Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200042 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. XXX, právne zastúpený: Mgr. Roman Kobella, advokát, so sídlom B. K. XXXX, XXX XX M. E., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 1716443/2016 zo dňa 21.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo rozhodnutím č. 948348/2016 zo dňa 31.05.2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012 v sume 25.282,86 €, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vydal rozhodnutie na základe výsledkov pokračovania vo vyrubovacom konaní z dôvodu zrušenia pôvodného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo vykonanie daňovej kontroly, ktoré skončilo protokolom z daňovej kontroly zo dňa 12.12.2014, ktorý bol zaslaný žalobcovi na vyjadrenie. Daňový subjekt bol registrovaný na dani z príjmov fyzickej osoby do 13.01.2016 a na dani z pridanej hodnoty do 31.12.2015. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že z protokolu z daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 priznal daň vo výške 0,00 € čo predstavuje 25.282,86 € menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Žaloba v daňovom priznaní vykázal príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 188.169,48 € a výdavky vo výške 190.831,77 €. Daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní stratu z príjmov vo výške 2.662,29 €. Overením predložených dokladov daňovým subjektom boli zistené skutočnosti s vplyvom na vykázaný základ dane z príjmov fyzickej osoby v zmysle zákona č. 529/2003 Z.z.. Žalobca vo svojom účtovníctve v peňažnom denníku mal zaúčtované a v daňových výdavkoch uplatnené faktúry, ktorých predmetom sú stavebné a pomocné práce na rôznych stavbách od dodávateľa DZ Stav, s.r.o. (do 17.01.2011 obchodné meno: DUBAY, s.r.o., Kamenná 11, Žilina). Dňa 21.09.2013 Okresný súd Žilina na majetok uvedeného dlžníka vyhlásil konkurz. Faktúry v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval. Správca dane poukázal na ust. § 2 písm. i), § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Správca dane považuje uplatnený výdavok - náklad za práce uvedené v predmete faktúr v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov z dôvodu, že práce neboli reálne uskutočnené na základe preukázaných kontrolných zistení a dôkazov. Správca dane v priebehu pokračovania vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie úkony vo veci preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.. V rámci tohto konania vykonal ústne pojednávanie so svedkom p. A. T. konateľom spoločnosti DZ Stav, s.r.o.. O výsluchu bol upovedomený aj žalobca. Svedok A. T. dňa 16.11.2015 sa dostavil na ústne pojednávanie, pričom tento vypovedal, že v roku 2011 vykonával stavebné práce pre Z. Z., spoluprácu dohodli ústne, faktúry vystavil on, podpis a razítko sú jeho a aj na príjmovom doklade, bližšie si nepamätá, aké konkrétne stavebné pomocné práce vykonávala spoločnosť DZ Stav na jednotlivých stavbách, práce boli robené na základe ústnej dohody, vykonávali ich brigádnici, mená bližšie si nepamätá, títo vykonávali prácu na základe ústnej dohody, zamestnancov nemal, len brigádnikov, stavebnú techniku žiadnu nevlastnil, vypožičiaval si ju podľa potreby, hmotný majetok v roku 2011 nebol žiadny, účtovné doklady mal u účtovníka A. Z., s ktorým sa nevedel skontaktovať, finančný obnos za faktúry mu boli vyplácanie v hotovosti p. Z. na stavbe, vykonané práce odovzdával p. Z. osobne, doklady písomné nemajú. Na základe otázku správcu dane, či vie nejakým iným spôsobom preukázať reálne uskutočnenie prác deklarovaných v predmete faktúr vypovedal, že nie. Správca dane odpovede svedka A. T. nepovažoval za dostačujúce a hodnoverne preukazujúce zdaniteľné plnenie uvedeného na faktúrach z dôvodu, že nie sú v súlade so zásadami obchodného práva, a to poctivého obchodného styku. Svedok A. T. musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa jednotlivé znaky pojmu podnikanie, ale aj presnú vedomosť o subjektoch a brigádnikoch, v spolupráci s ktorými tak činil. A. T. bližšie neidentifikoval brigádnikov, ktorí podľa jeho tvrdenia vo svojej svedeckej výpovedi vykonávali práce uvedené vo faktúrach, ani na základe výziev správcu dane neboli predložené žiadne listinné doklady - napr. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorých písomná povinnosť vyplýva z § 223 - § 228a zákonníka práce. Predmetná výpoveď bola predložená k nahliadnutiu žalobcovi z dôvodu, že žalobca nevyužil právo byť prítomný na vypočutí tohto svedka a klásť mu otázky, nakoľko sa na vypočutie svedka nedostavil. Správca dane ďalej konštatoval, že ak nie je možné preveriť účtovníctvo daňového subjektu, t.j. spoločnosti DZ Stav, nie je možné faktúry považovať za vierohodné a preukazujúce skutočnosť, pretože nie je možné preveriť, či má daňový subjekt vôbec doklady vo svojom účtovníctve zaúčtované a daň odvedenú. Ďalej bolo zistené analýzou v systéme finančnej správy, že spoločnosť DZ Stav za zdaňovacie obdobie rok 2012 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Z týchto skutočností vyplýva, že príjmy - výnosy z faktúr vystavených daňovým subjektom DZ Stav, s.r.o. pre odberateľa Z. Z. neboli zdanené na dani z príjmov právnickej osoby. Ďalej bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie roku 2012 nepodala hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom. Z tohto dôvodu vyplýva, že spoločnosť DZ Stav nezamestnávala žiadnych zamestnancov, preto stavebné práce na stavbách nemohli vykonávať zamestnanci, resp. brigádnici, ako to tvrdil vo svojej svedeckej výpovedi A. T.. Dôkazné bremeno je v danom prípade na daňovom subjekte s poukazom na § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení prác a služieb uvedených v predmetných faktúrach v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu pokračovania vo vyrubovacom konaní žalobca nepodložil žiadnymi ďalšími dôkazmi potvrdzujúcimi, že faktúry zobrazujú reálne vykonané stavebné práce na rôznych stavbách dodávateľom DZ Stav, s.r.o.. Žalobca nenaplnil základnú axiómu podstaty ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Daňovými výdavkami sú len výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na účely vymedzené v zákone o dani z príjmov a zaúčtované v účtovníctve daňovníka. Pokiaľ výdavky (náklad) daňový subjekt dostatočne nepreukáže, takéto výdavky (náklady) podľa zákona o dani z príjmov nie sú výdavkami daňovými s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu ako daňového subjektu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne vzhľadom k tomu, že správca dane neoveril dané obchodné transakcie, tak na strane dodávateľa aj ako na strane jednotlivých odberateľov daňového subjektu. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď jediného spoločníka a konateľa spoločnosti DZ Stav A. T., ktorý potvrdil existenciu obchodných kontraktov medzi žalobcom a obchodnou Spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.. Vzhľadom na uvedené je dôvodný prenos dôkazného bremena na správcu dane. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán, a to tak, že s poukazom na § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom zisteným správcu dane. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že žalobca k daňovým výdavkom vo výške 135.730,- € bez DPH deklarovanými spornými faktúrami od spoločnosti DZ Stav, s.r.o. okrem faktúr a príjmových a výdavkových pokladničných dokladov nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že zaúčtovanie sporných faktúr a daňových výdavkov - nákladov vychádzalo z reálneho základu a že stavebné práce uvedené na sporných faktúrach boli pre neho aj reálne vykonané práve spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol oboznámený aj o skutočnostiach zistených v rámci daňovej kontroly týkajúcej sa konaní správcu dane a zistení súvisiacich so spoločnosťou DZ Stav, s.r.o. a jej konateľa p. A. T.. V súvislosti s reálnym vykonaním stavebných prác spoločnosťou DZ Stav, s.r.o. žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní svedok p. A. T. ako konateľ spoločnosti DZ Stav, s.r.o. síce pred správcom dane uviedol, že sporné faktúry vystavil, podpis a razítko je jeho, aj na faktúre, aj na príjmovom doklade a že faktúry boli jemu vyplatené v hotovosti a práce deklarované spornými faktúrami vykonala spoločnosť brigádnikmi s vypožičanom stavebnou technikou, tieto uvádzané skutočnosti však žiadnym relevantnými dôkazmi nepreukázal (aký konkrétni brigádnici prácu vykonávali, od koho a aká bola požičaná stavebná technika). Proti vierohodnosti sporných faktúr od spoločnosti DZ Stav, s.r.o. o reálnom vykonaní stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami pre žalobcu touto spoločnosťou podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že predmet sporných faktúr je vymedzený veľmi neurčito, z čoho nie je možné určiť bližší charakter fakturovaných prác, ich rozsah a nejasné je aj miesto, kde sa vykonali. Žalobca a ani svedok A. T. nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť údajov, ktoré boli uvedené v predmete faktúr ako napr. zmluvy o dielo, objednávky, súpisy vykonaných prác, stavebné denníky, odovzdávacie a preberacie protokoly a pod.. V neprospech tvrdenia svedka A. T. o skutočnej realizácii fakturovaných prác svedčí aj skutočnosť, že spoločnosť DZ Stav za zdaňovacie obdobie roku 2012 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby, čím neboli potvrdené príjmy a ich zdanenie zo sporných faktúr, ktoré mali byť vystavené daňovým subjektom DZ Stav, s.r.o. pre žalobcu. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť DZ Stav nepodala za zdaňovacie obdobie hlásenia a mesačné prehľady, z čoho vyplýva, že nie je preukázané, že zamestnávala zamestnancov, resp. brigádnikov, ktorí podľa svedka A. T. mali deklarované stavebné práce spornými faktúrami pre žalobcu vykonávať. Žalovaný uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli aj reálne uskutočnené. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.. Túto skutočnosť podľa žalovaného nepotvrdil ani svedok A. T.. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správu žalobcu, ktorá súdu bola doručená dňa 01.02.2017. V žalobe poukazuje na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Má za to, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav nemá oporu v administratívnych spisoch a rozhodnutia tiež považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. l zákona č. 595/2003 Z.z. sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania. Žalobca je presvedčený, že vo vzťahu k uplatneniu výdavkov súvisiacich s úhradou dodávateľských faktúr od spoločnosti DZ Stav, s.r.o. boli riadne splnene všetky tri uvedené podmienky uznania výdavkov ako daňových. Žalobca vidí pochybenie správneho orgánu ako aj žalovaného v tom, že napriek jeho námietkam správny orgán za účelom zistenia výšky základu dane z príjmov riadne neoveril dané obchodné transakcie tak na strane dodávateľa, ako aj na strane jednotlivých odberateľov žalobcu, keďže všetky plnenia dodané dodávateľom DZ Stav, s.r.o. žalobca následne poskytol svojim odberateľom. Pokiaľ by neboli poskytnuté plnenia zo strany dodávateľa, tak logicky by nemohol ani žalobca následne poskytnúť tieto dodané plnenia svojim odberateľom, následkom čoho by nemohol dosiahnuť žiaden zdaniteľný príjem. Správca dane pritom nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k odberateľským faktúram vystaveným žalobcom svojim odberateľom. Bez adekvátneho prešetrenie obchodných transakcií nielen u dodávateľa, ale aj na strane odberateľov žalobcu, nie je možné správne a zákonne rozhodnúť o výdavkoch žalobcu vzťahujúcich sa k zisteniu základu dane z príjmov. Správca dane a ani žalovaný si nesplnili svoju zákonnú povinnosť komplexne vyhodnotiť všetky dôkazné prostriedky. Žalobca si pritom riadne splnil svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku vo vzťahu k preukázaniu reálneho uskutočnenia prác a služieb uvedených vo faktúrach vystavených dodávateľom DZ Stav, s.r.o.. Dostatočným dôkazným bola svedecká výpoveď jediného spoločníka a konateľa spoločnosti A. T.. Poukázal pritom na § 25 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého svedok je povinný vypovedať na účely správy daní o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedok A. T. do zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 16.11.2015 výslovne uviedol a potvrdil, že v roku 2011 na základe ústnych dohôd vykonávala obchodná spoločnosť DZ Stav, s.r.o. pre žalobcu stavebné práce, ktorých dohodnutú odmenu vyúčtovala faktúrami. Tieto faktúry vystavil svedok ako konateľ spoločnosti, odmena za poskytnuté plnenia bola uhradená žalobcom vo forme hotovostných platieb, ktoré vždy preberal v mene spoločnosti svedok, pričom tieto skutočnosti sú preukázané riadne vystavenými príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Svedok taktiež uviedol, že stavebné práce realizovala obchodná spoločnosť DZ Stav, s.r.o. prostredníctvom brigádnikov a vypožičanej stavebnej techniky. Podľa žalobcu je predmetná svedecká výpoveď hodnoverným dôkazom, ktorá preukazuje poskytnutie plnení zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o., čím žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na uplatnenie výdavkov v súvislosti s určením výšky základu dane z príjmov. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním zakladajú prenos dôkazného bremeno na správcu dane pre prípad jeho pochybností vo vzťahu k týmto zisteným skutočnostiam. Ďalej podotkol, že prípadné neplnenie zákonných povinností dodávateľa DZ Stav, s.r.o. vyplývajúce mu z pracovnoprávnych vzťahov s brigádnikmi, resp. neplnenie zákonných daňových a účtovných povinností, nemôže byť pričítané žalobcovi ako daňovému subjektu na ťarchu. Ak žalovaný založil svoje rozhodnutie na pochybnostiach, ktoré v ňom vyvolala skutočnosť, že dodávateľ DZ Stav, s.r.o. nepodal za rok 2012 hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ani daňové priznanie k daní z príjmov právnickej osoby za rok 2012, že menovaný dodávateľ nevedel preukázať požičanie potrebnej stavebnej techniky atď., tak takéto rozhodnutie žalovaného vlastne predstavuje sankciu vo vzťahu k žalobcovi za konanie tretej osoby, ktoré konanie však žalobca v žiadnom prípade nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 21.04.2017. Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak ako ho zistili správne orgány. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti ani preukázateľnosti s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t.j. výdavkom za vykonané stavebné práce konkrétnym dodávateľom DZ Stav, s.r.o.. Taktiež nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t.j. nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho vykonávala práve spoločnosť DZ Stav, s.r.o.. Zaúčtovanie dokladov vystavených dodávateľom nie je preukázaním reálneho uskutočnenia stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami. Vo vzťahu k svedkovi A. T. uviedol, že jeho výpoveď nemožno považovať za vierohodný dôkaz o skutočnej realizácie prác deklarovaných spornými faktúrami, nakoľko tento svedok ani správca konkurznej podstaty účtovníctvo spoločnosti DZ Stav, s.r.o., ktoré by mohlo byť dôkazom v predmetnej veci nebolo predložené. Podľa zákona o dani z príjmov daňovník, pokiaľ priznáva príjmy, ktoré sú predmetom dane, výdavky, ktoré si daňovník uplatňuje k priznaným príjmom, je povinný preukázať v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia zákona o dani z príjmov - § 19, § 21, prípadne ďalších ustanovení zákona. V prípade žalobcu priznané príjmy neboli sporné, spochybnené, z uvedeného titulu nebol dôvod overovať obchodné transakcie odberateľov žalobcu. Správca dane a následne žalovaný nespochybnili vykonanie stavebných prác žalobcom pre svojich odberateľov, ale spochybnili dodávateľa stavebných prác, a to spoločnosť DZ Stav, s.r.o., nakoľko neboli preukázané, že stavebné práce vykonával dodávateľ uvedený na sporných faktúrach. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne vykonanie stavebných prác spoločnosťou DZ Stav, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2012, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného sa už ďalej písomne nevyjadril. 7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.08.2017, na nariadený termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu, doručenie predvolania na nariadený termín pojednávania mal vykázaný riadnym spôsobom. Svoju neúčasť na nariadenom termíne neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 115 SSP), z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu pri aplikácii ust. § 114 SSP. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu daných žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonmi, a to zákonom č. 595/2003Z.z. a č. 563/2009 Z.z., a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP, a to z nasledovných dôvodov: 9. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. (zákon účinný do 31.12.2012) o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 6 ods. 1 pís. b) predmetného zákona príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti. 11. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) predmetného zákona pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. 12. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) predmetného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 13. Podľa § 19 ods. 1 predmetného zákona ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. 14. Podľa § 21 ods. 1 predmetného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura za jeden predmet, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií. 15. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 16. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 17. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 18. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 19. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 20. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 21. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom. 22. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 24. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 zákona o správe daní), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť pokladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.), aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.). 25. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k ním - § 24 ods. 4 zákona o správe daní). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. 26. Zákonodarca v právnych normách v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázaní bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.).. Pokiaľ teda si žalobca uplatnil ako náklady vo vzťahu k faktúram, resp. na faktúrach od spoločnosti DZ Stav, s.r.o., a to v zdaňovacom období roku 2012, tieto faktúry boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo povinnosťou žalobcu takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č. 595/2003 Z.z. stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami, skutočne došlo, resp. ich skutočne realizovala spoločnosť DZ Stav, s.r.o., Žilina. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený. 27. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené a dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z. 28. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu. K námietke žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania správca dane vykonal množstvo úkonov, ktoré súviseli s účelom - preverenia reálneho uskutočnenia dodaných stavebných prác, ktoré boli deklarované spoločnosťou DZ Stav, s.r.o., Žilina. Tieto sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného správneho orgánu. 29. K námietke žalobcu, že žalobca splnil všetky tri podmienky pre uznanie výdavku ako daňového výdavku s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov súd uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že nebola splnená podmienka vecnosti, ani preukázateľnosti daňového výdavku. Nebola preukázaná súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom, t.j. výdavkom za vykonané stavebné práce konkrétnym dodávateľom DZ Stav, s.r.o.. Taktiež nebola splnená podmienka preukázateľnosti, nakoľko žalobca nepreukázal, že výdavok - náklad skutočne vznikol, t.j. nepreukázal, že práce deklarované spornými faktúrami pre neho vykonala spoločnosť DZ Stav, s.r.o.. Zúčtovanie dokladov vystavených dodávateľom nie je ešte preukázaním reálneho uskutočnenia stavebných prác dodávateľom. Akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej - materiálnej podstaty ešte nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr aj skutočne bolo uskutočnené a že výdavky, teda náklady sú uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z.. Svedok A. T. ako konateľ spoločnosti DZ Stav, s.r.o., ktorý vypovedal ako svedok v rámci daňového konania a tvrdil, že práce boli vykonané, že ich mali vykonať brigádnici, resp. mal zapožičanú stavebnú techniku aj túto výpoveď podľa názoru súdu žalovaný správnym spôsobom vyhodnotil, keď takúto svedeckú výpoveď vzhľadom na ostatné vykonané dokazovanie považoval za nevierohodný dôkaz. Proti tejto výpovedi svedčili skutočnosti, že spoločnosť DZ Stav, s.r.o. nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2012, za rok 2012 spoločnosť nepodala prehľad a hlásenie zo závislej činnosti, taktiež tento svedok svojou svedeckou výpoveďou nevedel konkretizovať mená konkrétnych brigádnikov, ktoré by stavebné práce konkrétne vykonávali, nepreukázal a ani nevedel uviesť zapožičanie stavebnej techniky, s ktorou by mali byť stavebné práce vykonané, nepredložil ani súpis vykonaných prác, odovzdávacie a preberacie protokoly, stavebné denníky a pod.. 30. Tak isto vo vzťahu k námietke, že pokiaľ by neboli poskytnuté plnenia zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o., tak logicky nemohol žalobca poskytnúť ani ďalšie dodané služby ďalším svojim odberateľom. Aj táto námietka je zo strany súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Podľa zákona o dani z príjmov daňovník priznáva príjmy, ktoré sú predmetom dane. Výdavky, ktoré si daňovník uplatňuje k priznaným príjmom, je povinný preukázať v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia zákona o dani z príjmov - § 19 až § 21 zákona č. 595/2003 Z.z.. V prípade žalobcu priznané príjmy neboli sporné - spochybnené, z uvedeného titulu nebol dôvod ani overovať obchodné transakcie na strane odberateľov žalobcu. Správca dane a následne ani žalovaný nespochybnili vykonanie stavebných prác žalobcom pre odberateľov, ale spochybnili dodávateľa stavebných prác, a to spoločnosť DZ Stav, s.r.o., nakoľko šetrením správcu dane nebolo preukázané, že stavebné práce vykonal dodávateľ uvedený na sporných faktúrach. Skutočnosť, že stavebné práce pre žalobcu sa vykonali, nepreukázal žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi. 31. Vo vzťahu k námietke prenesenia dôkazného bremena, s poukazom na svedeckú výpoveď konateľa žalobcu A. T. súd uvádza, že primárne s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje, že uplatnené výdavky - náklady možno považovať za daňové výdavky, t.j. či v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani príjmov ide o preukázateľne vynaložený výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Krajský súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, konkrétne na rozsudok sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012, ktorý uviedol, že „Nejvyšší správni soud se k otázce rozložení dúkazního bremene v daňovém rízení již opakované vyjadril. Ustálené pritom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásade, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň přiznat, nese tedy bremeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, tj. nese i bremeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty skutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (napr. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 30.01.2008, čj. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22.10.2008, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, ze dne 16.07.2009, čj. 1 Afs 57/2009 - 83, či ze dne 08.07.2010, čj. 1 Afs 39/2010 - 124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz <http://www. nssoud. cz>). Existence účetních dokladů, tj. príjmových dokladu či faktúr, byť formálně bezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28.02.2006, čj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, čj. 8 Afs 54/2008-68). Správce dané proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamu. V tomto ohledu správce daně podlé §31 odst. 8 písm. c) daňového rádu tíží důkazní bremeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jeho pochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou v účetnictví daňového subjektu zaznamenaný v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu účetnictví se skutečnosti existují vážne a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základe lze mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné rozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, čj. 1 Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn. II. ÚS 232/02). Pokud správce daně unese své důkazní bremeno ve vztahu k vyše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení a průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k predmetnému obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt pritom tyto skutečnosti prokazuje zpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím." Obdobné (až totožné) závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku sp. zn. 8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn. 1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012. V nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli zistené dôvody pre presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09)." 32. Tak isto vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných povinností zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o. nemôže byť na ťarchu žalobcu za nedôvodnú, nakoľko z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané pred správcom dane a žalovaným vyplynulo, že nebolo potvrdené reálne vykonanie stavebných prác zo strany spoločnosti DZ Stav, s.r.o.. Tak isto poukazuje súd na to, že predložené faktúry bez bližšej špecifikácie stavebných prác, príjmové a výdavkové pokladničné doklady a tvrdenia, že stavebné práce boli pre žalobcu vykonané bez preukázania ich materiálneho charakteru, nie sú dôkazom, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu aj reálne vykonané spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.. 33. Súd zdôrazňuje, že žalobca mal pri obchodno - záväzkových vzťahoch postupovať s dostatočnou starostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukázal skutočný rozsah práce, ktoré mal prijať od spoločnosti DZ Stav, s.r.o., pričom je obvyklé pri prácach v takom rozsahu ako boli uvedené na jednotlivých faktúrach, podľa názoru súdu viesť aj stavebný denník. Svoje tvrdenie mohol byť spôsobilý preukázať označením ďalších svedkov napr. aj svojich pracovníkov, ktorí by potvrdili, ktorí konkrétni brigádnici pracovali na predmetných stavbách napr. v akom časovom období, na ktorej konkrétnej stavbe a tým stotožniť aj rozsah fakturovaných prác následným výsluchom osôb, ktoré prípadne ako brigádnici pre spoločnosť dodávateľa DZ Stav, s.r.o. práce mohli vykonávať. Z tohto dôvodu, zo strany žalobcu bolo potrebné, aby sám preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie diela bude spochybnené. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, kto uvedenú službu skutočne aj reálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je preto povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (napr. Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky NS SR č.k. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a č.k. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011). 34. Súd ani nesúhlasí s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za plnenie si daňových povinností iných obchodných spoločností. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zníženie základu dane na základe predložených faktúr, musí byť schopný aj sám preukázať, že obchody (v danom prípade stavebné práce) boli aj reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Reálnosť preukázania určitého obchodného prípadu v danom prípade realizáciu špecifikovaných prác uvedených na predložených faktúrach konkrétnym dodávateľom - spoločnosťou DZ Stav, s.r.o. mal možnosť preukázať žalobca aj inými dôkazmi. Taktiež je potrebné skonštatovať, že len pokiaľ boli predložené faktúry, tak aj fakturované plnenie - predmet plnenia je vo faktúrach špecifikovaný len všeobecným spôsobom ako napr. fakturácia za stavebné a pomocné práce na stavbách Liptovský Mikuláš, Námestovo, faktúra za stavebné práce podľa dohody, tak isto faktúra v znení - faktúra za prevedené stavebné práce za mesiac máj 2012 v celkovej sume podľa dohody a pod.. Z uvedených predložených dôkazov nie je možné zistiť, aké konkrétne práce, na akom konkrétnom mieste mali byť vlastne zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o. vykonané pre žalobcu. Zo strany žalobcu neboli predložené stavebné a ani iné dôkazy, ktoré by preukázali uplatnenie predmetných nákladov, resp. výdavkov, že teda boli uplatnené v súlade s § 2 písm. j) a § 21 zákona o dani z príjmov. 35. Žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal povinnosť podľa prísl. ustanovení zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.) sám si daňovú povinnosť vypočítať a v zákonom stanovenej lehote priznať. Bolo legitímnym a pochopiteľným záujmom žalobcu pre účely určenia základu dane, využiť zákonné prostriedky na jeho úpravu a v medziach zákona tento optimalizovať využitím i jeho daňových výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na overenie správnosti a najmä súladnosti základu dane so zákonom, procesný predpis na úseku správy daní stanovuje správcovi dane možnosť, ale i povinnosť v rámci správy daní, a to i s využitím inštitútu daňovej kontroly overiť, resp. preveriť podklady potrebné na správne a úplné zistenie dane (§ 1a pís. c), § 15 ods. 1 zákona o správe daní). Povinnosti daňovníka, správne si vypočítať , priznať a zaplatiť daň, zodpovedá i zákonom mu uložené dôkazné bremeno, zaťažujúce ho vo vzťahu k jeho tvrdeniam, záznamom a evidenciám, ktoré je v súvislosti s daňovými povinnosťami viesť. V rámci jeho dôkaznej povinnosti mu zákon ukladá preukazovať, okrem iného, aj ich vierohodnosť (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní) (rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/16/2016 z 12.júla 2017). 36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že opodstatneným spochybnením správcu dane, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou DZ Stav, s.r.o., zo strany správcu dane došlo k presunu dôkazného bremena práve na žalobcu. Súd sa stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca nepreukázal, že bez bližšej špecifikácie stavebných prác, príjmové a výdavkové doklady, nie sú v zmysle vyššie uvedeného dôkazom, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli reálne zo strany uvedeného subjektu pre žalobcu vykonané. 37. Z tohto dôvodu bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 190 SSP zamietnutá. 38. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 167 ods. 1, § 168 SSP za použitia § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.