Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200041 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200041.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Božena Nimcová, Laborecká č. 7, 066 01 Humenné, IČO: 34 570 543, zastúpená advokátkou: JUDr. Martina Čelková, Advokátska kancelária, X. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/5872 O-706/2016 zo dňa 12.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Žilina prvostupňovým rozhodnutím č. 252/2016-IZA-1.2/pok/R zo dňa 12.09.2016 uložil žalobkyni podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorá bola vykonaná v dňoch 12.05. a 13.05.2015 u žalobkyne tým, že dňa 12.05.2015 o 16:00 hod. pri výkone inšpekcie práce v kontrolovanej prevádzke - Rýchle občerstvenie, Nám. Slobody Humenné vykonávala činnosť U. F., bytom E. XX, B. ako pomocná sila. Žalobkyňa využívala závislú prácu osoby U. F. v dňoch 10.03., 11.03., 12.03., 13.03., 14.03., 16.03., 17.03.2015 a nemala s menovanou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie, pokutu vo výške 2.000,- €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výkon inšpekcie v dňoch 10.03., 11.03., 12.03., 13.03., 14.03., 16.03. a 17.03.2015, pričom boli zistené nedostatky, ktorými bol porušený zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpektorom práce bolo zistené - protokol z výkonu inšpekcie č. IZA-30-24-1.2/P-B24,28-15 131 zo dňa 19.05.2015 a dodatok k protokolu zo dňa 29.05.2015, ktoré tvoria podklad tohto rozhodnutia, že postihovaný účastník konania porušil zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní špecifikovaným konaním uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Na základe zistených nedostatkov bolo účastníkovi konania zaslané oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 26.08.2016, ktoré účastník konania prevzal dňa 30.08.2016. Kontrolovaný subjekt sa vyjadril k protokolu z výkonu inšpekcie práce v ktorom uviedol, že s nedostatkom nesúhlasí, pretože kontrolovaná osoba sa chodila na prevádzku iba zaúčať bez nároku na mzdu, keďže nikdy nerobila v danom obore a do knihy dochádzky sa zapisovala iba z dôvodu, že posledných 9 rokov žila v Anglicku a tam je štandard evidovať príchody a odchody z dôvodu požiarnej bezpečnosti a ochrany zdravia. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení ďalej uviedol, že účastník konania v priebehu obdobia od 12.05.2015 do 07.09.2016 poskytol tri verzie zamestnávania kontrolovanej fyzickej osoby U. F., z toho jedno vyjadrenie pri výkone inšpekcie práce, druhé k protokolu z výkonu práce a tretie vyjadrenie k začatiu správneho konania, pričom každá z nich je odlišná. V prvom vyjadrení zo zápisnice o podaní informácii uviedla, že U. F. vykonáva pomocnú silu, na práci sa dohodla s ňou, prácu vykonáva od 10.03.2015 pod jej dozorom, má uzatvorenú DOPČ, platená je 25,- € mesačne. V druhom vyjadrení k protokolu z výkonu inšpekcie práce uviedla, že s nedostatkom nesúhlasí, pretože kontrolovaná osoba sa chodila na prevádzku iba zaúčať bez nároku na mzdu, keďže nikdy nerobila v danom obore a do knihy dochádzky sa zapisovala iba z dôvodu, že posledných 9 rokov žila v Anglicku a tam je štandard evidovať príchody a odchody z dôvodu požiarnej bezpečnosti a ochrany zdravia. Uviedla, že nedávno jej ochorela spoľahlivá pracovná sila, a preto bola nútená narýchlo hľadať adekvátnu náhradu, a keďže nenašla vyučenú pracovnú silu, dala priestor U. F., ktorá má vysokoškolské vzdelanie, ale nikdy nepracovala v podobnej prevádzke, a preto bola nútená sa jej venovať, do všetkého ju zaučiť, a preto nebola prínosom ale ťarchou. Z toho dôvodu sa dohodli, že sa zaučí bez nároku na mzdu. V tretej verzii k začatiu správneho konania účastníčka konania žiadala o odpustenie pokuty, pretože U. F. sa na prevádzke iba zaúčala, obdobnú prácu predtým nikdy nevykonávala, a preto zvolila dohodu o pracovnej činnosti. Pracovnú príležitosť jej umožnila na základe známosti, napriek tomu, že od začiatku sa zdalo, že prácu nebude zvládať. Kvôli kontrole a nevedomosti, že sa zamestnanec nemôže zaúčať bez pracovnej zmluvy v popoludňajších hodinách tesne pred záverečnou s menovanou uzatvorila pracovnú zmluvu od 11.05.2016. U. F. prácu naďalej nezvládla a rozhodla sa ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe k 15.06.2016. Účastníčka konania predložila dohodu o pracovnej činnosti, ktorá bola uzatvorená až dňa 17.03.2015. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení účastníka konania, že U. F. sa na prevádzke iba zaúčala, nie je možné akceptovať s poukazom na § 45 Zákonníka práce, ktorý umožňuje dohodnúť so zamestnancom skúšobnú dobu, v ktorej má zamestnávateľ možnosť overiť si schopnosti a znalosti novoprijatých zamestnancov, pretože každý zamestnávateľ by mohol pri výkone inšpekcie práce tvrdiť, že zamestnanci, ktorí uňho pracujú, sú tam len za účelom zaučenia, zaškolenia, vyskúšania zručnosti, čím by dochádzalo k obchádzaniu zákona a k znevýhodňovaniu zamestnávateľov, ktorí dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa správneho orgánu, je nepodstatné, či zamestnanec vykonáva prácu hodinu, deň alebo dlhšie, nakoľko zákon nehovorí o tom, že ak fyzická osoba vykonáva prácu pre zamestnávateľa hodinu alebo viac hodín nejde o nelegálnu prácu, ale zákon jednoznačne stanovuje, že právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu, lebo nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Pri porušení zákona o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci ide o objektívnu zodpovednosť zo strany zamestnávateľa, to znamená, že tento je zodpovedný, už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na následne odstránenie zistených nedostatkov. Správny orgán rozhodol o uložení pokuty na spodnej hranici s poukazom na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a aj s poukazom na ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že menovaná pre ňu nevykonávala prácu, ale zaúčala sa. Svoje tvrdenie znova podložila čestným vyhlásením svojej zamestnankyne pani R. M., ktorá bola pri zaúčaní. V predmetnej veci mal inšpektorát práce vypočuť aj ostatných zamestnancov a hostí za účelom zistenia, či U. F. na prevádzke reálne vykonávala prácu alebo sa len zaúčala. Výsluch žalobkyne a U. F. zo strany inšpektorátu práce mohol byť aj ovplyvnený stresom z kontroly a bolo na inšpektoráte práce aby preukázal, že U. F. reálne vykonávala závislú prácu, a preto je rozhodnutie inšpektorátu práce vydané predčasne. 3. O odvolaní žalobkyne rozhodoval žalovaný správny orgán rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/5872 O-706/2016 zo dňa 12.12.2016 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil skutkový stav, pričom vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Vzhľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav žalovaný mal za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytovalo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci. K námietke účastníčky konania, že v predmetnej veci mal inšpektorát práce vypočúvať ostatných zamestnancov a hostí za účelom zistenia, či U. F. na prevádzke reálne vykonávala prácu alebo sa len zaúčala, odvolací správny orgán uviedol, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t. j. ak to bude nevyhnutné na splnenie účelu zákona. Žalovaný považuje porušenie zákona zo strany účastníka konania s poukázaním na skutočnosti, ktoré uviedli U. F. účastníčka konania počas výkonu inšpekcie práce do zápisníc za dostatočne preukázané, a z tohto dôvodu nie je potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. 4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 28.03.2017, doručené na krajský súd dňa 31.03.2017. Skutočnosť porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zakotvená v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť v znení uvedenom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vyplýva zo zistení inšpektorátu prácu počas kontroly nelegálneho zamestnávania, ktorá bola vykonaná u žalobkyne dňa 12.05.2015 o 16:00 hod. v prevádzke Rýchle občerstvenie, Nám. Slobody, Humenné. Táto skutočnosť je dôkazovo podložená dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Žalovaný považuje porušenie zo strany účastníka konania s poukázaním na skutočnosti, ktoré uviedli U. F. a žalobkyňa počas výkonu inšpekcie práce do zápisníc za dostatočne preukázané a z tohto dôvodu je potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. K tvrdeniam žalobkyne, že v rozhodnutí inšpektorátu práce absentuje aj preukázanie závislej práce žalovaný uviedol, že U. F. jednoznačne vykonávala závislú prácu už len s ohľadom na povahu práce, ktorú vykonávala. Je jednoznačné, že pri jej výkone boli naplnené všetky atribúty závislej práce. V závere vyjadrenia uviedol, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania a to ust. § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, v ktorom je uvedené, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Žiline žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. K vyjadreniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.05.2017. Vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa v žiadnom prípade nevyužívala závislú prácu U. F.. U. F. sa v prevádzke zaúčala, jej zaučenie nespočíva vo výkone práce, ale iba v sledovaní výkonu práce ostatných zamestnancov žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne inšpektorát práce bol nedôsledný vo svojich zisteniach, nezistil skutkový stav správne a nepostupoval zodpovedne a svedomito. Trvala na tom, že žalovaný správny orgán mal skúmať, či menovaná pre žalobcu vykonáva resp. či menovaná rozumela pri podávaní vyjadrenia pod pojmom zaúčať sa resp. čo pod týmto pojmom rozumela žalobkyňa, avšak správny orgán, ako žalovaný neskúmal iba jednoznačne, že zaúčanie považuje za vykonanie práce. Zdôraznila, že inšpektorát práce nepreukázal skutočne vykonávanie závislej práce U. F. v prevádzke žalobkyne. Žalobkyňa trvala na zrušení rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril. 7. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 23.08.2017. 8. Právny zástupca žalobkyne zotrval na bodoch žaloby. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akú závislú prácu mala pani U. F. vykonávať a podľa jeho názoru, v tomto smere mal žalovaný vykonať dostatočné dokazovanie, aby bolo možné skonštatovať, akú presne závislú prácu vykonávala. 9. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že medzi hlavné dôkazy patrili zápisnice, ktoré boli spísané na mieste výkonu inšpekcie práce, kde zamestnankyňa ako aj zamestnávateľ uviedli, že prácu začala vykonávať od 10.03. tak, ako je to uvedené vo výroku našich rozhodnutí a je zrejmé z predloženého pracovnoprávneho vzťahu z dohody so zamestnankyňou, že bola uzavretá až dňa 17.03.2015 čiže s odstupom jedného týždňa, po tom, čo začala vykonávať prácu. Do zápisnice uviedli, že prácu vykonáva ako pomocná sila, čiže je zrejmé, že bolo zadefinované ako práce vykonáva a jednalo sa o prácu v Rýchlom občerstvení od 10.03.2015. Túto skutočnosť potvrdzuje aj evidencia dochádzky zamestnankyne. A čo sa týka toho, že sa iba zaúčala a nevykonávala prácu, tak Zákonník prác nepozná inštitút zaúčania, ale pozná inštitút skúšobnej doby, počas ktorej sa zamestnanec zaúča u zamestnávateľa, ten sa potom môže rozhodnúť, či s ním bude pokračovať ďalej. 10. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne a v rozsahu danom ust. § 195 SSP, mal za to, že vo veci obidva správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z., zákona č. 125/2006 Z.z. ako aj Správneho poriadku, a preto bola žaloba postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá ako nedôvodná. 11. Správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postup správnych orgánov, ktoré majú verejnoprávny charakter. Na rozdiel od súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a obchodných veciach pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný (§ 197 SSP). 12. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 14. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, b) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,15a) príčiny závažnej priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov, c) uplatňuje záväzným stanoviskom požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri povoľovaní a kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používať na plnenie svojich úloh, d) vydáva a odoberá 1. preukaz a osvedčenie fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, 16a) 2. povolenie na vykonávanie ľahkých prác fyzickou osobou podľa osobitného predpisu, 17) 3. povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa osobitného predpisu,17aaa) e) odoberá 1. preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov 13) vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou, 2. oprávnenie zamestnávateľovi na činnosť podľa osobitného predpisu 17aa) vydané právnickou osobou, 3. osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o čom bezodkladne informuje právnickú osobu, ktorá vydala osvedčenie, f) preveruje dodržiavanie rozsahu a podmienok oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov, 13) g) predkladá návrh Národnému inšpektorátu práce na odobratie oprávnenia alebo osvedčenia vydaného podľa § 6 ods. 1 písm. d), h) podieľa sa na odbornej výchove a vzdelávaní inšpektorov práce, i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) j) prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov, 18) k) zisťuje, zhromažďuje, spracúva a odovzdáva informácie v oblasti ochrany práce pre informačný systém ochrany práce, l) predkladá Národnému inšpektorátu práce podnety na zlepšenie ochrany práce, m) oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce (ďalej len "protokol") Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu, a ak ide o štátneho príslušníka krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou alebo o osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru, a oznamuje príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uloženie pokuty za porušenie pracovných podmienok na účely zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta 18aaa) alebo na účely odňatia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, 18aab) n) vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitného predpisu 18a) potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do siedmich pracovných dní od požiadania, o) vydáva na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, potvrdenie o tom, že u nich vznikla udalosť uvedená v písmene b), ak vyšetroval príčiny vzniku tejto udalosti, p) vydáva na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, kópiu dokladu, ktorý poskytli inšpektorátu práce pri vyšetrovaní príčin vzniku udalosti uvedenej v písmene b), ktorá u nich vznikla, q) poveruje prizvaného odborníka prípravou odborných podkladov v osobitných prípadoch, ak to vyžaduje povaha výkonu inšpekcie práce, r) udeľuje výnimky podľa osobitného predpisu, 18aa) s) rozhoduje o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu, 18ac) t) plní ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu. 18ad) 15. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa. 16. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 17. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 18. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 19. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 21. Podľa § 39 ods. 1-3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. 22. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd zistené, zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 12.05.2015 o 16:45 hod. U. F. uviedla, že vykonáva prácu ako pomocná sila, prácu si dohodla s pani O., prácu vykonáva už dva mesiace a je platená mesačne vo výške 25,- €. Zároveň uvedenú zápisnicu U. F. podpísala. Uvedené zistenia sa premietli aj do protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 15.05.2015, v ktorom boli špecifikované kontrolované zistenia a aj porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Následne bol vypracovaný dodatok k protokolu č. IZA-30-24-1.2/P-B24,25-15 131 zo dňa 19.05.2015, ktorý obsahuje nesúhlas žalobkyne s porušením povinnosti, a to zákona č. 82/2005 Z. z.. 23. Nosnou žalobnou námietkou žalobkyne (a teda išlo aj o základnú obranu žalobkyne v správnom konaní), je tvrdenie žalobkyne, že v danom prípade sa nejedná o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobkyne, nakoľko v danom prípade sa nejedná o závislú, teda nelegálnu prácu, keďže U. F. sa chodila na prevádzku iba zaúčať bez nároku na mzdu, z dôvodu, že nikdy nerobila v danom odbore a nie je v ňom vyučená. 24. Definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť príslušný zmluvný typ upravený v Obchodnom alebo Občianskom zákonníku. Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje znaky podnikania. 25. Pri posúdení znakov závislej práce v Slovenskej republike sa teda 1. zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, 2. pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha, rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3. nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku, 4. brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky ako aj celkovú situáciu (JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. - Individuálne pracovné právo, vydavateľ Friedrich Ebert Stiftung zastúpenie v SR: Bratislava 2014, ISDN 978-80-89149-42-1 brožované). 26. Obranu žalobkyne tak ako je vyššie uvedená v zhode so žalovaným aj súd považuje za účelovú s cieľom vyhnúť sa objektívnej zodpovednosti za uvedený správny delikt. Nepochybne z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že U. F. vykonávala prácu pre žalobkyňu, nakoľko to vyplýva zo samotnej jej výpovede, ktorá je písomne zapísaná v zápisnici o podaní informácie zo dňa 26.05.2015, pričom vykonáva prácu ako pomocná sila od 10.03.2015, uviedla, že je platená mesačne vo výške 25,- €, pričom nepochybne bol prítomný aj samotný kontrolór Inšpektorátu práce Žilina. Všetky žalobné námietky žalobkyne boli vyhodnotené ako bezpredmetné, účelové. 27. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo zistené, za ktoré bola uložená žalobkyni pokuta patrí medzi správne delikty fyzickej osoby podnikateľa, ktoré sa zásadne neviažu na zavinenie. Za tento delikt je fyzická osoba objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočnej zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z uvedeného vyplýva záver, že fyzická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania. Pokiaľ ide o uloženie pokuty správny orgán uložil pokutu pri dolnej hranici sadzby, t. j. 2.000,- € tak, ako to vyplýva zo zákona v znení ust. § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., pričom táto nevybočuje z medzí stanovených zákonov, teda bola uložená v rámci limitov, ktoré zákon stanovuje v danom prípade to je uloženie pokuty. Uložená pokuta bola náležite v zmysle uvedených kritérií zákonne konkrétne v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. zdôvodnená. 28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žaloba žalobcu bola ako nedôvodná pri aplikácii ust. § 190 SSP zamietnutá. 29. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 167ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešným účastníkom v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). 30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.