Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200906 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200906.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX I. O., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2016 podľa § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 16. júna 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca nebol uznaný za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý sa stal invalidný a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že bolesti krčnej chrbtice intenzívne pretrvávajú, sú spojené s tŕpnutím horných končatín a pravej dolnej končatiny. Dňa 27.06.2016 absolvoval neurologické vyšetrenie, pripojil ambulantný nález. Ďalej uviedol, že dňa 15.09.2016 bude hospitalizovaný v ÚVN Ružomberok na neurologickom oddelení. K diagnóze sa pridružili aj bolesti bedrových kĺbov, preto absolvoval dňa 01.08.2016 ortopedické vyšetrenie, z ktorého pripojil ambulantný nález. S bedrovým kĺbom bol už pred niekoľkými rokmi hospitalizovaný. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že ho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2016 v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2016. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35%, preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. 4. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Žiline dňa 28.11.2016. V žalobe uviedol, že zdravotné problémy, na základe ktorých žiadal o invalidný dôchodok, neustále pretrvávajú, čím má zníženú pracovnú schopnosť, a tým nepodáva plnohodnotný pracovný výkon. Po ukončení odvolacieho konania bol opätovne hospitalizovaný, bol mu aplikovaný ozónový obstrek do krčnej chrbtice a podávané infúzie. Pripojil prepúšťaciu správu z hospitalizácie. Pri zvýšených bolestiach kĺbov, ktoré pretrvávajú od roku 1997, absolvoval ďalšie vyšetrenia na ortopedickom oddelení, na základe čoho ostal práceneschopný a od 06.12.2016 nastupuje na rehabilitačné liečenie do kúpeľov v Lúčkach. Pripojil ambulantný nález z ortopedického vyšetrenia zo dňa 31.10.2016, ako aj staršie nálezy z ortopedických vyšetrení z roku 1997. 5. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 27.01.2017. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dňa 30.08.2016 a 22.09.2016 s posudkovým záverom, že žalobca trpí dlhodobými bolesťami krčnej chrbtice, od októbra 2015 je liečený pre progresiu bolestí s občasnými vystreľovaním bolestí do horných končatín s nočnými parestéziami rúk. V objektívnych vyšetreniach s degeneratívnymi zmenami, mutietážovou diskopatiou, vykleňovanie IV disku C 3/4 so sekundárnou stenotizáciou vertebrálneho kanála, kopresiou durálneho vaku. V objektívnych neurologických vyšetreniach je zaznamenaná výraznejšie porucha statodynamiky C chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia. Vo februári 2016 bol hospitalizovaný - po infúznom preliečení s čiastočným zlepšením stavu, neurochirurgom bolo doporučené operačné riešenie, žalobca aktuálne preferuje konzervatívnu liečbu. K odvolaniu žalobcom doložené neurologické vyšetrenie zo dňa 27.06.2016 o stave krčnej chrbtice s objektívnym nálezom ako v doterajších neurologických vyšetreniach - bez prejavov koreňového dráždenia a ortopedické vyšetrenie zo dňa 01.08.2016 s diagnostikovanou koxartrózou obojstranne III. stupňa s obmedzením flexie a extenzie obojstranne o 60 stupňov, čo je na úrovni ľahkého funkčného obmedzenia. Toto vyšetrenie dokumentuje arteriálnu hypertenziu kontrolovanú liečbou. Objektívnym vyšetrením posudkových lekárov sociálneho poistenia bola zistená redukcia hybnosti obojstranne ľahkého stupňa - flexia v ľavom bedrovom zhybe redukovaná terminálne, dukcie sú redukované o tretinu rozsahu, pri terminálnych pohyboch udával žalobca bolestivosť. Flexia v pravom bedrovom zhybe je redukovaná minimálne, mierne je obmedzenie aj dukcií. Posudkoví lekári sociálneho poistenia pri posúdení zdravotného stavu žalobcu nezistili zmenu v jeho zdravotnom stave a ponechali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobu pre rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej na 35%, ďalšie zdravotné postihnutia neodôvodňujú percentuálne navýšenie. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ak aj vlastného vyšetrenia, posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K namietanej skutočnosti žalobcu, že jeho zdravotné problémy naďalej pretrvávajú a preto žiada o priznanie invalidného dôchodku, žalovaný uviedol, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti môže žalobca riešiť dočasnou PN, resp. opakovaním žiadosti. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 6. Keďže v posudzovanej veci sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, správny súd nariadil verejné pojednávanie podľa § 5 ods. 6 SSP. 7. Na súdnom pojednávaní konanom 02.05.2017 na Krajskom súde v Žiline žalobca uviedol, že sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.09.2016 a žiada, aby mu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Odvtedy, ako podal žalobu, bol trikrát hospitalizovaný v ÚVN Ružomberok, s bedrovými kĺbmi raz a dvakrát s krčnou chrbticou. Po posúdení zdravotného stavu navštívil lekára, ktorý mu vyšetril kĺby a bola mu predpísaná vychádzková palica. Posudkovej lekárke ukázal záznam z roku 2007, no MUDr. J. na to povedala, že to, čo jej ukazuje, je zastaralé. Myslí si, že rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k nemu je nespravodlivé. Na otázku sudkyne uviedol, že nezistil, že by posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili nejakú predchádzajúcu lekársku správu alebo nálezy, ktoré v súvislosti s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok predložil. Na základe skutočnosti, že má vystavené nové lekárske správy a nálezy po jeho hospitalizácii, bude opätovne žiadať o invalidný dôchodok a podá novú žiadosť. 8. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie k správnej žalobe zo dňa 27.01.2017 a vzhľadom na skutkové a právne dôvody, uvedené v písomnom vyjadrení, žiadala, aby krajský súd v súlade s § 190 SSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 9. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane ich postupov, s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 10. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). 11. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona sa u poistenca viaže na splnenie troch podmienok. 1. Poistenec musí byť invalidný, 2. musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 zákona) a 3. ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok. 12. Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40%, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. 13. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 14. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona). 15. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkoch na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 16.06.2016, doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 27.06.2016, posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš MUDr. T. J. dňa 16.06.2016, ktorá v odbornom posudku o invalidite zo dňa 16.06.2016 rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách zaradila podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položku 3. písm. b) degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku a určila mieru poklesu zárobkovej činnosti žalobcu pre toto postihnutie 35%. V posudku posudková lekárka okrem iného konštatovala, že žalobca je s dlhodobými bolesťami krčnej chrbtice liečený od 10/2015 pre progresiu bolestí s občasným vystreľovaním bolestí do horných končatín s nočnými parestéziami rúk. V objektívnych vyšetreniach s multietážovou diskopatiou, vykleňovanie IV disku C 3/4 so sekundárnou stenotizáciou vertebrálneho kanála, kompresiou durálneho vaku. V objektívnych neurologických vyšetreniach výraznejšia porucha statodynamiky C chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia. V 02/2016 hospitalizovaný - po infúznom preliečení s čiastočným zlepšením stavu, neurochirurgom doporučené operačné riešenie, posudzovaný aktuálne preferuje konzervatívnu liečbu. 18. Po podaní odvolania žalobcom posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš MUDr. T. J. po zhodnotení všetkých, ako i novo doložených odborných lekárskych nálezov z neurologického vyšetrenia zo dňa 27.06.2016, ortopedického vyšetrenia zo dňa 01.08.2016 a interného vyšetrenia zo dňa 01.08.2016 zotrvala na rovnakom závere aj v odbornom posudku o invalidite zo dňa 30.08.2016, pričom konštatovala, že k odvolaniu doložené neurologické vyšetrenie z 27.06.2016 o stave krčnej chrbtice s objektívnym nálezom ako v doterajších neurologických vyšetreniach - bez prejavov koreňového dráždenia. Doložené tiež ortopedické vyšetrenie z 01.08.2016 s diagnostikovanou koxartrózou obojstranne III. stupňa s obmedzením flexie a extenzie obojstranne o 60 stupňov. Objektívnym vyšetrením posudkového lekára zistená redukcia hybnosti obojstranne ľahkého stupňa - flexia v ľavom bedrovom zhybe redukovaná terminálne, dukcie redukované o tretinu rozsahu, pri terminálnych pohyboch udáva bolestivosť. Flexia v pravou bedrovom zhybe redukovaná minimálne, mierne obmedzenie aj dukcii. Odborné interné vyšetrenie z 01.08.2016 dokumentuje arteriálnu hypertenziu liečbou kontrolovanú. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je naďalej 35%, ďalšie zdravotné postihnutia nezdôvodňujú percentuálne navýšenie. Žalobca doložil odborný nález ako pri žiadosti o invalidný dôchodok v júni 2016, tiež nový odborný nález dokumentujúci postihnutie bedrových zhybov s obmedzením hybnosti ľahkého stupňa, ktorý nezdôvodňuje percentuálne navýšenie. Vzhľadom k uvedenému nemení svoje rozhodnutie o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Za účelom posúdenia žalobcu na základe konania o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.07.2016 z dôvodu neuznania invalidity a nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vypracovala druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. T. W. lekársku správu dňa 22.09.2016, kedy po vlastnom vyšetrení žalobcu, zohľadnení výsledkov všetkých vyšetrení v zdravotnej dokumentácii žalobcu (pozn. súdu: uvedené sú na druhej strany lekárskej správy z 22. 09.2016) dospela k rovnakému posudkovému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, zaradené podľa prílohy č. 4 zákona pod Kapitolu XV, oddiel E, položku 3. písm. b), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35%. Iné zdravotné postihnutia žalobcu, a to artróza bedrových kĺbov s ľahkým funkčným obmedzením a arteriálna hypertenzia dobre kompenzovaná liekmi, bez akýchkoľvek komplikácií, percentuálne navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neodôvodňujú. Posudková lekárka pritom riadne zhodnotila i prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobcu na neurologickom oddelení ÚVN Ružomberok od 02.02.2016 do 07.02.2016, ako i novo doložené lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 27.06.2016, z ortopedického vyšetrenia z 01.08.2016 a z interného vyšetrenia zo dňa 01.08.2016. Konštatovala, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je naďalej 35%, ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu nezdôvodňujú percentuálne navýšenie, čo je posudkovo nezávažné. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu nezistila zmenu v zdravotnom stave posudzovaného od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. 20. Krajský súd poukazuje predovšetkým na závery lekárskych vyšetrení, ktoré boli zhrnuté i v posudkoch posudkových lekárov, a tiež aj na samotné závery posudkov zo dňa 16.06.2016, 30.08.2016 a 22.09.2016. Medzi závermi uvedených posudkových lekárov súd nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvody pochybovať. Všetky uvádzané zdravotné problémy žalobcu posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Posudkoví lekári prihliadli i na ďalšie zdravotné postihnutie žalobcu, a to artrózu bedrových kĺbov s ľahkým funkčným obmedzením, ako i arteriálnu hypertenziu dobre kompenzovanú liekmi, bez akýchkoľvek komplikácií, týmto sa zaoberali a aj ho na základe predložených lekárskych nálezov vyhodnotili. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Samotný žalobca na súdnom pojednávaní potvrdil, že nezistil, že by posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili niektorú predchádzajúcu lekársku správu alebo nález, ktorý im v súvislosti s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok predložil. V priebehu konania žalobca neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ani žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy ku dňu rozhodnutia žalovaného, ktoré by diagnosticky hodnotili jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu nezávisle od seba dvoma posudkovými lekármi v označených lekárskych správach zo dňa 16.06.2016, 30.08.2016 a 22.09.2016, teda nespochybnil ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Uvádzané zdravotné problémy, na ktoré žalobca poukázal, posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a dostatočne zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav žalobcu nespôsobuje viac ako 35%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený okrem iného zdravotným hľadiskom, t.j. invaliditou poistenca, a túto zákonom stanovenú podmienku žalobca ku dňu rozhodnutia žalovaného nesplnil. 21. Krajský súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobcu a odstránenie prípadných pochybností krajský súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v dôsledku jeho zhoršenia, môže žalobca opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 22. S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a žalobca v konaní pred súdom neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o tom, že nie je invalidný, spochybnili alebo vyvrátili, pri aplikácii ust. § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 195 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo, resp. nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.