Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200901 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200901.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, právne zast. BENČÍK & PARTNERS, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., so sídlom Františkánske námestie č. 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 104034434/2016 zo dňa 04.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 1116833/2016 zo dňa 16.06.2016 vyrubil daňovému subjektu N. J. rozdiel dane v sume 7 259,34 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008. Vyrubená daň podaným daňovým priznaním bola 144,43 € a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 7 403,77 €, rozdiel dane bol 7 259,34 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt uviedol v podanom daňovom priznaní príjem z podnikania v celkovej výške 11 163 526,-Sk. Daňovej kontrole však predložil doklady, na základe ktorých v peňažnom denníku vyčíslil príjmy z podnikania vo výške 8 930 263,-Sk. K vyčíslenému rozdielu sa vyjadril, že ekonómka, ktorá mu chystala podklady ku kontrole, zistila, že v podkladoch sa nachádzajú nezrovnalosti a podané daňové priznanie bolo nesprávne. Na základe toho podal dodatočné daňové priznanie. Toto daňové priznanie bolo podané v deň začatia daňovej kontroly, a preto správca dane podľa § 16 Daňového poriadku toto daňové priznanie neakceptoval. Správca dane zistil, že faktúry vystavené pre spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o, Žilina nie sú totožné s faktúrami, ktoré správca dane preveril u daňového subjektu 10.01.2014. Jedná sa o rozdielne sumy a rozdielny text na faktúrach a iného odberateľa k faktúre č. 049. Konateľka spoločnosti KIMA SLOVAKIA, s. r. o. Andrea Tašková sa vyjadrila, že ku konkrétnym číslam na faktúrach sa nevie vyjadriť, ale všetky zákazky vykonané daňovým subjektom boli vykonané a z tohto dôvodu bol oprávnený si tieto práce vyfakturovať. Platby v rokoch 2008 a 2009 sa uhrádzali väčšinou v hotovosti, doklady o úhradách momentálne nevie predložiť. Z tohto dôvodu správca dane, keďže sa jednalo o príjmy daňového subjektu, tieto ponechal vo výške priznaných príjmov v podanom daňovom priznaní. Čo sa týka výdavkov, tieto kontrolou znížil o sumu 2 233 263,-Sk, nakoľko daňovým subjektom nebolo dostatočne preukázané ich vynaloženie. Vyčíslený rozdiel predstavoval rozdiel medzi výdavkami vyčíslenými v podanom daňovom priznaní a výškou výdavkov predložených a zaúčtovaných ku kontrole. Následne bolo vydané v poradí prvé prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré však bolo odvolacím orgánom zrušené. Následne vo vyrubovacom konaní boli opätovne skúmané príjmy daňového subjektu, a to z trestného spisu Okresného spisu Žilina sp. zn. 1T/168/2012. Z dokladov v tomto spise vyplynulo, že celkové príjmy v roku 2008, ktoré boli daňovému subjektu uhradené spoločnosťou KIMA SLOVAKIA, s. r. o. predstavovali čiastku 4 025 854,23.-Sk bez DPH. Pritom zaúčtovaná výška príjmov bola v sume 2 973 320,83,-Sk. Daňovým subjektom vyčíslené príjmy vo výške 8 930 263,-Sk sa v pokračujúcom vyrubovacom konaní zvýšili o rozdiely medzi úhradami odoslaných faktúr č. 040/2008, 42/2008 a 62/2007, ktoré boli uhradené spoločnosťou KIMA SLOVAKIA, s. r. o. a sumou vyúčtovanou N. J. v jeho účtovníctve. Na základe týchto skutočností sa príjmy z podnikania vyčíslili v celkovej výške 9 982 796,40 €, výdavky zostávajú vo výške vyčíslenej a zaúčtovanej N. J. v peňažnom denníku, t. j. 8 808 865,-Sk. Nakoľko sa zvýšil základ dane o sumu 1 173 931,40,-Sk, daňový subjekt nesplnil podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 98,496,-Sk. Daň zistená vo vyrubovacom konaní teda bola 223 046,-Sk, priznaná daňová povinnosť v daňovom priznaní bola 4 351,-Sk, čo predstavuje rozdiel 218 695,-Sk, čo v eurách predstavuje sumu 7 259,34 €, čo je vyčíslený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2008. Správca nemohol akceptovať dodatočné daňové priznania, pretože tieto boli podané až v čase začatia daňovej kontroly. Prvostupňové rozhodnutie vzniklo úpravou priznaných príjmov a uplatnených výdavkov uvedených v podanom daňovom priznaní. Odvolávajúci sa deklaroval v ku kontrole predloženom účtovníctve príjmy vo výške 8 930 563,-Sk, ktoré boli s ohľadom na zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 18/2011, ktorý sa nachádzal v trestnom spise Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/168/2012 upravené na 9 982 796,40,-Sk. To predstavuje zníženie odvolávajúcim sa priznaných príjmov v daňovom priznaní. Výdavky uplatnené odvolávajúcim sa v daňovom priznaní vo výške 11 042 128,-Sk správca dane znížil o sumu 2 233 263,-Sk z dôvodu, že odvolávajúci sa nepreukázal ich vynaloženie na daňové účely, čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov a ako daňový výdavok uznal výdavok vo výške 8 808 865,-Sk. Tento výdavok deklaroval odvolávajúci sa ku daňovej kontrole predloženými účtovnými dokladmi. Na základe týchto údajov potom správca dane stanovil základ dane z príjmov z podnikania v sume 1 173 931,40,-Sk. 2. Žalovaný na základe podaného odvolania napadnutým rozhodnutím číslo: 104034434/2016 zo dňa 04.10.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že prvostupňový správny orgán vo veci správne rozhodol. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane požadoval od odvolávajúceho sa vysvetlenie k sporným faktúram vystaveným pre spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o., ktoré mali vplyv na prijatý záver správcu dane vo veci vykázaných príjmov odvolávajúcim sa. Rozdiely vyplývajúce z faktúr č. 025, 040, 042 a 049, ktoré mal odvolávajúci sa vystaviť a za ktoré mal prevziať úhrady oproti faktúram priloženým ku kontrole pod tým istým číslom avšak s inými sumami (okrem faktúry 025) a pri faktúre č. 049 aj čo sa týka odberateľa, odvolávajúci sa nevysvetlil a nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali skutočnosť, že faktúry predložené ku kontrole sú originály, a tie, ku ktorým sa vyjadril dňa 10.01.2014, nezodpovedajú skutočnosti. Taktiež odvolávajúci sa nevysvetlil rozdiely medzi výškou úhrad zaúčtovaných spoločnosťou KIMA SLOVAKIA, s. r. o. pre odvolávajúceho sa, ktoré zistil správca dane na základe znaleckého posudku č. 18/2011, a ktoré sa zhodovali s výškou úhrad vyplývajúcich z faktúr a príjmových pokladničných dokladov a výškou úhrad, ktoré mal zaúčtované odvolávajúci sa od tejto spoločnosti v účtovníctve. Poukázal na to, že hoci správca dane príjmy vykázané v účtovníctve daňového subjektu vo výške 8 930 263,-Sk zvýšil na 9 982 796,40,-Sk (o rozdiely týkajúce sa nepriznaných faktúr z roku 2008 č. 040 a 042 a z roku 2007 č. 062/2007, ktorá však bola uhradená až v roku 2008), poukázal na to, že odvolávajúci sa priznal príjmy až vo výške 11 163 526,-Sk v daňovom priznaní, a tieto mu boli znížené, tak ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia. Samotné výdavky vo výške, ako boli uvedené v daňovom priznaní, nemohli byť akceptované a museli byť znížené, nakoľko odvolávajúcim sa nebolo preukázané ich vynaloženie v predmetnej výške, keď neuznaný rozdiel nebol podložený účtovnými dokladmi daňového subjektu. K námietke, že správca dane použil dôkazy, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly, a ktoré získal z trestného konania (znalecký posudok), odvolací orgán uviedol, že je pre posúdenie zákonnosti právne irelevantná, keď ako dôkaz môže správca dane použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňový poriadok v § 24 ods. 4 uvádza, čo môže byť použité ako dôkaz, medzi iným i znalecké posudky alebo verejné listiny, atď.. Znalecký posudok je verejnou listinou a skutočnosti v ňom uvedené boli spôsobilé objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne vyčíslenie daňovej povinnosti odvolávajúceho sa, nakoľko podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku boli i dodávateľské faktúry z roku 2008, hlavná kniha analytickej evidencie od 01.01.2008 do 31.12.2008, z ktorej je zrejmé, že spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o. má zaúčtované v nákladoch faktúry od odvolávajúceho sa, ktoré boli zohľadnené i pri výpočte daňovej povinnosti spoločnosti KIMA SLOVAKIA, s. r. o. za tento rok. 3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Namietal, že správca dane použil v daňovom konaní ako dôkaz znalecký posudok č. 18/2011. Tento bol vyprodukovaný v trestnom konaní a neskôr použitý pod sp. zn. 1T/168/2012 pred OS Žilina. Jedná sa o dôkaz vykonaný v trestnom súdnom konaní a nie v daňovom konaní. Žalobca nebol účastníkom pôvodného trestného konania, a preto nemal žiadnu šancu sa k súdnoznaleckému posudku kvalifikovane vyjadriť. Ak chcel daňový úrad vykonať znalecký posudok ako dôkaz, mal prizvať do daňového konania súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 1S/126/2006 z 19.12.2006. Ďalej namietal nezákonnosť použitých dôkazov, pretože správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, ale len prevzal znalecký posudok z trestného konania, a tento použil ako jediný dôkaz, na základe ktorého vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. Tým správca dane odmietol žalobcovi daňovú spravodlivosť. Rozhodnutie považuje aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav v daňovej veci. Ďalej namietal záver žalovaného, že žalobca nepreukázal realizáciu stavebných prác vo výške deklarovanej vo vystavených faktúrach pre spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o., ktorých úhradu zaúčtoval vo svojom účtovníctve. Odberateľ žalobcu pritom potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, žalobca spolupracoval so správcom dane a predložil všetky požadované doklady a vysvetlenia. Poukázal na rozsudok NS SR č. k. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015. Medzi žalobcom a jeho odberateľom bol preukázaný hospodársky cieľ a ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. Žiadal napadnuté rozhodnutie, aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.03.2017. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane. Poukázal na to, že v daňovej kontrole boli predložené faktúry, ktoré nie sú totožné s faktúrami predloženými OR PZ okrem faktúry č. 025, pričom sa jednalo o rozdielne sumy na faktúrach č. 040, 042 a 049, rozdielny text na faktúrach a iného odberateľa na faktúre 049. Tiež boli iným spôsobom vykázané príjmy a výdavky v podanom daňovom priznaní dňa 23.01.2009 a predloženom účtovníctve. Odberateľ žalobcu (KIMA SLOVAKIA, s. r. o.) ani žalobca žiadnymi relevantnými dôvodmi nepreukázali originalitu vystavených faktúr pre spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o. deklarovaných v predloženom účtovníctve a správca dane z dôvodu zistenia reálnej výšky vykázaných príjmov u žalobcu v nadväznosti na vykázané príjmy od spoločnosti KIMA SLOVAKIA, s. r. o. vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 18/2011, ktorý sa nachádzal v spise OS Žilina sp. zn. 1T/168/2012. Čo sa týka žalobnej námietky ohľadne znaleckého posudku a jeho použitia, považoval ju za nedôvodnú. Mal za to, že sa jedná o dôkazný prostriedok získaný zákonným spôsobom. Nebol dôvod vyhotovovať nový znalecký posudok, nakoľko ho vyhotovil kompetentný súdny znalec na základe dokladov od spoločnosti KIMA SLOVAKIA, s. r. o.. Žalobca bol oboznámený s priebehom a výsledkom dokazovania v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako i so znaleckým posudkom č. 18/2011. Tento sa však nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré z neho vyplývajú. Zároveň mu bolo umožnené vyjadriť sa faktúram a príjmovým pokladničným dokladom, ktoré mal k dispozícii správca dane od OR PZ Žilina, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 10.01.2014. Taktiež mu umožnil zúčastniť sa na vypočutí konateľky spoločnosti KIMA SLOVAKIA, s. r. o. a klásť jej otázky (zápisnica zo 04.11.2014 ako aj 28.11.2014). Taktiež sa nezúčastnil pojednávania s touto konateľkou Andreou Taškovou ani dňa 03.12.2014. Preto správca dane ho oboznámil s jej výpoveďou dňa 05.12.2014. Uviedol, že v danej veci je právne irelevantné preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení, teda konkrétnych stavebných prác, keďže sa nejedná o daň z pridanej hodnoty, ale kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby. Tu boli prioritne posudzované jednotlivé dôkazy, ktoré mali vplyv na posúdenie príjmov a výdavkov daňového subjektu, teda obsah jednotlivých faktúr a porovnanie faktúr, ktoré predložil k daňovej kontrole žalobca, a ktoré boli získané od OR PZ Žilina. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 5. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.12.2017. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2008 na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak, § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona predmetom dane sú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6). Podľa § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti. 25) 25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) citovaného zákona pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. 1) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 21 ods. 1, 1. časť vety citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku v znení účinnom k 26.10.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 8. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom áa ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku), ale i, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť pokladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.). Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.). 9. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k nim - § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. 10. Správny súd sa stotožnil so zistením skutkového stavu v danej veci, keď na základe vykonaného dokazovania správne správca dane upravil príjmy deklarované žalobcom v podanom daňovom priznaní tak, že ich znížil na 9 982 796,40,-Sk, a to práve na základe údajov zo znaleckého posudku č. 18/2011, a to o rozdiely týkajúce sa nepriznaných príjmov z faktúr č. 040, 042 z roku 2008 a faktúru č. 062/2007, ktorá bola uhradená v roku 2008. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že bola v plnom rozsahu dodržaná zásada uvedená v § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keď správca dane dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pokiaľ by totiž túto zásadu plne nerešpektoval, spoľahol by sa na príjmy uvedené samotným žalobcom v jeho daňovom priznaní, ktoré boli až vo výške 11 163 526,- Sk, z ktorých však správca dane ako takých nevychádzal (hoci boli priamo žalobcom deklarované), a tieto príjmy znížil v zmysle prejednacej zásady, teda sám vyhľadal dôkazy v prospech žalobcu, ktoré mu znížili základ dane. Správny súd sa stotožnil aj s tým, že výdavky uplatnené žalobcom v predmetnom daňovom priznaní vo výške 11 042 128,-Sk musel znížiť, pretože žalobca nepreukázal ich vynaloženie v predmetnej výške, a to ním predloženými účtovnými dokladmi. Teda žalobca v daňovom priznaní deklaroval určitú výšku výdavkov, avšak nesplnil si svoju zákonnú povinnosť na to, aby výdavky v tejto výške mohli byť aj správcom dane uznané, keď neposkytol správcovi dane účtovné doklady na preukázanie tejto výšky. V tom prípade správca dane nemal inú možnosť, len výdavky znížiť na úroveň preukázanú účtovnými dokladmi. Tým žalobca porušil § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, podľa ktorého môže byť uznaný len taký daňový výdavok, ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu a § 21 ods. 1 citovaného zákona, ktorý vyslovene podmieňuje za výdavok uznať len taký výdavok, ktorého vynaloženie je dostatočne preukázané. 11. Čo sa týka samotných žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky použitia znaleckého posudku, táto je nedôvodná. V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Teda aj znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, je použiteľný ako listinný dôkaz preukazujúci určité konkrétne odborné skutočnosti. S týmto listinným dôkazom bol žalobca oboznámený v priebehu vyrubovacieho konania, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.06.2016. Žalobca sa však nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré správca dane zistil z tohto znaleckého posudku, ani k samotnému znaleckému posudku a prijatým záverom správcu dane z vykonaného dokazovania a nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia, že faktúry súvisiace s vykonaním stavebných prác pre spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o. predložené ku kontrole sú originály a zodpovedajú skutočnosti a že faktúry predložené správcom dane (poskytnuté správcovi dane OR PZ Žilina) sú nepravdivé. 12. V tejto súvislosti nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že jediným dôkazom pre vyššie uvedený záver správcu dane o vyhodnotení jednotlivých faktúr bol znalecký posudok Ing. Ladislava Januru č. 18/2011 zo dňa 17.10.2011. Naopak, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a znalecký posudok bol len jedným z listinných dôkazov - verejnou listinou v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý možno použiť. Sám žalobca rozporoval svoje vlastné tvrdenia, keď najskôr podal daňové priznanie, ktoré sa nezhodovalo s jeho účtovnou evidenciou a peňažným denníkom. K tomuto daňovému priznaniu správca dane zaobstaral od OR PZ Žilina faktúry, ktoré predložil žalobcovi, ktorý ich 10.01.2014 označil za pravé a ním vystavené. Následne však žalobca podal dodatočné daňové priznania s inými údajmi, predložil iné faktúry s inými údajmi, predmetom fakturácie a odberateľmi, ktoré už zodpovedali účtovnej evidencii (v časti príjmov). Tieto dodatočné daňové priznania však nemohli byť akceptované podľa § 16 ods. 9 Daňového poriadku, keďže daňová kontrola začala 20.03.2014 a dodatočné daňové priznania boli podané 29.04.2014, 30.12.2014 a 14.07.2015, t. j. už počas daňovej kontroly. Príjmy a výdavky vyčíslené daňovým subjektom boli sporné, preto správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluch svedkyne G. W. (konateľka odberateľa KIMA SLOVAKIA, s. r. o.), ktorá sa nevedela vyjadriť, aké konkrétne príjmy mal žalobca od jej firmy za vykonané práce. Čo sa týka príjmov, tu vychádzal správca dane zo znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní OS Žilina sp. zn. 1T/168/2012, kde sa posudzovala daňová povinnosť firmy KIMA SLOVAKIA, s. r. o. a podkladom bola hlavná kniha analytickej evidencie za rok 2008 a dodávateľské faktúry za rok 2008 práve od žalobcu. Znalecký posudok vychádzal z preukázanej skutočnosti, že KIMA SLOVAKIA, s. r. o. zaúčtovala úhrady faktúr podľa tých faktúr, ktoré boli poskytnuté OR PZ Žilina a ktoré sa nezhodovali s účtovnou evidenciou žalobcu ani s daňovým priznaním, čo sa týka jeho časti príjmov. Správca dane objektívne nevzal do úvahy ako zdaniteľný príjem ani príjmy, ktoré vychádzali z faktúr predložených až po oboznámení sa s faktúrami od OR PZ Žilina, ktoré boli obsahovo iné ako skôr predložené faktúry a boli sporné, keďže žalobca ako pravé označil skôr predložené faktúry a príjmy z týchto faktúr odberateľ KIMA SLOVAKIA s.r.o. ako náklady neúčtoval. Správne vychádzal zo znaleckého posudku č. 18/2011 a príjmy zvýšil podľa údajov v ňom uvedených, teda podľa príjmov vyplývajúcich zo skôr predložených faktúr. Výdavky uplatnené v daňovom priznaní správca dane znížil podľa žalobcom predložených účtovných dokladov, keďže rozdiel daňový subjekt ako výdavok nezaúčtoval a vôbec ho nevedel preukázať. To znamená, že reťazec týchto dôkazov preukazuje jednoznačne skutkový stav zistený správcom dane. Nebolo potrebné z tohto dôvodu nariaďovať znalecké dokazovanie na zistenie relevantných údajov v časti príjmov žalobcu, keďže zo znaleckého posudku tieto údaje jednoznačne vyplývali. Žalobca tiež nebol ukrátený na svojich procesných právach použitím znaleckého posudku ako listinného dôkazu, pretože mal možnosť vyjadriť sa k nemu na pojednávaní dňa 07.06.2016, kde bol oboznámený s jeho obsahom a výsledkami. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril tak, že sa vyjadrí po doručení rozhodnutia vydaného správcom dane a nemá žiadne procesné návrhy. Znalecký posudok bol tiež súčasťou spisového materiálu a žalobca sa mal možnosť s ním oboznámiť. 13. Ďalšia námietka sa týkala toho, že žalobca namietal záver žalovaného, že nepreukázal realizáciu stavebných prác vo výške deklarovanej vo vystavených faktúrach pre spoločnosť KIMA SLOVAKIA, s. r. o.. Aj túto námietku súd posúdil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca poukazuje na vetu uvedenú na strane 18 napadnutého rozhodnutia (...odvolávajúci sa nepreukázal realizáciu stavebných prác...), súd považuje takúto námietku za vytrhnutú z kontextu celého odôvodnenia tohto rozhodnutia. Je nesporné, vzhľadom na predmet daňového konania, že ide o daň z príjmov fyzických osôb, preto sa neskúma, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia konkrétnym dodávateľom. Skúma sa oprávnenosť príjmov a výdavkov daňového subjektu. Výška príjmov v danom prípade vyplýva z vykonaného dokazovania daňového subjektu, a to či už z listinných dôkazov zhromaždených správcom dane alebo z výsluchu svedkyne G. W.. Správca dane v porovnaní s daňovým priznaním dokonca príjmy znížil. Daňový subjekt v daňovom priznaní tvrdil totiž určitú výšku príjmov a výdavkov, pričom na toto tvrdenie má dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane vierohodnosť týchto údajov, ako aj ich pravdivosť, úspešne spochybnil, a to už len tým, že sám daňový subjekt predložil dodatočné daňové priznania v iných sumách príjmov, ktoré nekorešpondovali s údajmi v pôvodnom daňovom priznaní. Potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16. decembra 2009). Teda pokiaľ žalobca chcel znížiť preukázané príjmy podľa znaleckého posudku a pokiaľ chcel zvýšiť preukázané výdavky podľa jeho účtovnej evidencie, prešlo naň dôkazné bremeno zo správcu dane. Bolo preto povinnosťou žalobcu ďalšími dôkazmi preukázať znížené príjmy a vynaloženie zvyšných výdavkov. Takýto protidôkaz žalobca však v správnom konaní nepredložil. Samotné predloženie upravených faktúr k dodatočným daňovým priznaniam, ktoré sa nezhodujú s faktúrami predloženými OR PZ Žilina ani s účtovnou evidenciou odberateľa, takýmto dôkazom nie je. V správnom konaní až v odvolaní namietal použitie znaleckého posudku, pritom konkrétne pochybenia znalca v znaleckom posudku vôbec neuviedol. Tvrdil len procesnú nemožnosť použitia znaleckého posudku vzhľadom na nemožnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom v daňovom konaní. Keďže iný dôvod na vypracovanie nového znaleckého posudku neuviedol a ním uvádzaný procesný dôvod neobstojí, takýto návrh na vykonanie dôkazov správne nebol akceptovaný v odvolacom konaní. Iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení v daňovom konaní (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku) žalobca nenavrhol ani nepredložil, preto dôkazné bremeno neuniesol. 14. S touto námietkou súvisí aj poukazovanie žalobcom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013. Súd k tomu uvádza, že tento nie je v danej veci aplikovateľný, pretože vo veci 7Sžf/41/2013 sa vychádzalo z toho, že daňový subjekt predložil dôkaz - faktúru, ktorá nebola správcom dane spochybnená. Vo veci, ktorá je aktuálne posudzovaná správnym súdom, však boli samotné dôkazy o materiálnej existencii plnení, teda jednotlivé faktúry predložené daňovým subjektom, dôvodne spochybnené správcom dane, keď žalobca predložil k daňovej kontrole úplne rozdielne faktúry s inými sumami, inými predmetmi dodania a v jednom prípade i iným odberateľom, ako na faktúrach, ktoré boli zabezpečené správcom dane, a ktoré taktiež vystavil žalobca. Správca dane teda nezameral svoje dokazovanie na preukazovanie potvrdenia uskutočnenia zdaniteľných plnení žalobcom ako dodávateľom týchto plnení konkrétnemu odberateľovi KIMA SLOVAKIA, s. r. o., ale skúmal oprávnenosť príjmov a výdavkov uvedených v daňovom priznaní žalobcu a otázku ich daňovej uznateľnosti, teda vo vzťahu k príjmom dôkazy preukazujúce reálne dosiahnuté príjmy od spoločnosti KIMA SLOVAKIA, s. r. o. a vo vzťahu k výdavkom výdavky podložené účtovnými dokladmi žalobcu. 15. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal v zmysle § 168 SSP a contrario náhradu trov ani žalovanému, keďže neboli splnené zákonné podmienky na jej priznanie - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.