Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200750 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200750.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobkyne: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, L. U. G., zast. matkou: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, L. U. G., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností - pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/ SOC/2016/7041 zo dňa 01.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností, pracovisko Žilina č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2016/7041 zo dňa 01.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. ZA3/PKNM/SOC/2014/5787 zo dňa 27.02.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto podľa § 22 ods. 1, ods. 2, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 447/2008 Z.z.") a podľa prílohy č. 4 tohto zákona, ako aj § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, ktorú podala žalobkyňa dňa 09.12.2013 a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa komplexného posudku č. 2014/660 ZA1/OPČ/ SOC/2014/58149, PO821/2000/Ma sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so stanovenou mierou funkčnej poruchy 60%. Vyžaduje celodenný dohľad a stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený ako stupeň číslo VI.. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu (komplexný posudok v prílohe). 2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/13865 zo dňa 09.05.2014 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.02.2014, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas žalobkyňa správnu žalobu, ktorou žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 20S/62/2014-52 zo dňa 14.10.2014 rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2014/13865 zo dňa 09.05.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/95/2014 zo dňa 27.04.2016 Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 20S/62/2014-52 zo dňa 14.10.2014 potvrdil. Z dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR okrem iného vyplynulo, že správny orgán bol povinný vyhodnotiť splnenie podmienok na poskytovanie osobnej asistencie podľa § 20 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. a prílohy č. 4, čo však z obsahu administratívneho spisu ako aj z dôvodov rozhodnutia nevyplýva, a preto nebolo možné vyhodnotiť, či záver žalovaného, že posudzovaná osoba vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie účel osobnej asistencie nenapĺňa, je súladný so zákonom. Napriek tomu, že hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkového lekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia a argumenty žiadateľa (účastníka konania). Nepostačuje strohé zdôvodnenie, že v komplexnom posudku nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia príspevkom na osobnú asistenciu. Pokiaľ žalobkyňa požiadala o príspevok na osobnú asistenciu a dôvodila na aký účel a z akých dôvodov oň žiada, bolo povinnosťou správnych orgánov vysporiadať sa s touto jej argumentáciou. Ak správne orgány zastávajú názor, že účel podľa § 20 zák.č. 447/2008 Z.z. sa osobnou asistenciou nedosiahne, bolo potrebné, aby takýto záver riadne a presvedčivo zdôvodnili a uviedli konkrétne argumenty s poukazom na relevantné a riadne zabezpečené podklady, vrátane posúdenia individuálnych predpokladov a rodinného prostredia (§ 13 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 zákona) v sociálnom posudku, pričom relevantné údaje musí zohľadniť aj posudkový lekár v lekárskom posudku. V lekárskom posudku je potrebné vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa vrátane ním tvrdených schopností; svoj záver musí odôvodniť presvedčivo z hľadiska kritérií, vyžadovaných zákonom pre konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Len konštatovanie a poukázanie na záver posudkového lekára, ktorý v lekárskom posudku kompenzáciu formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu nenavrhol, postačujúce nie je, lebo z neho nie je možné vyvodiť, pre ktoré konkrétne dôvody, a s poukazom na ktoré konkrétne atribúty ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým žalobkyňa trpí, mal správny orgán za to, že aktivizáciu a podporu sociálneho začlenenia žalobkyne a podporu jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie vzdelávacích a voľnočasových aktivít v jej prípade nie je možné dosiahnuť osobnou asistenciou. 5. Po doplnení dokazovania žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/ SOC/2016/7041 zo dňa 01.08.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ZA3/PKNM/SOC/2014/57987 zo dňa 27.02.2014, ktorým správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 09.12.2013 a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. 6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou - svojou matkou podala na Krajský súd v Žiline žalobu zo dňa 26.08.2016. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala na skutočnosť, že plnohodnotný život v rámci rodiny a širšieho sociálneho prostredia a zapájania sa do procesu vzdelávania, by jej mohol poskytnúť asistent. Pomocou výkonu osobnej asistencie by jej bolo umožnené, aby v čo najväčšej miere trávila čas s rodinou, prechádzkami v prírode, spoločenskými podujatiami, dovolenkami, návštevami, čím by mala zabezpečenú integráciu v čo najširšej miere. Správny orgán bol povinný vyhodnotiť splnenie podmienok na poskytovanie osobnej asistencie, vyplývajúce z ust. § 20 ods. 1 a 2 zák.č. 447/2008 Z.z., a teda aj prílohy č. 4 k tomuto zákonu. Tvorca zák.č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu definuje osobnú asistenciu ako nástroj sociálnej pomoci určený pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť. S poukazom na ust. § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. ďalej uviedla, že nárok na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu si uplatňuje s odôvodnením, že napriek tomu, že jej komunikačné schopnosti sú narušené, je komunikatívna a je schopná vyjadrovať sa náhradnou komunikáciou pomocou kompenzačných pomôcok, je spoločenská a má záujem vyvíjať a realizovať vzdelávacie a voľnočasové aktivity aj mimo rodinného prostredia, a to aj bez účasti rodinných príslušníkov. Poukázala na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tejto veci s tým, že len konštatovanie a poukázanie na záver posudkového lekára, ktorý v lekárskom posudku kompenzáciu formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu nenavrhol, postačujúce nie je, lebo z neho nie je možné vyvodiť, pre ktoré konkrétne dôvody a s poukazom, na ktoré konkrétne atribúty ťažkého zdravotného postihnutia, ktorými trpí, mal správny orgán za to, že aktivizáciu a podporu jej sociálneho začlenenia a podporu jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie vzdelávacích a voľnočasových aktivít, nie je v jej prípade možné dosiahnuť osobnou asistenciou. Poukázala tiež na to, že ústredie práce v odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že dôvodom neodporučenia a nepriznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu je najmä skutočnosť, že vzhľadom na ťažkú mentálnu retardáciu sa osobnou asistenciou nikdy nedosiahne nezávislosť žiadateľky, ktorá bude vždy odkázaná na dohľad a komplexnú starostlivosť zo strany inej fyzickej osoby. Ďalším z argumentov ústredia práce je ten, že sa rodičia snažia zapájať ju do rôznorodých záujmových činností, kde je nevyhnutný sprievod a dohľad nad ňou. Ten však môže plnohodnotne zabezpečovať fyzická osoba, ktorá si uplatní poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý je ako vhodná forma kompenzácie navrhnutý v komplexnom posudku. Je toho názoru, že osobná asistencia je forma, ktorá je ako nástroj sociálnej pomoci určená pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa stáva aktívnym subjektom riešenia svojej životnej situácie. Osobná asistencia ako nástroj sociálnej pomoci je určená najmä pre tých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí chcú rozhodovať o svojom živote a chcú organizovať svoje každodenné aktivity. Osobná asistencia je vhodná pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má obmedzenú schopnosť v oblasti mobility, komunikácie, sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť alebo v oblasti realizácie základných sociálnych aktivít. Pre toho, kto potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých alebo všetkých činnostiach, ako napr. hygiene, obliekaní, polohovaní, premiestňovaní z vozíka na posteľ, či toaletu, nakupovaní, varení, upratovaní, žehlení, praní, dorozumievaní alebo pomoc pri vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách, ďalej pri preprave a premiestňovaní na tieto aktivity, vrátane prepravy za pracovnou činnosťou (poznámka súdu: sudkyňa poukázala na publikáciu Mgr. Andrei Madunovej, Mgr. Márie Duračinskej - Osobná asistencia, Teória a prax, strana 39). Osobná asistencia je teda formou pomoci, ktorá je vhodná pre deti aj dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím, nielen s fyzickým, ale aj zmyslovým, mentálnym či kombinovaným, je vhodná aj pre ľudí s psychiatrickými ochoreniami alebo detí a dospelých s autizmom. Ďalej poukázala na princípy osobnej asistencie, a to demedikalizáciu, deprofesionalizáciu, deinštitucionalizáciu a delimitáciu. Má za to, že ust. § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. ani Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nekvalifikujú priznanie príspevku mierou zdravotného postihnutia. Taký záver by bol absurdný a priamo v rozpore s účelom osobnej asistencie, ktorá prirodzene môže napomôcť každému človeku s postihnutím, a to bez ohľadu na jeho postihnutie pri jeho sociálnom začlenení. Rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, pokiaľ je založené na argumente, že má príliš ťažké zdravotné postihnutie, a táto nezákonnosť vyplýva z rozporu s účelom vyššie uvedených ustanovení. Má za to, že postupom a rozhodnutím správnych orgánov boli porušené jej práva podľa čl. 19 písm. a), b) a čl. 20 písm. a) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, osobná mobilita). Zastáva názor, že priznanie osobnej asistencie v jej prípade nie je v rozpore so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žiada preto zrušiť napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť žalovanému prípadne správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 7. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.10.2016 k žalobe vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s lekárskym posudkom druhostupňového správneho orgánu zo dňa 06.07.2016 a následne komplexným posudkom zo dňa 08.07.2016, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie. Poukázal tiež na sociálnu posudkovú činnosť zo dňa 01.07.2016, ktorou je dostatočne preukázané, že žalobkyňa nie je schopná samostatne vyvíjať aktivity bez účasti rodinného príslušníka. Spisová dokumentácia prvostupňového správneho orgánu obsahuje generálnu plnú moc matky na všetky právne úkony zo dňa 07.03.2014. Žalobkyňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu, lebo asistenciou by sa nedosiahol účel osobnej asistencie stanovený v § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z.. Úkony osobnej asistencie podľa prílohy č. 4 citovaného zákona sú totožné s úkonmi opatrovateľskej služby v zmysle prílohy č. 4 zákona. Na rozdiel od osobnej asistencie by opatrovateľská služba bola v konkrétnom prípade zákonnou formou pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne a závisia výlučne od odborných záverov lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, považuje žalobný návrh za nedôvodný a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 8. Vyjadrenie zo dňa 18.11.2016 k žalobe krajskému súdu predložila aj Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím JUDr. Q. E.. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že má za to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím z 01.08.2016 nerešpektoval závery a konštatovania uvedené v rozsudku NS SR č. 9Sžso/95/2014 zo dňa 27.04.2016 a opätovne rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu na základe svojho subjektívneho názoru. Domnieva sa, že tak došlo k nesprávnemu rozhodnutiu, nakoľko sa neriadil všeobecne platnými právnymi predpismi, platnou judikatúrou NS SR a taktiež nerešpektoval články Dohovoru OSN, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný. 9. Na vyjadrenie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 18.11.2016 reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 10.01.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že tieto námietky považuje za neopodstatnené. V konkrétnom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa nie je schopná samostatne vyvíjať aktivity bez účasti rodinného príslušníka. Pokiaľ ide o komunikáciu, žalobkyňa schopnosť vyvíjať, realizovať vzdelávacie a voľnočasové aktivity aj bez účasti rodinných príslušníkov, tieto skutočnosti neboli pri zisťovaní skutkového stavu preukázané. Naopak v predloženom komplexnom posudku žalovaného zo dňa 08.07.2016 sú zhodnotené všetky oblasti i sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia. Miera zdravotného postihnutia sama o sebe nemá vplyv na jednotlivé druhy kompenzácií. Na navrhnutie a priznanie konkrétneho peňažného príspevku má však nespochybniteľný vplyv druh zdravotného postihnutia a skutočnosť do akej miery ťažké zdravotné postihnutie determinuje splnenie konkrétnych legislatívnych podmienok. V konkrétnom prípade žalobkyne nie je dôvodom pre nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu miera zdravotného postihnutia, ale to, že ťažká mentálna retardácia v spojitosti so zistenými závermi lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti neumožňujú žalobkyni naplniť účel osobnej asistencie tak, ako je definovaný v § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 19.12.2016 k vyjadreniu žalovaného k žalobe označila vyhlásenie posudzujúceho sociálneho pracovníka, že v konkrétnom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa nie je schopná samostatne vyvíjať aktivity bez účasti rodinného príslušníka, za nepravdivé. Uviedla tiež, že Najvyšším súdom prikázané nové prehodnotenie sa začalo úvodným vyhlásením posudzujúceho sociálneho pracovníka žalovaného, že výsledok rozhodnutia bude taký istý ako predchádzajúci - zamietavý. A vyrieknutý verdikt pred začatým posudzovaním bol doplnený o výrok, že „by to bol precedens, keby priznali dcére K. osobnú asistenciu, nakoľko v Žiline ľudom s mentálnym postihnutím nedávajú osobnú asistenciu." Nasledujúce šetrenia boli viac zamerané a počítačové znalosti a nie na aktivity žalobkyne, preto ako dôkaz predložila fotografie jej aktivít bez rodinného príslušníka a tiež aj aktivity s rodinou. 11. Vo vyjadrení zo dňa 26.02.2017 žalobkyňa okrem iného poukázala na skutočnosť, že sociálni pracovníci Úradu práce, sociálnych veci a rodiny opakovane poukazovali, že žalobkyňa nevie komunikovať. Zákon o kompenzáciách hovorí, že pri posudzovaní by sa malo spolupracovať s odbornými lekármi. Myslí si, že keby sa tak stalo v prípade žalobkyne a prebehla by konzultácia s odborníkmi na náhradnú komunikáciu, určite by bol záver komplexného posudku iný. Augmentatívna a alternatívna komunikácia umožňuje ľuďom, u ktorých sa reč nerozvinula, podeliť sa o svoje záujmy, myšlienky, nápady a pocity. V nových posudkoch sa z lekárskych správ, ktoré sú uložené v spisoch brala opäť do úvahy iba vyhovujúca časť pre žalovaného - diagnóza, nie doporučenia kompenzácií. Nové posudzovanie sa robilo iba preto, aby sa splnila požiadavka Najvyššieho súdu SR a nie preto, aby sa zistili skutočné potreby posudzovanej. Výsledok posudzovania bol vyrieknutý ešte pred začatím samotného posudzovania a posudzovanie smerovalo už len k tomu, aby sa obhájilo to, čo už bolo vyrieknuté v predchádzajúcom posudku a jeho zdôvodneniach a nieslo sa v tom duchu, že žalobkyňa má ťažký mentálny postih. Zákon ale nehovorí o tom, že človek s mentálnym postihnutím nemôže byť kompenzovaný osobnou asistenciou. Pri posudzovaní sa ani neprešiel celý zoznam činností na účely rozsahu potrebnej osobnej asistencie. Žalobkyňa doteraz nedostala žiadne kompenzačné komunikačné pomôcky, jej bezrečnosť bola ÚPSVaR vždy navrhovaná kompenzovať opatrovateľským príspevkom. Nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že si nevie povedať, čo chce, nevie plánovať svoje aktivity, do kalendára si píše svoje aktivity zo školy, plánuje si oslavy, stretnutia. Vždy si vedela povedať a urobiť, čo chce. Opatrovateľská služba nie je vhodná forma pomoci, ktorú žalobkyňa potrebuje. Matka žalobkyne v závere tohto vyjadrenia uviedla, že sa v decembri 2013 informovala na opatrovateľstve jej mesta a bolo jej povedané, že opatrovateľská služba poskytuje hlavne pomoc pri opatrovaní a hygiene chorých alebo starých ľudí... a nie to, čo potrebuje mladé 21-ročné hendikepované aktívne dievča. Informovala sa aj na Ministerstve ÚPSVaR a vyhlásili, že mentálna retardácia nie je dôvod, prečo nemohla byť poskytnutá osobná asistencia. 12. Krajský súd v posudzovanej veci nariadil pojednávanie z dôvodov § 107 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP s poukazom na ust. § 5 ods. 6 SSP, na ktoré predvolal aj žalobkyňu. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, jej matka F. C., na pojednávaní okrem iného uviedla, že psychiater nikdy neoznačil, že by jej dcéra mala poruchu osobnosti. Podľa nej je zarážajúce, že na posudzovanie, ktoré naposledy nariadil Najvyšší súd SR, im posudzujúci sociálny pracovník z ústredia hneď pri príchode povedal, že dostal príkaz to prehodnotiť, ale musí upozorniť, že výsledok posudzovania bude presne taký istý, ako stále, že bude proste zamietavý pokiaľ ide osobnú asistenciu. V tom duchu sa nieslo i posudzovanie, pracovník hneď vyhlásil, že to by bolo pre ženu precedens, aby dostala dcéra s ťažkým mentálnym postihnutím osobnú asistenciu. Konzultovala s ministerstvom práce a sociálnych vecí, povedali jej, že to vôbec nie je prekážkou, aby dcéra nedostala osobnú asistenciu, že tam ide o aktivizáciu a ostatné. Dcéra je mimoriadne aktívna, spoločenská a nebyť toho, tak nikdy nebojujú o osobnú asistenciu, ale opatrovateľstvo. Dcéra bola integrovaná 9 rokov v bežnej základnej škole, kde zvládala od rána pred ôsmou vyučovanie, naobedovala sa tam, mala pobyt v družine už bez osobnej asistencie. Zvládla úplne bez problémov 9 rokov základnej školy, krásne integrovaná, ukážkovo vzorná. Myslí si, že práve osobná asistencia spĺňa účel integrácie, a preto bojujú pre dcéru, aby mala život nie v domove sociálnych služieb, ako im nakoniec odporúčal úrad, keď sa ich žiadosť o osobnú asistenciu nakoniec prekrútila, že nie sú schopní sa dobre starať a nezvládnu to, aby využili služby domova sociálnych služieb. Práve ministerstvo hovorí, že majú možnosť si zvoliť typ opatrovateľskej služby. Trvala na podanej správnej žalobe z 26.08.2016, žiadala obidve rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na všetkých svojich písomných vyjadreniach naďalej trvá. Na otázku sudkyne uviedla, že žalobkyňa neberie žiadne psychiatrické lieky, absolvovala len pedopsychiatrické vyšetrenie 03.12.2013 u MUDr. C., ako dospelá zatiaľ na vyšetrení u psychiatra nebola, takže žiaden nový nález zo psychiatrického vyšetrenia vystavený nie je. Dcéra bude potrebovať asistenta pri preprave alebo premiestňovaní na rôzne pracovné, vzdelávacie, občianske, voľnočasové a iné aktivity v zmysle prílohy č. 4 zák.č. 447/2008 Z.z. a bude potrebovať adekvátnu pomoc aj pri dorozumievaní. Sú ochotní nájsť osobného asistenta s takou kvalifikáciou, aby bol schopný zabezpečiť komunikáciu a dorozumievanie jej dcéry s ďalšími osobami a ktorý bude mať základ aj augumentatívnej a alternatívnej komunikácie. Nebol žiaden problém, keď dcéra riadne navštevovala 9 rokov základnej školy a mala prideleného asistenta učiteľa. Škola žalobkyňu baví, zvládne už aj sama jednoduché úkony v kuchyni, podľa jej názoru jej zvyšujúcim sa vekom jej mentálna úroveň neklesá, naopak vďaka skúsenostiam, ktoré získava a tomu, že sa neučí stále, sa podľa jej názoru zlepšuje. Pozná ju najlepšie, pretože je jej matka. Žalobkyňa v súčasnosti navštevuje len neurológa v Kysuckom Novom Meste, centrum špeciálnej pedagogickej poradne. Na učilišti má prideleného asistenta učiteľa, ktorý s ňou chodí aj na prax. Žalobkyňa je v 2. ročníku, má individuálny študijný plán, v žiadnom prípade nehrozí, že by školu nezvládala. V škole je spokojná. Navštevuje ju aj študentka špeciálnej pedagogiky, ktorá študuje posledný ročník. 13. Sudkyňa na pojednávaní komunikovala aj so samotnou žalobkyňou, ktorá na jej otázku stlačila pomocou tabuľky zvukový záznam, že má 21 rokov. Pomocou matky sa pokúšala napísať, na akom mieste sa momentálne nachádza. Na otázku sudkyne, či je spokojná v škole, prikyvuje áno. Na ďalšiu otázku, kde chodí do školy, sama napísala: učilište - k tomu číslicu 2 a názorne posunkami vysvetlila, že je v 2. ročníku a učilište bude mať 3-ročné. Na otázku sudkyne, či je s asistentkou v škole spokojná, súhlasne kývala hlavou, že áno. Na jednoduchú otázku, či by bola rada, keby mala asistentku aj na iné aktivity, nielen v škole, súhlasne kývala hlavou a uviedla áno. Pomocou tabuľky komunikuje, že chodí do fitka, ktoré sa volá Véčko. 14. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní okrem iného uviedla, že k žalobe pripojené fotografie a vyjadrenie prehodnotili, podľa jej názoru fotografie preukazujú, že žalobkyňa je odkázaná na neustály dohľad, či už zo strany rodinných príslušníkov alebo pedagogických pracovníkov. Osobná asistencia nie je jediná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, platná právna úprava v zmysle prílohy č. 4 zák.č. 447/2008 Z.z. umožňuje poskytovanie opatrovateľskej služby, v ktorej sú úkony opatrovateľskej služby takmer totožné s úkonmi osobnej asistencie. Poukázala tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/3/2012 z 30.01.2013, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že posúdenie úvahy správneho orgánu o splnení účelu, na ktorý sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je vo výlučnej pôsobnosti správneho orgánu a súd do tejto úvahy zasahovať nemôže. Určenie miery funkčnej poruchy na 60% v zmysle prílohy č. 3 zák.č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskych nálezov sú pre správne orgány záväzné. Zastáva názor, že nie je dôvod na opätovné zrušenie rozhodnutia, peňažný príspevok na asistenciu je fakultatívnym príspevkom a záleží na úvahe správneho orgánu, či tento príspevok je vhodnou formou kompenzácie. Žalobu žiadala preto zamietnuť. Na otázku sudkyne, čo by bolo pre žalobkyňu prospešnejšie, či opatrovanie v zmysle § 39 a nasl. zák.č. 447/2008 Z.z. alebo možnosť nájsť kvalifikovaného osobného asistenta, uviedla, že žalobkyňa je stále odkázaná na rozhodovanie svojej matky, v každej situácii vyžaduje dohľad. Vždy bol zabezpečený dohľad, či už zo strany asistenta učiteľa alebo zo strany rodičov, resp. iných príbuzných. 15. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne k vyjadreniu poverenej zamestnankyne žalovaného na pojednávaní uviedla, že toto vyjadrenie nie je pravdivé, žalobkyňa bola napríklad naposledy v Žiline v ANEPSE, mesiac chodila do tábora pre nepočujúcich, bol to zmiešaný tábor pre zdravé i hendikepované deti, ráno ju tam vyložili a poobede ju zobrali naspäť. Nemala tam žiadneho osobného človeka, ktorý by sa o ňu staral, bola v tábore ako ostatné deti. Zvládne i situáciu, kde nemusí mať len prideleného asistenta, aby bol s ňou 24 hodín alebo rodič. Poukázala na aktivity, ktoré absolvovala žalobkyňa aj bez rodinného príslušníka (pozn. súdu viď fotografie), kde naozaj nebol rodinný príslušník a väčšinou ani učiteľ. Prvýkrát bola žalobkyňa sama, napríklad v tábore s kanisterapeutickým zameraním, asi 5 dní, nemala tam žiadnu asistentku, žiadnu blízku osobu, bola tam úplne sama. Žalobkyňa zvládne hravo situácie bez rodinného príslušníka, alebo ide s niekým ako napr. asistentkou, čo mala na základnej školy, s ňou udržiava kontakt. Nebol to denný tábor, bol s ubytovaním. Žalobkyňa potrebuje zvýšený dohľad, usmernenie, ale čím ďalej je zručnejšia, aj čo sa týka hygieny, v deň pojednávania sa obliekla sama, akurát si dali spolu raňajky. Na oblečení má gumky, suché zipsy, takže tým pádom je sebestačná, nemusí byť na niekoho odkázaná. Ak má žalobkyňa možnosť ísť niekde mimo domov, teší sa na tú voľnosť, na to, že sa naučí niečo nové a že bude v kontakte aj s novými ľuďmi. 16. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalovaný doplnil dokazovanie lekárskym posudkom, ktorý vypracovala posudková lekárka žalovaného dňa 06.07.2016. Posudková lekárka pri jeho vypracovaní vychádzala z lekárskej správy všeobecného lekára pre deti a dorast MUDr. L. zo dňa 07.09.2015, neurologického vyšetrenia žalobkyne MUDr. O. zo dňa 27.07.2015, pedopsychiatrického vyšetrenia MUDr. C. zo dňa 03.12.2013 a psychologických vyšetrení žalobkyne Mgr. Q. v 22.04.2015 a 18.01.2016. Žalobkyni bola určená miera funkčnej poruchy 60% pre zdravotné postihnutia - poruchy osobnosti, správania intelektu a komunikácie zaradené podľa prílohy č. 3 zák.č. 447/2008 Z.z. pod IV. - Duševné poruchy a poruchy správania, položku 2 písm. c) poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie - ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti, ako aj úplnú inkontinenciu moču, zaradenú podľa uvedenej prílohy pod XIII. - Močové ústrojenstvo, B - ochorenie močových ciest, položka 4 písm. c) - úplná inkontinencia moču. Ďalej 01.07.2016 sociálni pracovníci žalovaného vykonali sociálnu posudkovú činnosť, o čom bol vypracovaný záznam, zo záverov ktorého vyplynulo, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na sprievodcu, je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nie je odkázaná na osobnú asistenciu, pretože osobnou asistenciou sa nedosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z., pričom nie je odkázaná ani na kúpu pomôcky - notebooku. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať formou: 1. peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaní šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia - § 38, 2. peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla - § 38 a peňažným príspevkom na opatrovanie - § 40. 18. Podľa argumentov žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobkyňa potrebuje dohľad a vzhľadom na ťažkú mentálnu retardáciu sa osobnou asistenciou nikdy nedosiahne nezávislosť žalobkyne. Podľa komplexného posudku žalovaného zo dňa 08.07.2016 tunajšie oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina nikdy v minulosti navrhlo poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkou mentálnou retardáciou, nakoľko by tým vybočilo z legislatívneho rámca i celospoločenskej aplikačnej praxe. 19. Krajský súd v posudzovanej veci zdôrazňuje vplyv základného cieľa sledovaného zákonodarcom pri úprave právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre zisťovanie skutkového stavu žiadateľa, t.j. žalobkyne v prejednávanej veci. Týmto cieľom je nepochybne maximalizácia podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom zásadným kritériom tohto procesu je dôraz na zachovanie jej ľudskej dôstojnosti. Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v ods. 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 20. V prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý je predmetom prieskumu v posudzovanej veci, jeho účelom sú podporné činnosti smerujúce k sociálnemu začleneniu, k nezávislosti a možnosti sa rozhodovať, ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít. Na uvedenom právnom základe potom pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie, či tieto predpoklady aj požadovaná osobná asistencia je schopná splniť, je nutné objasniť, čo je dôležité najmä pre zamietavé rozhodnutie, ktoré relevantné skutočnosti viedli k záveru k nepriznaniu peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Podľa § 20 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. 21. Je nepochybné, že pre vyhodnotenie skutkových okolností pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je v zmysle § 55 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok, ktorý má významné dôkazné postavenie. Avšak jeho vypracovanie v zmysle § 15 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. odôvodnenie z neho vyplývajúcich záverov (písm. h) citovaného ustanovenia) sa musí riadiť nielen ustanoveniami zák.č. 447/2008 Z.z., ale v súlade s ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona aj ustanoveniami správneho poriadku. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 447/2008 na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Napriek preukázanému spektru aktivít žalobkyne v odôvodnení komplexného posudku ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného sa vôbec nenachádza taká argumentácia, ktorá by mohla v dostatočnom rozsahu presvedčiť, že tvrdenia žalobkyne sú irelevantné z hľadiska osobnej asistencie. Zmena z osobnej asistencie (§ 20 až § 22) na opatrovanie (§ 39 až § 40) so sebou prináša dôraz na zotrvanie opatrovanej osoby v prirodzenom domácom prostredí, čo vyvoláva pochybnosti o možnosti širšieho začlenenia žalobkyne do sociálneho prostredia (viď účel zákona). 22. Ďalej krajský súd poznamenáva, že pokiaľ ide o záver komplexného posudku žalovaného z 08.07.2016, že tunajšie oddelenie nikdy v minulosti nenavrhlo poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkou mentálnou retardáciou, krajský súd poukazuje na druh zdravotného postihnutia ustálený žalobkyni v lekárskom posudku dňa 06.07.2016, podľa ktorého ide u nej o poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie - ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti a nie mentálna retardácia podľa položky 3 písm. c) (IQ 20 - 34) s mierou funkčnej poruchy v rozpätí 80 - 90%, ktoré posudková lekárka žalovaného žalobkyni nestanovila. 23. Na základe vyššie uvedeného sa potom krajský súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ ide o komunikáciu žalobkyne a schopnosť vyvíjať a realizovať vzdelávacie a voľnočasové aktivity aj bez účasti rodinných príslušníkov, tieto skutočnosti neboli pri zisťovaní skutkového stavu preukázané. Táto skutočnosť je v priamom rozpore nielen s tvrdeniami matky žalobkyne v priebehu administratívneho, ale i súdneho konania, podloženými pripojenými fotografiami aktivít žalobkyne bez účasti rodinných príslušníkov, ale i ďalších dôkazov. 24. Podľa názoru krajského súdu osobná asistencia je vhodná pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má v dôsledku postihnutia obmedzenú schopnosť v oblasti mobility, komunikácie, sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť alebo v oblasti realizácie základných sociálnych aktivít. Potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých alebo všetkých činnostiach, ako napr. pri hygiene, obliekaní, nakupovaní, varení, upratovaní, žehlení, praní, dorozumievaní alebo pri pomoc pri vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľno-časových aktivitách. Ďalej pri preprave a premiestňovaní na tieto aktivity, vrátane prepravy za pracovnou činnosťou. Medzi činnosti osobnej asistencie patrí aj dohľad. 25. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy žalovaným nebol uskutočnený správny výklad ustanovení §§ 20 až 23 zák.č. 447/2008 Z.z. a je nedostatočne zdôvodnené pokiaľ ide o záver, že osobná asistencia vo vzťahu k žalobkyni nenapĺňa účel zákona. Preto krajský súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyslovený právny názor žalovaný sa s poukazom na vykonané dokazovanie opätovne bude zaoberať vo vzťahu k posudzovanej osobe otázkou, či táto osoba, t.j. žalobkyňa, napĺňa ustanovenie § 20 ods. 1 a 2 zák.č. 447/2008 Z.z., zohľadňujúc individuálny charakter posudzovanej osoby a jej individuálne prejavy každodennej sebarealizácie, pričom bude povinný dôsledne sa vysporiadať s argumentmi žalobkyne. 26. Žalobkyňa mala v konaní úspech, pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.