Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200863 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200863.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: RÝCHLA PARTA, s.r.o., so sídlom Uhorská Ves 35, 032 03 Uhorská Ves, právne zastúpený advokátom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Jaroslav Kokavec, Ul. 1. mája 12, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 103749443/2016 zo dňa 18.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Žilina pod č. 103204174/2016 zo dňa 24.05.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v s ume 7.550,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 a IV. štvrťrok 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 20248598/2015 zo dňa 19.05.2015. Po vykonanom dokazovaní vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Dávida Duduša, Krížová Ves, DIČ: 1076705993 za dodanie stavebných a výkopových prác v zdaňovacom období III. štvrťrok 2012. Zároveň v rozhodnutí boli špecifikované predmetné faktúry. Opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Dávida Duduša správca dane preveroval v rámci daňovej kontroly. V rámci odôvodnenia rozhodnutia správca dane poukázal na jednotlivé úkony správcu dane a tiež vykonané dokazovanie, ktoré vykonal formou dožiadaní, formou výsluchov svedkov a pod.. Správca dane uviedol, že pokiaľ si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje iba predloženie účtovných dokladov, pretože dodanie pomocných výkopových prác je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Pokiaľ správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné služby dodané, nie je povinný dokazovať ich nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať dodanie služieb osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Ak kontrolovaný subjekt takéto dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt v zmysle zákona o DPH musí vedieť pri daňovej kontrole preukázať, že k dodaniu služieb došlo a taktiež musí vedieť preukázať, kto uvedené služby skutočne aj reálne poskytol. Vzhľadom k tomu, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti kontrolovaným daňovým subjektom k predloženým dokladom, nevychádzal len z dokladov, ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil, ale k tomuto účelu vykonal rozsiahle dokazovanie, aby zistil čo najúplnejšie skutkový stav veci, ako vypočutie svedkov, dožiadania, zápisnice o ústnom pojednávaní. Daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že skutočnosti uvedené na vystavených faktúrach pánom Dávidom Dudušom existujú na materiálom podklade tak, ako ich deklaroval na predložených faktúrach, a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Samotná skutočnosť, že žalobca účtuje o dodávateľských faktúrach od dodávateľa Dávida Duduša, ako aj ich uvádzanie v záznamoch o dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie ešte nezakladá dôvod na odpočet dane. Vzhľadom na zistenia správcu dane, správca dane vyhodnotil, že dodávateľ Dávid Duduš neuskutočnil žiadne dodanie služieb, ktoré sú uvedené na faktúrach pre kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu, čo znamená, že dodanie výkopových a stavebných prác dodávateľom Dávidom Dudušom kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal. Nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom žalobca udáva, že správca dane nespochybňuje, že fakturované práce boli skutočne vykonané ale podľa jeho názoru nebolo preukázané, že ich vykonal podnikateľský subjekt Dávid Duduš. Dôvodom vydania rozhodnutia správcu dane v neprospech žalobcu bolo len tvrdenie svedka Dávida Duduša, ktorý poprel akýkoľvek výkon prác v prospech daňového subjektu, pričom tvrdil, že na žiadnej zo stavieb nebol, nemá vedomosť o výkone prác a štatutárnym zástupcom daňového subjektu mu boli vyplatené len provízie. Poukázal na to, že vo veci boli vypočutí iní svedkovia, ktoré jednoznačne dokumentujú, že Dávid Duduš, ako svedok klamal, uvádzal účelové nepravdivé okolnosti, ktoré nezodpovedali ďalším skutkovým zisteniam. Poukázal na výpoveď svedkov pána A. B. a pána A. F., že nie je možné tieto za žiadnych okolností spochybňovať. Uvedení potvrdili, že poznajú pána Duduša, zoznámili sa s ním na stavbe a tento pre Rýchlu Partu, s.r.o. vykonával práce, ktoré mal dohodnuté so štatutárnym zástupcom daňového subjektu Milanom Pačanom. Navrhol z týchto dôvodov rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.08.2016 prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na zistený skutkový a právny stav, ktorý zistil správca dane, s ktorým sa stotožnil. Poukázal vo veci na rozsiahle dokazovanie, pričom uviedol, že správca dane vydal napadnuté rozhodnutie na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v protokole č. 20248598/2015 z daňovej kontroly, ktorej predmetom bolo dodržiavanie ustanovení zákona o DPH a v rámci vyrubovacieho konania oprávnene. Správca dane daňový subjekt s priebehom a výsledkami dokazovania, ktoré boli uskutočnené počas vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní dňa 14.12.2015 oboznámil. Po zistení správcom dane vyplynulo, že dodávateľ žalobcu Dávid Duduš neuskutočnil žiadne dodanie služieb výkopových a stavebných prác v zmysle uvedených faktúr, t. j. žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH podľa § 49 zákona o DPH. Žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a Dávidom Dudušom, ku ktorému sa viažu posudzované faktúry. Okrem stavebných denníkov, z ktorých nebolo možné zistiť, ktoré konkrétne práce, v akom rozsahu a ktorými osobami boli fyzicky vykonané. Žalobca mal dôkaznú povinnosť preukázať, že práce ktoré mu boli účtované posudzovanými faktúrami boli v nich označenými dodávateľmi aj reálne dodané. Navyše sám dodávateľ nepotvrdil, že fakturované práce boli reálne vykonané. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie. Navrhol len vypočuť ďalších svedkov, čo správca dane aj vykonal. Pokiaľ sa títo svedkovia vyjadrovali k osobe Dávida Duduša, tieto tvrdenia boli len všeobecné bez predloženia dôkazov o relevantnom vykonaní predmetných prác. Takisto poukázal na to, že žalobca mal možnosť zúčastniť sa vypočúvania svedka Dávida Duduša, pričom mohol klásť svedkovi aj otázky, pričom ako bolo uvedené toto právo žalobca nevyužil a vypočutia svedka sa dobrovoľne nezúčastnil. Žalobca bol podľa názoru žalovaného povinný preukázať, že vecné plnenie nastalo tak, ako bolo deklarované na faktúrach. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť plniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Správca dane nespochybnil, že vyfakturované práce boli skutočne vykonané a dokazovaním však nebolo preukázané, že boli vykonané podnikateľským subjektom Dávidom Dudušom tak, ako boli deklarované vystavenými faktúrami. Správca dane v rámci daňového konania dodržal všetky zásady daňového konania, vec objektívne posúdil, posúdil dôkazy predložené daňovým subjektom, ako aj dôkazy, ktoré sám získal a to každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a posúdil skutočný obsah právneho úkonu. Postup správcu dane bol teda súladný so zákonom. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu bola zo strany žalobcu podaná všeobecná správna žaloba postupom podľa § 177 a nasl. SSP v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že napriek tomu, že podnikateľský subjekt Dávid Duduš z dôvodov, ktoré uvedie neskôr poprel výkon akýchkoľvek prác pre žalobcu, z výpovedí svedkov a tiež zástupcu samotného žalobcu, ktorí boli vypočutí v priebehu daňového konania jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a živnostníkom Dávidom Dudušom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na základe ktorej tento podnikateľský subjekt s osobami podliehajúcimi jeho usmerňovaniu a riadeniu, pre žalobcu vykonával práce, ktoré boli neskôr predmetom jeho fakturácie a zaplatenia. Žalobca predložil všetky účtovné doklady, ktoré preukazovali účtovne priebeh vykonávania prác živnostníkom Dávidom Dudušom, ich rozsah ako aj čas plnenia. Napriek tvrdeniu živnostníka Dávida Duduša bez akýchkoľvek pochybností, žalobca v konaní tiež preukázal, že tento podnikateľský subjekt so svojimi pracovníkmi vykonával pre neho práce na jednotlivých stavbách, za ktoré neskôr v zmysle dohody zaplatil. Daňový úrad nemôže dávať žalobcovi na ťarchu povinnosť skúmať mená konkrétnych osôb, ktoré vykonávajú práce pre ktoréhokoľvek subdodávateľa, pretože žalobca takúto právomoc nemá a účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý v prípade zmluvy o dielo môže mať aj ústnu formu bol v danom prípade podnikateľský subjekt živnostník Dávid Duduš, nie jeho pracovníci. Vierohodnosť údajov, ktoré poskytol žalovanému živnostník Dávid Duduš, žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nevyhodnotil, pričom skutočnosť, že tento živnostník nepodal nielen v tomto prípade, ale aj v rade ďalších hlásení o vyúčtovaní dane, vysvetľujú jeho motiváciu na zatajenie výkonu prác pre žalobcu. Bez povšimnutia nemôže zostať ani jeho snaha získať od žalobcu bezdôvodne ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu ale zástupca žalobcu odmietol zaplatiť. Skutočnosť, že živnostník Dávid Duduš si nesplnil svoje povinnosti vo vzťahu k daňovým úradom, nevedie predpísanú evidenciu a v roku 2012 pravdepodobne nemal žiadnych zamestnancov zamestnaných, opätovne nemôžu byť dané na ťarchu žalobcu, ktorý nemôže zodpovedať za postup a spôsob podnikania živnostníka Dávida Duduša. Svedkovia navrhnutí žalobcom pán A. B., A. F., Katarína Pačanová, S. J., H. O. jednoznačne potvrdili, že práce, ktoré fakturoval živnostník Dávid Duduš tento aj vykonal prostredníctvom svojich pracovníkov. V tomto smere poukázal na ust. § 3 ods. 1 a § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.. Žalovaný ani správca dane nerešpektovali v prípade existujúceho obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom a živnostníkom Dávidom Dudušom, z ktorého následne vyplynuli daňové povinnosti príslušné ustanovenia obchodného zákonníka, teda ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, keď od žalobcu požadovali a súčasne mu vytýkali neplnenie povinností, ktorých splnenie mu obchodný zákonník neukladá. Žalovaný absolútne opomenul skutočnosť, že obchodný vzťah vznikol medzi žalobcom a živnostníkom Dávidom Dudušom, žalobca predložil všetky doklady týkajúce sa účtovnej evidencie a súčasne preukázal, že jednotlivé práce, ktoré boli predmetom daňovej kontroly boli vykonané živnostníkom Dávidom Dudušom. Ochrana záujmov daňového subjektu bola vážne porušená, pretože správca dane vyžadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, o ktorých vedel, že preukázať nemôže, pretože ich evidovanie mu zákon neukladá povinnosť. Žalovaný a správca dane jednostranne hodnotili zabezpečené dôkazné prostriedky a dôkazy z nich vyplývajúce, pričom ale nespochybnil, že práce živnostníkom Dávidom Dudušom boli pre žalobcu vykonané. Jediný dôkaz, ktorý svedčí v neprospech žalobcu, a na základe ktorého vlastne bola vykonávaná aj daňová kontrola bola výpoveď živnostníka Dávida Duduša. U tohto svedka správca dane zabudol skúmať otázku, prečo boli vyplatené peniaze za vykonané práce, a túto skutočnosť potvrdil na príjmovom doklade, keby tieto práce nevykonal. Súčasne nevyhodnotil aj ďalšiu otázku, prečo by žalobca zaplatil cenu prác v celom rozsahu fakturovaných živnostníkom Dávidom Dudušom, keby tento práce nevykonal. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane zrušiť pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré súdu bolo doručené dňa 25.01.2017. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, tak ako bol zistený pred správnym orgánom. Dodávateľ žalobcu Dávid Duduš nepotvrdil vykonanie prác pre žalobcu, preto správca dane vyzval na predloženie iných dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré preukazujú skutočné vykonanie pomocných a stavebných prác a výkopových prác, ktoré boli fakturované dodávateľom Dávidom Dudušom. Vo vyjadrení žalovaný zhrnul vykonané dokazovanie pred žalovaným, resp. prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal pritom na ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, pokiaľ si platiteľ z pridanej hodnoty uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje iba predloženie účtovných dokladov, ale v prípade žalobcu dodanie pomocných stavebných a výkopových prác bolo potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Žalobca nepreukázal, že skutočnosti uvedené vo vystavených faktúrach dodávateľom Dávidom Dudušom existujú na materiálom základe tak, ako ich deklaroval na predložených faktúrach, a to aj daňovým subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby žaloba žalobcu bola ako nedôvodná zamietnutá. 6. Vo veci súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania dňa 29.3.2017 s poukazom na ust. § 137 ods. 4 SSP a § 107 ods. 2 SSP. Právny zástupca žalobcu s poukazom na ust. § 182 ods. 1 pís.g) SSP v podanej žalobe neuviedol, že žiada nariadiť pojednávanie, žalovaný rovnako vo vyjadrení k žalobe ( § 105 ods. 2 pís. a) SSP ) neuviedol, že žiada nariadiť pojednávanie. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav veci potom správne aplikovali ustanovenia zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. a aj zákona č. 563/2009 Z. z. a to z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 9. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 10. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby, e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí. 11. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 12. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané 13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 14. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. 15. Žalobca v žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného najmä namieta to, že správne orgány v predmetnom prípade vychádzali len z výpovede svedka Dávida Duduša, ktorý mal poprieť akýkoľvek výkon fakturovaných prác pre žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedkov pána A. B., pána A. F., pani Kataríny Pačanovej, pána S. J. a pána H. O., ktorí mali jednoznačne potvrdť, že práce, ktoré fakturoval živnostník Dávid Duduš, tento vykonal prostredníctvom svojich pracovníkov. Súd k uvedenej žalobnej námietke uvádza, že uvedení svedkovia ( okrem Kataríny Pačanovej, ktorá nebola vypočutá ako svedkyňa nakoľko je konteľkou žalobcu ) vo svojich výpovediach uviedli, že na stavbách, na ktorých sa vykonávali práce fakturované dodávateľom Dávidom Dudušom boli práce vykonávané aj osobami, ktoré zabezpečil pán Duduš. Jednalo sa o partiu chlapov v počte približne 15 až 20, pričom sa nejednalo stále o tie isté osoby. Chlapov spolu s pánom Dudušom vozili na stavby zamestnanci žalobcu, prípadne konateľ spoločnosti pán Milan Pačan na autách patriacich žalobcovi, pán Duduš organizoval zabezpečenie chlapov na vopred určenom mieste v Krížovej Vsi, bol s nimi pri vykonávaní prác, usmerňoval ich na základe pokynov konateľa žalobcu Milana Pačana alebo jeho brata pána S. J.. Súd poukazuje na to, že dokazovaním nebolo preukázané kto skutočne vykonal predmetné fakturované práce pánom Dudušom. Nikto z vypočutých svedkov ani konateľ žalobcu, ani konateľka žalobcu nevedeli presne označiť konkrétne osoby, ktoré vykonávali fakturované práce (v niektorých prípadoch uviedli iba prezývky týchto osôb), nevedeli uviesť, či to boli zamestnanci pána Duduša, prípadne v akom inom vzťahu boli k tomuto podnikateľskému subjektu. Dokazovaním nebolo možné zistiť ani rozsah prác vykonávaných týmito údajnými osobami. Nikto nevedel konkretizovať ani jednu osobu z 15 až 20 osôb, ktoré mali predmetné práce vykonať, a to ani svedkovia, ani konatelia samotného žalobcu. 16. Zo zápisnice z výpovede svedka pána Duduša bolo zistené, že on predmetné práce nevykonal, ani jeho zamestnanci, ani žiadny jeho subdodávatelia, teda nemohol ani uviesť o aké osoby sa jedná. Správca dane z evidencie týkajúcej sa daňového subjektu Dávida Duduša vedenej u správcu dane zistil, že tento nepodal žiadne hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkov na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse, na základe ktorého by bolo možné overiť tvrdenie žalobu, že na predmetných stavbách pracovali zamestnanci dodávateľa Dávida Duduša. Z uvedeného zistenia je možné tvrdiť, že v roku 2012 dodávateľ žalobcu pán Duduš nezamestnával žiadnych zamestnancov, a teda osoby, ktoré vykonávali predmetné práce neboli s ním v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. 17. Súd poukazuje na to, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/67/2013). Je potrebné konštatovať, že nie správca dane, ani súd v správnom súdnictve musia preukazovať neexistenciu dôvodu pre neuznanie nároku daňového subjektu na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, ale daňový subjekt musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovaru a služieb, aby bol jeho nárok uznaný za oprávnený. Pokiaľ si teda platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, teda na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje len predloženie účtovných dokladov, ale v prípade žalobcu dodanie pomocných stavebných a výkopových prác bolo potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Žalobca nepreukázal, že skutočnosti uvedené vo vystavených faktúrach dodávateľom Dávidom Dudušom existujú na materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval na predložených faktúrach, a to aj daňovým subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Daňový doklad - faktúru je možné z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiť len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť a daňový subjekt pri uplatnení práva na odpočítanie dane splní podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 až § 51 zákona o DPH. Preverenie správnosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností a skutočností, ktoré preukazujú hodnovernosť dokladov. Samotná skutočnosť, že žalobca účtoval o dodávateľských faktúrach od dodávateľa Dávida Duduša, ako aj uvádzanie v záznamoch o dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie ešte nezakladá dôvod na odpočet dane. Nárok na odpočítanie dane nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá preukázanému plneniu, z titulu, že nedošlo k reálnemu dodaniu služby - prác. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu uvedenia na faktúre. 18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávateľ žalobcu uvedený na faktúrach - Dávid Duduš neuskutočnil žiadne dodanie služieb - výkopových a pomocných stavebných prác, ktoré sú uvedené na faktúrach pre žalobcu, t. j. žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH. Správca dane z tohto dôvodu žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na odpočítanie dane celkom v sume 7.550,00 Eur, preto došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Navyše je potrebné poukázať na to, že sám dodávateľ Dávid Duduš nepotvrdil, že fakturované práce boli reálne vykonané. Správca dane vypočul Dávida Duduša ako svedka. Konateľ žalobcu bol prítomný pri jeho vypočutí dňa 23.03.2015 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2011. Zápisnicu o ústnom pojednávaní - vypočutie svedka zo dňa 23.03.2015 podpísal bez pripomienok a uviedol, že pri ďalšej výpovedí pána Duduša v súvislosti s kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2012 uskutočnenej v ten istý deň už nebude prítomný a opustil miestnosť, kde sa vypočutie svedka vykonávalo ( č.l. 13 administratívneho spisu). Súd poukazuje na to, že byť prítomný pri vypočutí svedka je zákonné právo daňového subjektu s poukazom na ust. § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., avšak žalobca toto právo nevyužil a výpovede svedka sa dobrovoľne nezúčastnil. Z tohto dôvodu súd poukazuje na to, že žalobca nevyvrátil tvrdenia dodávateľa žalobcu - pána Duduša, resp. nemohlo dôjsť ani ku konfrontácií jednotlivých tvrdení medzi ním a dodávateľom žalobcu p. Dudušom. 19. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Pokiaľ navrhol vypočuť ďalších svedkov, čo správca dane aj vykonal, vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k osobe Dávida Duduša, avšak tieto tvrdenia boli len všeobecného charakteru bez predloženia dôkazov o reálnom vykonaní predmetných prác. Podľa názoru súdu žalobca účelovo poukazuje na konštatovanie žalovaného, ktorý mal vo svojom rozhodnutí uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na stavbách pracovalo 15 až 20 osôb, ktoré Dávid Duduš usmerňoval. Súd poukazuje na to, že žalovaný tieto skutočnosti uvádzal len v súvislosti s vykonávaným dokazovaním a ani podľa názoru súdu z uvedeného nevyplýva, že by dospel k takémuto záveru. Aj podľa názoru súdu žalovaný naopak nemal za preukázané, že predmetné práce pre žalobcu vykonával práve Dávid Duduš. Takisto tvrdenia žalobcu, že Dávid Duduš pre žalobcu vykonával práce na základe ústnej zmluvy o dielo neboli ničím preukázané. Správca dane takisto nedával žalobcovi na ťarchu povinnosť skúmať mená konkrétnych osôb, ktoré vykonávajú práce pre ktoréhokoľvek subdodávateľa ale žiadal o preukázanie fakturovaných prác a to dôkazmi, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Súd poukazuje na to, že ani z uskutočnených výpovedí, na ktoré žalobca poukazuje nebolo v konaní preukázané, že predmetné práce vykonal Dávid Duduš, pretože vypočutí svedkovia nevedeli bližšie špecifikovať, konkretizovať fakturované práce, a ani osoby, ktoré tieto práce mali vykonať. Je pravdou, že právny vzťah nevznikol medzi žalobcom a viacerými osobami, ale medzi žalobcom a daňovým subjektom Dávidom Dudušom. Len samotné predloženie faktúr nie je dôkazom, že práce fakturované dodávateľom Dávidom Dudušom boli skutočne vykonané tak, ako to tvrdí žalobca. Ak by však žalobca vedel, kto skutočne vykonával predmetné práce na stavbách, a v akom rozsahu, tieto skutočnosti by vedel preukázať, tak by nedošlo k spochybneniu predmetných prác správcom dane, ani pán Duduš by nemohol tvrdiť, že práce vykonané neboli ani ním, ani jeho zamestnancami, resp. inými osobami vykonané. Žalobca teda bol povinný preukázať, že práce vykonané na faktúrach, a teda vecné plnenie nastalo tak, ako to je deklarované vo vystavených faktúrach. Vo vzťahu k tvrdeniu, že dodávateľ žalobcu pán Duduš požadoval od žalobcu ďalšie finančné prostriedky, k uvedeným skutočnostiam, ani podľa názoru súdu nie je možné sa vyjadriť, pretože je to len tvrdenie žalobcu bez predloženia preukázaných dokladov. Takisto ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že nemôže byť na jeho ťarchu, že pán Duduš si neplnil svoje povinnosti vo vzťahu k daňovým úradom. 20. Opätovne súd zdôrazňuje, že správne orgány nespochybnili, že fakturované práce boli skutočne vykonané, ale dokazovaním nebolo preukázané, že boli vykonané podnikateľským subjektom Dávidom Dudušom, tak ako je to deklarované na vystavených faktúrach. Podľa názoru súdu správne orgány v danom konaní postupovali v súlade s § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., konali objektívne, všetky dôkazy vyhodnotili osobitne a vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru súdu rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom cez ustanovenie § 190 SSP. 21.Správny súd v tomto smere týmto rozsudkom poukazuje na zásadu, že dôkazné bremeno na uplatnenie práva na odpočet DPH je na daňovom subjekte (§ 24 ods.1 pís.a) zákona č. 563/2009 Z.z. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ( 5 Sžf 101/2013 ). Ďalej odkazuje v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžf 4/2009 z 23. júna 2010, ktorý prešiel kontrolou ústavnosti - rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 78/2011 - 17 z 23. februára 2011. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Žalobca nebol úspešný v konaní, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení - výnimočnosť. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.