KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina12. 6. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/73/2016 z 12. 6. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 12. júna 2017, sp. zn. 30S/73/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200875.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/73/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200875
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200875.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
Ing. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/X, N., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Žilina, so sídlom Národná č. 34, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. k. 12220/2016-KaZA zo dňa 21.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím č. k. 12220/2016-KaZA zo dňa 21.10.2016 žalovaný podľa § 10 ods.
5 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie
právnej pomoci. V odôvodnení uviedol, že žiadateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej
centru dňa 05.09.2016 požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych
sociálnych dávok Bratislava o nepriznaní osobitného príspevku. Po konštatovaní, že v danej veci sa
jedná o pôsobnosť centra, keďže ide o konanie pred súdom v správnom súdnictve, ďalej zisťoval
finančnú situáciu žiadateľky. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime 1,4 násobok sumy
životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 277,33 € a 1,6 násobok 316,94
€. Započítateľný príjem žiadateľky presiahol výšku 1,4 násobku životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu, a tiež 1,6 násobok tohto životného minima, a to v mesiaci podania žiadosti september
2016 a v troch predchádzajúcich mesiacoch. V troch mesiacoch z posudzovaného obdobia príjem
žiadateľky nedosahoval 1,4 násobok. Žiadateľka teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je
nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. S prihliadnutím na povahu
sporu centrum vylúčilo, že by sa v danej veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum, jednalo o
zrejmú bezúspešnosť sporu, keďže bola splnená podmienka hodnoty sporu. Zaoberal sa ďalej možnou
aplikáciou § 6b ods. 2 citovaného zákona. Podľa neho centrum môže poskytnúť právnu pomoc aj v
prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, ak je to primerané okolnostiam
žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia však nie je právny nárok a je výlučne na úvahe
centra ako správneho orgánu. Aké okolnosti centrum pri skúmaní žiadosti podľa tohto ustanovenia
posudzuje, stanovuje Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15.06.2015. Z neho vyplýva,
že centrum posudzuje jednak skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných nevyhnutných
výdavkov a zároveň sa zaoberá povahou sporu, či v danom prípade skutkový a právny stav veci
a okolností prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a
spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Žiadateľka v žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci žiadne výdavky neuviedla. Predmetom sporu je preskúmanie rozhodnutia ústredia



práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.08.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 21.06.2016, ktorým nebol žiadateľke priznaný osobitný príspevok
z dôvodov nesplnenia podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Vzhľadom na povahu sporu má centrum za to, že neposkytnutie právnej pomoci v tejto veci nebude mať
za následok vážne následky a nespôsobí vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľky.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body
uviedla: Žalovaný nezohľadnil evidovanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina žalobkyne
od 04.01.2008, ako aj príjmy, ktoré počas tohto obdobia žalobkyňa mala, ako aj zlú finančnú úroveň
a odkázanosť na pomoc v hmotnej núdzi, keď neaplikoval ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z..
Ďalej pri posudzovaní jej žiadosti nedodržal lehotu 30 dní a ohrozil zmeškanie lehoty na podanie
žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-003 Sz zo dňa 17.08.2016. Žalovaný pri posudzovaní
žiadosti neposudzoval predbežné poskytovanie právnej pomoci, o ktoré žalobkyňa žiadala. Týmto
konaním jej hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty podania rozkladu a vyčerpania všetkých riadnych
opravných prostriedkov. Ešte pred doručením rozhodnutia žalobkyňa musela vyhľadať právneho
zástupcu zapísaného v SAK a podať žalobu prostredníctvom advokáta, keďže ide o konanie, v
ktorom je povinné zastupovanie advokátom. Následným čakaním na vydanie napadnutého rozhodnutia
hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-003 Sz zo dňa
17.08.2016 a ohrozené bolo právo na súdnu ochranu zmeškaním lehoty podania rozkladu a vyčerpania
všetkých riadnych opravných prostriedkov.

3. Po oprave žaloby zo dňa 24.01.2017 v jej časti petitu (keď v pôvodnej žalobe okrem zrušenia
napadnutého rozhodnutia žiadala priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou
pri podanej žalobe na preskúmanie rozhodnutia ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. k. UPS/
US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-003 Sz zo dňa 17.08.2016 a povinnosť žalovaného nahradiť
trovy konania právneho zastúpenia žalobcovi u podanej žaloby na Krajskom súde v Žiline vo veci
preskúmania rozhodnutia ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2016/8831-003 Sz zo dňa 17.08.2016) žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.03.2017. Uviedol, že centrum vydalo rozhodnutie
o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v tejto veci dňa 21.10.2016, teda v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote, keď správne konanie bolo prerušené, lebo žiadosť nebola úplná a
žalobkyňu vyzvalo na jej doplnenie. K námietke, že centrum malo tým, že nerozhodlo o predbežnom
nároku na poskytnutie právnej pomoci, spôsobiť nebezpečenstvo zmeškania lehoty na podanie správnej
žaloby, uviedol ust. § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Centrum vydalo rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, preto rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci nevydávalo a vzhľadom
na zo zákona vyplývajúce prerušenie lehoty na podanie žaloby počas rozhodovania centra o nároku na
poskytnutie právnej pomoci nemohlo dôjsť k nijakému porušeniu či ohrozeniu práv žalobkyne. Čo sa
týka samotného výroku napadnutého rozhodnutia, centrum žalobkyni nepriznalo nárok na poskytnutie
právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze. Túto skutočnosť žalobkyňa
v žalobe ani nespochybňuje. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. sa príjem žiadateľa zisťuje v
mesiaci podania žiadosti, pričom centrum prihliada aj na príjem v predchádzajúcich šiestich mesiacoch.
V mesiaci podania žiadosti, ako aj v predchádzajúcich troch mesiacoch, príjem žalobcu preukázateľne
presahoval zákonom stanovenú hranicu materiálnej núdze. Napriek tomu centrum posudzovalo žiadosť
žalobkyne aj v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., avšak vzhľadom na povahu a okolnosti
sporu dospelo k záveru, že nejde o taký prípad, kde by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť
vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobkyne, a preto rozhodlo o nepriznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa replikou zo dňa 13.04.2017. Zotrvala na námietkach
uvedených v žalobe, pričom zduplikovala, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v 30-dňovej
zákonnej lehote a následným čakaním na vydanie tohto rozhodnutia jej hrozilo nebezpečenstvo
zmeškania lehoty na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-003 Sz zo dňa 17.08.2016. Ohrozené



bolo právo na súdnu ochranu žalobkyne zmeškaním lehoty na podanie rozkladu a vyčerpanie všetkých
riadnych opravných prostriedkov. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť.

6. Duplikou zo dňa 12.05.2017 oznámil žalovaný, že vzhľadom na to, že žalobkyňa neuviedla vo svojom
vyjadrení žiadne nové skutočnosti, centrum zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2017 a navrhuje,
aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení
s § 137 ods. 4 SSP, keď účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 13.06.2017.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP,
§ 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 71 ods. 2 SSP ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o
ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného
rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.10.2016 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti,
ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom.
2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a
c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze,
centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v
ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných
šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia
žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku
na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty,
môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom
poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku
na poskytnutie právnej pomoci.



10. Krajský súd v Žiline vyhodnotil námietky žalobkyne uvedené v žalobe ako nedôvodné v plnom
rozsahu. Správny orgán neporušil žiadne procesné práva žalobkyne pred vydaním napadnutého
rozhodnutia a v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky relevantné skutočnosti, keď žalobkyni nepriznal
nárok na poskytnutie právnej pomoci. Základným dôvodom nepriznania tohto nároku bolo, že bolo
nesporne preukázané, že žalobkyňa v posudzovanom období, t. j. za posledných 6 kalendárnych
mesiacov pred podaním žiadosti (§ 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z.) dosiahla príjem, ktorý neumožňuje
priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 a § 6a citovaného zákona, keďže sa jednalo o
príjem, ktorý presahoval 1,6 násobok sumy životného minima ustanoveného podľa zákona č. 601/2003
Z.z.. Celkovo sa posudzoval príjem za mesiac, kedy podala žiadateľka žiadosť, t. j. september 2016 a
6 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov, v ktorých 3 mesiace mala príjem vyšší ako 1,6 násobok
životného minima a v 3 mesiacoch ho mala nižší ako 1,4 násobok životného minima. Keďže príjmy sa
v rozhodnom období posudzujú jednotlivo za každý kalendárny mesiac, v danom prípade vzhľadom na
to, že v mesiacoch jún 2016, júl 2016, august 2016 a september 2016 ich mala vyššie ako1,6 násobok
sumy životného minima, táto podmienka splnená nebola. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v júli
2016 jej okrem iného bola aj vyplatená dávka v hmotnej núdzi vo výške 24,90 €, ako aj tá skutočnosť,
že v 3 mesiacoch z posudzovaného 6 mesačného obdobia príjem žiadateľky túto sumu nepresiahol. Iné
príjmy nie sú pre zisťovanie podmienok na poskytnutie právnej pomoci právne relevantné. Keďže žiadosť
bola podaná v septembri 2008, relevantnými sú teda príjmy za tento mesiac a 6 predchádzajúcich
kalendárnych mesiacov, teda nie príjmy od 04.01.2008, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.

11. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky,
že žalovaný mal aplikovať § 6b ods. 2 citovaného zákona, keď mal zohľadniť jej evidovanie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina od 04.01.2008, príjmy, ktoré počas tohto obdobia žalobkyňa mala
a jej zlú životnú úroveň, súd uvádza, že neposkytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 citovaného
zákona, ktoré by prichádzalo do úvahy (s finančnou účasťou oprávnenej osoby) aj v tom prípade, ak
príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, bolo riadne odôvodnené v napadnutom
rozhodnutí. Správny orgán prihliadol v zmysle Usmernenia Centra právnej pomoci č. 2/2015, vo finančnej
rovine na skutočný (a žiadateľkou preukázaný) príjem žiadateľky a na to, že žiadne pravidelné výdavky
žiadateľka neuviedla. V rovine osobitostí konkrétneho prípadu prihliadol na to, či okolnosti daného
prípadu by nasvedčovali tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo
vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľky. Prihliadol pritom na povahu sporu, v
akom žiadala žalobkyňa poskytnúť právnu pomoc a mal za to, že v tejto veci neposkytnutie právnej
pomoci nebude mať za následok vážne následky. Jednalo sa o preskúmanie rozhodnutia Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, ktorým žiadateľke nebol priznaný osobitný príspevok z dôvodu nesplnenia
podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.

12. Žalobkyňa žiadala aplikovať § 6b ods. 2 cit. zákona len z dôvodov vo finančnej rovine, t.j. že správny
orgán mal prihliadnuť na jej príjmy od 04.01.2008, kedy bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny a kedy mala zlú životnú úroveň. Súd k tomu uvádza, že tieto skutočnosti nie sú relevantné
pre posúdenie skutočných príjmov žiadateľky. Žalovaný musí posúdiť jej príjmy, ktoré dosahuje v
rozhodnom období, teda aktuálne príjmy. Rovnako nemôže akceptovať ako rozhodnú skutočnosť to,
že v predchádzajúcom časovom období bola jej životná úroveň „zlá“, keď bolo preukázané, že v čase
vydania napadnutého rozhodnutia takáto situácia už neexistuje. Táto námietka je plne nedôvodná. Čo
sa týka pravidelných výdavkov, samotná žalobkyňa žiadne pravidelné výdavky v žiadosti neuviedla, ani
ich nepreukázala a toto v žalobe ani nenamietala. Rovnako ani posúdenie žalovaného v rovine osobitostí
konkrétneho prípadu žalobkyňa v žalobe nijakým spôsobom nenamieta, ani neuvádza dôvody, pre ktoré
by jej mala byť právna pomoc s finančnou účasťou poskytnutá okrem dôvodov vyššie uvedených.

13. Ďalšia námietka sa týkala tvrdeného nedodržania lehoty 30 dní na vydanie rozhodnutia. Vo
všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky
samotná skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí procesnej lehoty na jeho vydanie, nemá
vplyv na zákonnosť takto vydaného rozhodnutia. V danom prípade § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005
Z.z. stanovuje zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia, a to 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa
náležitosti podľa odseku 1. Pokiaľ žiadosť nespĺňa náležitosti podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona,
potom je potrebné postupovať podľa Správneho poriadku, prerušiť konanie a vyzvať žiadateľa o
doplnenie žiadosti. Tak sa to stalo aj v danom prípade, keď rozhodnutím žalovaného č. k. 12220/2016-
KaZA zo dňa 08.09.2016 správne konanie podľa § 29 Správneho poriadku prerušil a vyzval žiadateľku,
aby v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia doplnila údaje k žiadosti, a to predložila potvrdenie



zamestnávateľa o výške jej čistého príjmu za mesiac august 2016 vyplatený v septembri 2016. Tento
postup je legitímny a vyplývajúci priamo zo zákona. Na uvedenom nič nemení tvrdenie žalobkyne,
že dôkaz o jej príjme za august 2016 nemohla doložiť hneď ku svojej žiadosti, pretože ho nemala k
dispozícii, keďže jej bol vyplatený až po dni, kedy žiadosť žalovanému doručila. Táto argumentácia, aj
keď vychádza z pravdivých skutočností, je bezpredmetná, pretože v zmysle § 7 ods. 4 má žalovaný
povinnosť preskúmať príjem žiadateľa za kalendárny mesiac, v ktorom bola žiadosť podaná, a keďže v
danom prípade bola žiadosť podaná v septembri 2016, povinnosť preskúmať príjem aj za tento mesiac
vyplývala priamo zo zákona. Pokiaľ žalobkyňa nebola schopná, hoci z objektívnych dôvodov, predložiť
tento dôkaz priamo k žiadosti, potom bola správne vyzvaná, aby ho predložila na výzvu žalovaného, ktorý
na základe toho konanie prerušil. Žalobkyňa dňa 22.09.2016 osobne žalovanému predložila potvrdenie
o mzde za mesiac august 2016, lehota na ďalší deň začala plynúť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané
21.10.2016, teda bolo vydané 1 deň po uplynutí zákonnej lehoty, čo je vada konania, ktorá nemôže mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

14. Aj ďalšia námietka týkajúca sa ohrozenia zmeškania lehoty na podanie žaloby na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2016/8831-003 Sz zo dňa 17.08.2016 je nedôvodná. Žalovaný správne poukázal na ust. § 71 ods.
2 SSP, podľa ktorého ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie
advokáta podľa osobitného predpisu, od podania tejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej
neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. V danom prípade z toho vyplýva toľko,
že ak dňa 05.09.2016 podala žalobkyňa žiadosť na poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie v
konaní pred správnym súdom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny a o tejto žiadosti bolo právoplatne rozhodnuté dňa 27.10.2016, počas tohto obdobia lehota na
podanie takejto žaloby na správny súd neplynula. Je teda nedôvodná námietka žalobkyne, že pomalým
rozhodovaním o svojej žiadosti centrum ohrozilo jej právo na podanie takejto správnej žaloby a že hrozilo
nebezpečenstvo zmeškania lehoty na jej podanie a že si z tohto dôvodu musela zabezpečiť advokáta
zapísaného v SAK. Dĺžka správneho konania, v ktorom Centrum právnej pomoci rozhoduje o priznaní
právnej pomoci, teda nemá žiaden vplyv na prípadné zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby, ako
sa mylne domnieva žalobkyňa.

15. Ďalšia námietka tkvela v tom, že žalovaný nerozhodol o predbežnom poskytnutí právnej pomoci
pre žalobkyňu a súvisí s predchádzajúcou námietkou. Dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci
žalobkyňa uviedla ten, že lehota na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia úradu práce je 2
mesiace a končí 31.10.2016. V zmysle §11 ods. 1 cit. zákona dôvodom na rozhodovanie o takejto
žiadosti je, ak u žiadateľa hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Vzhľadom na právnu úpravu v § 71
ods. 2 SSP však dôvod uvedený žalobkyňou nie je zákonným dôvodom na to, aby žalovaný predbežne
poskytol právnu pomoc. Priamo Správny súdny poriadok upravuje spočívanie lehoty na podanie žaloby,
ktorá neplynie fyzickej alebo právnickej osobe počas obdobia od podania žiadosti Centru právnej pomoci
o ustanovenie advokáta podľa zákona č. 327/2005 Z.z. do právoplatného rozhodnutia o nej, takže u
žiadateľa, ktorý žiada právnu pomoc v konaní podľa SSP, nebezpečenstvo z omeškania pri podaní
správnej žaloby nemôže hroziť. Keďže iné dôvody na predbežné poskytnutie právnej pomoci neuviedla,
nebol dôvod na osobitné rozhodovanie o tejto žiadosti pred vydaním konečného rozhodnutia.

16. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdila, že týmto konaním jej hrozilo nebezpečenstvo zmeškania lehoty na
podanie rozkladu a vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov. Táto žalobná námietka však
nevyplýva z obsahu pripojeného správneho spisu. Žalobkyňa totiž žiadala o právnu pomoc v konaní,
ktorým chcela preskúmať rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.08.2016, ktoré
k žalobe vo fotokópii aj pripojila, z ktorého vyplýva, že toto rozhodnutie je v zmysle Správneho poriadku
konečné a nemôže sa proti nemu odvolať a je len preskúmateľné súdom. Z uvedeného vyplýva, že v
danom prípade nie je dôvod na podávanie rozkladu či ďalších riadnych opravných prostriedkov podľa
Správneho poriadku. V danom prípade je možné len podanie správnej žaloby, čo nakoniec žalobkyňa v
žalobe taktiež namietala, keď namietala, že jej hrozilo aj nebezpečenstvo zmeškania lehoty na podanie
žaloby na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Táto námietka je teda v plnom rozsahu nelogická
a zmätočná.

17. Správny súd nezistil existenciu žiadnych žalobkyňou namietaných vád, pre ktoré by malo byť
napadnuté rozhodnutie nezákonné. Preto žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.



18. O náhrade trov žalobkyne bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že jej nebola
priznaná náhrada trov, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani
žalovanému (§ 168 SSP), pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky - výnimočnosť
situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.