Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200715 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200715.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobkýň: v rade A/ T. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Z. SR č. XX/XX, v rade B/ L. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Z. SR č. XX/XX, právne zast.: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bytča, Treskoňova č. 816/1, IČO: 47 253 223, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Andreja Kmeťa č. 17, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ M. A., bytom B., A. č. XXX, v rade 2/Eurostav Slovakia s.r.o., so sídlom Bytča, 1. mája č. 65, v rade 3/ X. F., bytom B., Z. SR č. XX/XX, právne zast. Mgr. Zuzanou Grošaftovou, advokátkou so sídlom X. B., Q. č. XX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OU- ZA-OVBP2-2016/024435/Kod zo dňa 08.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyniam, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový orgán verejnej správy - Mesto Bytča, Mestský úrad v Bytči - Oddelenie výstavby a životného prostredia rozhodnutím č. k. VaŽP/153/2016 Há zo dňa 18.03.2016 rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 117 v nadväznosti na ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a ods. 4 a ust. § 58 až § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (ďalej len Stavebný zákon) tak, že stavebníkovi X. F., XXX XX B., Z. SR č. XX/XX dodatočne povolil začatú stavbu „Zlatnícka dielňa“ (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parc. č. 46 KN v kat. úz. V. B., ku ktorému má stavebník vlastnícky vzťah zapísaný na LV č. XXXX s vymedzeným účelom stavby: objekt občianskej vybavenosti, v štádiu rozostavania: zrealizované základové pásy z prostého betónu, základová doska vystužená sieťovinou, obvodové murivo do výšky 25 cm z tvárnic systému Ytong s presným vymedzením určujúcich podmienok pre dokončenie stavby vo výroku v bodoch 1. až 11.. V bode 12. záväzných podmienok pre dokončenie stavby s označením „Námietky účastníkov konania“ orgán verejnej správy uviedol: Na stavebnom konaní dňa 14.03.2016 neboli vznesené námietky. Na konaní došlo k vzájomnej dohode medzi účastníkmi stavebného konania. Dohoda spočíva v zmene počtu okien umiestnených na severnej fasáde objektu zlatníckej dielne situovaných do pozemku parc. č. 49 CKN v kat. úz. V. B. tak, že ich počet sa znížil z pôvodne navrhovaného počtu 4 (štyri) okná z miestnosti 001 (dielňa) na 3 (tri) okná, pričom bude zrušené okno väčšieho rozmeru (1170/1180). V zmysle predmetnej dohody stavebník predložil upravenú projektovú dokumentáciu v časti výkres č. 03 (pôdorys prízemia) a výkres č. 08 (pohľad severný a východný). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval najmä, že v konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby stavebníkovi. Nepovolená stavba je v súlade s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Nepovolená stavba je umiestnená na parcele č. 46 CKN v kat. úz. V. B. v nadväznosti na jestvujúcu stavbu polyfunkčného domu č. s. 20 umiestneného na pozemku parc. č. 46 CKN kat. úz. V. B.. Stavba je z hľadiska priestorového usporiadania a funkčného využitia územia v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Zmena a doplnok č. 4 ÚPN-SÚ Bytča z roku 2010 súčasťou plôch s prevahou občianskej vybavenosti a mestskej pamiatkovej zóny. Začatá stavba svojím budúcim využitím predstavuje objekt občianskej vybavenosti. Takéto zariadenie služieb nemá veľké nároky na dopravu a skladovacie plochy. Obchodná činnosť v prevádzke neznehodnocuje životné prostredie pamiatkovej zóny, rešpektuje tak zásady a regulatívy pre ochranu kultúrnohistorických hodnôt v Pamiatkovej zóne Bytča účinné od 02.11.2015. Najmenšia odstupová vzdialenosť 1,7 m od hranice s pozemkom parc. č. 49 CKN umožňuje realizáciu navrhovanej stavby a jej následnú údržbu z vlastného pozemku stavebníka bez potreby vstúpiť na susedný pozemok. Stavba nebude mať svojím účelom negatívny vplyv na životné prostredie. Konštatoval ďalej, že stavba je osadená v južnej časti pozemku parc. č. 46 CKN na hranici s pozemkom parc. č. 45/1 CKN v premenlivej vzdialenosti od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 49 CKN od 1,7 m po 1,8 m. Susedný pozemok parc. č. 49 CKN v mieste povoľovanej stavby je nezastavaný a podľa evidencie katastra nehnuteľností vedený ako zastavané plochy a nádvoria. V otázke vytvorenia rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb konštatoval: „Na susednom pozemku parc. č. 49 CKN podľa výpisu z LV č. X je umiestnená stavba rodinného domu č. s. 19, pričom pozemok je vedený ako zastavané plochy a nádvoria. Ku dňu rozhodovania o nepovolenej stavbe stavebný úrad nezaevidoval návrh na vydanie územného, resp. stavebného povolenia na stavbu na pozemku parc. č. 49 CKN.“ Ďalej uviedol, že v konaní na podklade doložených dokladov bolo preukázané, že dokončením začatej stavby vo vzťahu k okolitej zástavbe nebude negatívne a v neprimeranom rozsahu zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov ostatných účastníkov konania a nebude obmedzené využívanie susedných pozemkov na účel, na ktorý sú susedné pozemky t. č. určené, t. j. zastavané plochy a nádvoria. 2. Žalovaný (druhostupňový orgán verejnej správy) na podklade žalobkyňami v rade A/, B/ podaného odvolania rozhodnutím č. k. OU-ZA-OVBP2-2016/024435/Kod zo dňa 08.06.2016 odvolanie žalobkýň proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zamietol a predmetné rozhodnutie potvrdil konštatujúc súlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nedôvodnosť odvolacích námietok žalobkýň /. Žalobkyne vo vzťahu k dohode uzatvorenej na ústnom pojednávaní v stavebnom konaní dňa 14.03.2016 so stavebníkom namietali, že na ňu nemožno prihliadať, nakoľko od uvedenej dohody žalobkyňa v rade A/ odstúpila v súlade s ust. § 49 Občianskeho zákonníka, keďže dohodu uzatvorila v silnom psychickom rozrušení, pričom nebola schopná racionálne zhodnotiť okolnosti situácie a adekvátne posúdiť možné následky danej dohody, ako aj z obavy pred stavebníkom, ktorý sa žalobkyni vyhráža a osočuje ju, pričom žalobkyňa pociťuje dôvodnú obavu a strach s ohľadom na svoj pokročilý vek a skutočnosť, že dom obýva sama. Žalovaný vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku za nedôvodnú, nakoľko v prejednávanej veci vo vzťahu k vznesenej námietke na zníženie počtu presvetľovacích otvorov v miestnosti dielne 001 nešlo o návrh na uzatvorenie zmluvy podľa ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý by mal správny orgán rešpektovať, alebo od ktorého by mohla odvolateľka potom aj kedykoľvek odstúpiť, prípadne odstúpiť z dôvodov v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka. O takto uplatnenej požiadavke odvolateľky je oprávnený rozhodnúť výlučne len správny orgán v súlade s právomocou plynúcou z ust. § 66 ods. 1 Stavebného zákona. Návrh na zníženie počtu presvetľovacích otvorov bolo možné považovať za námietku v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona s možnosťou jej uplatnenia najneskoršie pri ústnom pojednávaní v zmysle koncentračnej zásady. Žalobkyňa tak využila procesné právo plynúce zo Stavebného zákona, vzniesla svoju požiadavku na zníženie počtu presvetľovacích otvorov s tým, že v prípade splnenia jej požiadavky si ďalšie námietky a pripomienky už v stavebnom konaní uplatňovať nebude. Obsah zápisnice orgán verejnej správy zúčastneným účastníkom prečítal a na znak súhlasu s jej obsahom zápisnicu žalobkyňa v rade A/, ako aj jej splnomocnená zástupkyňa, podpísali. Z obsahu zápisnice skutočnosť, že by žalobkyňa na ústnom pojednávaní bola vystavená silnému psychickému tlaku, nevyplýva, žiadnu uvedenú okolnosť nežiadala ani žalobkyňa v rade A/ ani jej splnomocnená zástupkyňa do zápisnice zaznamenať. Žalovaný následne vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí námietku žalobkyne o neúmernom a nadbytočnom umiestnení okien na stavbe stavebníka ako nedôvodnú zdôrazniac, že hlavným účelom stavby je v prvom rade najmä vytvorenie dostatočne presvetlených vnútorných priestorov v závislosti od účelu ich využitia, ako aj z dôvodu zníženia energetickej spotreby. Ani jeden zo všeobecne záväzných právnych predpisov nemá ustanovenia, ktoré by taxatívne obmedzovali stavebníka z hľadiska riešenia presvetlenia vnútorných priestorov smerom k susedným pozemkom a stavbám. Stavba žalobkýň nachádza sa na okraji radovej zástavby v Bytči v pamiatkovej zóne, a to na nároží ulice Antona Biroša a Námestia SR, z ktorých nahliadanie do pozemku odvolateľky - žalobkyne nie je možné vylúčiť, a toto nahliadanie zakázať všetkým osobám, ktoré po týchto verejne prístupných uliciach prechádzajú. Naviac byt, ktorý žalobkyne užívajú, nachádza sa na druhom nadzemnom poschodí ich obytného domu, pričom berúc do úvahy výšku povoľovanej stavby 5,11 m od UT v najvyššom bode pultovej strechy a najmä aj vzájomné polohové umiestnenie (steny stavieb nie sú navzájom protiľahlé) vylučuje priame nahliadanie aj do ich bytu. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobkýň, v zmysle ktorej prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, keď stavebné konanie neprerušil do právoplatného skončenia súdneho konania pred Okresným súdom Žilina, v ktorom sa žalobkyne proti stavebníkovi domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa konania, ktorým by neoprávnene zasahoval do ich vlastníctva, súkromia a to tak, že neumiestni okná na tej strane stavby, ktorá smeruje na pozemok parc. č. 49 CKN vo vlastníctve žalobkýň a povinnosť dodržať pri realizácii stavby jej odstup minimálne 2 m od hranice tohto ich pozemku. Žalovaný zdôraznil, že odkázať účastníka konania na súd v zmysle § 137 ods. 2 Stavebného zákona je prípustné iba pri tých námietkach účastníkov, ktoré vychádzajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám a súčasne prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Posúdenie počtu presvetľovacích otvorov na stavbe, ako aj otázky odstupu navrhovanej stavby od hranice pozemku, však patrí do právomoci správneho orgánu. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkýň rozporujúcich navrhovanú vzdialenosť stavby od hranice ich pozemku žalovaný konštatoval, že námietke odvolateliek, vznesenej naviac oneskorene (t. j. až v podanom odvolaní), nemôže vyhovieť, keďže prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o podrobnostiach o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v platnom znení (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z.), pričom právna úprava § 6 ods. 3 a 4 danej vyhlášky upravuje taxatívne vzdialenosť, len ak predmetom stavebného konania je stavba rodinného domu, čo v prípade stavebníka nie je splnené, nakoľko ide o stavbu nebytovú - zlatnícku dielňu. S prihliadnutím na umiestnenie povoľovanej stavby vo vzdialenosti od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 49 CKN vo vlastníctve žalobkýň, ktorá je na najkratšej spojnici 1 700 mm, dospel k záveru, že touto nemôže byť trvalo obmedzované, ani jeho užívanie ako dvora, a tento pozemok ani inak zaťažovaný povoľovanou stavbou, napr. z titulu vstupu naň počas jej uskutočňovania a ani v súvislosti s jej budúcou údržbou, pre ktoré stanovený odstup je dostatočný. 3. V zákonnej lehote podanou žalobou (napadnuté rozhodnutie oznámené 16.06.2016, žaloba podaná na poštovú prepravu 15.08.2016) sa žalobkyne v rade A/, B/ domáhali zrušenia citovaného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie zdôvodňujúc nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nesprávnou aplikáciou právneho predpisu žalovaným, keď za situácie, kedy žalobkyňa v rade A/ odstúpila v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka platne od dohody so stavebníkom o znížení počtu okien uzatvorenej na ústnom pojednávaní v stavebnom konaní dňa 14.03.2016, bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný odkázať účastníkov konania na súd prípadne iný príslušný orgán a konanie prerušiť. Umiestnenie okien na dodatočne povoľovanej stavbe stavebníka smerujúcich na pozemok žalobkýň v rade A/, B/ sa žalobkyniam javí neúmerné a nadbytočné a ako také napĺňajúce charakter imateriálnych imisií, ktoré nad mieru primeranú pomerom narúšajú súkromie žalobkýň, pohodu a znižujú aj hodnotu pozemku žalobkýň A/, B/ susediaceho v tesnej blízkosti dodatočne povoľovanej stavby. Nakoľko má táto námietka občianskoprávny charakter, pričom k dosiahnutiu dohody v danej otázke nedošlo boli splnené podmienky pre prerušenie konania prvostupňovým orgánom verejnej správy v súlade s ust. § 137 ods. 2 Stavebného zákona. 4. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.12.2016 žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu s poukazom na dôvody, ktoré uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Ďalší účastník konania v rade 3/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.12.2016 navrhol žalobu odmietnuť ako oneskorenú vzhľadom na skutočnosť, že bola doručená súdu dňa 17.08.2016, t. j. po zákonnej dvojmesačnej lehote. Ďalej popiera tvrdenie žalobkyne v rade A/, podľa ktorého mala k dohode so stavebníkom dospieť pod vplyvom psychického tlaku, keďže mala na ústnom pojednávaní vytvorený priestor asi 15 minút, počas ktorého spolu so svojou právnou zástupkyňou opustila miestnosť, kde stavebné konanie prebiehalo a kde mala i dostatok súkromia pre prijatie slobodného rozhodnutia. Námietky žalobkyne v rade A/ týkajúce sa počtu a umiestnenia okien už boli naviac vyriešené v stavebnom konaní rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2015/028452/Kod zo dňa 07.08.2015, a preto na ústnom pojednávaní v stavebnom konaní dňa 14.03.2016 už nebolo možné, aby procesne opakovane vznášala námietku obdobného druhu. Aj pokiaľ by správny súd dospel k záveru o úspešnom uplatnení námietky týkajúcej sa osadenia okien dňa 14.03.2016, je ďalší účastník v rade 3/ toho názoru, že riešenie v danej otázke je vo výlučnej kompetencii orgánov verejnej správy. 5. V replike zo dňa 10.2.2017 zotrvali žalobcovia na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. 6. V duplike zo dňa 06.03.2017 zotrval žalovaný na dôvodoch vyjadrenia zo dňa 19.12.2016, uviedol naviac, že právny názor žalovaného má oporu i v súdnej praxi, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2013, v zmysle ktorého si stavebný úrad v otázkach, či osadením nového otváravého okna došlo k neprimeranému zásahu do súkromia vlastníka susednej nehnuteľnosti a jeho práva na nerušený výkon užívania, môže urobiť predbežný úsudok. 7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a contrario a ust. § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 20.06.2017. 8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu žalobkýň v rade A/, B/ bolo potrebné zamietnuť podľa ust. § 190 SSP. 9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či daný orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 11. V rámci správneho prieskumu je súd v intenciách citovaného ust. § 134 ods. 1SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nad rámec žalobných dôvodov, resp. námietok prihliada z úradnej povinnosti len na nezákonnosť správneho aktu spôsobenú aplikáciou neúčinného právneho predpisu, resp. vydaním správneho aktu orgánom, ktorý naň nebol podľa zákona oprávnený. 12. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný pôvodne rozhodnutím č. k. OU-ZA- OVBP2-2015/028452/Kod zo dňa 07.08.2015 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. k. VaŽP/65/2015 Há zo dňa 20.04.2015, ktorým v stavebnom konaní dodatočne povolilo už zrealizované stavebné práce na nepovolenej stavbe s označením „prístavba polyfunkčného domu“ umiestnenej na pozemku parc. č. 46 CKN kat. úz. V. B. z dôvodu nedostatkov v podkladoch rozhodnutia (označenia stavby, jej funkčného určenia, spôsobu odvádzania zrážkových vôd a ďalších). Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. k. OU-ZA-OVBP2-2015/028452/Kod zo dňa 07.08.2015 začal na podklade citovaného zrušujúceho rozhodnutia konanie vo veci už vykonanej nepovolenej stavby a vyzval vlastníka stavby v intenciách vytýkaných nedostatkov na doplnenie žiadosti o druhové a funkčné určenie stavby a preukázanie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami. Prvostupňový správny orgán listom VaŽP/65/2015 Há zo dňa 18.11.2015 stavebníkovi a účastníkom konania oznámil začatie stavebného konania o dodatočné povolenie stavby a nariadil ústne pojednávanie na deň 14.03.2016, pričom účastníkov konania poučil o povinnosti uplatniť námietky najneskôr na ústnom konaní s tým, že na neskôr uplatnené námietky nebude prihliadať. Poučil tiež účastníkov o práve oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. V Zápisnici o ústnom konaní zo dňa 14.03.2016 orgán verejnej správy prvého stupňa poznamenal: „ ... Prítomní boli oboznámení s predmetom konania a dokladmi doručenými k návrhu. Námietky vznesené neboli. Účastníci stavebného konania dospeli k nasledovnej dohode: Počet okien na severnej fasáde v miestnosti 001 dielňa sa zníži z pôvodného počtu 4 kusy na 3 kusy, pričom bude zrušené okno väčšieho rozmeru (1170/1180). Okno na WC a miestnosti 003 dielňa zostane zachované. Po splnení tohto dojednania účastníci konania pani T. A. v zastúpení Mgr. Hyllovou neuplatňujú na ústnom pojednávaní námietky. Stavebník sa zaväzuje na základe hore uvedeného dojednania predložiť upravenú PD (výkresy č. 03) a to do siedmich dní odo dňa ústneho pojednávania. Stavebník týmto prehlasuje, že v prípade výstavby na pozemku parcela č. 49 KN-C kat. úz. V. B. nebude v stavebnom konaní namietať orientáciu okien do parcely č. C-KN 46 V. B., pričom počet okien bude v rozsahu, ktorý bol povolený na parcele č. 46 KN-C. Toto vyhlásenie sa týka prípadnej prevádzkovej časti stavby. Umiestnenie okien z obytnej časti do parcely č. 46 C-KN nebude namietať a ich veľkosť sa bude riadiť príslušnou v čase povoľovania platnou legislatívou.“ Po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy č. k. VaŽP/153/2016 Há zo dňa 18.03.2016, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil začatú stavbu „Zlatnícka dielňa“ na parcele č. 46 CKN v kat. úz. V. B., žalobkyňa v rade A/ doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy vyjadrenie zo dňa 16.03.2016, kde (mimo iného) uviedla: „ ... Týmto v plnom rozsahu odstupujem od dohody, ku ktorej malo dôjsť na ústnom pojednávaní 14.03.2016 z dôvodu silného rozrušenia a vypätia na mojej strane, pre ktoré som nebola schopná racionálne zhodnotiť okolnosti situácie, a tak adekvátne posúdiť možné následky vyplývajúce z predmetnej dohody. Na ústnom pojednávaní som bola vystavená silnému psychickému tlaku vyvolanom prítomnosťou pána F., a preto akýkoľvek prejav mojej vôle navonok nebol výsledkom slobodného konania, ale bol ovplyvnený nepriaznivým pôsobením vonkajších okolností na moju psychiku ... “ Žalovaný na podklade odvolania žalobkýň v rade A/, B/ proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy rozhodnutím č. k. OU-ZA-OVBP2-2016/024435/Kod zo dňa 18.06.2016 odvolanie žalobkýň zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa pritom vysporiadal so všetkými námietkami odvolateliek (v otázkach osadenia presvetľovacích otvorov na severnej fasáde dodatočne povoľovanej stavby stavebníka, vzdialeností dodatočne povoľovanej stavby od hranice pozemku odvolateliek a v otázke prerušenia stavebného konania v zmysle § 137 ods. 2 Stavebného zákona). 13. Čo sa týka žaloby žalobkyne v rade A/, súd uvádza: Správny súd v prvom rade upriamil svoju pozornosť na zodpovedanie otázky, či stavebné úrady postupovali v súlade so zákonom, keď pri posudzovaní námietok žalobkyne v rade A/ konanie neprerušili a neodkázali ju na súd, resp. nevyčkali rozhodnutia súdu o občianskoprávnej žalobe žalobkyne v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka. 14. Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len Správny poriadok) ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 15. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 137 ods. 1, 2 Stavebného zákona sledoval zámer, aby stavebné úrady vykonávajúce stavebné konanie sa vždy pokúsili o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy a pokiaľ medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o týchto námietkach, ktoré, keby sa zistilo ich oprávnenie, by znemožnili uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnili uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, zákonodarca stavebnému úradu ukladá povinnosť navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky odkázať na súd alebo na iný príslušný orgán, k čomu mu určí lehotu a konanie preruší. Súčasne zákonodarca v citovanom ust. § 140 Stavebného zákona určuje, že ak nie je v Stavebnom zákone výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok. Otázku riešenia predbežnej otázky zákonodarca upravuje v právnej norme citovaného ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku tak, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Zákonodarca v Správnom poriadku pojem predbežnej otázky nedefinuje. Vychádzajúc z názoru právnej teórie predbežnou (tzv. prejudiciálnou) otázkou treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, súčasne je to taká otázka, ktorej rozhodnutie nepatrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje a odpoveď na ňu môže byť predmetom iného samostatného konania (správneho i súdneho). 16. Z danej právnej úpravy nepochybne plynie, že správny orgán v rámci svojej rozhodovacej právomoci v stavebnom konaní je oprávnený a aj povinný riešiť otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov, ak to zákon priamo nevylučuje, rešpektujúc tak zásadu zákonnosti a hospodárnosti konania. Správny orgán nemôže odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka nebola dosiaľ rozhodnutá príslušným orgánom (obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Boh. A3270/24). Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí sám aj úsudok), alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným rozhodnutím, dokiaľ sa o predbežnej otázke nerozhodne. Povinnosťou stavebného úradu je vždy posúdiť charakter nastolenej predbežnej otázky a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu. 17. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci prvostupňový správny orgán posudzoval ako predbežnú otázku, nastolenú námietkou žalobkyne v rade A/, či osadením okien na severnej fasáde dodatočne povoľovanej stavby stavebníka tento neprimerane zasiahol do jej práva na súkromie. Právo na ochranu súkromia zaručuje čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a uvedené právo nachádza vyjadrenie aj v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správne orgány oboch stupňov sa náležite vysporiadali s otázkou, či osadením okien na severnej fasáde dodatočne povoľovanej stavby stavebníka by mohlo dôjsť k zásahu do práv žalobkyne v rade A/ na nerušený výkon užívania parcely CKN 49 a na nej stojacom rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne. Pre úplnosť možno dodať, že zákonodarca v citovanom ust. § 88a ods. 3 Stavebného zákona ukladá stavebnému úradu v stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby postupovať podľa § 137 a konanie prerušiť a odkázať vlastníka pozemku zastaveného nepovolenou stavbou na súd v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2). V danej veci však nejde o ochranu vlastníctva z dôvodov predpokladaných v uvedenej právnej úprave (k obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Sžp/23/2013). 18. Správny súd na základe uvedených úvah dospel k nepochybnému záveru, že zákonodarca zveril do právomoci stavebného úradu možnosť urobiť si vlastný úsudok v otázke umiestnenia presvetľovacích otvorov na severnej fasáde stavby stavebníka a ich vplyvu na súkromie a nerušené užívanie susedných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkýň, a to na základe skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, keďže predmetom posúdenia nebola námietka zákonodarcom predpokladaná v právnej norme ustanovenej v § 88a ods. 3 Stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené správne orgány oboch stupňov nepochybili, keď si k vznesenej námietke urobili vlastný úsudok na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vo veci samej rozhodli. 19. Na tomto mieste považuje správny súd ďalej za potrebné vysporiadať sa so žalobnou námietkou žalobkyne v rade A/, podľa ktorej na ústnom pojednávaní 14.03.2016 pred prvostupňovým správnym orgánom uzatvorila so stavebníkom dohodu pod psychickým nátlakom a z uvedeného dôvodu od dohody odstúpila s odkazom na ust. § 49 Občianskeho zákonníka. 20. Ako už bolo rozvedené na iných miestach tohto rozsudku, v danom prípade žalobkyňou v rade A/ nastolená námietka vyplývala síce z vlastníckeho práva žalobkyne v rade A/ k susednej nehnuteľnosti, svojím obsahom však neprekračovala rozsah právomocí stavebného úradu, preto nebola splnená hypotéza citovaného ust. § 137 ods. 1 Stavebného zákona a o nastolenej otázke (počte a umiestnení presvetľovacích otvorov stavby stavebníka) neprináležalo účastníkom uzatvárať dohodu. Nakoľko neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 137 ods. 1 Stavebného zákona, neprichádzala potom do úvahy ani aplikácia ust. § 137 ods. 2 Stavebného zákona, ktorého obsah na ustanovenie ods. 1 bezprostredne nadväzuje. Hoci do obsahu zápisnice z ústneho konania dňa 14.03.2016 pred stavebným úradom správny orgán poznamenal, že námietky účastníkmi vznesené neboli, z ďalšieho jej vyššie citovaného textu je zrejmé (uvedené napokon medzi účastníkmi ani nebolo sporné), že žalobkyňa v rade A/ nesúhlasila s umiestnením presvetľovacích otvorov v severnej fasáde domu stavebníka. Jej prejav vôle z hľadiska obsahu bolo potrebné však považovať za námietku. Stavebný orgán pochybil, keď naviac neodstránil podmienenosť takej námietky (z obsahu zápisnice je totiž zrejmé, že späťvzatie námietky žalobkyňou v rade A/ bolo podmieňované znížením počtu presvetľovacích otvorov v severnej fasáde stavby stavebníka, ako aj záväzkom stavebníka nevznášať do budúcnosti v stavebnom konaní námietku orientácie okien do parcely č. 46 CKN, pričom počet okien má byť v rozsahu, ktorý bol povolený na parcele č. 46 CKN). Námietka ako prejav vôle účastníka konania, s ktorým právne predpisy spájajú právom predvídané následky, je procesným úkonom účastníka, ktorý ako každý iný procesný úkon musí byť vyjadrený určito, zrozumiteľne a bez podmienok. Ak takéto atribúty nespĺňa, bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobkyňu v rade A/ na jasnú a nepodmienenú formuláciu námietky vznesenej v stavebnom konaní. Uvedené procesné pochybenie však žalobkyňou v rade A/ nebolo v žalobe namietané, naviac samo o sebe nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalovaný prejav vôle žalobkyne v rade A/ posúdil podľa obsahu bez jej podmienenosti a s námietkou sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal. Z rovnakého dôvodu potom tvrdenie žalobkyne v rade A/, že učinila prejav vôle v tiesni za silného psychického rozrušenia a od uvedeného prejavu vôle tak odstúpila s poukazom na § 49 Občianskeho zákonníka, nemalo právnu relevanciu, keďže na „späťvzatie námietky“ (žalobkyňou označené ako „odstúpenie od dohody“) správny orgán neprihliadal a s námietkou sa riadne vyporiadal. 21. Len na okraj považuje správny súd za potrebné poznamenať, že dohodami, ktoré má na mysli citované ust. § 137 ods. 1 Stavebného zákona sú napr. dohody - zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka o zriadení vecného bremena medzi vlastníkom pozemku, na ktorom stojí nepovolená stavba a stavebníkom (v situácii ak stavebníkovi chýba vlastnícke právo, resp. iné právo k pozemku, na ktorom postavil stavbu). Pri absencii takej dohody je dané právo vlastníka domáhať sa ochrany na súde v zmysle ust. § 135c Občianského zákonníka a na ten účel je povinnosťou stavebného úradu konanie v zmysle ust. § 137 ods. 2 Stavebného zákona prerušiť. 22. Ďalej správny súd posúdil, či mal žalovaný v danej veci dostatok skutkových a právnych dôvodov pre posúdenie námietky žalobkyne v rade A/ o neprimeranom narúšaní jej súkromia umiestnením presvetľovacích otvorov ako nedôvodnej. 23. Podľa čl. 1 ods. 1, 2 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. návrh denného osvetlenia sa musí posudzovať spoločne so súvisiacimi činiteľmi, so združeným a umelým osvetlením, preslnením vrátane vplyvu okolitých budov a stálej zelene, ako aj vplyvu navrhovanej stavby na existujúcu zástavbu s cieľom dosiahnuť vyhovujúce podmienky zrakovej pohody s minimálnou celkovou spotrebou energií v súlade so slovenskými technickými normami. 16) Obytná miestnosť musí mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie a má byť dostatočne vykurovaná s možnosťou regulácie tepla. V miestnosti, ktorá svojou polohou, veľkosťou a stavebným usporiadaním spĺňa požiadavky na pobyt osôb (pobytová miestnosť), denné osvetlenie sa navrhuje v závislosti od jej funkčného využitia a od dĺžky pobytu osôb. 16) STN 73 0580 -1, STN 73 0580 -2, STN 36 0450, STN 36 0452. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24. Správny súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre dodatočné povolenie stavby - „Zlatníckej dielne“ v zmysle citovanej zákonnej úpravy § 88a a nasl. Stavebného zákona v spojení s ust. § 17 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. 25. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasl. Stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. § 58 až § 66 Stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia. 26. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z ustanovení ods. 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno o skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, zaťažuje vlastníka stavby, ktorý sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu musí sám na vlastné náklady obstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov verejnej správy. Pojem verejného záujmu nie je v Stavebnom zákone presne definovaný, avšak podľa ustálenej súdnej praxe možno ním rozumieť záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán verejnej správy. Musí posúdiť najmä súlad pôvodnej stavby, resp. jej zmeny alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s využitím s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať, a ktoré záujmy budú tým dotknuté. 27. V danej súvislosti správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v ust. § 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 28. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobkyne v rade A/ na nerušený výkon ich vlastníckeho práva, do ktorého podľa ich tvrdení bude zasiahnuté dodatočne povolenou stavbou zlatníckej dielne, je postavené právo stavebníka na riadny výkon jeho vlastníckeho práva spočívajúci vo využití pozemku pre stavbu občianskeho vybavenia v súlade s územným plánom danej zóny, avšak práva na oboch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, pričom jej zabezpečenie spočíva na stavebnom úrade v konaní o povolení stavby. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 72/2010, v zmysle ktorého: „V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“ 29. Vzhľadom k uvedeným právno-teoretickým postulátom potom správny súd v posudzovanom prípade považoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný s aplikovanými citovanými us. §§ 88a a nasl. Stavebného zákona, §§ 17 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v spojení s citovanými ust. § 32 ods. 1, 2 a § 46 Správneho poriadku v nadväznosti na citované ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď v preskúmavanom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie dodatočne povoľovanej stavby z hľadiska zabezpečenia verejného záujmu, upriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z hľadiska zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov Správneho konania tak v prípade stavebníka, ako aj žalobkyne v rade A/. 30. V danom prípade orgány verejnej správy oboch stupňov správne - hľadajúc spravodlivú mieru obmedzenia vlastníckych resp. užívacích práv žalobkyne v rade A/ - vychádzali z pomerov daných v mieste lokalizácie susediacich nehnuteľností dotknutých vlastníkov. Dodatočne povoľovaná stavba je osadená v južnej časti pozemku p. č. 46 CKN na hranici s pozemkom p. č. 45/1 CKN v premenlivej vzdialenosti od spoločnej hranice s pozemkom p. č. 49 CKN od 1,7 m po 1,8 m. Susedný pozemok p. č. 49 CKN v mieste povoľovanej stavby je nezastavaný a podľa evidencie katastra nehnuteľností vedený ako zastavené plochy a nádvoria. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že dodatočne povoľovaná stavba umiestnená na p. č. 46 CKN v kat. úz. V. B. v nadväznosti na jestvujúcu stavbu polyfunkčného domu č. s. 20 umiestneného na pozemku p. č. 46 CKN je z hľadiska priestorového usporiadania a funkčného využitia územia podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie súčasťou plôch s prevahou občianskej vybavenosti a mestskej pamiatkovej zóny, ktorá svojím budúcim využitím predstavuje objekt občianskej vybavenosti nemajúceho veľké nároky na dopravu a skladovacie plochy. Charakter obchodnej činnosti nebude znehodnocovať životné prostredie pamiatkovej zóny. Z uvedeného je potom správnemu súdu zrejmé, že dodatočne povoľovaná stavba korešponduje svojím účelom odôvodnenému predpokladu účelného využitia pozemku v danom mieste. V kontexte daného prípadu to potom znamená, že žalobkyňa v rade A/ mohla dôvodne predpokladať zastavanie voľného priestoru susediacich nehnuteľností - pozemkov stavbami s účelom súladným s platnou územnoplánovacou dokumentáciou daného miesta. 31. Nemenej významným skutkovým zistením je, že nehnuteľnosť žalobkýň A/, B/ je situovaná na okraji radovej zástavby v pamiatkovej zóne, a to na nároží ulice Antona Biroša a Námestia SR, z ktorých nahliadanie do pozemku žalobkýň nie je možné vylúčiť, keďže sa nehnuteľnosť žalobkýň v rade A/, B/ nachádza v bezprostrednej blízkosti verejne prístupných ulíc, ako aj parkoviska zriadenom na ul. Antona Biroša pozdĺž pozemku p. č. 49 CKN. Naviac, ako správne poznamenal žalovaný, byt, ktorý žalobkyne užívajú, nachádza sa na II. nadzemnom podlaží ich domu, pričom berúc do úvahy výšku povoľovanej stavby 5,11 m od UT v najvyššom bode pultovej strechy a najmä aj vzájomné polohové umiestnenie (steny stavieb nie sú navzájom protiľahlé) vylučuje priame nahliadanie z dodatočne povoľovanej stavby do bytu žalobkýň. 32. Za takejto skutkovej situácie je potom požiadavka žalobkyne v rade A/ na obmedzenie, resp. vylúčenie presvetľovacích otvorov (okien) v stavbe stavebníka neprimeranou. Predovšetkým je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastníkovi pozemku nemožno (s výnimkou zákonom predvídaných situácií) zakázať zriadiť stavbu na svojom pozemku, a tak prirodzeným spôsobom napĺňať obsah svojho vlastníckeho práva. Rovnako je potom neudržateľné obmedzovať vlastníka (nad rámec zákonom predvídaných situácií) zákazom vytvoriť na fasáde domu presvetľovacie otvory (okná) v rozsahu minimálne nevyhnutnom pre zabezpečenie účelného využitia stavby a dodržanie technicko-hygienických noriem (§ 17 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z a súvisiacich STN), naviac za daného skutkového stavu - keď má pozemok vo vlastníctve stavebníka výrazne pozdĺžny charakter, ktorá objektívna skutočnosť vlastníka zásadným spôsobom limituje v rozhodnutí, na akom mieste (z hľadiska svetových strán) fasády svojej stavby umiestni presvetľovacie otvory (okná). 33. Správny súd potom vychádzajúc z uvedených úvah dospel k záveru, že vydaním dodatočného stavebného povolenia žalovaný správny orgán nemohol reálne ukrátiť žalobkyňu v rade A/ na jej právach. Stavebný úrad správne a v súlade so zákonom postupoval, keď o predmetnej námietke, si urobil vlastný úsudok a následne vo veci samej na základe tohto úsudku vydal rozhodnutie postupujúc v zmysle zásady zákonnosti a hospodárnosti správneho konania. Predmetnou námietkou, ktorá bola vznesená i v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, sa náležite vysporiadal aj žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd považoval predmetnú námietku za nedôvodnú. 34. Napokon správny súd uvádza, že žalobu žalobkyne v rade B/ zamietol ako nedôvodnú, pretože táto žalobkyňa v správnom konaní nepodala v koncentračnej lehote námietky a v správnom konaní podala len odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán začal stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby oznámením č. k. VaŽP/65/2015 Há zo dňa 18.11.2015 a oznámením č. k. VaŽP/153/2016 Há zo dňa 25.2.2016 nariadil ústne pojednávanie na deň 14.3.2016, účastníkov konania poučil o práve uplatniť svoje námietky najneskôr na ústnom pojednávaní, s tým že na neskôr podané námietky neprihliadne. Ďalej poučil účastníkov konania na možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania, ktorého obsahom bolo uvedené poučenie bolo žalobkyni v rade B/ doručené náhradným spôsobom v súlade s ust. §§ 24 ods. 2, 27 ods.2 SP dňa 7.3.2016. Žalobkyňa v rade B/ v určenej lehote žiadne námietky nevzniesla. 35. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 36.V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov sa považujú za kladné. Predpokladom naplnenia tejto zásady je, že stavebný úrad zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorní a jednoznačne určí lehotu na uplatnenie námietok, čo bolo v prejednávanej veci splnené (rovnako rozsudok NS SR č.k. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20.06.2011). Z uvedených dôvodov v súlade s koncentračnou zásadou ustanovenou v § 61 ods. 1 Stavebného zákona, správny súd v danej veci dospel k záveru, že námietky žalobkyne v rade B/ sa prekludovali, keďže ich nevzniesla do začatia ústneho konania nariadeného stavebným úradom a ani na tomto ústnom konaní, na ktorom sa nezúčastnila, napriek tomu, že v oznámení o začatí predmetného stavebného konania bola vyzvaná na podanie stanoviska s upozornením, že svoje námietky môže uplatniť najneskôr na ústnom konaní, inak na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada. Z rovnakého dôvodu správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalobkyne v rade B/ uvedené v správnej žalobe, z ktorých dôvodov považovala rozhodnutie žalovaného za nezákonné. 35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyniam podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyniam, ktoré úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/,2/,3/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo ich povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.