu bolo konanie, ktoré predstavuje porušenie konkrétneho zákonného ustanovenia. Existenciu zodpovednostného vzťahu žalobca namieta, keď tvrdí, že žiadne ustanovenie zákona o nelegálnom zamestnaní neporušil. Je nesporné, že rozhodnutiami mu bola uložená najnižšia možná sankcia vo forme pokuty vo výške 2.000,00 Eur. Táto suma nie je pre žalobcu likvidačná a je spôsobilý ju aj zaplatiť, nakoľko však vo svojej podstate je uloženie sankcie nezákonné, výška pokuty nie je rozhodujúca a žalovaný má povinnosť na nezákonnosť poukázať a domáhať sa nápravy. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že neraz počas šetrenia, resp. správneho konania nepoprel administratívnu chybu prihlášky do sociálnej poisťovne, avšak zdôrazňuje, že nikdy nezamestnával fyzickú osobu na nelegálnu prácu a že došlo k pochybeniu zo strany pracovníka žalobcu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako prvostupňového rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť každý pracovnoprávny vzťah, pričom nie je rozhodujúce, či je uzatvorený s tým istým zamestnancom, nakoľko sa jedná o samostatné právne vzťahy, a tak oznamovacia povinnosť musí byť splnená pre každý pracovnoprávny vzťah osobitne. Inšpektorát práce preto skúmal, na základe akého konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu bol zamestnanec prihlásený, v danom prípade skúmal fakt, či žalobca, ktorý zamestnával zamestnanca E. L. aj v predchádzajúcom období, prihlásil zamestnanca správne a včas v novom pracovnoprávnom vzťahu (v pracovnom pomere) najneskôr do začiatku výkonu jeho činnosti. Žalobca mal so zamestnancom E. L. uzatvorený pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti, popritom s ním uzatvoril pracovný pomer pracovnou zmluvou, ktorej obsah sa začal napĺňať nástupom zamestnanca do práce a jej reálnym výkonom bez toho, aby žalobca toho istého zamestnanca opätovne prihlásil do sociálnej poisťovne z dôvodu uzatvorenia pracovnej zmluvy. Samotná skutočnosť nepretržitého trvania prihlásenia zamestnanca do registra poistencov tiež nemôže mať vplyv na správnosť posúdenia veci, a to z dôvodu, že nelegálnym zamestnávaním sa rozumie využívanie závislej práce bez včasného splnenia si registračnej povinnosti zákonným spôsobom, a nie využívanie práce bez prihlásenia do sociálnej poisťovne tak, ako sa domnieva účastník konania. Keď teda zákonodarca vymedzil toto protiprávne konanie zamestnávateľa ako nelegálne zamestnávanie, nepretržité prihlásenie zamestnanca v registri sociálnej poisťovne nemôže mať vplyv na uloženie pokuty za zistené preukazované porušenie § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Rovnako nie je možné v danom prípade hodnotiť závažnú skutočnosť smerujúcu k námietke žalobcu, že sankcionovaným konaním nevznikla škoda a za predmetného zamestnanca boli riadne uhrádzané odvody. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že obidva správne orgány konali bez dôvodných pochybností v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a v rozsahu potrebnom na riadne a spravodlivé rozhodnutie prejednávanej veci, čo patrí medzi základné procesné zásady. Rozhodnutie správneho orgánu obsahuje všetky zákonom požadované náležitostí, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania a všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Úvaha správneho orgánu o výške pokuty je v niektorých prípadoch limitovaná priamo príslušným právnym predpisom a podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v sume od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur. V danom prípade bola uložená pokuta vo výške 2.000,00 Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní a to absolútne na spodnej hranici predstavujúcej 2.000,00 Eur. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupu oboch správnych orgánov s poukazom na aj na § 195 SSP mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., ako aj so zákonom č. 82/2005 Z. z., vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované uvedené právne predpisy. Z tohto dôvodu bola žaloba ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá. 7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb, súčasne najmenej 5.000,00 Eur. 8. Podľa § 19 ods. 4 zákona č, 125/2006 Z. z., pokutu podľa ods. 1, 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 9. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 10. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 12. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (účinný do 30.06.2016), zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenského poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci alebo študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie, pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 13. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce v dňoch 23.03.2015, 17.04.2015, 30.04.2015 a 04.06.2015 zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnom zamestnávaní. V rámci kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bol dňa 23.03.2015 o 08:10 hod. na pracovisku SLOVMONT, výrobné družstvo na prevádzke Sv. Anny 1, Ružomberok kontrolovaný zamestnanec E. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, Ružomberok. Zamestnávateľ predložil ku kontrole písomnú pracovnú zmluvu zo dňa 30.12.2014, uzatvorenú s E. Bielakom. V písomnej pracovnej zmluve bol dohodnutý nástup do práce dňa 01.01.2015 a dohodnutý druh práce - majster stavebných zákaziek, príprava a organizácia zákaziek, zároveň bola zamestnávateľom doložená pracovná náplň zo dňa 17.04.2015, v ktorej bol doplnený a rozšírený a podrobnejší popis pracovných činností v rámci druhu dohodnutej práce so zamestnancom. Ako vyplynulo z protokolu o inšpekcie č. IZA-20-40-2.2/P-A,25,15 zo dňa 04.06.2015 a dodatku k predmetnému protokolu, žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a zamestnancom L. E. bolo zistené, že medzi žalobcom a zamestnancom E. L. bola uzatvorená pracovná zmluva v zmysle § 228a Zákonníka práce zo dňa 30.12.2014. Doba, na ktorú bola uzatvorená zmluva bola od 01.01.2015 na dobu určitú do 31.12.2015. Nebolo sporné, resp. vyplynulo to aj z protokolu o výkone inšpekcie zo dňa 15.06.2015, že zamestnávateľ - žalobca, ako právnická osoba uvedeného zamestnanca neprihlásil do sociálnej poisťovne na základe uvedenej pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2014, a teda si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. 15. Podstatou žalobných námietok žalobcu bola tá skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo ku pochybeniu, keď neurobil zmenu v evidencii (odhlásenie a nové prihlásenie), a že ďalej v tejto chybe pokračoval vypĺňaním nesprávnych údajov. Mal však za to, že formalistický prístup k jeho konaniu je nesúladný so zámerom zákonodarcu prejaveným vo výklade pojmu nelegálneho zamestnávania. 16. Súd nepochybne z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi mal preukázaný skutkový a právny stav vo veci, a to, že bolo nepochybne preukázané počas výkonu inšpekcie, že dňa 23.03.2015 o 08:10 hod. na pracovisku SLOVMONT, výrobné družstvo, na prevádzke Sv. Anny 1, Ružomberok vykonával u žalobcu závislú činnosť E. L., nar. XX.XX.XXXX. Prácu vykonával u žalobcu na základe založeného pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2014. 17. V rámci správneho konania bolo teda preukázané porušenie povinnosti žalobcu s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., keď žalobca si oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 01.05.2015. Žalobca podľa citovaných právnych predpisov je povinný prihlásiť zamestnanca do registra pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. 18. Nie je teda dôvodná námietka žalobcu, na ktorú žalobca poukazuje, že išlo len o nedopatrenie. Nakoniec samotný žalobca ani túto skutočnosť nepopiera, pričom je aj podľa názoru súdu zamestnávateľ je povinný nahlásiť každý pracovnoprávny vzťah, pričom nie je rozhodujúce, či je uzatvorený s tým istom zamestnancom, nakoľko sa jedná o samostatné právne vzťahy, a tak oznamovacia povinnosť podľa citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení musí byť splnená pre každý pracovnoprávny vzťah osobitne. 19. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval, že E. L. vykonával prácu nepretržite od 02.06.2014 až do dňa kontroly a jednalo sa o prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom dňom 01.01.2015 sa forma pracovnoprávneho pomeru zmenila na prácu podľa pracovnej zmluvy, bol riadne prihlásený do registra poistencov sociálnej poisťovne, k námietke súd udáva nasledovné. Táto námietka žalobcu nemá žiaden vzťah k predmetu súdneho prieskumu vzhľadom na to, že E. L. od 02.06.2014 až do 31.12.2014 nebola predmetom výkonu inšpekcie práce, a preto nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Kontrola inšpekcie práce bola zameraná na povinnosti žalobcu, ktoré pre neho vyplývali z uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2014. V rámci správneho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosti v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Oznamovaciu povinnosť žalobca splnil dňa 01.01.2015 (pracovný pomer vznik dňa 01.01.2015). 20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP. 21. O náhrade trov konania sú rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácií § 168 SPP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.