Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/54/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200745 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200745.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: Ing. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. XXX, právne zast. JUDr. Michalom Brožom, advokátom, so sídlom v F., A. N. X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2016 zo dňa 29.07.2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. augusta 2016 domáhal sa žalobca v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI- SK-51/2016 zo dňa 29.07.2016 z dôvodu nezákonnosti v celom rozsahu a vrátenie veci Okresnému dopravnému inšpektorátu Námestovo, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne na ďalšie konanie. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 29. júla 2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Námestove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne zo dňa 29.04.2016 č. ORPZ-DK-ODI4-P-71/2015 potvrdil. 3. Okresný dopravný inšpektorát v Námestove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne v odvolaním napadnutom rozhodnutí zo dňa 29.04.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil dňa 08.01.2015 v čase o 17:10 hod. ako chodec v obci Rabča, ulica Hlavná pri prechádzaní cez štátnu cestu I. triedy č. 78, v km 32,300 v smere zľava doprava smerom k predajni KAJO TEX z pohľadu vodiča za zníženej viditeľnosti ako chodec spoločne s manželkou V. Y., nar. XX.XX.XXXX, mimo priechodu pre chodcov, vstúpil na vozovku za posledným prechádzajúcim vozidlom kolóny pohybujúcich sa vozidiel smerom na Oravskú Polhoru oproti vodičovi vozidla aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohol cez vozovku bezpečne prejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či tam môže urobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vodiča H. R., ktorý viedol vozidlo továrenskej značky Škoda Praktik, evidenčného čísla No 580 BM v smere jazdy Oravská Polhora - Námestovo, ktorý v reakcii na vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy a následne došlo k stretu ľavou prednou častou uvedeného motorového vozidla s jeho osobou mimo vozovky a následne vodič narazil do oplotenia rodinného domu č. 324. Následkom tohto konania chodec - žalobca a V. Y. utrpeli zranenia nad 7 dní. Požitie alkoholu vodičom vozidla nebolo zistené, u chodca - žalobcu bolo zistené požitie alkoholických nápojov s nameranou hodnotou 0,37 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu. U chodkyne V. Y. požitie alkoholu zistené nebolo. Ing. T. Y. (žalobca) týmto svojim konaním porušil ust. § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. prvostupňový správny orgán upustil, pretože k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. 4. V dôvodoch rozhodnutia sa druhostupňový správny orgán stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že žalobca závažným spôsobom porušil pravidla cestnej premávky, nakoľko v dôsledku jeho konania vznikla dopravná nehoda. Poukázal na vykonané dokazovania znalca Ing. Obtuloviča vyjadrené v odbornom vyjadrení č. 25/2015, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, z ktorého záveru je zrejmé, že vodič s vozidlom by nezastavil ani v povolenej rýchlosti 50 km/h pred chodcami, došlo by k zrážke, ak by reagoval rovnako ako počas nehodového deja, ako aj stanovisko znalca, ktorý konštatoval, že vodič vozidla reagoval na chodcov správne aj následným zatáčaním vpravo, pretože vodič nemohol vedieť, či chodci nezastavia v jeho jazdnom pruhu, alebo či budú pokračovať ďalej v chôdzi smerom ku krajnici, kde aj fyzicky mimo jazdného pruhu, teda na krajnici, k zrážke s chodcami a vozidlom došlo. V dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne citoval závery z odborného vyjadrenia znalca a konštatoval, že žalobca ako chodec, mimo priechodu pre chodcov vstúpil na vozovku aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohol cez vozovku bezpečne prejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla vodiča ev. č. NO 580 BM H. R., ktorý viedol vozidlo v smere jazdy Oravská Polhora - Námestovo, ktorý v reakcii na vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy, došlo k dopravnej nehode. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že správny orgán pri rozhodovaní zásadným spôsobom porušil procesné ustanovenia Správneho poriadku, týkajúce sa vedenia správneho konania spočívajúce v nevykonaní spoločného konania proti všetkým obvineným z priestupku a v umožnení svedka H. R. odmietnuť vo veci vypovedať bez existencie zákonného dôvodu na odmietnutie výpovede a nesprávne právne posúdil vec, pričom pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Správny orgán nebral do úvahy stanovisko trestného odboru Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 16.11.2015, ktoré vyjadrilo právny názor k miere zavinenia dopravnej nehody zo strany jej účastníkov, neakceptoval názor, že vinníkom dopravnej nehody je vodič motorového vozidla - H. R.. Tvrdil, že ani z odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015, vyhotoveného znalcom Ing. Obtulovičom a ani z iných vykonaných dôkazov nevyplýva, že žalobca zavinil vznik dopravnej nehody. Poukázal na stranu 12 odborného vyjadrenia v rámci odpovede č. 3 a na stranu 14 odborného vyjadrenia, ktorý znalec konštatuje, že chodci, teda aj žalobca, nevytvorili vodičovi motorového vozidla prekážku z technického hľadiska náhlu, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu než na vzdialenosť, na ktorú mohol vodič z dovolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nebol inak obmedzený, pričom nesmie ísť o oneskorenú reakciu vodiča. Poukázal na to, že správny orgán nebral skutočnosti zistené v konaní do úvahy, svedčiace v prospech žalobcu, najmä, že vodič motorového vozidla v čase pred vznikom dopravnej nehody, sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako je v danom úseku povolená, pričom neskoro reagoval na pohyb chodcov, čo vyplýva zo záverov odborného vyjadrenia uvedeného na strane 14. Rovnako správny orgán nebral do úvahy skutočnosti, že ku kontaktu medzi žalobcom a motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič R., došlo mimo vozovky (na chodníku). 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.09.2016 uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa osobitne vyjadrovať. Žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a názoroch, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 29.07.2016 a taktiež zdokumentované v príslušných spisových materiáloch. Vzhľadom k tomu navrhol, aby súd rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta. 7. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ustanoveniami upravujúcimi správnu žalobu vo veciach správneho trestania v druhej hlave tretej časti SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov: 8. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení k 31.12.2015 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 9. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o cestnej premávke účinného k 31.12.2015 pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. 10. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. 11. Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. 12. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len, čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. 13. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý neprejedal priestupkové veci týkajúce sa dopravnej nehody vo vzťahu k všetkým účastníkom dopravnej nehody (k žalobcovi, jeho manželke a vodičovi motorového vozidla H. R.) v jednom konaní, krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky § 57 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2015 (v čase konania prvostupňového správneho orgánu), aby správny orgán viedol spoločné konanie. Napriek tejto skutočnosti krajský súd nezistil, že by postupom správneho orgánu došlo k vade konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď je výlučne v kompetencii správneho orgánu a jeho správnej úvahe, či konkrétnu vec prejedná v spoločnom konaní, alebo veci vylúči na samostatné konania. V konaní nemožno akceptovať námietku žalobcu, že uvedeným postupom mu bolo, v konečnom dôsledku, odopreté právo poškodeného z dopravnej nehody uplatňovať si svoje práva v priestupkovom konaní, ktoré sa viedlo voči H. R. ako účastníkovi dopravnej nehody. Predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia je rozhodnutie o vine žalobcu zo spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v skutkovom vymedzení konania žalobcu, ktoré vyhodnotil správny orgán ako priestupok a uznal ho vinným tak, ako je vymedzená právna kvalifikácia priestupku. 14. Predmetom preskúmania zo strany správneho súdu je preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Iba v intenciách výrokovej časti vo väzbe na dôvody rozhodnutia je kompetentný správny súd, na základe riadne a včas podanej žaloby, preskúmať napadnuté rozhodnutie. V tomto smere krajský súd mohol a bol kompetentný skúmať a vyjadrovať sa len k otázke, či záver správnych orgánov, ktoré uznali žalobcu vinným zo spáchania priestupku tak, ako je skutok vymedzený pri uvedenej právnej kvalifikácii, je súladný so zákonom. Iba táto skutočnosť je vymedzená súdnym prieskumom v konaní krajského súdu. Správny súd je kompetentný preskúmať len to, či napadnuté rozhodnutie o uznaní žalobcu z priestupku je súladné so zákonom. V preskúmavanom konaní žalobca postavenie poškodeného nemal. Bol obvinený z priestupku a právoplatným rozhodnutím správneho orgánu uznaný vinným z priestupku. 15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k pochybeniu správneho orgánu v súvislosti s výsluchom svedka H. R., krajský súd konštatuje, že správny orgán nemôže žiadnymi donucovacími prostriedkami svedka, ktorý sa dostaví na základe riadneho predvolania pred správny orgán a v súlade so zákonom je poučený, donútiť vypovedať. Ani priestupkový orgán nemal prostriedky, keďže mu takéto prostriedky zákon nedelegoval, aby „vynucoval“ výpoveď svedka. Svedok R. sa vyjadril pred Okresným riaditeľom Policajného zboru Dolný Kubín, Dopravný inšpektorát Dolný Kubín v zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v Nižnej 09.01.2005. 16. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že správne orgány neakceptovali názory Krajskej prokuratúry v Žiline k otázke stanovenia viny osoby, ktorá bola zodpovedná za vznik dopravnej nehody, súd konštatuje, že je v plnej kompetencii správny orgánov - žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktoré sú priestupkovým orgánom, prejednať a rozhodnúť v priestupkovom konaní vec, v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., t.j. vykonať konanie a vyhodnotiť a rozhodnúť, či žalobca, ktorý bol obvinený zo spáchania skutkovej podstaty priestupku sa tohto konania aj dopustil, a to na základe právoplatného rozhodnutia o vine zo spáchania konkrétneho priestupu na základe konkrétnej skutkovej situácie. Výlučne tieto správne orgány majú kompetenciu posúdiť, či žalobca zavinil porušením právnych predpisov dopravnú nehodu, teda či v konečnom dôsledku je ich rozhodnutie, ktoré uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku tak, ako je vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia súladné so zákonom. Len dôkazy, ktoré boli vykonané v priestupkovom konaní a podklady rozhodnutia mohli byť východiskom pre rozhodnutie správnych orgánov v danej priestupkovej veci. Krajská prokuratúra nemá kompetenciu priestupkového orgánu v konaniach podľa zákona č. 372/1990 Zb.. 17. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu na obsah odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015 znalca Ing. Obtuloviča, súd poukazuje na to, že okrem toho, čo uvádza žalobca, znalec v odbornom vyjadrení konštatuje, že analýzou nehodového deja bolo zistené, že chodci - žalobca a jeho manželka svojim správaním pri prechádzaní cez vozovku nevytvorili vodičovi vozidla Škoda Praktik prekážku náhlu, pri predchádzaní cez cestu chodci vodiča obmedzili. Znalec, ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 29.10.2015 pred správnym orgánom, potvrdil, že chodci - žalobca a jeho manželka obmedzili vodiča tým, že musel zmeniť smer jazdy a rýchlosť jazdy, ale nie náhle, že ak by vodič vozidla reagoval na chodcov v povolenej rýchlosti 50 km/h z miesta, ako počas nehodového deja, kedy sa chodci nachádzali v strede vozovky, tak po uplynutí reakčného času nábehu brzdného spomalenia a brzdenia plným brzdným spomalením, by vozidlo nezastavilo pred miestom zrážky tak, ako vyplýva z prílohy 2 a 3 odborného vyjadrenia. Podľa znalca by išlo o prekážku náhle vytvorenú chodcami. Konštatoval, že chodci svojim správaním donútili vodiča vozidla brzdiť šmykom, aby zastavil pred koridorom pohybu chodcov, a tým ho svojim správaním ohrozili aj obmedzili. Ďalej konštatoval, že z technického hľadiska vodič reagoval na chodcov správne, aj s následným zatáčaním vpravo, pretože nemohol vedieť, či chodci nezastavia v jeho jazdnom pruhu, alebo či budú pokračovať ďalej v chôdzi smerom ku krajnici. 18. Z obsahu administratívneho spisu aj z odborného vyjadrenia mal súd preukázané, že k dopravnej nehode došlo vo večerných hodinách, v mesiacoch, keď vozovka bola šmykľavá s námrazou, bez posypu. 19. Krajský súd dospel záveru, že závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukazujú, že k dopravnej nehode došlo okrem iného aj zavinením žalobcu, preto rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán uznal žalobcu vinnou zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti premávky v súvislosti s porušením § 53 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 372/1990 Zb. je súladné so zákonom, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol. 20. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nemal v konaní úspech, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).