Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200975 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200975.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci: EUROTABACCO, spol. s r. o., so sídlom Mostná 6, 821 07 Bratislava 2 - Vrakuňa, IČO: 35 841 371, zastúpený advokátom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1615276/2016 zo dňa 13.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.12.2016, doručenou na krajský súd dňa 23.12.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1615276/2016 zo dňa 13.10.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č. 651131/2016 zo dňa 05.05.2016. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné v celom rozsahu z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenie, je v rozpore s administratívnymi spismi, lebo v nich nemá oporu. V žalobe ďalej uviedol, že rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie daňového úradu, ktorým bol dodatočne žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z DPH za zdaňovacie obdobie december 2009 výlučne na základe znaleckého posudku. Rozhodnutím správcu dane došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, Daňového poriadku zákona č. 106/2004 Z. z.. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane nesprávne určil podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznik daňovej povinnosti v zdaňovacom období december 2009. Rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie daňového úradu na žiadnom svojom mieste neobsahuje preukázané zistenie, že by bol žalobcom reálne uskutočnený zdaniteľný obchod, ktorého predmetom by bol tovar prislúchajúci podľa znaleckého posudku k vyúčtovaným tržbám, teda nebola preukázateľným spôsobom zistené, že by bol reálne dodaný tovar, pri ktorom by prešlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastníkom na inú osobu, čo by zakladalo vznik daňovej povinnosti na DPH v predmetnom zdaňovacom období. Dôkazom je aj text uvedený na strane 38 rozhodnutia daňového úradu: „Zo zistení znalca vyplýva, že spoločnosť EUROTABACCO spol. s r.o. v roku 2009 vyrobila mimo účtovnú evidenciu minimálne 4.959.176,00 kusov cigariet a ich predaj neúčtovala do tržieb a tiež príjem z predaja tovaru neúčtovala do účtovníctva spoločnosti. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že dodatočné platobné výmery, ktoré vydal Colný úrad Bratislava boli zrušené v rámci autoremedúry v odvolacom konaní, to znamená, že neexistujú a nemožno na ne vôbec prihliadať. Ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že ciele a výška spotrebnej dane vchádza do základu dane, avšak táto spotrebná daň musí byť reálna, musí skutočne existovať, musí byť súčasťou protihodnoty, ktorú žalobca prijal alebo mal prijať od príjemcu plnenia. Výsledná spotrebná daň je fiktívna, keďže bola vypočítaná z množstva spotrebiteľských balení cigariet, ktoré žalobca mohol vyrobiť v roku 2009. Poukázal teda na nesprávne protizákonné vyčíslenie spotrebnej dane, čím správca dane postupoval v rozpore s ust. § 22 zákona o DPH. V žalobe ďalej namietal porušenie § 77 zákona o DPH. Deň vzniku daňovej povinnosti je rozhodujúci aj pre správne určenie zdaňovacieho obdobia, za ktoré má byť daň priznaná resp. správcom dane vyrubená ako to vyplýva z citovaného ustanovenia v spojení s § 78 ods. 1 zákona o DPH. V rozhodnutí žalovaného a ani v rozhodnutí daňového úradu nie je deň vzniku daňovej povinnosti žiadnym spôsobom identifikovaný, preto namieta dodatočné dorubenie rozdielu DPH vo výške 78.036,60 Eur za zdaňovacie obdobie december 2009. Správca dane svoje konanie ospravedlňuje na strane 39 rozhodnutia tým, že nebolo možné presne určiť vznik daňovej povinnosti a tým ani zdaňovacie obdobie, za ktoré mala byť dodatočne vyrubená daň. V odôvodnení správca dane uviedol, že z uvedeného dôvodu nie je možné určiť presný dátum dodania. Vzhľadom na zistené nezrovnalosti vo vedení účtovnej evidencie, neprehľadnej skladovej evidencie určil správca dane daňovú povinnosť kontrolovanému platiteľovi EUROTABACCO spol. s r.o. z výroby cigariet mimo účtovnú a skladovú evidenciu na základe výsledkov znaleckého posudku. Keďže túto daňovú povinnosť nebolo možné konkrétne vyčísliť v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (mesiacoch roku 2009), správca dane vyčíslil celkovú dodatočnú daňovú povinnosť za celý rok 2009 v zdaňovacom období december 2009. Žalobca v žalobe tvrdl, že správca dane konal v rozpore s § 44 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že nevykonával daňovú kontrolu u žalobcu sám, ale túto svoju povinnosť preniesol na znalca, pričom neukončil výkon daňovej kontroly a neprešiel na účtovanie dane podľa pomôcok, ale naďalej vykonával daňovú kontrolu. Nakoľko správca dane mal k dispozícií účtovníctvo žalobcu vrátane evidencie vedenej v súlade s ust. § 70 zákona o DPH mohol využiť inštitút znalca, len vo vzťahu k týmto skutočnostiam, ale nebol oprávnený prizvať znalca v rozsahu, ako vyplýva okrem bodu 8 zadania aj ďalších bodov zadania, ktoré znalec od správcu dane dostal. Znalecký posudok v takom rozsahu, v akom ho znalec vypracoval na základe požiadaviek správcu dane je podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku pomôckou, ktorú môže správca dane použiť pri určovaní dane podľa pomôcok. K relevantnosti znalca žalobca uviedol, že ten bol prizvaný z dôvodu požiadavky o vykonanie znaleckej expertízy a vypracovanie znaleckého posudku vo veci výroby tabakových výrobkov. Podľa výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel: znalci, časť: znalecké organizácie, ev. č. 900251, znalec nevykonáva znaleckú činnosť v odbore tabak - 410000. Skutočnosť sama o sebe svedčí o nerelevantnosti výsledku znaleckej expertízy, ktorá tým pádom nemôže mať žiadnu výpovednú hodnotu a z tohto dôvodu nie sú výsledky znaleckého dokazovania obsiahnuté v rozhodnutí daňového úradu, ani v rozhodnutí žalovaného. Dôkazom toho, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu sám, nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane sám, ale dodatočne vyrubil rozdiel na dani žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009, na základe záverov znaleckého posudku, kde je uvedené, že spoločnosť EUROTABACCO, spol. s r.o. v roku 2009 vyrobila mimo účtovnú evidenciu minimálne 4.959.176,00 ks cigariet a ich predaj neúčtovala do tržieb a tiež príjem z predaja tovaru neúčtovala do účtovníctva spoločnosti. Žalobca namietal, že zadaním úlohy znalcovi vo veci zistenia výšky daňovej povinnosti na dani a požiadavky, aby na základe účtovných a iných dokladov sa vyjadril, či bola daňová povinnosť priznaná k tejto dani v správnej výške, sa správca dane zbavil vlastnej povinnosti zisťovania základu dane a výšku dane preukázateľným spôsobom. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu daňového úradu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa neuvádzajú žiadne úvahy žalovaného ani správcu dane, a to akým spôsobom tieto úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný a správca dane viedli daňové konanie predovšetkým na základe záverov znaleckého dokazovania uvedených v znaleckom posudku. Z uvedených dôkazov je rozhodnutie žalovaného preto nepreskúmateľné. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že výroba tabakových výrobkov bola u žalobcu ukončená násilným zásahom špeciálnej policajnej jednotky dňa 26.11.2009. V rámci policajnej akcie bola žalobcovi zaistená celá výroba tabakových výrobkov, vrátane technologických zariadení, surovín na výrobu tabakových výrobkov, polotovarov, hotových výrobkov, účtovníctva, iných dokladov, výpočtovej techniky. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohol žalobca vyrábať, vydávať ani dodávať tabakové výrobky v zdaňovacom období december 2009. V závere žaloby žalobca uviedol, že správca dane pri zisťovaní výšky dane za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2009 nevychádzal z predložených účtovných dokladov, listín, zmlúv a ďalších dôkazov, ktoré preukázateľným spôsobom dokazujú uskutočnenie účtovných prípadov zachytených v účtovníctve žalobcu a z evidencie vedenej žalobcom v súlade s § 70 zákona o DPH, ale na základe znaleckého posudku určil daň za zdaňovacie obdobie december 2009. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.02.2017. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9500403/5/174728/2013/Porb zo dňa 15.01.2013 a na základe žiadosti PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. ČVS:UHCP-73/NJ- S-2009 zo dňa 06.09.2013 žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2009, o čom vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 221150/2015 zo dňa 08.04.2015. Protokol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. j. 221580/2015 zo dňa 08.04.2015 bol žalobcovi doručený dňa 13.04.2015. Správca dane rozhodnutím č. j. 9501403/5/3932713/2013/Porb zo dňa 26.08.2013 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, prizvanie znalca a vypracovanie znaleckého posudku vo veci výroby tabakových výrobkov. Dňa 05.05.2016 správca dane rozhodnutím č. 651131/2016 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 78.036,60 Eur za zdaňovacie obdobie december 2009. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 25.05.2016 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1615276/2016 zo dňa 13.10.2016 rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 651131/2016 zo dňa 05.05.2016 potvrdil. K žalobnej námietke žalobcu, ktorou poukazoval na to, že dodatočné platobné výmery, ktoré vydal Colný úrad Bratislava boli v rámci autoremedúry zrušené. Žalovaný uviedol, že dodatočné platobné výmery na spotrebnú daň z tabakových výrobkov ktorými bola vyčíslená spotrebná daň poskytol v rámci súčinnosti Colný úrad Bratislava, pričom vyčíslená spotrebná daň nebola spochybnená a tieto rozhodnutia boli zrušené z dôvodu premlčania lehoty na vyrubenie dane. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne určil podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznik daňovej povinnosti v zdaňovacom období december 2009 žalovaný uviedol, že správca dane pri posudzovaní dátumu vzniku zdaniteľného plnenia bral do úvahy stav k 31.12. príslušného kontrolovaného roka. K tomuto dátumu mala byť daň najneskôr priznaná a odvedená. Žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou vzniku daňovej povinnosti v zdaňovacom období december 2009. Vo vyjadrení ďalej žalovaný uviedol, že v účtovníctve za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2009 žalobca účtoval o výrobe 28.731,00 balených cigariet a predaji 32.899.00 balených cigariet. Konečný stav cigariet na sklade k 31.12.2009 predstavoval 11.699,00 spotrebiteľských balení. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že v roku 2009 bolo vyrobených mimo účtovnú evidenciu minimálne 4.959.176,00 ks cigariet, čo predstavovalo 246.958,00 spotrebiteľských balení, tieto nebol účtované do tržieb, nebol účtovaný ani príjem z ich predaja a uvedené množstvá cigariet sa nenachádzali na stave zásob k 31.12.2009. Keďže žalobca neúčtoval o nákupe materiálu, výrobe a predaji vyššie uvedených množstiev balení cigariet, konkrétny dátum dodania a obdobia, v ktorom mala byť daň z pridanej hodnoty odvedená sa nedal presne určiť, preto daň z pridanej hodnoty z predaja cigariet vyrobených mimo účtovnú evidenciu mala byť odvedená najneskôr k 31.12.2009 a tento deň bol podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH najneskorší deň vzniku daňovej povinnosti. Správca dane vyčíslil rozdiel dane na základe predložených dokladov žalobcu a na základe znaleckého posudku. Žalobca ničím nepreukázal, že tento postup správcu dane je nesprávny. Len samotné tvrdenie, že správca dane nesprávne vychádzal zo znaleckého posudku je pre preukázanie tvrdení žalobcu nepostačujúce. Žalobca žiadnymi dokladmi, dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia a sám mohol navrhnúť vypočutie osôb, ktoré by v danej veci vypovedali. Vo vzťahu k namietanému znaleckému posudku a využitia určenia dane podľa pomôcok v prípade žalobcu žalovaný uviedol, že na určenie dane podľa pomôcok je potrebné nazerať ako na osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorému sa môže správca dane uchýliť iba vtedy, ak daňový subjekt v rámci procesu dokazovania je natoľko pasívny, že si nesplnil niektorú zo svojich procesných daňových povinností. Správca dane uvedeným spôsobom nemohol postupovať, nakoľko žalobca spolupracoval so správcom dane a taktiež mal správca dane účtovníctvo (aj keď neúplné) k dispozícií. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane v daňovom konaní dodržal všetky zásady daňového konania podľa § 3 Daňového poriadku, konal objektívne, posúdil dôkazy predložené daňovým subjektom, ako aj dôkazy, ktoré sám získal a to každý dôkaz osobitne a vo vzájomných súvislostiach, posúdil skutočný obsah právneho úkonu. Pri výkone daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a zachovával pritom práva daňového subjektu a žalovaný mal za to, že neboli porušené žiadne zásady daňového konania, správca dane vykonal riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Stotožnil sa so závermi správcu dane, že u daňového subjektu došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 zákona o DPH z dôvodu nepriznanej a neodvedenej dane z pridanej hodnoty za predaj cigariet vyrobených mimo účtovnú evidenciu za zdaňovacie obdobia roku 2009. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícií všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 4. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal vec v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) v rozsahu žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal vydaniu sú zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 6. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 7. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 8. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 9. Podľa § 46 ods. 5 citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 10. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 11. Podľa § 68 ods. 5 citovaného zákona, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 13. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 14. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 15. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj a) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu, b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. 16. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a § 30. 17. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. 18. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. 19. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie, jeho úlohou zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získal poznatky informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukázanosti. 20. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 651131/2016 zo dňa 05.05.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu EUROTABACCO spol. s r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 78.036,60 Eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že v obchodnej spoločnosti EUROTABACCO spol. s r.o. vykonal daňovú kontrolu z dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2009, na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9500403/5/174728/2013/Porb zo dňa 15.01.2013 a na žiadosť o vykonanie daňovej kontroly č. ČVS:UHCP-73/NJ-S-2009 zo dňa 19.11.2009, ktorú zaslal PPZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií Stred, Banská Bystrica. Daňová kontrola bola začatá dňa 26.02.2013 a o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 221150/2015 zo dňa 08.04.2015. V odôvodnení ďalej uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt za obdobie roku 2009 zaúčtoval na strane dal účtu č. 601010 Tržby z predaja cigariet 32.899,00 spotrebiteľských balení cigariet v celkovej výške 1.062,69 Eur v priemere 0,03 Eur za jedno balenie. Spotreba materiálu na jedno balenie vyrobených cigariet predstavovala sumu 0,68 Eur. V daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - november 2009 priznal základ dane v sume 52.594,65 Eur, z ktorého odviedol DPH 19% v sume 9.993,54 Eur. Podľa skladovej evidencie daňový subjekt v roku 2009 vyrobil celkom 28.731,00 spotrebiteľských balení cigariet. Konečný stav spotrebiteľsky balených cigariet k 31.12.2009 bol 11.699,00 balení. Podľa stavu evidencie chýbali počiatočné stavy,kalkulácia výroby resp. kalkulačný vzorec nebol súčasťou účtovných dokladov a nebol v priebehu daňovej kontroly zo strany daňového subjektu predložený. Daňový subjekt uviedol, že spoločnosť nemala vypracované kalkulácie na výrobu cigariet. Z účtovnej evidencie správca dane zistil, že odvolávajúci nevykonal inventarizáciu v súlade s § 29 a s § 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti, čoho dôsledkom je, že účtovníctvo nie je preukázateľné v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z.. Povinnosť inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov je účtovnej jednotke uložená v § 6 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.. Súčasťou účtovnej evidencie neboli žiadne vnútorné predpisy účtovnej jednotky, ktoré by popisovali postup účtovania výroby a evidencie zásob. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu, že účtovná a skladová evidencia neboli zo strany daňového subjektu vedené v rozsahu potrebnom na zabezpečenie preukázateľnosti účtovníctva a spoločnosť neúčtovala o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, prizval správca dane znalca, znaleckú organizáciu PBT s.r.o. a požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na zistenie rozsahu výroby cigariet a tabakových výrobkov za obdobie rokov 2004 - 2009. Znalecký posudok č. 78/2014 bol správcovi dane doručený dňa 11.12.2014. V znaleckom posudku sa uvádza, že pri oceňovaní výrobkov spoločnosť zahrnula do ceny iba priamy materiál, neboli zahrnuté do ceny výrobkov priame mzdy ani ostatné priame náklady. Stanovenie nákladov na jedno spotrebiteľské balenie bolo vypočítané na základe údajov z účtovníctva, nakoľko neexistuje žiadny relevantný podklad spoločnosti. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že spoločnosť nakupovala materiálové vstupy, o ktorých neúčtovala vo svojom účtovníctve a taktiež tieto materiálové vstupy neboli zaevidované v skladovej evidencii. Zo znaleckého zisťovania podľa predpokladaného množstva nakúpených tabakových listov, ktoré neboli v účtovníctve zaúčtované t. j. neboli prijaté na sklad a podľa predpokladaného množstva vyrobených cigariet na základe svedeckých výpovedí a technických parametrov výrobnej linky vyplýva, že minimálne mohlo byť v roku 2009 vyrobené množstvo 4.959.176,00 ks cigariet. Rozsah výroby mimo evidencie podľa znaleckého posudku sa v roku 2009 podieľal na celkovej výrobe (zaevidovanie v účtovníctve daňového subjektu, ako aj výrobe nezaevidovanej v účtovníctve podľa znaleckého posudku) 89,62 %. Preto boli mzdové náklady ostatných pracovníkov (okrem S. E.) ako aj odpisy uplatnené v roku 2009 do daňových výdavkov prepočítane 89,62% a po prepočítaní je výška mzdových nákladov ostatných pracovníkov pripadajúca na výrobu mimo evidencie v sume 15.759,97 Eur a odpisy pripadajúce na výrobu mimo evidencie sú vo výške 70.413,19 Eur. Následne spotrebiteľské balenia cigariet vyrobené mimo účtovnú evidenciu boli stanovené na základe údajov zo znaleckého posudku, pričom boli zohľadnené aj náklady daňového subjektu zaúčtované v účtovníctve, nakoľko daňový subjekt neúčtoval prírastok zásob vlastnej výroby vyrobených mimo účtovnej evidencie v počte 4.959.176,00 ks cigariet, čo predstavuje 247.958,00 ks spotrebiteľských balení cigariet, z čoho neodviedol daň z pridanej hodnoty. Daňovým subjektom došlo k porušeniu § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 22 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Nakoľko sa jednalo o tovar podliehajúci spotrebnej dani, správca dane zahrnul do základu dane pre daň z pridanej hodnoty aj spotrebnú daň, ktorá bola stanovená správcom spotrebnej dane - colným úradom podľa § 6 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. tzv. v minimálnej sadzbe, čo bolo 81,32 Eur/1000 ks. Dňa 15.04.2016 správca dane zaslal daňovému subjektu Upovedomenie č. 102949555/2016, v ktorom oznámil daňovému subjektu deň oboznámenia sa s výsledkom vyrubovacieho konania. Daňový subjekt sa ústneho pojednávania dňa 04.05.2016 nezúčastnil a tým nevyužil svoje právo oboznámiť sa s výsledkom vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009. 21. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1615276/2016 zo dňa 13.10.2016. V odôvodnení žalovaný uviedol, že správca dane vyčíslil rozdiel dane na základe predložených účtovných dokladov odvolávajúceho na základe znaleckého posudku. Odvolávajúci ničím nepreukázal, že tento postup správcu dane je nesprávny. Len samotné tvrdenie, že správca dane nesprávne vychádzal zo znaleckého posudku je pre preukázanie tvrdení odvolávajúceho nepostačujúce. Odvolávajúci žiadnymi dokladmi, dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenie. Inštitút určenia dane podľa pomôcok v prípade odvolávajúceho nebolo možné použiť. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že na určenie dane podľa pomôcok je nutné nazerať ako na osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorému sa môže správca dane uchýliť len vtedy, ak daňový subjekt v rámci procesu dokazovania je natoľko pasívny, že si nesplnil niektorú zo svojich procesných daňových povinností. Správca dane uvedeným spôsobom nemohol postupovať nakoľko daňový subjekt spolupracoval so správcom dane a taktiež mal správca dane účtovníctvo k dispozícií. Znalecký posudok ako dôkaz bolo možné použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Znalecký posudok bol vypracovaný znaleckou organizáciou, preto správca dane ani odvolací orgán nemá dôvod spochybňovať skutočnosti v ňom uvedené a to na podklade, ktoré mala znalecká organizácia k dispozícií. Ak mal odvolávajúci pochybnosti o údajoch uvedených v znaleckom posudku mal možnosť dať si vypracovať znalecký posudok sám. K námietke daňového subjektu, že správca dane nesprávne určil podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznik daňovej povinnosti v zdaňovacom období december 2009 odvolací orgán uviedol, že správca dane pri posudzovaní dátumu vzniku zdaniteľného plnenia bral do úvahy stav k 31.12. príslušného kontrolovaného roka. K tomuto dátumu mala byť daň najneskôr priznaná a odvedená. Vo vzťahu namietaného porušenia § 44 a nasl. Daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať z toho dôvodu, že nebolo možné z predloženého účtovníctva zistiť rozdiely a nezrovnalosti zúčtovania vo výrobnom procese, a to konkrétne medzi spotrebou materiálu v roku 2009, ktorá výrazne stúpla, avšak poklesol počet vyrobených spotrebiteľských balení cigariet, ako aj počet predaných spotrebiteľských balení cigariet, taktiež výrazne poklesla aj cena z predaja jedného balenia cigariet. Účtovná evidencia a skladová evidencia nebola zo strany odvolávajúceho vedená v rozsahu potrebnom na zabezpečenie preukázateľnosti účtovníctva a z priebehu daňovej kontroly vyplýva, že spoločnosť neúčtovala o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, nevykonala inventarizáciu v súlade s § 29 a s § 30 zákona č. 431/2002 Z. z. a súčasťou účtovnej evidencie neboli ani žiadne vnútorné predpisy spoločnosti a nebola predložená ani kalkulácia na výrobu cigariet. Vo vzťahu k odvolacej námietke, na nesprávne protizákonné vyšetrenie spotrebnej dane žalovaný uviedol, že postup správcu dane pri vyčíslení výšky spotrebnej dane bol v súlade s postupom colného úradu, ktorý určil spotrebnú daň pripadajúcu na cigarety vyrobenú mimo účtovnej evidencie podľa § 6 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. t. j. určil minimálnu sadzbu dane vo výške 81,32 Eur/1000 ks. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, v čom odvolávajúci pochybil a na základe akých skutočností správca dane rozhodol. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je povinný zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, a preto nepochybil, keď prihliadol na znalecký posudok, ktorý dal vypracovať ako dôkaz v daňovom konaní. Odvolávajúci v danej veci neuniesol dôkazné bremeno. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Stotožnil sa so závermi správcu dane, že u daňového subjektu došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 zákona o DPH z dôvodu nepriznanej a neodvedenej dane z pridanej hodnoty za predaj cigariet vyrobených mimo účtovnú evidenciu za zdaňovacie obdobie roku 2009. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícií všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia. 22. Súd vyhodnotil jednotlivé žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie s námietkami uvedenými v odvolaní, žalovaný neuvádza žiadne úvahy, akým spôsobom tieto úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného takéto vady neobsahuje. Jedná sa o rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktoré reaguje na odvolacie námietky odvolateľa. Na tieto námietky napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu dostatočným spôsobom reagovalo, a to konkrétne ku každej námietke. Žalobcom v rámci daňovej kontroly bolo predložené správcovi dane ako dôkaz účtovníctvo žalobcu. Správca dane pri výkone daňovej kontroly z predloženého účtovníctva zistil rozdiely a nezrovnalosti z účtovania o výrobnom procese a to konkrétne v spotrebe materiálu v roku 2009, ktorá výrazne stúpla, avšak poklesol počet vyrobených spotrebiteľských balení cigariet, ako aj počet predaných spotrebiteľských balení cigariet, tak že výrazne poklesla aj cena z predaja jedného balenia cigariet. Ďalej kalkulácia výroby nebola súčasťou účtovných dokladov, a ani v priebehu daňovej kontroly nebola zo strany žalobcu predložená. Ďalej sa jednalo o zásadnú otázku, a to že daňový subjekt nevykonal inventarizáciu v súlade s § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z. z., a preto bola predložená účtovná evidencia nepreukázateľná. Spoločnosť neúčtovala o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a preto bolo nevyhnutné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu prizvať znalca z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie - účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling. Uvedené skutočnosti sú súčasťou odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia, a teda námietka, že v odôvodnení chýba dôvod, pre ktorý bolo znalecké dokazovanie nariadené je plne nedôvodná. 23. K námietke žalobcu, že správca dane nevychádzal z predložených účtovných dokladov, listín, zmlúv a ďalších dôkazov, ktoré podľa žalobcu sú preukázateľné, ale určil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 na základe znaleckého posudku. Správca dane naopak pri zisťovaní skutkového stavu veci zistil, že skutkový stav veci nie je možné dostatočne zistiť, pokiaľ by vychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, a to z predloženého neúplného účtovníctva. Dôvody pre ktoré bolo nevyhnutné v danom prípade nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie skutočného rozsahu výroby cigariet a tabakových výrobkov, najmä tie, že daňový subjekt nepredložil účtovníctvo kompletne, najmä nepredložil kalkuláciu na výrobu cigariet, ďalej účtovnú evidenciu a skladovú evidenciu nepredložil v rozsahu potrebnom na zabezpečenie preukázateľnosti účtovníctva, pretože nebola vykonávaná inventarizácia v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve v dôsledku, že účtovníctvo nie je preukázateľné v súlade s § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom povinnosť inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov je účtovnej jednotke uložený podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona a aj z dôvodu, že vyjadrenia daňového subjektu k rozdielom medzi spotrebovaným materiálom a počtom vyrobených cigariet v jednotlivých rokoch neboli nedostačujúce pre zistenie skutkového stavu v danej veci v roku 2009. Správca dane postupoval správne, keď v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ustanovil v konaní znalca. Tvrdenie žalobcu, že správca dane mal vychádzať z predložených účtovných dokladov, listín a zmlúv sa v tejto súvislosti javí ako účelové, pretože bolo preukázané, že samotné účtovné doklady neboli nepreukázateľné a daňový subjekt, hoci bol viackrát vyzvaný správcom dane na predloženie konkrétnych dôkazov na zistenie skutkového stavu, toto svoje dôkazné bremeno neuniesol a dôkazy nepredložil. Ak teda žalobca nemohol predložiť dôkazy, ktoré od neho vyžadoval správca dane a správca dane mal za to, že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, nepochybne bolo v jeho právomocí toto znalecké dokazovanie nariadiť, znalecký posudok ako dôkaz aplikovať do množiny všetkých dôkazov a z odborných zistení znaleckého posudku následne aj vychádzať. 24. Žalobca v žalobe namietal, že znalecký posudok ako bol vypracovaný znalcom je podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku pomôckou, ktorú môže správca dane použiť pri určovaní dane podľa pomôcok. Vo vzťahu k tejto námietke súd konštatuje, že znalecký posudok je v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazom pri vykonaní daňovej kontroly a na zisťovanie výšky dane štandardným spôsobom. Teda nie je možné konštatovať, že ak bol použitý znalecký posudok, musí ísť o pomôcku podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku a určenie výšky dane podľa pomôcok. Znalecké postupy sa v obidvoch typoch zisťovania posudzujú rovnako ako dôkazy (pomôcky ohľadne zodpovedania konkrétnych odborných skutkových otázok). 25. S touto námietkou súvisí aj námietka nesprávneho postupu správcu dane, keď neurčil výšku dane podľa pomôcok v zmysle § 48 Daňového poriadku. S touto námietkou sa riadne vysporiadal žalovaný a správny súd sa s týmto vysporiadaním v plnom rozsahu stotožňuje. Ustanovenie § 48 ods. 1 výslovne stanovuje situácie, kedy môže správca dane zistiť základ dane resp. výšku dane podľa pomôcok. V danom prípade nebola naplnená skutková podstata žiadneho z týchto prípadov. V danom prípade teda nebolo namieste určiť daň podľa pomôcok, vzhľadom na to, že daňovým subjektom predložené doklady nepostačovali na riadne zistenie skutkového stavu v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku a z ktorého vyplýva, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, nič mu nebránilo doplniť tento skutkový stav zisteniami uvedenými v znaleckom posudku. Správca dane má tiež povinnosť prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, pokiaľ dôkazy nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto správne prihliadol na odborné závery znaleckého posudku. Znaleckým posudkom boli zistené odborné skutkové okolnosti, najmä týkajúce sa stanovenia celkovej výšky výnosov obchodnej spoločnosti dosiahnuté z predaja tabakových výrobkov a iných služieb v skúmanom období, nákladov spoločnosti na výrobu jedného spotrebiteľského balenia cigariet a jedného balenia tabakovej zmesi v jednotlivých kalendárnych rokoch skúmaného obdobia, boli zistené príčiny v rozdieloch hmotnosti tabaku uskladnené v daňovom stave oproti účtovnému stavu a ďalšiemu nesúladu vedenej evidencie so skutočným stavom uskladňovaných tabakových výrobkov a bola daná odpoveď na otázku, či účtovníctvo spoločnosti bolo vedené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä čo sa týka účtovných kníh, zápisov a iných dokladov slúžiacich k prehľadu stavu majetku a hospodárenia. 26. Žalobca v žalobe namietal, že znalec nevykonáva znaleckú činnosť v odbore Tabak - 410000, a preto výsledok znaleckej expertízy nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Úlohou znalca nebolo zisťovať kvalitu vyrobených cigariet, resp. iné ukazovateľa vo vzťahu k tabaku. Úlohou znalca bolo zistiť rozsah výroby a cenu cigariet vyrobených mimo účtovníctva. 27. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne zistil podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznik daňovej povinnosti v zdaňovacom období december 2009 súd uvádza: Ako vyplýva z administratívneho spisu v účtovníctve za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2009 žalobca účtoval vo výrobe 28.731,00 balení cigariet a predaji 32.899,00 balení cigariet. Konečný stav na sklade k 31.12.2009 predstavoval 11.699,00 spotrebiteľských balení. Zo znaleckého posudku vyplýva, že v roku 2009 bolo vyrobených mimo účtovnú evidenciu minimálne 4.959.176,00 ks cigariet, čo predstavovalo 246.958,00 spotrebiteľských balení, tieto neboli účtované do tržieb, nebol účtovaný ani príjem z ich predaja a uvedené množstva cigariet sa nenachádzali na stave zásob k 31.12.2009. Z uvedeného vyplýva, že boli dodané za protihodnotu. Z dôvodu, že daňový subjekt neúčtoval o nákupe materiálu, výrobe a predaji vyššie uvedených množstiev balení cigariet, konkrétne dátum dodania obdobia, v ktorom mala byť daň z pridanej hodnoty odvedená sa nedá presne určiť, preto daň z pridanej hodnoty z predaja cigariet vyrubených mimo účtovnú evidenciu mala byť odvedená najneskôr k 31.12.2009. 28. Žalobca v žalobe namietal nesprávne protizákonné vyčíslenie spotrebnej dane, pretože colný úrad mal ako správca dane tieto dane v kompetencii vyčísliť. Dodatočné platobné výmery, ktoré vydal Colný úrad Bratislava boli v rámci autoremedúry zrušené. K tejto námietke súd udáva, že postup správcu dane pri vyčíslení výšky spotrebnej dane bol v súlade s postupom colného úradu, ktorý určil spotrebnú daň pripadajúcu na cigaretu vyrobené mimo účtovnú evidenciu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. t. j. určil minimálnu sadzbu dane vo výške 81,32 Eur/1000 ks. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú dodatočné platobné výmery na spotrebnú daň z tabakových výrobkov č. 1295503/2015, č. 1295117/2015 zo dňa 09.02.2015, č. 1295128/2015, č. 1295144/2015, č. 1295160/2015, č. 1295191/2015, č. 1295201/2015, č. 1295214/2015, č. 1295232/2015, č. 1295248/2015 a č. 1295265/2015 zo dňa 11.12.2015. Uvedené dodatočné platobné výmery boli zrušené z dôvodu, že došlo k premlčaniu lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. 29. Správny súd konštatuje, že žalobca nebol ukrátený na svojich procesných právach. V priebehu daňovej kontroly bol upovedomený o tom, že vo veci výroby tabakových výrobkov bolo nariadené znalecké dokazovanie aj z akých konkrétnych dôvodov, rovnako aj na ústnom pojednávaní pred vydaním protokolu o daňovej kontrole. Následne v rámci vyrubovacieho konania mu bola daná možnosť vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane v oblasti účtovníctva, ktoré bolo zaobstarané od PPZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií Stred, Banská Bystrica preukázať jeho tvrdenia v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Na žiadnych procesných právach žalobca teda neutrpel, pričom pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepochybne mal vedomosť o pochybnostiach správcu dane a tiež možnosť vyjadriť sa ohľadne týchto skutočností a aj predložiť dôkazy na svoje tvrdenia. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 31. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, pretože neboli splnené zákonné podmienky. 32. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaní v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.