Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200786 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200786.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: DOL GROUP, s. r. o., so sídlom Považský Chlmec č. 500, Žilina, IČO: 46 629 416, právne zast. advokátskou kanceláriou KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tajovského č. 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy, so sídlom Námestie slobody č. 6, P. O. Box 100, Bratislava, za účasti známych a neznámych právnických osôb a fyzických osôb, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 19919/2016/B625-SV/53789/ GE, stupeň dôvernosti: VJ zo dňa 15.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy číslo: 19919/2016/B625-SV/53789/GE, Stupeň dôvernosti: VJ zo dňa 15.08.2016 z r u š u j e a v e c vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím Č. s.: OU-ZA- OVBP2-2016/013253-2/Pál zo dňa 25.04.2016 zrušil rozhodnutie obce Varín pod č. j.: 2015/15630/SÚ/ Li zo dňa 08.01.2016 podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, pretože od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ešte neuplynuli tri roky. V odôvodnení uviedol, že zrušeným rozhodnutím obec Varín, ako stavebný úrad, povolil spoločnosti DOL GROUP, s. r. o. nové využitie územia na pozemkoch v kat. úz. I. pod č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. a XXXX/XXX KN-C na účel „Plán využitia územia - na roky 2016 - 2021 - Ložisko Varín - ťažba štrkopieskov“. Žilinský samosprávny kraj (ďalej ŽSK) podal podnet o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Podľa neho stavebný úrad nesprávne vo veci rozhodol, pretože nie je možné do územia plánovaného na využitie ako priemyselný park celoštátneho významu umiestniť ťažbu nevyhradeného nerastu. Ďalej dôvodom bolo, že navrhovateľ DOL GROUP, s. r. o. nepredložil stavebnému úradu aj stanovisko ŽSK zo dňa 07.12.2015, pričom ŽSK predpokladal, že toto stanovisko obci predloží navrhovateľ. Po vecnej stránke vydal stavebný úrad rozhodnutie u využívaní územia v rozpore s § 37 ods. 1 Stavebného zákona, pretože nesprávne posúdil súlad navrhovaného využitia územia s územným plánom obce. Najmä bol nedostatočne preverený súlad so všeobecne záväzným nariadením obce Varín, ktorým bol schválený územný plán obce a jeho zmeny a doplnky. Prvostupňový správny orgán ako dôvod na zrušenie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania uviedol tú skutočnosť, že navrhovateľ (DOL GROUP, s. r. o.) podal dve žiadosti na ŽSK a boli mu doručené dve stanoviská ŽSK. Stavebnému úradu bolo predložené len stanovisko, ktorým sa ŽSK vyjadril, že nemá pripomienky k predloženej projektovej dokumentácii a súhlasí s vydaním územného rozhodnutia za dodržania konkrétnych podmienok. Stanovisko ŽSK na úseku územného plánovania zo dňa 07.12.2015 nebolo stavebnému úradu vôbec predložené. Navrhovateľ teda účelovo predložil stavebnému úradu pred ústnym pojednávaním len to, v ktorom ŽSK so zmenou využitia územia súhlasil a nesúhlasné stanovisko pred stavebným úradom zatajil. Týmto stavebný úrad nemal pre rozhodnutie všetky podklady, rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu a obsahu stanoviska ŽSK na území územného plánovania sa nezaoberal. Ďalším dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo, že stavebný úrad konal v rozpore s § 37 ods. 1 Stavebného zákona, keď z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom stavebný úrad preskúmal súlad navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Najzávažnejším nedostatkom odôvodnenia územného rozhodnutia je skutočnosť, že sa stavebný úrad vôbec nezaoberal zmenou využívania územia z pohľadu jej súladu so záväznou časťou Územného plánu obce Varín - doplnok Varín - Zátepličie od Váhu Priemyselný park. ÚPN obce Varín - doplnok Varín - Priemyselný park bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva vo Varíne č. 8/2003 zo dňa 06.10.2003. Samotné zrušené rozhodnutie je nepreskúmateľným, keď stavebný úrad mal vyhodnotiť súlad podaného návrhu s Územným plánom obce Varín a jeho záväznou časťou. Ak by bol totiž preukázaný rozpor návrhu so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie, stavebný úrad by návrh na vydanie v zmysle § 37 ods. 4 Stavebného zákona zamietol. Stavebný úrad sa nezaoberal tou skutočnosťou, že predmetné územie je podľa regulatívov určené na výstavbu priemyselnej výroby a súvisiacich stavieb a plochy výroby sú určené pre priemyselné haly a objekty výroby, administratívne a ostatné budovy. Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil súlad návrhu na zmenu využitia územia z ÚPN obce Varín Priemyselný park vo väzbe na jeho účinnú záväznú časť. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 19919/2016/B625- SV/53789/GE, stupeň dôvernosti: VJ zo dňa 15.08.2016 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol ust. § 12 ods. 4 písm. f), § 12 ods. 13, § 12 ods. 4 písm. n) vyhlášky č. 55/2001 Z.z.. Je síce pravdou, že ťažba, následná úprava a skladovanie vyťaženého materiálu je priemyselnou činnosťou, ale samotná ťažba sa môže vykonávať iba na plochách, ktoré sú na to určené územným plánom. Funkčné využívanie územia určené v platnej územnoplánovacej dokumentácii ani dočasne nie je možné meniť územným rozhodnutím o využívaní územia, ale iba zmenami a doplnkami územného plánu obce. Ďalej konštatoval, že po vyhodnotení dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a dôvodmi uvedenými v odvolaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Stotožnil sa s výrokom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, nakoľko uvedené územie nie je v územnom pláne určené pre ťažbu nevýhradného nerastu, a preto ho stavebný úrad mal návrh zamietnuť podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona. Zároveň konštatoval, že okresný úrad v konaní mimo odvolania podľa § 65 Správneho poriadku postupoval správne, keď zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. 2015/15630/SÚ/Li zo dňa 08.01.2016. Vzniknutá nezákonnosť prevýšila dobromyseľne nadobudnuté práva navrhovateľa, ktoré mu boli priznané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení nie je uvedené, v čom žalovaný vidí taký nesúlad, ktorý je verejne tak neakceptovateľný, až vyžaduje potreby zrušenia územného rozhodnutia. Konštatovanie žalovaného, že uvedené územie nie je v územnom pláne určené pre ťažbu nevyhradeného nerastu, a táto vzniknutá nezákonnosť prevýšila dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu priznané mu územným rozhodnutím, je nedostatočné a nedáva odpoveď na zásadné a relevantné námietky žalobcu vznesené odvolacím konaním, čo je prejavom arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a žalovaný len opísal skutkový stav, avšak bez uvedenia akýchkoľvek úvah, akými sa správny orgán pri rozhodnutí spravoval. Najmä sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že obec Varín ešte v rokoch 1993 až 1994 spracovala územný plán sídelného útvaru obce, pričom však k riadnemu schváleniu tohto územného plánu zo strany obecného zastupiteľstva ani k prijatiu jeho záväznej časti nikdy nedošlo. Obec Varín vo svojom stanovisku k územnoplánovacej dokumentácii obce zo dňa 27.10.2015 uviedla, že nemá k dispozícii požadované dokumenty a doklady ohľadne schválenia územného plánu, preto sa tento vypracovaný územný plán nemôže považovať za záväzný a schválený, a teda nemohli byť následne ani schválené doplnky a dodatky k takémuto územnému plánu. O vyššie uvedených nedostatkoch územnoplánovacej dokumentácie sa prvostupňový správny orgán dozvedel z vlastnej činnosti ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, napriek tomu tieto skutkové okolnosti žiadnym spôsobom nepremietol do svojho rozhodnutia, rovnako ani žalovaný. Tým, že požaduje od stavebného úradu, aby aplikoval záväzné regulatívy vyplývajúce z ÚPN obce Varín - Priemyselný park, núti stavebný úrad konať nad rámec zákona ale aj v rozpore s ním. Pokiaľ existuje územnoplánovacia dokumentácia, aj keď nie platná, je potrebné ju vo vzťahu ku konaniam upraveným Stavebným zákonom posudzovať len ako územnoplánovací podklad, ktorý však nie je záväzný. Ďalej poukázal na nesprávny výklad vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Nie je z nej možné vyvodiť záver, že ťažba sa môže vykonávať výlučne na miestach označených ako prieskumné územia, chránené ložiskové územia a dobývacie priestory, že pokiaľ takéto označenie územia absentuje, je potrebné prijať dodatkom zmenu funkčného využívania územia, aj keď je ťažba priemyselnou činnosťou. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne poukázal na § 12 ods. 4 písm. n) citovanej vyhlášky, ktoré sa na daný prípad nevzťahuje, pretože sa vzťahuje len na dobývanie a ťažbu vyhradených nerastných surovín. Iba ťažbu týchto je nutné vykonávať na miestach na to určených v územnoplánovacej dokumentácii. Predmetné územie je určené na výstavbu priemyselnej zóny (hoci len v zmysle územnoplánovacích podkladov). Tento regulatív je len doplnkom k územnému plánu sídelného útvaru obce Varín, ktorý však fyzicky nie je k dispozícii, preto tento podklad nemohol mať k dispozícii na posúdenie ani žalovaný, z čoho možno usudzovať nedostatočné zistenie skutkového stavu. Ťažba nevyhradeného nerastu je priemyselnou činnosťou, preto nie je potrebné, aby došlo k zmene funkčného využívania územia v dôsledku ťažby nevyhradeného nerastu - štrkopiesku. Ďalej namietal porušenie zásady v pôvodnom správnom konaní, t. j. v konaní o vydaní územného rozhodnutia, a to koncentračnej zásady, keď nečinnosť dotknutého orgánu (ŽSK) vo vzťahu k územnému konaniu nemožno zhojiť ani aktivitou účastníka konania a nemožno od účastníka očakávať, že bude suplovať povinnosť správneho orgánu vo vzťahu k prvostupňovému orgánu (stavebnému úradu). Preto účastník nemôže niesť zodpovednosť za nečinnosť správneho orgánu a procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti, ktorej zisťovanie je povinnosťou správneho orgánu a spadá výlučne do jeho kompetencie - nepredloženie stanoviska ŽSK zo dňa 07.12.2015 do územného konania. Pokiaľ ho do územného konania nepredložil žalobca, túto povinnosť žalobca nemal, pretože túto povinnosť mal samotný ŽSK. Ani s touto odvolacou námietkou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, pričom bola jedným z dôvodov zrušenia územného rozhodnutia. Žiadal, aby súd prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.01.2017. Uviedol, že správne orgány venovali veci náležitú pozornosť, nadmieru sa vysporiadali so všetkými žalobcovými argumentmi jednak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a aj v rozhodnutí ministerstva. Čo sa týka námietky neschválenia územného plánu Obecného zastupiteľstva obce Varín, ide o tvrdenie účelové. Žalobca totiž začal napádať platnosť územnoplánovacej dokumentácie až po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý v ňom vyslovil rozpor žalobcom navrhovaného nového využitia územia s týmto územným plánom. Pritom rozhodnutie obce Varín pri rozhodovaní o novom využití územia vychádzalo z Územného plánu obce Varín - doplnok Varín - Zátepličie od Váhu Priemyselný park, ktorého neplatnosť žalobca napáda, okrem iného žalobca v podklade „Priemyselný a logistický park Varín - zámer“ uviedol, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územnoplánovacími podkladmi. Žalobca považoval teda územný plán a jeho doplnky za schválený a platný v čase, keď bolo rozhodnuté v jeho prospech. Nakoľko sú jeho súčasné tvrdenia v žalobe úplne opačné, považoval ich za účelové a zmätočné. Aj skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa bol zistený dostatočne. Ťažbu štrkopieskov nemožno považovať za prípravnú fázu výstavby priemyselného parku. Ťažba nerastu je síce priemyselnou činnosťou, ale táto sa môže vykonávať len na plochách určených územným plánom, čo uviedol aj prvostupňový správny orgán. ŽSK vo svojom stanovisku 1 vyjadril nesúhlas s prevádzkovaním činností priemyselného parku celoštátneho významu Varín, ktoré by znemožňovali realizáciu funkcie priemyselnej výroby v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Uvedené konštatovanie je dostatočne vyjadrený nesúhlas ŽSK s navrhovanou zmenou využitia územia. Poukázal na to, že dôvodom preskúmania mimo odvolacieho konania môže byť výlučne a len nezákonnosť rozhodnutia a v predmetnom konaní je jednoznačný rozpor zrušeného rozhodnutia so všeobecne záväzným nariadením obce, ktorým bol prijatý Územný plán obce Varín - doplnok - Zátepličie od Váhu Priemyselný park. Tiež sú porušené § 36 ods. 3 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona, keď stavebný úrad nedisponoval všetkými záväznými stanoviskami dotknutých orgánov, ktorých obsah je preň záväzný. Stanoviská ŽSK sú podklady, ktoré priamo určujú výsledok správneho konania, preto nepredloženie stanoviska nemožno považovať za vadu konania procesného charakteru a porušenie koncentračnej zásady ale za jednoznačný rozpor s hmotným právom. Tvrdenie žalobcu, že ŽSK má sám uplatniť námietku v stavebnom konaní a jeho činnosť nemôže suplovať účastník konania, by bola akceptovateľná len vtedy, ak by zo strany ŽSK, odbor územného plánovania nebolo vydané žiadne stanovisko. Povinnosť pri zrušení právoplatného rozhodnutia prihliadať na práva nadobudnuté dobromyseľne svedčí v prospech toho účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu, pričom v danej veci tým, že žalobca nepredložil stanovisko, ktoré bolo negatívne, žalobca vyvolal skutkový omyl na strane Stavebného úradu obce Varín. Žiadal, aby bola žaloba zamietnutá. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 24.03.2016. Vyjadroval sa k doručovaniu verejnou vyhláškou, nepreskúmateľnosti žalobou napádaných rozhodnutí, nesprávnemu právnemu posúdeniu a územnoplánovacej dokumentácii, k zisteniu skutkového stavu orgánu verejnej správy, ktoré považoval za nedostačujúce na riadne posúdenie veci, k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré sa týkalo nepredloženia záväzného stanoviska ŽSK stavebnému úradu do konania priamo týmto dotknutým orgánom. 6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.04.2017. Reagoval na doručovanie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, na predloženie len kladného stanoviska ŽSK do stavebného konania aj k otázke platnosti Územného plánu obce Varín z roku 1993 až 1994 v znení jeho zmien a doplnkov. Opätovne konštatoval, že konanie žalobcu spočívajúce v nepredložení stanoviska 1 ŽSK napriek tomu, že ním disponoval, nenapĺňa znaky dobromyseľnosti, a preto bol postup prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v zrušení rozhodnutia Stavebného úradu obce Varín, ako aj postup žalovaného v súlade so zákonom. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 9. Preskúmavanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, zo súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie takto preskúmavaného rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení. Jediným dôvodom na uplatnenie tohto inštitútu je nezákonnosť, teda do úvahy neprichádza preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych ak neodporujú zákonom. 10. Správny súd sa stotožnil s námietkou uvedenou v žalobe ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, pričom s odvolacími bodmi sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal. Žalovaný sa najmä nevysporiadal s odvolacou námietkou, že nie je daný dôvod na zrušenie územného rozhodnutia, pretože nikdy nedošlo k riadnemu schváleniu Územného plánu zo strany obecného zastupiteľstva obce Varín, ani k prijatiu jeho záväznej časti, a preto nemôžu byť záväzné a schválené ani jeho dodatky a doplnky. Jedná sa o zásadnú odvolaciu námietku, keďže prvostupňový správny orgán založil zrušujúce rozhodnutie v mimoodvolacom konaní na dvoch základných argumentoch, z ktorých jedným bola práve argumentácia, že stavebný úrad nedostatočne vyhodnotil súlad návrhu na zmenu využitia územia s Územným plánom obce Varín vo väzbe na jeho účinnú záväznú časť. Prvostupňový správny orgán totiž mal za to, že územné rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože stavebný úrad sa nevysporiadal so skutočnosťou, že z platného Územného plánu obce Varín - doplnok Varín - Zátepličie od Váhu Priemyselný park vyplýva, že toto územie je určené na výstavbu priemyselnej zóny a súvisiacich stavieb. Bolo preto potrebné, aby žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril konkrétnym spôsobom. Nepostačuje, ak v napadnutom rozhodnutí žalovaný len uviedol, že funkčné využívanie územia určené v platnej územnoplánovacej dokumentácii ani dočasne (na ohraničenú dobu) nie je možné meniť územným rozhodnutím o využívaní územia, ale iba zmenami a doplnkami územného plánu obce. Toto konštatovanie je všeobecné a nedáva odpoveď na otázku, či v danom prípade bola schválená územnoplánovacia dokumentácia dotknutého územia a či zrušené rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ňou. Žalovaný v rozhodnutí tiež uviedol, že uvedené územie nie je v územnom pláne určené pre ťažbu nevýhradného (správne malo byť uvedené nevyhradeného) nerastu, a preto stavebný úrad mal návrh podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona zamietnuť. Toto konštatovanie je bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia; nie je zrejmé, akými správnymi úvahami žalovaný k tomuto záveru dospel, a preto ako také je taktiež nepreskúmateľné. Z tejto konštatácie nevyplýva, či obec Varín má prijatý platný územný plán a jeho zmeny a doplnky tak, že z nich vyplýva, že na konkrétnom území je zákaz ťažby nevyhradeného nerastu, ako to tvrdil prvostupňový správny orgán a namietal v odvolaní žalobca. 11. Ďalej sa žalovaný vôbec nevysporiadal s námietkou uvedenou v odvolaní, a to o porušení zásady koncentrácie vo vzťahu k základnému konaniu o územnom rozhodnutí. Žalobca tvrdil, že ak dotknutý orgán (Žilinský samosprávny kraj), ktorý bol vyzvaný na predloženie záväzného stanoviska do stanovenej lehoty, stanovisko nepredložil, má sa za to, že je kladné (§ 36 ods. 3 Stavebného zákona). Pritom v mimoodvolacom konaní bola dôvodom na zrušenie územného rozhodnutia aj tá skutočnosť, že podľa prvostupňového správneho orgánu sám žalobca (a nie dotknutý orgán) mal v územnom konaní stavebnému úradu povinnosť predložiť stanovisko ŽSK zo dňa 07.12.2015 (jednalo sa o druhý základný argument pre zrušenie územného rozhodnutia). Žalobca tento dôvod, pre ktorý bolo územné rozhodnutie zrušené správnym orgánom prvého stupňa, namietal v odvolaní. Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s týmto dôvodom, pre ktorý bolo územné rozhodnutie zrušené, vôbec nezaoberal, a túto odvolaciu námietku úplne opomenul. 12. Ďalej sa správny súd stotožnil so žalobnou námietkou, že v napadnutom rozhodnutí chýba explicitné uvedenie konkrétneho hmotnoprávneho všeobecného záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, ktoré bolo porušené vydaním zrušeného územného rozhodnutia (v danom prípade zrejme platné konkrétne všeobecne záväzné nariadenie obce Varín). Taktiež v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, prečo bola splnená podmienka, aby práva dobromyseľne nadobudnuté boli čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku). 13. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, keď mal za to, že nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia je v takom rozsahu, že bránil žalobcovi podať účinnú obranu voči takémuto rozhodnutiu, keďže z neho nevyplývajú konkrétne skutkové ani právne závery, ktoré by mohli byť ďalej napadnuteľné v správnom súdnictve. 14. Hoci v konaní pred súdom žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe už uviedol konkrétne dôvody potvrdenia prvostupňového správneho rozhodnutia a reagoval tak na konkrétne odvolacie námietky (ktoré boli sčasti totožné so žalobnými bodmi), podľa ustálenej súdnej praxe vyjadrenie k žalobe nemôže zhojiť vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Keďže podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a dokazovanie sa spravidla nevykonáva, nemôže správny súd prihliadnuť na vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom supluje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a upresňuje žalobcom porušené právne predpisy (obdobne rozsudok NS SR č. k. 5Sž/85/95 zo dňa 08. decembra 1995). 15. Čo sa týka žalobnej námietky týkajúcej sa aplikácie § 12 ods. 4 písm. n) vyhlášky č. 55/2001 Z.z., túto námietku správny súd nevyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené procesné vady. Rovnako sa správny súd nezaoberal ani otázkou doručenia napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, ktorá nebola žalobcom formulovaná ako žalobný bod, preto všetky úvahy žalobcu v replike a žalovaného vo vyjadrení a v duplike týkajúce sa tejto otázky sú právne irelevantné. 16. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.