Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200904 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200904.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: ŠPORT PARK, s.r.o., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 44 818 645, právne zast. JUDr. Miroslavom Krnáčom, LL.M, advokátom, so sídlom V. K. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 103898396/2016 zo dňa 12.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Žilina č. 103343952/2016 zo dňa 14.06.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 20.319,67 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Daňový úrad zároveň žalobcovi znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 zo sumy 46.485,73 € na sumu 26.166,06 €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u žalobcu vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2015, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 102934628/2016/2015 zo dňa 13.04.2016. Správca dane začal vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z.. Pri kontrole dokladov za prijaté zdaniteľné obchody - dodanie tovarov a služieb bolo zistené porušenie § 49 ods. 1 v prepojení a § 51 a ostatné ustanovenia zákona o DPH. Poukázal na § 49 ods. 1 zákona o DPH podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015 uplatňoval odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SIRS - Project, a.s., Framborská 12, Žilina - faktúra č. 12015573 zo dňa 31.12.2015 s dátumom dodania tovaru dňa 22.12.2015, ktorá bola vystavená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2015. Predmetom faktúry bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom. Súčasne s touto kontrolou bola vykonávaná aj kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2015, kde bolo zistené, že dodanie predmetných stavebných pozemkov parc.č. 4988/1 a parc.č. 4988/17 sa týka oboch kontrolovaných zdaňovacích období. Nakoľko v mesiaci november 2015 bola uhradená záloha na ich dodanie predávajúcemu, správca dane pri výkone kontroly za zdaňovacie obdobie december 2015 použil doklady a dôkazy získané v súvislosti s daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, kedy správcovi dane na základe výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 01.03.2016 daňový subjekt predložil špecifikované doklady. Z predložených dokladov vyplynulo, že žalobca ako kupujúci uzatvoril v mesiaci november 2015 s daňovým subjektom SIRS - Project, a.s., Žilina ako predávajúcim dve kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to dňa 02.11.2015 na kúpu stavby - športovej haly postavenej na parc.č. 4988/17 s oslobodením od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH a dňa 23.11.2015 na kúpu stavebných pozemkov - parcelu registra C 4988/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 12 337 m2 a parcelu registra C 4988/17, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 9 954 m2, zapísané na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, za cenu s DPH. Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej predmetom bola stavba - športová hala, bola uzatvorená 02.11.2015 a kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom boli pozemky č. 4988/1 a 4988/17, bola uzatvorená dňa 23.11.2015. To znamená, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy na prevod pozemkov - 23.11.2015, už predávajúci vedel, že stavba umiestnená na pozemku č. 4988/17 bola v kúpnej zmluvy - 02.11.2015 dodaná v režime oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, preto v súlade s týmto ustanovením má byť aj pozemok pod touto stavbou posudzovaný v rovnakom režime - s oslobodením od dane. Pritom poukázal, že pri posúdení tohto plnenia, teda posúdenia skutočnosti, že došlo k dodaniu stavby vrátane dodania stavebného pozemku, prihliadal správca dane na všetky okolnosti, za ktorých sa toto dodanie uskutočnilo, účastníkmi obidvoch zmluvných strán sú rovnaké osoby ako predávajúci a kupujúci. Obidve kúpne zmluvy boli uzavreté v rovnakom zdaňovacom období v rozpätí 21 dní, obidve plnenia vyplývajúcich z týchto kúpnych zmlúv (pozemok + stavba) boli zapísané na jednom LV č. XXXX, k reálnemu dodaniu predmetu obidvoch kúpnych zmlúv došlo v jeden deň, t.j. 22.12.2015 v jednom zdaňovacom období, návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetu oboch kúpnych zmlúv pozemok + stavba do katastra nehnuteľností bol podaný v jeden deň, a to dňa 16.12.2015. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že cieľom dodania - predaja nadobudnutia športovej haly bolo jej dodanie spolu s pozemkom, na ktorom stavba stojí. Predmetnou transakciou došlo k naplneniu ustanovenia § 38 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.. Formálne skutočnosti ako napr. uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv nemajú vplyv na skutočný obsah právneho úkonu a z ekonomického hľadiska pre účely DPH pre dodanie stavby spolu s pozemkom sa má v súlade s cieľmi systému DPH uplatniť jeden daňový režim zhodný s daňovým režimom určeným pre dodanie stavby. Pozemok je svojou funkčnou podstatou neoddeliteľnou súčasťou predávanej nehnuteľnosti, preto má mať rovnaké daňové zaobchádzanie ako predávaná nehnuteľnosť, t.j. oslobodené plnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že prevod nehnuteľnosti - stavby športová hala je v súlade s § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodený od dane, potom oslobodený od dane musí byť aj stavebný pozemok, na ktorom stavba stojí. Predaj stavby platiteľom je predmetom dane z pridanej hodnoty podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z § 38 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že ak od prvej kolaudácie prešlo viac ako 5 rokov, dodanie stavby je oslobodené od dane, ale platiteľ sa však môže rozhodnúť aj pre zdanenie. Osobitný režim zákon ustanovuje na dodanie pozemku. Dodanie pozemku je oslobodené od dane, dodanie stavebného pozemku podlieha dani. Ak stavebný pozemok sa dodáva so stavbou, uplatní sa na jeho dodanie rovnaký režim ako stavba. V danom prípade teda daňový režim v súvislosti s dodaním pozemku - parc.č. 4988/17, na ktorej je postavená stavba športová hala sa posúdi podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že v tomto prípade je lehota od kolaudácie dlhšia ako 5 rokov, pôjde aj pri dodaní pozemku o dodanie oslobodené od DPH. Z uvedeného vyplýva, že ak prevod nehnuteľnosti stavby športová hala postavený na parc.č. 4988/17, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2015, je oslobodený od dane v súvislosti s ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov ako to vyplýva z tejto zmluvy, potom aj pozemok parcela registra C č. 4988/17, druh pozemku: zastavaná plochy a nádvorie, o výmere 9 954 m2, na ktorom stavba športová hala stojí, ktorý je predmetom ďalšej kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi zmluvnými stranami dňa 23.11.2015, musí byť oslobodený od dane v súlade s týmto ustanovením zákona. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ daňový subjekt SIRS - Project, a.s., Žilina mal ako predávajúci pri dodaní pozemku parcela registra C č. 4988/17, na ktorom stavba stojí, postupovať v režime oslobodenia od dane z pridanej hodnoty rovnako ako pri dodaní stavby športovej haly a uplatniť pri tomto plnení rovnaký daňový režim. Predávajúcemu SIRS - Project, a.s., Žilina pri dodaní stavebného pozemku nevznikla daňová povinnosť, nakoľko na tomto pozemku stojí stavba športová hala, ktorá pri jej prevode bola dodaná kupujúcemu s oslobodením od dane podľa § 38 ods. 1 citovaného zákona. V súlade s týmto ustanovením predávajúci musí postupovať aj pri prevode - pri dodaní stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, t.j. tento stavebný pozemok musí byť oslobodený od dane podľa vyššie uvedeného ustanovenia. Právo na odpočet dane je viazané na vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru. Toto právo nevzniká len zo samotného dôvodu, že daň je uvedená na faktúre. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, ale musia preukazovať právnu skutočnosť v objekte aj v subjekte. Dodanie pozemku pod stavbou, pri ktorom bola uplatnená daň z pridanej hodnoty, je síce predmetom dane podľa § 2, ale je oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Správca dane deklarovaný nárok na odpočítanie dane neuznáva, nakoľko vykonanou analýzou bolo zistené, že napriek splneniu formálnych podmienok, skutočný obsah právneho úkonu - dodanie stavby vrátane pozemku, na ktorom stavba stojí, nebol súladný so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného žalobcovi teda nevzniká právo na odpočet dane zo stavebného pozemku parc.č. 4988/17, na ktorom stavba stojí, ktorý bol predmetom zmluvy zo dňa 23.11.2015 a danej do užívania dňa 22.12.2015 na základe preberacieho protokolu. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že v predmetnom prípade došlo k uzatvoreniu dvoch samostatných kúpnopredajných zmlúv vo vzťahu k stavbe a vo vzťahu k pozemkom. V rámci uvedených kúpnych zmlúv došlo k plneniu z dvoch samostatných zmlúv k dvom obchodným transakciám a k dvom samostatným návrhom na vklad. Stavebný pozemok sa nedodal spolu so stavbou, išlo o dve rozdielne plnenia. Skutočnosť, že ak sa stavebný pozemok dodáva samostatne, na jeho dodanie sa nevzťahuje oslobodenie od dane, t.j. dani podlieha, upravuje aj metodický pokyn k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľnosti podľa § 38 zákona o DPH. Predaj samostatného stavebného pozemku sa vždy zdaňuje. Namietol, že výklad správcu dane v predmetnom prípade je nesprávny a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je možné postupovať v predmetnej veci čisto formalisticky bez prihliadnutia na realizáciu vykonaných platieb vecného plnenia a samostatnosti a nezávislosti dvoch rozličných kontraktov. Navyše poukázal aj na to, že na území Slovenskej republiky platný Občiansky zákonník v § 120 ods. 2 výslovne uvádza, že stavby nie sú súčasťou pozemku, preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli aj rozdielne osoby. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalovaný správny orgán o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím pod č. 103898396/2016 zo dňa 12.09.2016, a to tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 103343952/2016 zo dňa 14.06.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na to, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a zákonom č. 563/2009 Z.z.. Poukázal na zistený skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, pričom dôvodom nepriznania odpočtu dane bolo porušenie ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona o DPH v súvislosti s pozemkom parc.č. 4988/17, pretože dodanie pozemku, na ktorom stojí stavba - športová hala malo byť fakturované bez DPH. Podstatné v danej veci - pri určení daňového režimu pozemku parc.č. 4988/17 je to, v akom daňovom režime bola dodaná stavba - športová hala, ktorá stojí na tomto pozemku. Správca dane posúdil daňový režim v súvislosti s dodaním pozemku - parcely č. 4988/17, na ktorej je postavená športová hala podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH ako jedno hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Dôvodom rovnakého daňového režimu je, že dodanie stavby s dodaním pozemku, na ktorom stavba stojí, predstavuje dve navzájom neoddeliteľné plnenia. Správca dane vzal do úvahy, že účastníkom obidvoch zmluvných dojednaní sú rovnaké osoby - SIRS - Project, a.s., Žilina ako predávajúci a ŠPORT PARK, s.r.o., Žilina ako kupujúci, obidve kúpne zmluvy boli uzatvorené v rovnakom zdaňovacom období v rozpätí 21 dní, obidve plnenia vyplývajúce z týchto kúpnych zmlúv boli zapísané na jednom LV č. XXXX a aj v súčasnosti sú zapísané na jednom LV č. XXXX, k reálnemu dodaniu predmetu obidvoch kúpnych došlo v jeden deň dňa 22.12.2015, teda v jednom zdaňovacom období. Správca dane ďalej vzal do úvahy, že návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetu oboch kúpnych zmlúv - pozemok + stavba do katastra nehnuteľností bol daný v jeden deň 14.12.2016, kataster nehnuteľností povolil vklad k predmetu oboch kúpnych zmlúv v jeden deň 07.04.2016. Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej predmetom bola športová hala bola uzatvorená dňa 02.11.2015 a kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej predmetom boli pozemky parc.č. 4988/1 a 4988/17 bola uzatvorená dňa 23.11.2015. To znamená v čase, keď došlo k predaju pozemkov, už predávajúci vedel, že stavba umiestnená na pozemku parc.č. 4988/17 bola predaná v režime oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH, preto v súlade s týmto ustanovením má byť aj pozemok pod touto stavbou posudzovaný v rovnakom režime, t.j. oslobodením od dane. Správca dane v predmetnom prípade nespochybnil skutočnosť, že predaj pozemkov a stavby je predmetom samostatných kúpnych zmlúv, samostatných fakturácii, ani to, že boli podané dva samostatné návrhy na vklad do katastra nehnuteľností. Podľa žalovaného v danom prípade došlo k dodaniu stavebného pozemku na parc.č. 4988/1, z ktorého bola oprávnene odpočítaná DPH, ďalej došlo k dodaniu stavby športovej haly, ktorá stojí na pozemku parc.č. 4988/17, pri dodaní ktorej bolo uplatnené oslobodenie od dane v súlade s ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH a k dodaniu stavebného pozemku na parc.č. 4988/17, pri dodaní ktorého bola uplatnená DPH, čo nebolo v súlade so zákonom, pretože pri tomto predaji nevznikla daňová povinnosť u predávajúceho podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (k samotnému dodaniu došlo v decembri 2015) nadväzne na to nevzniklo právo na odpočítanie dane u žalobcu sa podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom k uvedenému v predmetnom zdaňovacom období december 2015 nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania pozemku parc.č. 4988/17. Pokiaľ žalobca poukazuje na internetovú stránku finančnej správy s problematikou dodania a nájmu nehnuteľnosti uvádza vetu predaj samostatného stavebného pozemku sa vždy zdaňuje, výklad, ktorý podáva žalobca v súvislosti s predajom stavebného pozemku ako uvádza žalobca nevyplýva ani z informácie na internetovej stránke finančnej správy, ani zo samotného zákona o DPH, ani zo Smernice Rady č. 206/112/EE o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty platnej od 01.01.2007 a upravujúcej princípy DPH v rámci členských štátov EÚ, ktorá je účinná od 01.01.2007. V odvolaní je nesprávne poukazované na Smernicu Rady č. 77/388/EHS, ktorá bola účinná do 31.12.2006. Poukázal na čl. 137 ods. 1 písm. b) Smernice členské štáty môžu zdaniteľným osobám poskytnúť možnosť voľby v otázke zdanenia dodania budov alebo časti budov a pozemkov, na ktorých stoja. Podľa ods. 2 členské štáty stanovia pravidlá pre využitie uvedenej možnosti a môžu obmedziť rozsah pôsobnosti tejto možnosti. Vyššie uvedený článok bol transponovaný do zákona o DPH, ktorý v ust. § 38 ods. 1 stanovuje, že oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené jej užívanie alebo po 5 rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti, pričom platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie nebude oslobodené od dane. Predávajúci sa s kupujúcim ako vyplýva z čl. III. bod 2. kúpnej zmluvy z 02.11.2015 dohodli, že vzhľadom na to, že od kolaudácie športovej haly prešlo viac ako 5 rokov, bude dodanie stavby v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od DPH. Na základe tejto skutočnosti potom aj dodanie pozemku, na ktorom stavba športová hala stojí, podlieha rovnakému režimu, teda je oslobodená od dane. Pre posúdenie daňového režimu pri predaji pozemku pod stavbou v zmysle vyššie uvedeného potom nie je podstatné, či predaj pozemku a stavby, ktorá na pozemku stojí, je uvedený na jednej spoločnej faktúre alebo na samostatných faktúrach ako tomu bolo v predmetnom prípade. Odberateľ - kupujúci, ktorý je platiteľom DPH, a ktorý si z prijatej dodávky odpočítava DPH, je povinný postupovať v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočítanie dane má len vtedy, ak vzniká daňová povinnosť. V zdaňovacom období december 2015 nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania pozemku. Pretože daňová povinnosť nevznikla, bezdôvodne uplatnená DPH na faktúra za predaj predmetného pozemku, neumožňuje u kupujúceho odpočítanie dane. Tak isto bola bezpredmetné aj poukazovanie na rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžf/17/2009 a aj na rozsudok sp.zn. 8Sžf/42/2013. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bola podaná všeobecná správna žaloba, doručená súdu dňa 25.11.2016 v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že rozhodnutie DU a Rozhodnutie FR skutkovo vychádzajú z nasledovných skutočností: Daňový úrad Žilina vykonal u daňového subjektu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2015 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102936426/2016 zo dňa 14.04.2016. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole bol daňovému subjektu doručený osobne dňa 14.04.2016. Správca dane začal vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia Protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt podal dňa 03.05.2016 prostredníctvom elektronickej pošty vyjadrenie k Protokolu, ktoré je evidované pod č. 6/060186602/2016. Daňový subjekt zaslal počas daňovej kontroly správcovi dane návrhy na vykonanie dokazovania a predložil mu nasledovné dokumenty: Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2015, ktorú uzatvoril daňový subjekt ako kupujúci s obchodnou spoločnosťou SIRS - Project, a. s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 774 715, DIČ: 2022381636, IČ DPH: SK2022381636, ako predávajúcim, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v či. I. predmetnej zmluvy na kupujúceho a tomu zodpovedajúci záväzok kupujúceho zaplatiť za prevod vlastníckeho práva dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v či. III. predmetnej zmluvy. Predmetom kúpy bola parcela registra „C" 4988/17, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 954 m2 a parcela registra „C" 4988/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 337 m2 zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.: I.. Kúpna cena obidvoch pozemkov bola zmluvnými stranami dohodou určená na sumu vo výške 1 350 000,-EUR bez DPH (1 620 000,-EUR vrátane DPH). Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností - pozemkov bol podaný dňa 16.12.2015 a evidovaný pod číslom konania V-10825/2015. Preberací protokol na základe ktorého bol predmet kúpy (pozemky) odovzdaný do užívania kupujúcemu dňa 22.12.2015. Preberací protokol bol podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 02.11.2015, ktorú uzatvoril daňový subjekt ako kupujúci s obchodnou spoločnosťou SIRS - Project, a. s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 774 715, DIČ: 2022381636, IČ DPH: SK2022381636, ako predávajúcim, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť vlastníckeho právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v či. I. predmetnej zmluvy a príslušenstva k stavbe špecifikovanej v ods. 2 čl. II tejto zmluvy na kupujúceho a tomu zodpovedajúci záväzok kupujúceho zaplatiť za prevod vlastníckeho práva dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. III. predmetnej zmluvy. Predmetom kúpy bola stavba - ŠPORTOVÁ HALA so súp.č. XXXX, postavená na pare. č.: 4988/17 zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz.: I.. Kúpna cena za stavbu - ŠPORTOVÚ HALU bola zmluvnými stranami dohodou určená na sumu vo výške 2 300 000,- EUR. Zmluvné strany sa dohodli, že od kolaudácie stavby už prešlo viac ako 5 rokov, bude dodanie stavby v zmysle ust. § 38 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností - stavby - ŠPORTOVEJ HALY, ktorý bol podaný dňa 16.12.2015 a evidovaný pod číslom konania V-10828/2015. Doklad o úhrade kúpnej ceny predmetu kúpy (ŠPORTOVÁ HALA) - úhrada bola vykonaná dňa 02.11.2015 zálohou v plnej výške predávajúcemu. Preberací protokol na základe ktorého bol predmet kúpy (ŠPOTTOVA HALA) odovzdaný do užívania kupujúcemu dňa 22.12.2015. Preberací protokol bol podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Z predložených dokladov vyplýva, že daňový subjekt ako kupujúci uzatvoril s predávajúcim - spoločnosťou SIRS - Project, a. s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 774 715, DIČ: 2022381636, IČ DPH: SK2022381636, samostatné dve kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: Dňa 02.11.2015 na kúpu stavby (ŠPORTOVEJ HALY) so súp.č. XXXX, postavená na pare. č.: 4988/17 zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz.: I.. Dňa 23.11.2015 na kúpu pozemkov - parcela registra „C" 4988/17, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 954 m2 a parcela registra „C" 4988/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 337 m2 zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.: I.. Správca dane v Rozhodnutí zo dňa 14.06.2016 uvádza, že daňovému subjektu nevzniká právo na odpočítanie dane zo stavebného pozemku parcely reg. „C" č. 4988/1, a parcely reg. „C" č. 4988/17 na ktorom stavba stojí, a to z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH. Ďalej správca dane uvádza, že z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. DPH nepriznáva odpočítanie dane daňovému subjektu vo výške 20.319,67,-EUR pripadajúcej na stavebný pozemok dodaný spolu so stavbou a na ktorom stavba - ŠPORTOVÁ HALA stojí. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán Rozhodnutím č. 103898396/2016 zo dňa 12.09.2016 potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Žilina, č.k.: 103343952/2016 zo dňa 14.06.2016. Ako vyplýva z odôvodnenia Rozhodnutia DU a následne aj odôvodnenia Rozhodnutia FR, správca dane posúdil vyššie uvedené skutkové okolnosti tak, že vo svojom Rozhodnutí DU, DU ako správca dane z pridanej hodnoty: a) určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 v sume 20 319,67 EUR, b) rozhodol, že žalobcovi nepriznáva nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 v sume 20 319,67 EUR. FR následne svojim Rozhodnutím FR toto Rozhodnutie DU potvrdil ako vecne správne. Ako vyplýva z odôvodnení napádaných rozhodnutí správcov dane, DU a následne aj FR pritom svoje rozhodnutia založili na nasledovných právnych záveroch: pozemok je svojou funkčnou podstatou neoddeliteľnou súčasťou predávanej nehnuteľností, preto má mať rovnaké daňové zaobchádzanie ako predávaná nehnuteľnosť, t.j. oslobodené plnenie, ak oslobodené od dane je dodanie stavby toto oslobodenie sa vzťahuje aj na dodanie stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie rovnaký daňový režim ako na stavbu, teda režim podľa § 38 ods. l citovaného zákona - t.j. do piatich rokov od kolaudácie zdanenie, po piatich rokoch po kolaudácii možnosť oslobodenia od dane, formálne skutočnosti ako napr. uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv nemajú vplyv na skutočný obsah právneho úkonu a z ekonomického hľadiska, pre účely DPFI, pre dodanie stavby spolu s pozemkom sa má v súlade s cieľmi systému DPFI uplatniť jeden daňový režim zhodný s daňovým režimom určeným na dodanie stavby. Nezákonnosť Rozhodnutia FR a Rozhodnutia DU vidí žalobca v tom, že FR a pred ním DU založili svoje rozhodnutia na vyššie uvedených právnych zveroch, ktoré sú nesprávne s tým, že tieto nesprávne právne závety si osvojili bez toho, aby tieto správne orgány zodpovedajúcim spôsobom v odôvodneniach týchto rozhodnutí odôvodnili, akým spôsobom dospeli k týmto právnym záverom a bez toho, aby sa tieto správne orgány zodpovedajúcim spôsobom v odôvodneniach týchto rozhodnutí vysporiadali s podstatnou argumentáciou žalobcu, čo robí predmetné rozhodnutia nezákonnými aj z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. K týmto argumentom považoval za potrebné najskôr uviesť, že v tomto prípade došlo k uzatvoreniu 2 samostatných zmlúv: Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2015, ktorú uzatvoril daňový subjekt ako kupujúci s obchodnou spoločnosťou SIRS - Project, a. s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 774 715, DIČ: 2022381636, IČ DPH: SK2022381636, ako predávajúcim, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. predmetnej zmluvy na kupujúceho a tomu zodpovedajúci záväzok kupujúceho zaplatiť za prevod vlastníckeho práva dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. III. predmetnej zmluvy. Predmetom kúpy bola parcela registra „C" 4988/17, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 954 m2 a parcela registra „C" 4988/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 337 m2 zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.: I.. Kúpna cena obidvoch pozemkov bola zmluvnými stranami dohodou určená na sumu vo výške 1 350 000,-EUR bez DPH (1 620 000,-EUR vrátane DPH) a Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 02.11.2015, ktorú uzatvoril daňový subjekt ako kupujúci s obchodnou spoločnosťou SIRS - Project, a. s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 774 715, DIČ: 2022381636, IČ DPH: SK2022381636, ako predávajúcim, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť vlastníckeho právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. I. predmetnej zmluvy a príslušenstva k stavbe špecifikovanej v ods. 2 čl. II tejto zmluvy na kupujúceho a tomu zodpovedajúci záväzok kupujúceho zaplatiť za prevod vlastníckeho práva dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. III. predmetnej zmluvy. Predmetom kúpy bola stavba - ŠPORTOVÁ HALA so súp.č. XXXX, postavená na pare. č.: 4988/17 zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz.: I.. Kúpna cena za stavbu - ŠPORTOVÚ HALU bola zmluvnými stranami dohodou určená na sumu vo výške 2 300 000,-EUR. Zmluvné strany sa dohodli, že od kolaudácie stavby už prešlo viac ako 5 rokov, bude dodanie stavby v zmysle ust. § 38 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH oslobodené od dane z pridanej hodnoty. V rámci vyššie uvedených platne uzatvorených kúpnych zmlúv došlo k plneniu z dvoch samostatných zmlúv, k dvom obchodným transakciám, k dvom samostatným návrhom na vklad. Nestotožnil sa s názorom správcu dane ako uvádza v napadnutých rozhodnutiach a zároveň poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej ako „NS SR") zo dňa 07.04.2011, sp.zn.: 8Sžf/17/2009 v ktorom NS SR jednoznačne skonštatoval, že ak sa stavebný pozemok dodáva samostatne, na jeho dodanie sa nevzťahuje oslobodenie od dane, t.j. podlieha dani. Žalovaný a ani daňový úrad nemôže deliť stavby na také, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH a na také, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia (ako to uvádza na str. 15 v 1. odseku odôvodnenia rozhodnutia), lebo na takéto hodnotenie nemá právo. Ak sa stavebný pozemok dodáva samostatne, na jeho dodanie sa nevzťahuje oslobodenie od dane, t.j. podlieha dani. Podotkol, že stavebný pozemok sa nedodal spolu so stavbou, išlo o dve rozdielne plnenia. Skutočnosť že, „ak sa stavebný pozemok dodáva samostatne, na jeho dodanie sa nevzťahuje oslobodenie od dane, t.j. podlieha dani" upravuje aj Metodický pokyn k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľnosti podľa § 38 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Predaj samostatného stavebného pozemku sa vždy zdaňuje. Rovnako poukázal aj na Rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2014, sp.zn. 8Sžf/42/2013 v ktorom NS SR stanovil, že „Daňové úrady a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať zisťovanie, či daňové subjekty si splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Podľa § 19 ods. 1 prvá, druhá a tretia veta zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH") daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa § 38 ods. 2 prvá veta zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Zákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods. 1 v súvislosti s definíciou stavebného pozemku odvoláva v poznámke č. 19 na ustanovenie § 43h stavebného zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným pozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným plánom obce na zastavanie. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území. Ústavný súd Slovenskej republiky pokiaľ ide o interpretáciu ustanovení zákonov judikoval, že zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy je nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov. Východiskom v procese interpretácie a aplikácie práva je síce gramatický výklad textu právneho predpisu, interpret však musí zohľadniť účel zákona, systematickú súvislosť a logické väzby medzi jednotlivými normami zákona. V intenciách ústavným súdom judikovaného postupu pri interpretácii právnych noriem postupoval aj odvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca s cieľom jednoznačne vymedziť pozemky oslobodené od dane z pridanej hodnoty zvolil odkaz na ustanovenie § 43h ods. 1, 2 stavebného zákona, keďže zákon o DPH nedefinuje pojem stavebný pozemok. Z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že obec si môže určiť časť územia na zastavanie alternatívne tromi spôsobmi, a to buď územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím. Stavebným pozemkom je aj pozemok zastavaný stavbou." Zdôraznil, že s poukazom na ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o DPH „oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na náklade ktorej bolo povolené užívanie stavby; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane" - podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane nie je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Ďalej uviedol, že výklad správcu dane, ktorý uvádza v napadnutých Rozhodnutiach je nelogický a nesprávny a na podklade toho správca dane vydal Rozhodnutie na základe nesprávne zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Správca dane v rámci interpretácie právnych noriem, najmä zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov pripúšťa extenzívny výklad vo vzťahu k právam daňového subjektu, ktorý je zo zákona neprípustný a ústavne nekonformný, nakoľko predmetný právny predpis neumožňuje správcovi dane aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní podmienok splnenia nadmerného odpočtu DPH. Nie je možné postupovať v predmetnej veci čisto formalisticky bez prihliadnutia na realizáciu vykonaných platieb, vecného plnenia a samostatnosti a nezávislosti dvoch rozličných kontraktov. Nie je možné považovať postup správcu dane, ktorý je štátnym orgánom za správny, pokiaľ si tento orgán prisvojuje viac práv, než mu umožňuje či. 2 Ústavy Slovenskej republiky a daňové právne predpisy, a pokiaľ chce ukladať daňovému subjektu viac povinností, než mu vyplýva z či. 2 Ústavy Slovenskej republiky a daňových právnych predpisov. Správca dane je orgánom, ktorý uplatňuje verejné právo, kde sa nepripúšťa analógia a výklad nepresných ustanovení právnych predpisov v neprospech daňového subjektu. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z či. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Tak napr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 6. februára 2008 Ústavný súd judikoval: „Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného či. 1 ods. 1 Ústavy SR (mutatis mutandis H. ÚS 48/97. PL. ÚS 37/99. PL. ÚS 49/03. PL. ÚS 25/00. PL. ÚS 1/04. PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1 /04. alebo PL. ÚS 8/04). V tomto smere je potrebné si ujasniť, čo sa rozumie stavebným pozemkom. Podľa § 43h zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V zmysle §11 ods. 5 písm. e) stavebného zákona územný plán obce ustanovuje hranice medzi súvislé zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie a ostatným územím obce. V prípade, ak ide o stavebný pozemok, dôležité je posúdenie, čo je podľa zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (kúpnej zmluvy), prípadne podľa znaleckých posudkov podstatou dodania. Ak je to stavebný pozemok (prípojka, oplotenie, pozemok na ktorom sa nachádza stavba), nie je možné na účely DPH podmienky oslobodenia pri dodaní stavby vzťahovať na oslobodenie od dane pri dodaní stavebného pozemku. To znamená, že dodanie stavebného pozemku, ktorý sa dodáva so stavbou, ako je plot, spevnená plocha, prípojka, oplotenie, pozemok na ktorom sa nachádza stavba nespĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH a jeho dodanie podlieha DPH. Dokonca aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny, určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, a preto je stavebným pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov nerozlišuje pojmy pozemok a parcela. V prípade, ak by však jednotlivé parcely toho istého pozemku mohli byť z pohľadu § 38 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov rôzne posúdené, je potrebné ich vyhodnotiť jednotlivo. Navyše uviedol, že na území SR platný zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v ust. § 120 ods. 2 výslovne uvádza, že stavby nie sú súčasťou pozemku, preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli aj rozdielne osoby. Na území SR neplatí rímsko-právna zásada „superficies solo cedit", ktorá znamená, že všetko, čo je pevne spojené so zemou, je súčasťou pozemku. Pravidlo o tom, že stavba nie je súčasťou pozemku, má za následok, že pozemok a stavba na ňom postavená sú dve rôzne veci v právnom zmysle a napriek faktickému spojeniu jedna nie je právne spojená s druhou a každá z nich môže mať samostatný právny osud. Poukázal taktiež na právu úpravu Európskeho práva, kde Súdny dvor EU vo veci C-331/14 skonštatoval, že „článok 2 bod 1 a článok 4 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, sa má vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď zdaniteľná osoba kúpila pozemky, a na všetkých z nich nechala postaviť ako zdaniteľná osoba obchodné centrum, ktoré následne predala spolu s pozemkami, na ktorých bola postavená táto stavba, má podliehať dani z pridanej hodnoty predaj pozemkov, ktoré patrili do majetku tejto zdaniteľnej osoby, keďže uvedená zdaniteľná osoba pri tomto plnení konala ako zdaniteľná osoba. Mal za to, že na účely uplatnenia článku 13 B písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa za okolností, akými sú okolnosti predmetnej veci (nadmerného odpočtu DPH), musí správca dane kúpu a predaj dvoch samostatných nehnuteľností, považovať za samostatné, navzájom oddeliteľné plnenia. Daňový subjekt preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na ust. § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších, podľa ktorého je dodaním tovaru dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy v súvislosti s ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorých právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 vyššie uvedeného zákona. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku a z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Mal za to, že správca dane sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovým a právnym stavom v predmetnej veci, vôbec nezohľadnil judikatúru NS SR, právo EU, neaplikoval na daný stav gramatický hermeneutický výklad právnych noriem platných na území SR, čo spôsobilo výrazný odklon od zakotvenia jednotlivých inštitútov v právnom poriadku SR. Nezobral do úvahy tú skutočnosť, že išlo o dve samostatné plnenia a dve samostatné transakcie s tým, že stavba nebola dodávaná spolu s pozemkom. Uplatnenie režimu DPH tak, ako ho chápu DU a FR vo svojich Rozhodnutiach DU a FR, by pritom bolo popretím: a) tak prirodzených pravidiel spravodlivosti (zásada jus est ars boni et aequi sa bez akýchkoľvek pochybností uplatňuje aj vo sfére verejného práva), pretavených do sféry DPH zásadou neutrality DPH, ako aj b) ako aj pravidiel uplatňovania DPH vyplývajúcich z ustálenej judikatúry Slovenských súdov, Súdneho dvora EU, či noriem práva Európskej únie. Podstatným charakterom plnenia, ktoré je predmetom dane, je totiž odplatnosť. Zdaniteľné osoby sa môžu na vnútroštátnych súdoch odvolávať na článok 90 ods. 1 smernice o DPH proti členskému štátu, aby dosiahli zníženie základu dane na účely DPH. Hoci členské štáty môžu stanoviť, že uplatnenie práva na zníženie takéhoto základu dane podlieha splneniu určitých náležitostí, ktoré umožňujú najmä preukázať, že po ukončení transakcie zdaniteľná osoba v konečnom dôsledku nezískala celú protihodnotu alebo jej časť a že táto osoba sa môže odvolávať na jeden z prípadov stanovených v článku 90 ods. 1 smernice o DPH, takto prijaté opatrenia nemôžu ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na toto preukázanie, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH preto predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH, a ktorú v zásade nemožno obmedziť. Zdaniteľná osoba sa môže dovolávať odpočítania celej DPH, ktorá zaťažila tovary a služby nadobudnuté na účely výkonu jej zdaniteľných činností (Rozsudok z 8. januára 2002, Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s. 1-81, bod 42, z 26. mája 2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb., s. 1-4357, bod 33, ako aj z 15.apríla 2010, X Holding a Oracle Nederland, C-538/08 a C-33/09, Zb. s 1-3129, bod 37). Podotkol pritom, že vzhľadom na to, že otázka DPH patrí do harmonizovanej oblasti práva EU, jednotlivé pojmy definované ZoDPH musia byť vykladané eurokonformným spôsobom. Z judikatúry Slovenských súdov odkázal napr. na rozsudok NS SR z 30.júna 2011, sp.zn. 5Sžf/49/2010, podľa ktorého „Nepriznanie odpočítania DPH nielen daňovými orgánmi, ale aj súdmi nepredstavuje len nadržiavanie výkonnej moci ako účastníkovi konania, ale ide o priamy presun súdu do pozície účastníka konania." V danom prípade teda možno uzavrieť, že správca dane si - v rozpore so zásadou neutrality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu, nerešpektujúc eurokonformný výklad Smernice a bez akéhokoľvek odôvodnenia majúce základ v pozitívnom práve - osvojil svoje vlastné právne závery a implementoval právne normy takým spôsobom, aby vyhovovali jeho požiadavkám na posúdenie predmetnej veci. Na základe uvedeného platí, že tak DU, ako aj FR vyslovili vo svojich rozhodnutiach nesprávne a súčasne neodôvodnené právne závery týkajúce sa výkladu ustanovení § 25 ods. 1 písm. b) ZoDPH, v dôsledku čoho je tak Rozhodnutie DU, ako aj Rozhodnutie FR nezákonné. Argumentácia FR, že aplikácia judikatúry sa týka iného právneho stavu neobstojí, nakoľko ide o rovnaký skutkový základ. V časti IV. žaloby poukázal na aplikovateľné právne normy v prejednávanej veci. Rozhodnutia vydali DU a FR ako nezákonné rozhodnutia, ktorými žalobcu ukrátili na jeho subjektívnych právach, vyplývajúcich mu z citovaných ustanovení či. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2, 3, 6 a 10, § 24 ods. 2, § 36 ods. 1, § 63 ods. 2 a § 63 ods. 5 DP, ktoré ustanovenia žalobcovi ako jednému z adresátov týchto ustanovení garantujú zákonný spôsob a medze, na základe ktorých majú správne orgány vydávať spravodlivé, správne a zákonné rozhodnutia. Vyslovením právnych záverov DÚ a FR uvedených v tejto žalobe týkajúcich sa výkladu ustanovení § 41, § 38, ZoDPH, vrátane podporných právnych záverov DÚ a FR bližšie rozobratých v časti III. tejto žaloby - ktoré právne závery DÚ a FR sú nesprávne, ktoré právne závery DÚ a FR nie sú odôvodnené buď vôbec alebo nie sú odôvodnené dostatočne logickým, jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktoré právne závery DÚ a FR sú vyslovené bez toho, aby boli podopreté odkazom na príslušné ustanovenia platných právnych predpisov a ktoré právne závery DU a FR sú vyslovené bez toho, aby sa DU a FR primeraným spôsobom vysporiadali s protiargumentáciou a dôkazmi žalobcu, prednesenými a predloženými v daňovom konaní. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § lla, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 ZoDPH platí, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca, a) § 19 ods. 2 ZoDPH, ktoré ustanovenia garantujú, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, b) § 38 ods. 1 ZoDPH upravuje tú skutočnosť, že oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby. V súlade s tým teda platí, že konajúci Krajský súd Žilina by mal Rozhodnutie FR, ako aj Rozhodnutie DÚ zrušiť ako nezákonné podľa ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g), § 191 ods. 3 písm. a) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, nakoľko obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zároveň žalobca žiada, aby v danej veci bolo nariadené pojednávanie podľa ust. § 182 písm. g) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. S poukazom na doposiaľ uvedené skutočnosti sa žalobca obracia na Krajský súd Žilina, nakoľko je nevyhnutné aby celá vyššie popísaná vec bola riadne prešetrená, aby sa zjednala náprava a odstránil sa nezákonný stav / nerešpektovanie hore citovaných ustanovení zákona, porušovanie zákonných práv účastníka správneho konania, a aby sa zabránilo ľubovôli pri postupe a rozhodovaní správnych orgánov v prejednávanom prípade a navyše aby bolo zamedzené opakovaným neoprávneným zásahom zo strany Žalovaného. S prihliadnutím na doposiaľ uvedené skutočnosti Žalobca navrhuje, aby Krajský súd Žilina s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g), § 191 ods. 3 písm. a) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku vydal vo veci nasledovný rozsudok: Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103898396/2016 zo dňa 12.09.2016 a Rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 103343952/2016 zo dňa 14.06.2016 sa zrušujú z dôvodu uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), í) a g), § 191 ods. 3 písm. a) zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku a vec sa vracia na ďalšie konanie Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania tak, ako ich upravuje § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku. 5. K žalobe bolo podané vyjadrenie zo strany žalovaného správneho orgánu doručené súdu dňa 24.01.2017. Žalovaný uviedol, že dôvodom nepriznania odpočtu bolo porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona o DPH v súvislosti s parc.č. 4988/17, pretože dodanie pozemku, na ktorom stavba stojí - športová hala, malo byť fakturované bez DPH. Podstatné v danej veci pri určení daňového režimu pozemku parc.č. 4988/17 je to, v akom daňovom režime bola dodaná stavba - športová hala, ktorá stojí na tomto pozemku. Správca dane posúdil daňový režim v súvislosti s dodaním pozemku parc.č. 4988/17, na ktorej je postavená športová hala podľa § 38 os. 1 zákona o DPH ako jedno hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Dôvodom rovnakého daňového režimu je, že dodanie stavby spolu s dodaním pozemku, na ktorom stavba stojí, predstavuje dve navzájom neoddeliteľné plnenia. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 8Sžf/17/2009 a 8Sžf/42/2013. Pokiaľ ide o prvý rozsudok 8Sžf/17/2009 tak súd v predmetnej veci zrušil rozhodnutie žalovaného, a to pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a vo veci 8Sžf/42/2013 je spor riešený v tomto rozsudku diametrálne odlišný od veci, ktorá je predmetom odvolania. Podľa názoru žalovaného správne orgány postupovali pri vydávaní a posudzovaní veci správne, keď nepriznali oprávnenosť odpočítanej DPH z faktúry č. 12015553 zo dňa 13.12.2015 vyhotovenej na základe prijatia platby za kúpu pozemku nachádzajúceho sa na parc.č. 4988/17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. 6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením ( replikou ), ktoré súdu bolo doručené dňa 09.02.2017, v ktorom zopakoval žalobné dôvody uvedené v žalobe, žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 7. Žalovaný už na repliku žalobcu písomne nereagoval. 8. Krajský súd v Žiline vo veci nariadil termín pojednávania na deň 19.07.2017. S poukazom na ust. § 116 SSP bol rozsudok vo veci vyhlásený dňa 26.07.2017. 9. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby, nad rámec žaloby poukazoval na ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH keď v danom prípade ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť prijatej platby dňom prijatia platby, v tomto momente pol dodávateľ povinný vystaviť faktúru a keďže nedošlo k tomuto momentu k dodaniu nehnuteľnosti, nemal inú možnosť ako vystaviť daňový doklad s DPH s poukazom na § 38 ods. 2 druhá veta zákona o DPH. Podľa názoru žalobcu už 24.11. vzniká daňová povinnosť a povinnosť vystavovať faktúru, ale ešte nedochádza k dodaniu tovaru, daňová povinnosť reálne predbehla deň dodania, z tohto dôvodu pokiaľ nedošlo k dodaniu, nemohla nastať ani hypotéza § 38 ods. 2 druhá veta zákona o DPH, z tohto dôvodu dodávateľ bol povinný vystaviť faktúru na celú sumu vrátane DPH a súčasne žalobcovi vzniklo právo uplatniť si nárok na odpočet DPH. 10. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe. 11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu daných žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonmi, a to zákonom č. 222/2004 Z. z. a č. 563/2009 Z. z., a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP, a to z nasledovných dôvodov: 12. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnicky osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánu verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie kompetencie orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou. 13. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon, preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy v intenciách čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti O.s.p.. 14. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 16. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. (zákon účinný do 31.12.2015) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (zákon účinný do 31.12.2015) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 19. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 20. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (zákon účinný do 31.12.2015) oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby. 21. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1. 22. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 23. Úlohou súdu v predmetnej veci je posúdiť, či Daňový úrad Žilina a následnej aj žalovaný správne (zákonne) za zdaňovacie obdobie, a to december 2015 nepriznal vo vzťahu k žalobcovi uplatnené odpočítanie dane uplatnené vo výške 20.319,67 € na základe faktúry č. 12015573 zo dňa 13.12.2015 s dátumom dodania 22.12.2015 od dodávateľa SIRS - Project, a.s., Žilina vystavené z dôvodu predaja pozemkov parc.č. 4988/1, 4988/17, pričom časť kúpnej ceny v celkovej výške 1.350.000,- € bola uhradená pred dodaním pozemkov v zdaňovacom období november 2015. Dôvodom nepriznania odpočtu dane bolo porušenie ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona o DPH, a to vo vzťahu k pozemku parc.č. 4988/17, pretože dodanie pozemku, na ktorom stojí stavba - športová hala malo byť fakturované bez dane z pridanej hodnoty. K dodaniu uvedeného pozemku došlo v zdaňovacom období december 2015, v zdaňovacom období november 2015 bola uhradená časť kúpnej ceny (vzťahujúcej sa k pozemku parc.č. 4988/17 a parc.č. 4988/1), na základe čoho bola predávajúcim vyhotovená v novembri 2015 faktúra k prijatej platbe. 24. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo a nebolo sporné, že medzi predávajúcim - spoločnosťou SIRS-PRIJECT, a.s. Žilina a kupujúcim - žalobcom bola dňa 2.11.2015 uzatvorená kúpna zmluva ohľadne prevodu stavby - športovej haly so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku par. č. 4988/17, zapísanej na LV č. XXXX, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2.300.000,- Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že dodanie stavby s poukazom na ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH bude oslobodené od DPH. Nebolo sporné, že k reálnemu dodaniu predmetnej stavby došlo dňa 22.12.2015, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k stavbe bol povolený dňa 7.4.2016. Kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľnosti uzatvorenou medzi predávajúcim - SIRS-Project, a.s. Žilina a kupujúcim - žalobcom zo dňa 23.11.2015 bol medzi uvedenými zmluvnými stranami dojednaný prevod nehnuteľností - pozemkov - par. reg. C č. 4988/1 a par. reg. C č. 4988/17. Kúpna cena za uvedené pozemky bola dohodnutá vo výške 1.350.000,- Eur bez DPH a s 20 % DPH predstavuje sumu 1.620.000,- EUR. Cena pozemku parc.č. 4988/17 bola v celkovej výške 731.508,- € z toho základ dane 609.590,- € a DPH 121.918,- €. Z uvedenej výšky DPH bola uplatnená ako odpočítanie dane v zdaňovacom období november 2015 v sume 101.598,33 € a v zdaňovacom období december 2015 suma 20.319,67 €. Nebolo sporné, že k reálnemu dodaniu pozemkov došlo dňa 22.12.2015, vklad vlastníckeho práva k pozemkom bol povolený dňa 7.4.2016. Dôvodom nepriznania odpočtu dane bolo uvedené porušenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona o DPH s poukazom a v súvislosti na parc. č. 4988/17, pretože dodanie pozemku, na ktorom stavba stojí - športová hala malo byť fakturované bez DPH . Správca dane, a teda aj žalovaný, posúdil daňový režim v súvislosti s dodaním pozemku - parc.č. 4988/17, na ktorej je postavená športová hala podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH ako jedno hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Rovnakého daňového režimu mala byť skutočnosť, že dodanie stavby spolu s dodaním pozemku, na ktorom stavba stojí, predstavuje dve navzájom neoddeliteľné plnenia. 25. Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, za podmienky, že dodanie je uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania. Za časť stavby sa považujú aj byty a nebytové priestory. Platiteľ sa však môže rozhodnúť, že nevyužije možnosť oslobodenia pri dodaní nehnuteľnosti alebo jej časti zdaní. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem stavebného pozemku, pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa naň režim podľa odseku 1 - t.j. do piatich rokov od kolaudácie zdanenie, po piatich rokoch po kolaudácii možnosť oslobodenia od dane. V súvislosti so stavebným pozemkom zákon o DPH odkazuje na stavebný zákon č. 50/1976 Zb.. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Vznik daňovej povinnosti v prípade, že sa neuplatňuje režim oslobodenia od dane, upravuje ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti dňom dodania, ktorým je deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade, ak deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania nastane pred zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, potom sa za deň dodania a tým aj deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň skutočného odovzdania nehnuteľnosti do užívania. Skutočnosť, či dodanie alebo nájom nehnuteľnosti prebieha v režime DPH alebo v režime oslobodenia od dane, má vplyv na možnosť a rozsah odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 a 4 zákona o DPH. 26. Žalobca predovšetkým namietal skutočnosť, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu dvoch samostatných kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom jedna bola zo dňa 23.11.2015 medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcim obchodnou spoločnosťou SIRS - Project, a.s., Žilina, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - pozemky, resp. predmetom ktorej bol aj pozemok parcela registra C 4988/17, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie, o výmere 9 954 m2 a kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 02.11.2015 uzatvorenou medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcim spoločnosťou SIRS - Project, a.s., Žilina, premetom ktorej bol prevod stavby - športovej haly so súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc.č. 6988/17 zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. I.. Žalobca namietal, že v predmetnom prípade došlo k plneniu dvoch samostatných zmlúv k dvom obchodným transakciám a dvom samostatným návrhom na vklad. Žalobca mal za to, že stavebný pozemok sa nedodal spolu so stavbou, išlo pritom o dve rozdielne plnenia. Tiež namietal, že podľa platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. § 120 ods. 2 podľa tohto ustanovenia vyplýva, že stavby nie sú súčasťou pozemku, a preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli aj rozdielne osoby. 27. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán vec po právnej stránke správne právne posúdili. V predmetnej veci bol posúdený daňový režim v súvislosti s dodaním pozemku, a to konkrétne parc. č. 4988/17, na ktorom je postavená športová hala s poukazom na § 38 ods. 1 zákona o DPH ako jedno hospodárske plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Dôvodom rovnakého daňového režimu je, že dodanie stavby spolu s dodaním pozemku, na ktorom stavba stojí, predstavuje dve navzájom neoddeliteľné plnenia. Správne žalovaný odôvodnil, že účastníkmi obidvoch kúpnopredajných zmlúv boli totožné subjekty, uvedené zmluvy boli uzatvorené v rovnako zdaňovacom období (november 2015), obidve plnenie boli zapísané na jednom liste vlastníctva č. XXXX, resp. aj v súčasnosti sú tieto zapísané na LV č. XXXX. K reálnemu dodaniu predmetu obidvoch kúpnych zmlúv, teda pozemku aj stavby, došlo v jeden deň, a to konkrétne dňa 22.12.2015 v jednom zdaňovacom období, pričom aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný v jeden deň a v rovnaký deň bol aj povolený vklad k predmetu obidvoch kúpnopredajných zmlúv, a to dňa 07.04.2016. Pokiaľ žalobca poukazuje na Smernicu Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977, poukazuje na ňu nesprávne, lebo na dané zdaňovacie obdobie sa vzťahuje Smernica č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Táto smernica bola transponovaná do zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý v § 38 ods. 1 zákona stanovuje, že oslobodenie od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené jej užívanie alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti, pričom platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie nebude oslobodené od dane. Bolo nesporné, že od kolaudácie stavby športovej haly prešlo viac ako päť rokov, a preto bude dodanie stavby v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od DPH. Na základe uvedenej skutočnosti potom aj dodanie pozemku, na ktorom stavba stojí, podlieha rovnakému režimu ako predaj stavby športovej haly, teda je oslobodené od dane. Aj podľa názoru súdu nie je v predmetnej veci podstatné a rozhodné, či predaj pozemku a stavby, ktorá na pozemku stojí, je uvedený na jeden spoločnej faktúre, alebo na samostatných faktúrach ako bolo v tomto predmetnom prípade. Aj podľa názoru súdu žalovaný a správca dane postupovali aj v súlade s eurokonformným výkladom uvedeného ustanovenia. Podľa čl. 137 ods. 1 písm. b) Smernice č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorá bola transponovaná do zákona č. 222/2004 Z.z., a to konkrétne cez ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH, podľa tohto článku členské štáty môžu zdaniteľným osobám poskytnúť možnosť voľby v otázke zdanenia dodania budov alebo častí budov a pozemkov, na ktorých stoja. Podľa odseku 2 uvedeného článku členské štáty stanovia pravidlá pre využitie uvedenej možnosti a môžu obmedziť rozsah pôsobnosti tejto možnosti. Je potrebné poukázať, že k reálnemu dodaniu predmetu obidvoch kúpnych zmlúv došlo v jeden deň dňa 22.12.2015, teda v jednom zdaňovacom období. V danom prípade žalobca ako kupujúci, ktorý je platiteľom DPH, ktorý si z prijatej dodávky odpočítava DPH, je povinný postupovať v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočítanie dane má len vtedy, ak vznikla daňová povinnosť. V zdaňovacom období november 2015 daňová povinnosť nevznikla z titulu prijatia platby vopred pred dodaním pozemku podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH a v zdaňovacom období december 2015 nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z titulu dodania pozemku. V danom prípade daňová povinnosť nevznikla, bezdôvodne uplatnená DPH na faktúre za predaj predmetného pozemku neumožňuje u kupujúceho odpočítanie dane. 28. V danom prípade podľa názoru súdu je bezpredmetné poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/17/2009, súd sa tu nezaoberal problematikou ust. § 38 zákona o DPH, nakoľko rozhodnutie žalovaného zrušil v tejto časti z procesných dôvodov pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Taktiež pokiaľ sa jedná o poukaz na rozsudok sp.zn. 8Sžf/42/2013, nie je možné v danom prípade aplikovať na prejednávanú vec, pretože predmetom v tejto veci bolo posúdenie, či predávané pozemky sú stavebnými pozemkami a v danom prípade v prejednávanej veci pred týmto súdom nie je pochybnosť o tom, že predmetný pozemok, je pozemkom stavebným. Rovnako nie je možné poukazovať ani na rozsudok Európskeho súdneho dvora EÚ pod č. C-331/14, keďže predmetom tohto rozsudku bola odlišná problematika ako predmet tohto konania. Nie je ani dôvodná námietka žalobcu, ktorý poukazoval na ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku, preto je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom postavená, boli aj rozdielne osoby. Tieto skutočnosti nie je možné spochybňovať, nakoľko vyplývajú zo samotného zákona - Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb., súd však poukazuje na to, že žalovaný dostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo a z akých dôvodov mal za to, prečo aj na daný prevod stavebného pozemku bolo potrebné aplikovať ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH - teda prevod s režimom oslobodenia od DPH. 29. V danom prípade podľa názoru súdu bol postup správcu dane aj žalovaného v súlade so zákonom a aj so znením ust § 38 ods. 1 zákona o DPH. Správne orgány postupovali pri vydávaní svojich rozhodnutí správne, keď nepriznali oprávnenosť odpočítanej DPH z faktúry č. 12015553 zo dňa 13.12.2015, a to vo vzťahu k pozemku parc.č. 4988/17. V danom prípade, keďže s poukazom na § 49 ods. 1 zákona o DPH nevznikla daňová povinnosť predávajúcemu podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru - pozemku, pretože ani pri samotnom dodaní tohto pozemku dňa 22.12.2015 nevznikla daňová povinnosť. Dodanie pozemku podlieha režimu oslobodenia od dane cez ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH. Bezdôvodne uplatnená DPH na faktúre za predaj predmetného pozemku predávajúcemu neumožňuje u kupujúceho odpočítať daň. 30. Vzhľadom teda na uvedené skutočnosti bola žaloba postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá ako nedôvodná. 31. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 175 ods. 1 SSP, § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Súd rovnako nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.