Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200871 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200871.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: GBM systém, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Jána Bosca 120, Žilina, IČO: 43 793 495, právne zast. JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou, so sídlom V. N. XX, R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103601797/2016 zo dňa 26.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina ako prvostupňový správna orgán rozhodnutím č.: 102847434/2016 zo dňa 31.03.2016 vyrubil daňovému subjektu GBM systém, s.r.o. rozdiel dane v sume 25.354,86 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012, daň v podanom daňovom priznaní 725,59 €, daň zistená správcom dane 26.080,45 €, rozdiel dane je 25.354,86 €. V odôvodnení uviedol, že na základe dodávateľských faktúr zo dňa 02.05.2012 a 16.04.2012 daňový subjekt zaúčtoval do nákladov výdavky za stavebné práce na akcii Hydary IV.Q. v sume 35.900,- € bez DPH a výdavky za technickú pomoc v sume 8.000,- € bez DPH. Dodávateľom služieb je daňový subjekt Ing. Milan Obrk OMING Žilina. Správca dane dospel k záveru, že výdavok vo výške 43.900,- € nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona o dani z príjmov, pretože fakturované práce boli vykonané konateľom spoločnosti Ing. Milanom Obrkom. Tento v spoločnosti GBM systém, s.r.o. poberal v roku 2012 aj mzdu a táto je daňovým výdavkom spoločnosti GBM systém, s.r.o., preto nemali byť tieto práce opätovne zahrnuté do daňových výdavkov na základe faktúry vystavenej dodávateľom Ing. Milanom Obrkom OMING. Na základe dodávateľských faktúr č. 2012-188 a č. 2012-078 daňový subjekt zaúčtoval do nákladov výdavky za stavebné práce na akcii Hydary IV.Q. v sume 35.900,- € bez DPH a výdavky za technickú pomoc v sume 8.000,- € bez DPH. Dodávateľom prác a služieb deklarovaných na vyššie uvedených faktúrach je daňový subjekt Ing. Milan Obrk OMING. Súčasne zo zmluvy o dielo č. 080929-001/ED 513 F. O. zo dňa 29.09.2008 zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa Ing. Milan Obrk OMING zhotoviť uvedené dielo a toto po jeho dokončení odovzdať objednávateľovi GBM systém, s.r.o., ktorý sa zaviazal ukončené dielo od zhotoviteľa prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu. Zmluvu o dielo s F. O., rod. P. uzavrela spoločnosť GBM systém, s.r.o., a preto o výbere a zmene dodávateľov rozhodovala spoločnosť GBM systém s.r.o. zastúpená konateľom Ing. Milanom Obrkom. Ing. Milan Obrk OMING nebol generálnym dodávateľom diela. Spoločnosť GBM systém, s.r.o. aj sama v roku 2012 dodávala práce na prístavbe a rekonštrukcii rodinného domu. V rovnakom rozsahu je zadefinované zabezpečenie dodávok a prác aj v zmluve o dielo č. 0802-001/ED 513 F. O. zo dňa 29.09.2008, kde však zhotoviteľom bol GBM systém, s.r.o. a objednávateľ bola F. O. HYDARY. Predmetom faktúry zo dňa 16.04.2012 je „technická pomoc“ v sume 8.000,- € bez uvedenia, v čom predmetná služba spočívala. Z faktúry tiež nevyplýva, že technická pomoc súvisela so zmluvou o dielo. Kontrolovaná spoločnosť odberateľovi fakturovala stavebné práce na akcii Hydary štvrtý štvrťrok v sume 43.141,72 € s DPH. Tieto stavebné práce jej boli dodané Ing. Milanom Obrkom OMING v celkovej sume 43.080,- € s DPH. V roku 2012 bol jediným spoločníkom a konateľom daňového subjektu Ing. Milan Obrk. Ten istý Milan Obrk bol v roku 2012 samostatne zárobkovou činnou osobou, pričom predmet činnosti fyzickej osoby Ing. Milana Obrka OMING spočíval v automatizovanom spracovaní dát, inžinierske činnosti, obchodné činnosti v rozsahu voľných živností, prípravných prácach pre stavbu, v demolácii a zemných prácach, sprostredkovateľské činnosti, zváračských prácach, montáži a opravách meracej a regulačnej techniky, v montáži sadrokartónových priečok a podhľadov, pričom táto činnosť sa prekrýva s predmetom činnosti právnickej osoby GBM systém, s.r.o., kde Ing. Milan Obrk vykonával funkciu konateľa. Daňový subjekt Ing. Milan Obrk OMING v roku 2012 nezamestnával žiadnych zamestnancov. Uvedený výdavok teda nie je daňovým výdavkom v zmysle § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, čím správca dane zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona o sumu 43.900,- €. 2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti neuznania výdavku vo výške 43.900,- € podal odvolanie daňový subjekt. Na základe takto podaného odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie rozhodnutím č.k. 103601797/2016 zo dňa 26.07.2016 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole vychádzal zo skutočností, že fakturované práce Ing. Milanom Obrkom OMING mohol vykonať Ing. Milan Obrk ako konateľ a spoločník spoločnosti GBM systém, s.r.o., pretože tieto práce vykonal on sám (z evidencie vedenej u správcu dane správca dane zistil, že daňový subjekt Ing. Milan Obrk OMING v roku 2012 nezamestnával žiadnych zamestnancov). Odvolací orgán mal za to, že pre posúdenie či ide o výkon závislej činnosti, nie je rozhodujúce, či dotknutá osoba vykonáva pre spoločnosť práce zadefinované v pracovnej zmluve, ale rozhodujúcou skutočnosťou je, či vykonávaná činnosť spĺňa znaky závislej činnosti kodifikované v § 5 zákona o dani z príjmov. Správca dane mal za preukázané prekrývanie predmetu podnikania samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej SZČO) Ing. Milana Obrka OMING s predmetom činnosti právnickej osoby GBM systém, s.r.o., v ktorej vykonával Ing. Milan Obrk funkciu konateľa. Tým, že Ing. Milan Obrk - jediný konateľ spoločnosti GBM systém, s.r.o. - v roku 2012 vykonal predmetné práce skutočne sám, nebol dôvod tieto práce fakturovať SZČO Ing. Milanom Obrkom OMING odvolávajúcemu, t.j. GBM systém, s.r.o.. Ing. Milan Obrk OMING v roku 2012 nezamestnával žiadnych zamestnancov, čo správca dane zistil zo svojej evidencie. Predložené zmluvy vo vyrubovacom konaní, ktoré boli uzavreté v roku 2008, nepreukazujú potrebu fakturovania prác SZČO Milanom Obrkom OMING odvolávajúcemu. Navyše z predložených účtovných dokladov nie je preukázaná žiadna súvislosť fakturovaných prác s predloženými zmluvami. Faktúrou č. 2012-188 boli fakturované stavebné práce na akcii Hydary XV.Q. bez bližšej špecifikácie a faktúrou č. 2012-078 bola fakturovaná technická výpomoc tiež bez bližšej špecifikácie. Z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné na predmetné zmluvy prihliadnuť, pretože nie je skutočne zrejmé, aké práce boli vykonané na základe týchto zmlúv a v ktorom období. Zo šetrenia správcu dane vyplýva, že predmetné fakturované práce vykonal Ing. Milan Obrk, konateľ odvolávajúceho, tieto práce mal odvolávajúci v predmete svojej činnosti, poberal príjmy zo závislej činnosti ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, tieto príjmy zo závislej činnosti boli uznané ako daňové náklady v základe dane z príjmov na rok 2012. S poukazom na § 135a ods. 1 a § 136 Obchodného zákonníka správca dane správne neuznal fakturované práce Ing. Milanom Obrkom OMING za daňové výdavky, pretože tieto reálne svojím účelovým určením neboli potrebné na dosiahnutie zabezpečenie, udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správcu žalobu žalobca. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou, že nie je pravdivé tvrdenie správcu dane, že len na základe dodávateľských faktúr č. 2012-188 a č. 2012-078 si žalobca zaúčtoval do nákladov preukázateľne vynaložené výdavky na stavebné práce na akcii Hydary IV.Q. a tiež výdavky na technickú pomoc v súvislosti s týmto obchodom v sumách uvedených v napadnutom rozhodnutí. Rovnako sa nevysporiadal ani s námietkou, že správca neprihliadol na všetky predložené listiny. Žalovaný sa prostredníctvom napadnutého rozhodnutia nevysporiadal riadne so všetkými vznesenými odvolacími dôvodmi žalobcu. Ďalej žalovaný anuluje platné právne úkony - písomné zmluvy o dielo medzi dvoma rozdielnymi subjektmi práva. Popiera zákonnosť realizácie diela v zmysle týchto zmlúv s tým, že sa týmto dvom subjektom prekrývajú predmety podnikania. Tvrdí, že žalobca nemal čo obstarávať určité práce na diele prostredníctvom fyzickej osoby - živnostníka, hoci tento podnikateľ ako iný samostatný svojprávny subjekt, nositeľ práv disponuje aj podnikateľským oprávnením. K tejto námietke žalobca poukázal na rozsiahlu teóriu, poukazujúc na Ústavu SR, Trestný zákon, Obchodný zákonník, zákon o dani z príjmov (vo všeobecnosti). Uvádzal, že správne orgány mali prihliadnuť na ustanovenia zákona o dani z príjmov o obchodných transakciách medzi tuzemskými závislými osobami, v ktorých je zabezpečený právny konformný a dovolený postup a nastavenie vzájomných obchodný vzťahov v súlade s princípmi nezávislého vzťahu medzi tuzemskými závislými osobami, bez uvedenia konkrétnych ustanovení zákona. Ďalej namietal, že správca dane nespochybnil, že vyfakturované práce na diele neboli vykonané, ale svoje závery staval na ničím nepodložených domnienkach a teóriách o tom, že nemôže ísť o daňový výdavok žalobcu s.r.o., pretože si to mal vykonať žalobca sám, keďže má tento predmet podnikateľskej činnosti zapísaný v obchodnom registri. Toto konštatovanie žalovaného však nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu, že žalobca uhradil SZČO Milanovi Obrkovi OMING titulom zmluvy o dielo aj technickú výpomoc, ktorá v sebe zahŕňala poradenstvo, prípravné práce na projektoch, vzduchotechniky, vypracovanie súvisiacej projektovej dokumentácie a práce projektanta, na činnosti ktoré nebola táto fyzická osoba titulom výkonu funkcie konateľa. Pre žalobcu bolo opodstatnené zabezpečiť vykonanie dohodnutých plnení na dohodnutom diele prostredníctvom tretej osoby, pretože v tom čase žalobca nemal zamestnancov a nemal zazmluvnené ani iné odborne erudované tretie osoby. Má teda ekonomické opodstatnenie to, že Milan Obrk OMING vykonával subdodávateľsky pre žalobcu špecifické, ekonomicky vysoko odborné špecifické činnosti predovšetkým v oblasti priemyselnej vzduchotechniky a tomu predchádzajúceho poradenstva zákazníkovi. Ďalej namietal, že štát prostredníctvom takéhoto nekonformného výkladu právnych noriem nútil v konečnom dôsledku podnikateľov k tomu, že musia robiť to, čo majú zapísané v obchodnom registri ako podnikateľské oprávnenie, hoci prakticky život je o tom, že je len na vôli podnikateľa, ktorý z viacerých predmetov podnikateľskej činnosti skutočne v danom čase a na danom mieste vykoná. Konateľ nie je povinný a ani oprávnený titulom výkonu konateľskej funkcie vykonať dielo - poradenstvo atď., pretože mu tieto činnosti nevyplývajú z výkonu konateľskej funkcie a ani z pracovnej zmluvy na výkon funkcie konateľa. Práve preto, aby mohol vykonávať takéto činnosti, Milan Obrk podniká formou s.r.o. aj formou SZČO. Ide o zúžený výklad Obchodného zákonníka žalovaného, keď tento má za to, že jediný konateľ koná za s.r.o. vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. Takýto názor je zasahovaním do podnikateľských aktivít žalobcu, keď mu fakticky určil, že musí vykonávať tie činnosti, ktoré má zapísané v predmete podnikania sám vo vlastnom mene. Žalovaný nemôže individuálnym správnym aktom, t.j. napadnutým rozhodnutím ustanoviť medze Ústavou garantovaných základných práv a slobôd, teda nemôže tieto práva a slobody obmedziť. Na koniec poukázal na rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/51/2009 zo dňa 20.4.2010. Žiadal v zmysle § 27 SSP posúdiť zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, ktorým je prvostupňové správne rozhodnutie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.03.2017. K námietke neúplnosti vykonania dokazovania a hodnotenia dôkazov uviedol, že je bezpredmetná, pretože správca dane sa oboznámil so všetkými dôkazmi, ktoré boli predložené žalobcom počas výkonu daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania a tieto vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Pracovná zmluva medzi Ing. O. P. a spoločnosťou GBM systém, s.r.o., na základe ktorej má vykonávať pracovnú činnosť, nebola zo strany žalobcu predložená, a preto žalovaný sa s ňou ani nemohol, rovnako ako správca dane, oboznámiť. Je teda zavádzajúca námietka, že sa ňou nijakou nezaoberal. Ing. Milan Obrk bol však konateľom žalobcu od 16.02.2011 a daňová kontrola bola vykonávaná za zdaňovacie obdobie 2012, teda správne orgány preverovali skutočnosti týkajúce sa zdaňovacieho obdobia roku 2012. Zotrval na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že keďže bolo preukázané prekrývanie predmetu podnikania SZČO Ing. Milana Obrka OMING a GBM systém, s.r.o., nebol dôvod, aby práce fakturovala SZČO Ing. Milan Obrk OMING spoločnosti GBM systém, s.r.o.. Ďalej poukázal na to, že obe skúmané faktúry nemali riadnu špecifikáciu predmetu dodania, a teda nebolo ich možné priradiť k zmluvám o dielo predloženým v rámci vyrubovacieho konania. Poukázal na § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý bol takto uzavretým obchodným prípadom porušený. Konateľ spoločnosti a živnostník boli zhodná fyzická osoba. V roku 2012 naviac obidva subjekty mali v predmete svojej činnosti zhodne zapísané činnosti, preto žalovaný dospel k záveru, že predmetné fakturované práce nemôžu byť zahrnuté medzi daňové výdavky. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 10.04.2017. V celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. 6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.12.2017. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 8. Medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, že faktúrami, ktoré boli predložené ako dôkazy na preukázanie uznateľného výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, bol ako dodávateľ uvedený Ing. Milan Obrk OMING a odberateľ žalobca GBM systém, s.r.o., pričom jediným konateľom žalobcu bola fyzická osoba Ing. Milan Obrk, ktorý podniká ako SZČO pod obchodným menom Ing. Milan Obrk OMING. Predmetom dodania mali byť stavebné práce na akcii Hydary IV.Q. a technická výpomoc, bez ďalšej špecifikácie. Tiež bolo zistené, že Ing. Milan Obrk OMING a GBM systém, s.r.o. mali v roku 2012 zhodné predmety podnikania. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2012 na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. j) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 písm. e) citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 3 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 11.08.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 10. Krajský súd v Žiline sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci v danom prípade, keď správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi výdavky na základe dodávateľských faktúr za stavebné práce na akcii Hydary štvrtý štvrťrok a výdavky za technickú pomoc, keď dodávateľom týchto prác a služieb bol Ing. Milan Obrk OMING. Správny súd sa stotožnil s názorom, že pokiaľ mal Ing. Milan Obrk OMING a žalobca rovnaký predmet činnosti a zároveň jediným konateľom žalobcu bol ten istý Ing. Milan Obrk, ktorý ako SZČO vystupuje aj pod obchodným menom Ing. Milan Obrk OMING, nebol žiaden ekonomický dôvod na to, aby práce fakturovaného SZČO Ing. Milanom Obrkom OMING spoločnosti GBM systém, s.r.o. nevykonala samotná táto spoločnosť GBM systém, s.r.o.. Jediným dôvodom tejto fakturácie sa v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku javí práve uplatnenie si týchto súm ako odpočítateľného nákladu na zníženie základu dane z príjmov právnickej osoby, preto v zmysle tohto ustanovenia správne žalovaný aj správca dane na takýto právny úkon, nemajúci ekonomické opodstatnenie, a ktorého výsledkom by bolo v konečnom dôsledku účelové zníženie daňovej povinnosti, neprihliadli. 11. K jednotlivým žalobným námietkam súd uvádza nasledovné. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď sa žalovaný nemal vysporiadať s námietkou uvedenou v odvolaní, že len na základe dodávateľských faktúr si žalobca zaúčtoval do nákladov výdavky, súd uvádza, že skutočne formulovaná odvolacia námietka je neurčitá, pretože nie je zrejmé, v čom spočívalo pochybenie správcu dane. Samotné zaúčtovanie nákladov si žalobca realizoval na podklade faktúr č. 2012-188 z 08.01.2013 a č. 2012-078 zo dňa 02.05.2012 a k ním vystaveným dokladom. Toto tvrdenie správcu dane je pravdivé a odvolacia námietka k tomu tvrdeniu je nezrozumiteľná a neurčitá. Samotné dodatočné vysvetlenie uvedené v žalobe o zmysle tejto odvolacej námietky je už právne irelevantné. Námietka, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, je nedôvodná. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa s nimi žalovaný riadne vysporiadal a to vrátane námietky, že neprihliadol na všetky predložené listiny, pričom práve táto námietka je neurčitá, keďže žalobca neuvádza konkrétne listiny, na ktoré nemalo byť prihliadnuté pri zisťovaní skutkového stavu. Skutkový stav bol dostatočne zistený zo zhromaždených dôkazov, s ktorými bol daňový subjekt oboznámený, a ktoré bolo pojaté do protokolu. Daňovému subjektu nebolo ani upreté právo podať voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom opätovne namietal skutkové a právne závery správcu dane. 12. Ďalšou žalobnou námietkou bolo, že žalovaný fakticky anuloval platné právne úkony písomnej zmluvy o dielo medzi dvoma rozdielnymi subjektmi práva, a to medzi žalobcom a medzi živnostníkom Ing. Milanom Obrkom OMING. Aj táto námietka je nedôvodná. Správca dane neposudzoval platnosť obchodnoprávnych záväzkových vzťahov a tieto nie sú pre uznanie daňových výdavkov ani podstatné. Pre uznanie daňového výdavku (§ 19 zákona č. 595/2003 Z.z.) nepostačuje len zaplatenie faktúry, hoci aj na základe zmluvy o dielo a jej zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu, ale musí ísť o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenia a určenie príjmov vynaložený účelne. Pritom musí existovať aj vecná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Čo sa týka samotného právneho úkonu v danom prípade, teda zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, správca dane je povinný tento právny úkon posudzovať výlučne z hľadiska § 3 ods. 6 Daňového poriadku, teda či mal ekonomické opodstatnenie a či jeho účelom nebolo obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený, alebo ktorého výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Na takýto právny úkon nie je oprávnený správca dane prihliadnuť. Neposudzuje teda samotnú platnosť či neplatnosť tohto úkonu, preto správca dane skúmal, aký dôvod mal žalobca, t.j. daňový subjekt uzavrieť zmluvu o dielo s Ing. Milanom Obrkom a následne, aký dôvod mal daňový subjekt v čase skutočného plnenia z tejto zmluvy (rok 2012) prijať plnenie od Ing. Milana Obrka, keď v tom čase jediným spoločníkom a konateľom daňového subjektu bol práve Ing. Milan Obrk. Tiež posudzoval tento úkon z toho pohľadu, že Ing. Milan Obrk a žalobca mali totožný predmet činnosti. Podľa žaloby (bod 4) dôvodom bola technická pomoc vrátane poradenstva, prípravné práce, vypracovanie projektovej dokumentácie, teda špecifické odborné činnosti a poradenstvo, teda činnosti, ktoré vedel zrealizovať len Ing. Milan Obrk.. To však len upevňuje právny názor správcu dane a žalovaného, lebo z tohto je zrejmé, že všetky činnosti vedel vykonať (a osobne vykonal) Ing. Obrk, ktorý bol zároveň konateľom žalobcu, a ktorý za konateľstvo dostával odmenu. Preto podľa názoru správneho súdu nebol žiaden logický dôvod, aby konateľ žalobcu objednával tieto práce a služby u neho samého ako u fyzickej osoby. Okrem toho je v rozpore so zásadami elementárnej logiky, aby fyzická osoba podnikateľ fakturovala firme, v ktorej je sama jediným konateľom, poradenstvo, čo znamená, že táto fyzická osoba radila sama sebe (ako fyzická osoba podnikateľ radila sebe ako konateľovi a spoločníkovi s.r.o.), čo nemôže byť účelom vynaloženia nákladov. Súd zdôrazňuje, že táto fyzická osoba podnikateľ žiadnemu inému personálnemu substrátu vo firme žalobcu radiť nemohla, pretože žalobca nemal žiadnych zamestnancov a bol jediným konateľom. Obhajovanie sa teda vysoko odbornými činnosťami, ktoré by zvládla jedine fyzická osoba podnikateľ Ing. Milan Obrk, je teda čisto účelové, keď tá istá fyzická osoba, s tými istými znalosťami a odbornými vedomosťami bola samotným konateľom objednávateľa, pričom tieto isté vysokošpecializované odborné vedomosti mohla táto osoba úplne rovnakým spôsobom využiť aj ako konateľ žalobcu. Okrem toho takýto postup je v priamom rozpore s § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého konateľ nesmie vo vlastnom mene uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. V danom prípade konateľ Ing. Milan Obrk vo vlastnom mene ako fyzická osoba podnikateľ uzavrel obchod priamo so spoločnosťou, v ktorej vykonával funkciu konateľa. Treba teda jednoznačne konštatovať, že neexistovala žiadna odôvodnená potreba plnenia z takýchto zmlúv a jediným cieľom takejto zmluvy sa javí účelové zníženie daňovej povinnosti v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku, preto na takýto záväzkový vzťah a plnenie z neho daňové orgány správne neprihliadli. Nebola teda preukázaná vecná súvislosť (účelnosť) vynaložených nákladov vo forme vyplatených súm za skúmané faktúry, a preto ich nie je možné zahrnúť medzi daňové náklady podľa § 2 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z.z. (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.5Sžf/51/2009 zo dňa 20. apríla 2010). 13. Pokiaľ v žalobe žalobca uvádzal, že daňové orgány mali prihliadnuť na ustanovenia zákona o dani z príjmov o obchodných transakciách medzi tuzemskými závislými osobami, ktoré ustanovenia boli do zákona doplnené za účelom určenia hraníc a limitov takýchto obchodov medzi závislými osobami, tak táto námietka je všeobecná a neurčitá, pretože neobsahuje konkrétne zdôvodnenie nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. Žalobca v nej neuvádza konkrétne ustanovenia zákona, na ktoré sa odvoláva a namieta porušenie ustanovení, ktoré bližšie nešpecifikuje. Preto takúto námietku nie je možné vyhodnotiť. 14. Ďalšou námietkou bolo, že žalovaný sa nesprávne stotožnil so závermi správcu dane, pretože správca dane nespochybnil, že vyfakturované práce na diele neboli vykonané. K tejto námietke súd uvádza, že pre uplatnenie daňových výdavkov, resp. nákladov je potrebné, aby boli kumulatívne splnené tri podmienky, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov aj ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade nebola splnená podmienka vecnosti, ako bolo uvedené vyššie, t.j. nebola preukázaná vecná súvislosť (účelnosť) vynaložených nákladov vo forme vyplatených súm za faktúry. V danom prípade však nebola splnená ani podmienka preukázateľnosti, pretože dôkazy, ktoré mali tieto výdavky preukázať, a to skúmané faktúry, sú tak všeobecné v predmete dodania, že nie je možné určiť, či výdavky vo forme vyplatených súm za tieto faktúry súviseli s konkrétnou činnosťou podľa zmluvy o dielo, ktorá mala byť ich právnym základom. Samotné faktúry boli neurčité, nebolo z nich zrejmý rozsah vykonaných prác a služieb, napr. faktúra za „technickú výpomoc“. Pritom faktúry mali slúžiť aj ako dodací list. Toto bolo dôvodom neuznania výdavkov už v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Preto tvrdenie žalobcu, že správca dane nespochybnil, že vyfakturované práce neboli (správne malo byť uvedené boli) vykonané, je tvrdenie účelové, keďže táto skutočnosť sa z predložených dokladov ani nedala zistiť. 15. Rovnako za nedôvodnú súd považuje námietku, že pre žalobcu bolo opodstatnené zabezpečiť vykonanie dohodnutých plnení prostredníctvom tretej osoby, pretože v tom čase nemal zamestnancov a nemal zazmluvnené ani iné odborne erudované tretie osoby. Táto námietka súvisí už s predchádzajúcou časťou odôvodnenia o neexistencii ekonomického opodstatnenia takéhoto právneho úkonu a nepreukázania vecnej súvislosti (účelnosti) vynaložených nákladov. Pokiaľ žalobca v rozhodnom zdaňovacom období nemal zamestnancov ani iné odborne erudované tretie osoby, ale sám disponoval konkrétnymi odbornými vedomosťami (čo je zrejmé z toho, že jediný konateľ žalobcu uzavrel zmluvu sám so sebou ako s fyzickou osobou podnikateľom, ktorá už tieto odborné vedomosti mala), potom skutočne nič nebránilo jedinému konateľovi žalobcu, aby tieto odborné vedomosti, ktoré potreboval na podnikateľskú činnosť svojej firmy, odovzdal tejto firme sám (ako konateľ, ktorý poberá mzdu za výkon konateľskej funkcie) bez potreby uzavretia zmluvy so sebou samým ako samostatne zárobkovo činnou osobou. Pokiaľ by konateľ mal za to, že ide o nadštandardný výkon konateľskej funkcie, nič mu nebránilo za konkrétne obdobie vyplatiť si vyššiu mzdu alebo mimoriadnu odmenu. Vykonanie takejto činnosti bolo možné aj vzhľadom na predmet podnikania žalobcu, ktorý mohol realizovať predmetný obchod priamo. Táto námietka teda vo svojej podstatne potvrdzuje právne závery správcu dane a žalobcu, že konateľ žalobcu Ing. Obrk nemal žiadnu dôvodnú potrebu uzavretia zmluvy o dielo s ním ako živnostníkom. 16. Ďalšou námietkou bolo, že takýmto výkladom právnych noriem žalovaný núti podnikateľov k tomu, že musia robiť to, čo majú zapísané v obchodnom registri ako podnikateľské oprávnenie. Podľa tejto námietky je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, ak podnikateľský subjekt vykonáva činnosť zapísanú v obchodnom registri. Ide o absurdný právny záver, ktorý nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Naopak podnikatelia môžu vykonávať len tú podnikateľskú činnosť, ktorú majú ako predmet podnikania zapísanú v obchodnom alebo živnostenskom registri. Ak majú v obchodnom registri zapísané viacero predmetov podnikania, môže si z nich vybrať, avšak nemôžu vykonávať iné. Ak Ing. Obrk aj žalobca mali v podstate rovnaký predmet podnikania a napriek tomu mal prácu a služby v prospech žalobcu vykonať Ing. Obrk, hoci ich tento aj vykonal v rámci predmetu svojho podnikania, z daňového hľadiska platby za tieto činnosti neboli účelne vynaložené náklady žalobcu, a preto nie sú z daňového hľadiska uznateľné. 17. Ďalšou námietkou bolo, že podľa názoru žalovaného jediný konateľ musí za s.r.o. konať vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám, čo je v konečnom dôsledku zasahovaním do podnikateľských aktivít žalobcu. Aj táto námietka je nedôvodná. Napadnutým rozhodnutím neboli obmedzené práva žalobcu na podnikanie, ani obmedzené jeho právo uzavrieť zmluvu s treťou osobou, v danom prípade so živnostníkom Ing. Obrkom. Za daných skutkových okolností však nebolo možné z daňového hľadiska uznať daňový náklad vo forme vyplatených súd za skúmané faktúry tak, ako bolo uvedené vyššie v odôvodnení. Pokiaľ daňový subjekt chce takýmto spôsobom podnikať, napadnuté rozhodnutia mu v týchto činnostiach nebránia, avšak ak nebude preukázaná dôvodná potreba uzatvárania takýchto zmlúv, nebude tým preukázaná ani vecná súvislosť vynaložených výdavkov z takýchto zmlúv a nebude takéto výdavky možné zahrnúť medzi daňové výdavky. 18. Posledná námietka sa týkala aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/51/2009. Súd má za to, že tento judikát je aplikovateľný aj na daný prípad. Ide o uznanie daňového výdavku za obdobného skutkového stavu, keď služba (podľa vyššie uvedeného judikátu sprostredkovanie) bola (mala byť) dodaná fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý bol zároveň jediným konateľom daňového subjektu, ktorý si odmenu za sprostredkovanie uplatnil ako daňový výdavok a ich predmet podnikania bol totožný. Pritom je irelevantné, čo konkrétne bolo predmetom dodania (v 5Sžf/51/2009 išlo o sprostredkovanie a v danom prípade o stavebné práce a technickú pomoc bez ďalšej špecifikácie). 19. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie žalobných bodov ako nedôvodné súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 20. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), keďže neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.