Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200869 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200869.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XXX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava, Mierové námestie 1, priečinok 41, 019 17 Ilava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, 949 03 Nitra, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, proti rozhodnutiu žalovaného č. 9581/2016-KaNR zo dňa 10.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Nitra sp. zn. 9581/2016-KaNR zo dňa 10.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný vo vzťahu k žalobcovi podľa § 10 ods. 5, § 6 ods. 1, § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie postupov a rozhodnutia odporcu - GR ZVJS, konanie vedené centrom pod sp.zn. 9581/2016-KaNR. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca v žiadosti doručenej centru dňa 09.06.2016 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie postupov a rozhodnutia odporcu GR ZVJS. Žalovaný uviedol, že z dokladov predložených centru je zrejmé, že žalobca žiadal právnu pomoc vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu: Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina č. ÚVVaÚVTOS-12-31-1/31-2016 zo dňa 03.02.2016 o povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 556,20 €. Podľa doloženej žaloby, ktorú podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici, žalobca namietal nezákonnosť, resp. nesprávny postup žalovaného pri rozhodovaní, pričom nesprávnosť postupu mala spočívať v tom, že žalovaný pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania, ktorú žiadateľ riadne uplatnil. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že odporca v danom prípade rozhodol o výške trov výkonu väzby podľa § 54 a nasl. zák.č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v platnom znení. Konanie a vydanie rozhodnutia podľa ôsmej hlavy zák.č. 221/2006 Z.z., upravujúcej konanie o trovách v spojení s výkonom väzby, je správnym konaním. Zákon č. 221/2006 Z.z. v ustanovení § 60d ods. 2, aj pre konanie o náhrade trov spojených s výkonom väzby upravuje lehotu, v ktorej je možné konať a právoplatne rozhodnúť. Ustanovenie § 60d ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z. upravuje, že v konaní vo veci trov spojených s výkonom väzby nemožno vo veciach konať, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako 2 roky. Rozhodnou skutočnosťou je tu doručenie rozhodnutia súdu o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby ústavu. V danom prípade bol skutočnosťou rozhodnou pre začatie konania deň doručenia právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012, právoplatný dňa 23.01.2013 o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby za dobu od 07.12.2009 do 28.08.2012, t.j. deň 03.02.2016. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 03.02.2016, rozhodnutie o odvolaní bolo vydané dňa 06.04.2016. Obe rozhodnutia boli vydané a nadobudli právoplatnosť v prekluzívnej lehote dvoch rokov, teda v súlade s § 60d ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z.. Žiadateľ moment začiatku správneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o trovách výkonu väzby, nenamietal, ani nespochybnil, ani nedoložil žiadne doklady, na základe ktorých by mohol byť spochybnený. Ustanovenie § 56 ods. 8 zák.č. 221/2006 Z.z., na ktoré sa žiadateľ pri uplatňovaní námietky premlčania odvoláva, upravuje premlčaciu lehotu práva vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o trovách výkonu väzby. Právo vymáhať pohľadávku vzniklo práve na základe napadnutých rozhodnutí a k premlčaniu práva by došlo uplynutím trojročnej lehoty odo dňa splatnosti trov výkonu väzby, ktorým sa žiadateľovi uložila povinnosť nahradiť vzniknuté trovy. Premlčacia lehota práva vymáhať pohľadávku teda v súčasnosti neuplynula. Žiadateľ sa chce domáhať preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí, avšak v podaných žalobách, ani ďalších vyjadreniach neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by podanie žaloby odôvodňovali. Žiadateľ nezákonnosť rozhodnutí opiera výhradne len o svoje tvrdenia a o svoj vlastný výklad ustanovení zák.č. 221/2006 Z.z., avšak nie je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. S ohľadom na vyššie uvedené centrum dospelo k záveru, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci, ktorá je zrejme bezúspešná, pričom zrejmá bezúspešnosť je zjavná už po zbežnom posúdení dokladov a vyjadrení, ktoré žiadateľ doložil do spisu. Žiadateľ teda nespĺňa v súčasnosti stanovenú podmienku v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z., keďže vec, v ktorej žiadateľ požiadal o právnu pomoc, je zrejme bezúspešná, pričom bezúspešnosť sporu je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo. Pritom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal všeobecnú správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote. Žaloba bola pôvodne doručená na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vec postúpil na tunajší správny súd. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a v dôsledku toho nezákonné a hrubo porušuje jeho práva na súdnu ochranu a právnu pomoc v konaní pred súdom, lebo právne zastúpenie v konaní, v ktorom o advokáta žiadal, je zo zákona povinné, nesplnenie tohto predstavuje prekážku súdu vo veci rozhodnúť. Uviedol, že na zvoleného advokáta nemá peniaze, čo je nesporné a žalovaný nespochybňuje. Hodnota sporu prevyšuje minimálnu mzdu, čo je nesporné a žalovaný nespochybňuje, rovnako mu poskytol všetky listiny a dôkazy, čo žiadal. Žalobu podával v zákonnej lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia, to mu bolo doručené dňa 22.04.2016, pričom žaloba súdu bola doručená dňa 09.06.2016 a je vedená pod sp.zn. 24S/71/2016 a pridelená sudcovi JUDr. Jozefovi Zlochovi. Žalobca má za to, že aj v tomto prípade žalovaný neprávne právne posúdil otázku zrejmej bezúspešnosti sporu. Naposledy mu dal Najvyšší súd SR za pravdu jeho rozsudkom pod sp.zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Aj v tejto veci žalovaný posudzoval vec do takej miery, že prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej, a aj to nesprávne, lebo skutočnosťou rozhodnou pre začatie konania bolo vydanie právoplatného rozhodnutia súdu dňa 23.01.2013, ktorým bolo jeho osobe udelené nahradiť štátu trovy za väzbu, pričom väznica mala vydať iba rozhodnutie o výške trov, to, že jej bolo doručené rozhodnutie po trojročnej lehote, ide iba na vrub štátu, ktorý od neho vymáha peniaze po troch rokoch, odkedy to nariadil jemu zaplatiť. Jeho žaloba je teda opodstatnená. To, že nenamietal moment začiatku správneho konania žalobcovi predsa nemôže vytýkať ten, od koho žiadal právnu pomoc, žalobca nie je advokát, preto ho žiadal, a preto aj zákon určuje povinné zastúpenie, aby sa uplatnili v konaní všetky námietky, argumenty a dôkazy v jeho prospech, pričom poukázal, že na načo by potom komu bol advokát, keby mal právne znalosti ako advokát. Aj na základe toho dopĺňa žalobu o upresnenie, že namieta aj uvedené, ktoré súdu posiela v obálke s touto žalobou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je nesporné, že zásah do jeho práva nebol primeraný, nesledoval legitímny cieľ. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 3. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré písomné vyjadrenie bolo súdu doručené dňa 23.01.2017. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na zistený skutkový a právny stav vo veci s poukazom na § 6 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia a z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, že centrum malo na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že žalobca nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle § 6 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z.. Ustanovenie § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení vyslovene uvedené, má žalovaný prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Žalovaný sa musí zaoberať splnením tejto podmienky, pretože bez splnenia podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keď žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Záver žalovaného, ktorý s poukazom na nesplnenie všetkých troch zákonných podmienok v zmysle § 6 zák.č. 327/2005 Z.z. súčasne, žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, je preto v súlade so zákonom. Vo veci bolo nesporne zistené, že žalobcovi tvrdený nárok nebolo možné preukázať, a to s prihliadnutím na zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Je tiež možné dodať, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného ako správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol žalobcovi priznaný nárok na právnu pomoc, právo žalobcu domáhať sa tvrdeného, aj keď podľa názoru žalovaného nepreukázaného nároku, nebolo dotknuté. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery žiadal, aby bola žaloba zamietnutá. 4. Vo veci súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania dňa 29.3.2017 s poukazom na ust. § 137 ods. 4 SSP a § 107 ods. 2 SSP. Žalobca s poukazom na ust. § 182 ods. 1 pís.g) SSP v podanej žalobe uviedol, že nežiada nariadiť vo veci pojednávanie, žalovaný rovnako vo vyjadrení k žalobe ( § 105 ods. 2 pís. a) SSP ) uviedol, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. 5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane jeho postupu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonom, podľa názoru súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 191 ods. 1 písm. c) SSP a preto ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: 6. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 7. Podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ( zákon č.23/1991 Zb. ), každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. 8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ľudských právach a slobodách, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch... 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). 10. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 11. Podľa § 6 ods. 2 zák.č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. 12. Podľa § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 13. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že žalobca žiadal o právnu pomoc vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu - Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.07.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina č. ÚVVaÚVTOS-12-31-1/31-2016 zo dňa 03.02.2016 o povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 556,20 € v lehote do 10 dní od oznámenia rozhodnutia. 14. Podľa žaloby, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, ktorú žalobca podal v predmetnej veci na Krajský súd v Banskej Bystrici ( neskôr vec postúpená na Krajský súd v Bratislave ), žalobca namietal nezákonnosť, resp. nesprávny postup pri rozhodovaní žalovaného, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný neprihliadol pri rozhodovaní na námietku premlčania, ktorú žiadateľ riadne uplatnil. Žalobca rozšíril žalobu o argument, že začiatok správneho konania, ktorého výsledok predstavuje rozhodnutie o výške trov výkonu väzby, bol uskutočnený po zákonnej dvojročnej lehote s poukazom na ust. § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z., keďže skutočnosťou rozhodnou pre začatie konania bolo vydanie právoplatného rozhodnutia súdu dňa 23.1.2013. 15. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že odporca v danom prípade rozhodoval o výške trov výkonu väzby podľa § 54 a nasl. zák.č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby. 16. Podľa § 54 ods. 1 zák.č. 221/2006 Z.z. ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby 38) za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave. 17. Podľa § 54 ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z. výška trov spojených s výkonom väzby podľa odseku 1 za každý začatý kalendárny deň je jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu; 17) suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent. 18. Podľa § 56 ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z. ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania trov spojených s výkonom väzby a zvýšených trov výkonu väzby, ak pohľadávka spojená s trovami výkonu väzby a zvýšenými trovami výkonu väzby sa premlčala a obvinený vzniesol námietku premlčania. 19. Podľa § 56 ods. 8 zák.č. 221/2006 Z.z. právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o trovách výkonu väzby, zvýšených trovách výkonu väzby a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. 20. Podľa § 60a ods. 1 písm. d) zák.č. 221/2006 Z.z. ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci trov spojených s výkonom väzby (ďalej len "konanie o trovách"). 21. Podľa § 60a ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z. na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; 43a) to neplatí pre konanie podľa písmena d), ak sa v tejto hlave neustanovuje inak. 22. Podľa § 60 ods. 1 zák.č. 221/2006 Z.z. kontrolu nad výkonom väzby v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 23. Podľa § 60d ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z. ak § 40a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 60a ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky. 24. Podľa § 60d ods. 4 zák.č. 221/2006 Z.z. konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva. 25. Podľa § 60i ods. 1 zák.č. 221/2006 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania. 26. Podľa § 60i ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 27. Žalovaný v danom prípade posúdil, že žalobca nespĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z., nakoľko v danom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, ktorá je zrejmá už pri bežnom posúdení danej právnej veci. 28. Krajský súd v Žiline sa s takýmto právnym názorom žalovaného, ktorý vyslovil v napadnutom rozhodnutí, nestotožňuje. 29. Účelom zákonodarcu právnou úpravou v zákone č. 327/2005 Z.z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov ( § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. ) 30. Žalovaný v danom prípade nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem. V predmetnej veci vybočila správna úvaha žalovaného z hľadísk ustanovených v § 8 zák.č. 327/2005 Z.z., pričom žalovaný vo veci nerozhodol správne, nakoľko uvedenú právnu vec nesprávne právne posúdil. Nesporné v predmetnej veci bolo, že žalobca žiadal právnu pomoc vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina č. ÚVV a ÚVTOS 12-31-1/31-2016 zo dňa 03.02.2016, ktorým podľa § 54 ods. 1 bol žalobca povinný uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 556,20 €. Žaloba bola pôvodne vedená pred KS Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/71/2016, neskôr postúpená na KS v Bratislave a tu je vedená pod sp. zn. 1S/31/17. Z oznámenia KS v Bratislave vyplynulo, že vo veci nebolo doposiaľ vydané meritórne rozhodnutie. 31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zdôvodnil, že žiadateľ nespĺňa podmienku § 6 ods. 1 pís. b) zákona č. 327/2006 Z.z., keďže vo veci v ktorej žiadal právnu pomoc ide o zrejmé bezúspešnosť sporu už pri zbežnom posúdení danej právnej veci a posúdil, že žalobca nezákonnosť rozhodnutí opiera len o svoje tvrdenia a vlastný výklad ustanovení zákona č. 221/2006 Z.z.. 32. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a to v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď v O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravoval, čo je potrebné po týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z.z. príkladom uvádza, na čo je potrebné prihliadnuť pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. 33. Súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnuté, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák.č. 327/2005 Z.z.. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák.č. 327/2005 Z.z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. 34. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu" v zmysle § 8 zák.č. 327/2005 Z.z., je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzeným pojmom „najmä" a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. 35. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc) správneho orgánu. S poukazom na ust. § 27 ods. 3 Správneho súdneho poriadku správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ust. § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Správne uváženie je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých správny orgán „môže" alebo „nemôže", a v podobne vyjadrených situáciách (najmä) je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnuté východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko. 36. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanovi v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblasti, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom každému a vo všetkom). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. 37. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u navrhovateľa o zneužitie práva alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávať dokazovanie, nie je pochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, keď žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. pre jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. 38. Ustanovenie § 8 zák.č. 327/2007 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadnuť. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je možné, len ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím v podstate zákonodarca zveril centru právnej pomoci návrhy eliminovať v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí z dôvodov nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku. 39. Podľa názoru správneho súdu nie je úlohou správneho orgánu vo veciach podľa § 3 zák.č. 327/2005 Z.z. prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky. Žalovaný podľa názoru súdu predmetnú vec posudzoval práve do takej miery, že už prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné jednoznačne prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v danom prípade je nepochybné, že u žalobcu sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany žalovaného podľa § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z. je len posúdením splnenia jednej zo základných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ak ide o osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu (v predmetnom prípade správneho súdu), ktorý vo veci koná. 40. V danom prípade je potrebné poukázať na ust. § 60d ods. 2 zák.č. 221/2006 Z.z., podľa ktorého ak § 40a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 60a ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako 2 roky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v tomto smere už posudzuje, že skutočnosťou rozhodnou pre začatie konania bol deň doručenia právoplatného rozhodnutia okresného súdu č.k. 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012, ktorý bol právoplatný dňa 23.01.2013, o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby za dobu od 07.12.2009 do 28.08.2012, t.j. deň 03.02.2016. Pričom podľa názoru súdu, uvedené skutočnosti môžu byť práve posúdené až v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu - Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 06.04.2016, ktorou žalobou sa práve žalobca domáha prieskumu uvedeného rozhodnutia pred Krajským súdom v Bratislave. Krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 8Sžo/59/2012 zo dňa 23.10.2013, kde žalovaný posudzoval v danej veci otázku zrejmej bezúspešnosti sporu aj z hľadiska posúdenia schopnosti žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. NS SR konštatoval, že pri posudzovaní schopnosti žiadateľa tieto dôkazy označiť, avšak bez ich následného vyhodnotenia v tom smere, či by žalobca uniesol dôkazné bremeno v konkrétnom konaní, nakoľko právne posúdenie veci - kvôli ktorej sa domáha práva na poskytnutie právnej pomoci - patrí výlučne do právomoci súdu. S poukazom na uvedené podľa názoru správneho súdu, až tento súd je oprávnený vysloviť sa k tejto otázke a k tomuto právnemu posúdeniu veci v rámci tohto konania, pre ktoré žiadal žalobca poskytnúť právnu pomoc. Naviac v konaní o prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo strany žalobcu, toho času vedeného pred KS V Bratislave ide o povinné právne zastúpenie s poukazom na ust. § 49 ods. 1 SSP. Vzhľadom k tomu, keďže žalobca v tomto konaní jednoznačne namieta nesprávne posúdenie veci s poukazom na námietku premlčania podľa § 56 zákona č. 221/2006 Z.z. spolu s upresnením žaloby čo do nemožnosti začatia konania s poukazom na § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z., jedná sa výhradne o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorú je oprávnený výhradne posúdiť len súd v konkrétnej veci - podanej žaloby žalobcu. 41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 3 SSP, podľa ktorého správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že žalobcovi bolo zo strany správneho súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, s poukazom na § 166 ods. 1 SSP, žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody, nemá žiadny príjem, z tohto dôvodu bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. 42. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.