Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200100 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200100.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 540 426 1940 0 zo dňa 21.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2015 priznala žalobcovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 26. apríla 2016 starobný dôchodok v sume 371,00 € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 26. apríla 2016. K 26. aprílu 2016 získal 17 038 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 46 rokov a 248 dní dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Prehľad hodnôt osobným mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 369,10 € mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (priemerný osobný mzdový bod 0,7192 x 46,6795 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 = 369,10 € mesačne). Suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 € za roky 2015, 2014, 2013, 2012, 2010. Započítaná doba zamestnania je 44 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Starobný dôchodok je 72,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 97,20 € mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 151,20 € mesačne na 248,40 € mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 15,00 € mesačne na 263,40 € mesačne. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. a uviedla, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 369,10 € mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 je 263,40 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je vyššia, starobný dôchodok priznala v tejto sume. Sumu starobného dôchodku ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 1,90 € mesačne (§ 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na 371,00 € mesačne. Ďalej Sociálna poisťovňa vypočítala sumu minimálneho dôchodku v zmysle ust. § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. za 46 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorého suma je 175 % zo sumy životného minima 198,09 € mesačne, t.j. 346,70 € mesačne. Keďže suma starobného dôchodku účastníka je 371,00 € mesačne a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 346,70 € mesačne, účastníkovi nevznikol nárok na zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie (návrh na preskúmanie rozhodnutia), v ktorom uviedol, že údaje pre osobný vymeriavací základ boli pre posudzované obdobie od 01.01.1984 do 29.09.1992 prevzaté z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia jednotlivých zamestnávateľov a od 01.10.1992 do 31.12.2015 mali byť údaje použité pre zistenie osobného vymeriavacieho základu v zmysle § 61 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa jeho názoru a dokladov - predovšetkým daňových priznaní za jednotlivé roky a výpisov z nich odovzdávaných Sociálnej poisťovni, údaje v osobnom liste dôchodkového poistenia nezodpovedajú údajom zodpovedajúcim úhrnom vymeriavacích základov v stĺpci osobný vymeriavací základ v čase od 13.11.1992 do 31.12.2015. Zároveň poskytol prehľad osobných vymeriavacích základov podľa údajov Sociálnej poisťovne a osobných vymeriavacích základov podľa údajov z výpisov daňových priznaní za obdobie rokov 1992 až 2015, pričom na základe uvedeného považuje údaje obsiahnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia spracované Sociálnou poisťovňou za nesprávne a nepreskúmateľné, nakoľko tieto nekorešpondujú s údajmi predkladanými v jednotlivých rokoch príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ani následne s údajmi poskytovanými príslušným daňovým úradom pre potreby Sociálnej poisťovne a nie sú obsiahnuté ani v odôvodnení rozhodnutia. 3. Žalovaný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2016 v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2016. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dôchodkový vek účastník konania dosiahol podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dovŕšením 62 rokov veku, 26. apríla 2016. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2015. Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom - od 1. januára 1993 do 31. decembra 1994 - § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 22 zákona NR SR č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, § 2 a § 6 ods. 2 vyhlášky MPSVaR č. 290/1994 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, od 1. januára 1995 do 31. decembra 2003 - § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 16 zákona NR SR č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a od 1. januára 2004 - § 61 a § 138 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej poukázal na ust. § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a uviedol, že vymeriavacie základy účastníka konania sú v systéme jednotného výberu poistného zaevidované v Sociálnej poisťovni podľa spracovaných daňových priznaní. Vzhľadom na tvrdenie účastníka konania, že výška osobných vymeriavacích základov od 1. októbra 1992 do 31. decembra 2015 započítaných pre výšku starobného dôchodku nie je podľa predložených daňových priznaní správna, Sociálna poisťovňa vykonala zisťovanie prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, ktorá zotrvala na správnosti započítaných vymeriavacích základov. Údaje, ktoré účastník konania uvádza ako osobný vymeriavací základ podľa údajov z výpisu daňových priznaní, predstavujú čiastkové základy dane vyčíslené v daňovom priznaní podľa jednotlivých rokov. Výšku vymeriavacích základov za obdobie od 1. októbra 1992 do 31. decembra 1993 si účastník konania určil sám ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona NR SR č. 7/1993 Z.z. a museli byť v minimálnej sume. Vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch 1994 až 2015 boli určené v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ktoré určujú výšku vymeriavacieho základu na určenie odvodov na dôchodkové poistenie v súvislosti od dosiahnutého príjmu z dôvodu výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre výpočet starobného dôchodku bol účastníkovi konania za rok 2013 k vymeriavaciemu základu v sume 2.948,88 € pripočítaný vymeriavací základ 182,44 € z pracovného pomeru, t.j. úhrnom 3.131,32 €, za rok 2014 k vymeriavaciemu základu v sume 5.982,43 € bol pripočítaný vymeriavací základ 239,78 € z pracovného pomeru, t.j. úhrnom 6.222,21 € a v roku 2015 k vymeriavaciemu základu 6.985,73 € bol pripočítaný vymeriavací základ 131,42 € z pracovného pomeru, t.j. úhrnom 7.117,15 €. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť zhodnotenia vymeriavacích základov a následne určenie sumy starobného dôchodku. 4. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2016 podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.01.2017, ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu. Uviedol, že poukázanými rozpormi údajov v osobných vymeriavacích základoch sa odvolací orgán (žalovaný) vôbec nezaoberal, tieto údaje nerozporoval, ani ich konkrétne a vecne nespochybnil, preto považuje jeho rozhodnutie ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, keďže boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi, najmä ust. § 61, § 62, § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a tiež § 3 ods. 1, § 4 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň ako príklad poskytol jeho výpočet osobného mzdového bodu za roky 2014 a 2015, pričom uviedol, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami rozporov výpočtu starobného dôchodku s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s tým, že samotné rozhodnutie podľa obsahu jeho odôvodnenia neposkytuje možnosť jeho preskúmateľnosti. Keďže postupom Sociálnej poisťovne sa cíti byť ukrátený na svojich právach pre právny a správny výpočet starobného dôchodku, domáha sa zrušenia rozhodnutia žalovaného s tým, aby mu vec bola vrátená na ďalšie konanie a pre prípad vzniku uplatnil náhradu trov konania. 5. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 21.04.2017. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že z údajov uvedených v odvolaní a správnej žalobe vyplýva, že sporné sú osobné vymeriavacie základy, resp. úhrny vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom zo samostatnej zárobkovej činnosti v období od 13. novembra 1992 do 31. decembra 2015. Vymeriavacie základy, z ktorých sa vychádzalo pri určení sumy starobného dôchodku žalobcu, boli podľa žalovaného určené správne, s výnimkou úhrnu vymeriavacích základov za rok 2004, kde v dôsledku nekorektne znížených predpisov z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu (za január až marec 2004) došlo k nesprávnemu vyčísleniu úhrnu vymeriavacích základov za rok 2004. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že za rok 2004 je úhrn vymeriavacích základov žalobcu v sume 55.980,- Sk, správne však mal vychádzať z úhrnu vymeriavacích základov, a teda z osobného vymeriavacieho základu v sume 63.237,- Sk. Vzhľadom na to, že tento údaj vstupuje do výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zistený priemerný osobný mzdový bod následne vstupuje do výpočtu sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., je daný dôvod na opätovné posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok, resp. na prepočítanie sumy jeho starobného dôchodku. S poukazom na ust. § 101 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. žalovaný navrhol žalobcu uspokojiť vydaním nového rozhodnutia a žiadal správny súd o súhlas s takýmto postupom. Zároveň nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Ako prílohu k vyjadreniu pripojil prehľad vymeriavacích základov, ktoré mal žalobca dosiahnuť v priebehu kalendárny rokov 1992 až 2015. 6. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/12/2017-44 zo dňa 18.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2017, správny súd nevydal súhlas s návrhom žalovaného zo dňa 21.04.2017 na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vydaním nového rozhodnutia, ktorým by opätovne priznal nárok na starobný dôchodok po prepočítaní jeho sumy vychádzajúc z vyššieho vymeriavacieho základu za rok 2004, nemôže uspokojiť žalobcu, pretože tento v žalobe namieta nižšie osobné vymeriavacie základy za obdobie od 13.11.1992 do 31.12.2015 a žalovaný v návrhu na uspokojenie jednoznačne uviedol, že vymeriavacie základy za namietané obdobie, okrem roku 2004, boli určené v súlade s právnymi predpismi. 7. Žalobca v replike zo dňa 30.05.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.04.2017 ďalej namieta, že zaplatené poistné na dôchodkové poistenie zodpovedá inému - podstatne vyššiemu vymeriavaciemu základu ako uvádza žalovaný v prílohe k jeho vyjadreniu za jednotlivé kalendárne roky a keďže napriek rozsiahlemu vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe súčasný výsledok rozhodnutia o priznaní výšky jeho starobného dôchodku aj naďalej považuje za sporný, považuje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného za dôvodné, k čomu pripojil aj výpisy z účtov - platby poistného na roky 2013 a 2014. 8. Žalovaný v duplike zo dňa 20.06.2017, pokiaľ ide o vymeriavací základ žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby za kalendárny rok 1992 uviedol, že od 13.11.1992 do 31.12.1992 je vymeriavací základ žalobcu v sume 4.000,- Kčs, čo predstavuje 2.000,- Kčs. Žalobca zaplatil poistné za predmetné obdobie v sume 500,- Kčs, a to mesačne poštovou poukážkou. Výška poistného za predmetné obdobie sa určovala v zmysle § 145b ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a to vo výške 25 % z prihláseného vymeriavacieho základu a poistné sa platilo za určené obdobie vopred. Nakoľko daňové priznanie za rok 1992 bolo podané až nasledujúci kalendárny rok (1993), na platenie poistného za rok 1992 nemá vplyv výška dosiahnutých príjmov v sume 27.000,- Kčs. Žalobca mal možnosť pri vzniku poistenia v roku 1992 určiť si aj vyšší vymeriavací základ ako minimálny, avšak platil poistné v sume zodpovedajúcej minimálnemu vymeriavaciemu základu, t.j. v sume 500,- Kčs. Poistné v sume 1.100,- Kčs žalobca začal platiť až od 05.03.1993, za kalendárny rok 1993, čo nemalo vplyv na výšku vymeriavacieho základu za rok 1992. Pokiaľ ide o vymeriavací základ žalobcu ako SZČO za kalendárny rok 1993, žalovaný uviedol, že od 01.01.1993 do 31.12.1993 je vymeriavací základ žalobcu v sume 26.700,- Kč, čo predstavuje mesačne nasledovné: 1/1993 - vymeriavací základ 2.000,- Kčs (žalobca zaplatil poistné za január 1993 v sume 500,- Kčs dňa 30.12.1992, preto jeho vymeriavací základ sa posudzoval podľa predpisov účinných do 31. decembra 1992, t.j. predstavuje sumu 2.000,- Kčs mesačne), 2/1993 až 10/1993 (úhrn vymeriavacích základov 19.800,- Kčs, žalobca platil poistné za uvedené obdobie v sume 1.100,- Kčs mesačne, čomu zodpovedá vymeriavací základ 2.200,- Kčs mesačne), 11/1993 až 12/1993 - úhrn vymeriavacích základov 4.900,- Kčs (žalobca platil poistné za uvedené obdobie v sume 1.225,- Sk, čomu zodpovedá vymeriavací základ 2.450,- Kčs mesačne). K vymeriavaciemu základu žalobcu ako SZČO za kalendárny rok 1994 žalovaný uviedol, že od 01.01.1994 do 31.12.1994 je úhrn vymeriavacích základov žalobcu v sume 29.400,- Sk - žalobca platil poistné za uvedené obdobie v sume 1.227,- Sk, čomu zodpovedá vymeriavací základ 2.450,- Kčs mesačne. Všetky platby poistného uhradené žalobcom v roku 1993 a 1994, ktoré žalobca preukázal výpismi z účtu, žalovaný eviduje. Vymeriavacie základy žalobcu za kalendárne roky 1993 až 1994 sú správne, preto námietky žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné. 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.08.2017 namietal, že pokiaľ žalovaný eviduje, že od 2/1993 až 10/1993 je úhrn vymeriavacích základov 19.800,- Kčs a za uvedené obdobie platil 1.100,- Kčs mesačne, čomu zodpovedá vymeriavací základ 2.200,- Kčs mesačne, tak potom platba 1.100,- Kčs mesačne nezodpovedá 25 % z vymeriavacieho základu, ale 50 % z vymeriavacieho základu. Z opačného pohľadu ak platil mesačne 1.100,- Kčs, tak potom 1.100 x 4 (25 %) = 4.400,- Kčs, čo podľa výšky platby považuje za určený vymeriavací základ. Rovnako aj v období 11/1993 až 12/1993, za ktoré obdobie platil 1.225,- Sk x 4 (25 %) = 4.900,- Sk, čo podľa výšky platby považuje za určený vymeriavací základ. Zároveň opravil svoje vyjadrenie zo dňa 30.05.2017, keď predložené výpisy z účtov boli za roky 1993 a 1994. Naďalej zotrval v celom rozsahu na nesprávnom stanovení osobných vymeriavacích základov podľa údajov žalovaného, ktoré považuje za nesprávne a nepreskúmateľné v rozsahu ako ich žalovaný uviedol v osobnom liste dôchodkového poistenia pri výpočte jeho starobného dôchodku, nakoľko tieto nezodpovedajú preukázaným údajom - osobným vymeriavacím základom podľa ich výšky v jednotlivých rokoch 1993 až 2015 podľa údajom z jeho daňových priznaní. 10. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 23. októbra 2017. 11. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 12. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 26.04.2016, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 02.05.2016, požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 26.04.2016. 13. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 26.04.2016 (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 14. Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 16. Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. 17. Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 18. Podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 19. Podľa § 138 ods. 1 citovaného zákona vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. 20. Podľa § 138 ods. 2 citovaného zákona vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. 21. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. 22. Podľa § 12 ods. 2 citovaného zákona hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 23. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia vymeriavacím základom pre určenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v priebehu ktorého došlo k začatiu prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. Druhá veta predchádzajúceho odseku tu platí obdobne. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Vymeriavací základ môže byť však stanovený maximálne vo výške zodpovedajúcej 30-násobku minimálnej mzdy. 24. Podľa § 22 ods. 3 citovaného zákona ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba neprevádzkovali činnosť zakladajúcu účasť na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb po dobu najmenej šesť mesiacov v rozhodujúcom období (§ 23 ods. 2), vymeriavacím základom je jedna dvanástina nimi určenej sumy. Takto zistený vymeriavací základ sa použije až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. 25. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona vymeriavacím základom pre určenie poistného na zdravotné poistenie osôb uvedených v § 18 ods. 2 je minimálna mzda. 26. Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona vymeriavacím základom pre určenie poistného na dôchodkové poistenie osôb uvedených v § 18 ods. 4 je nimi určená suma. Ak je táto suma vyššia ako výška minimálnej mzdy, vymeriavacím základom pre určenie poistného na zdravotné poistenie je táto suma. 27. Podľa § 22 ods. 6 citovaného zákona vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 5 nesmie byť nižší ako je výška minimálnej mzdy pracovníkov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Vymeriavací základ zistený podľa predchádzajúcich odsekov u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby je odmena za výkon opatrovateľskej služby dosiahnutá v rozhodujúcom období. 28. Podľa § 41 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 28.04.1993 poistné za mesiac január 1993, ktorého platiteľom je samostatne zárobkovo činná osoba (§ 24 ods. 2), zaplatené podľa doterajších predpisov predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za poistné zaplatené podľa tohto zákona. 29. Podľa § 41 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom od 29.04.1993 poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je samostatne zárobkovo činná osoba (§ 24 ods. 2), sa až do 30. júna 1994 určí z vymeriavacieho základu podľa § 22 ods. 3 a 6, aj keď samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba v rozhodujúcom období prevádzkovali činnosť zakladajúcu účasť na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov; odsek 2 platí aj tu. Ustanovenie § 22 ods. 3 druhá veta tu neplatí. 30. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného v rozhodnom čase vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. 31. Podľa § 16 ods. 8 citovaného zákona vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 7 nemôže byť nižší, ako je výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenia a dôchodkové zabezpečenie. Vymeriavací základ je najviac vo výške zodpovedajúcej 8- násobku minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. 32. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 34. Podľa § 172 ods. 1 citovaného zákona na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 35. V posudzovanej právnej veci je medzi účastníkmi konania sporný spôsob výpočtu výšky starobného dôchodku žalobcu, ktorý mu bol priznaný od 26. apríla 2016. Ako namieta žalobca, sporné sú osobné vymeriavacie základy, resp. úhrny vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom v samostatnej zárobkovej činnosti v období od 13. novembra 1992 do 31. decembra 2015. V rokoch 2013, 2014 a 2015 žalobca dosiahol aj vymeriavacie základy zo zamestnania. Žalovaný argumentuje, že vymeriavacie základy, z ktorých sa vychádzalo pri určení sumy starobného dôchodku žalobcu, boli určené správne, s výnimkou úhrnu vymeriavacích základov za rok 2004, kde v dôsledku nekorektne znížených predpisov z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu (za január až marec 2004) došlo k nesprávnemu vyčísleniu úhrnu vymeriavacích základov za rok 2004. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že za rok 2004 je úhrn vymeriavacích základov žalobcu v sume 55.980,- Sk, správne sa však malo vychádzať z úhrnu vymeriavacích základov, a teda z osobného vymeriavacieho základu v sume 63.237,- Sk. Žalobca však tvrdí, že osobný vymeriavací základ podľa údajov z výpisov daňových priznaní v tomto roku predstavuje sumu 178.243,- Sk. Namieta tiež, že údaje o osobných vymeriavacích základoch za obdobie od roku 1992 do roku 2015, ktoré sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, nezodpovedajú údajom uvedeným v daňových priznaniach za jednotlivé roky, a preto starobný dôchodok v sume 371,00 € mesačne, ktorý mu bol priznaný od 26. apríla 2016, nepovažuje za správny. 36. Dňa 02.05.2016 začalo u prvostupňového správneho orgánu konanie o starobnom dôchodku, na základe písomnej žiadosti žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 26. apríla 2016, kedy dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dovŕšením 62 rokov veku. Úlohou Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava ako prvostupňového správneho orgánu bolo o takto podanej žiadosti rozhodnúť v súlade so zákonom o sociálnom poistení tak, aby nielen z výrokovej časti rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia boli dostatočné zrejmé a preskúmateľné dôvody a samotný postup pri výpočte sumy starobného dôchodku, na základe ktorých bolo o žiadosti žalobcu zo dňa 26.04.2016 rozhodnuté. 37. Chýbajúce náležitosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný podrobne uviedol v prílohe vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 21.04.2017. Pokiaľ zvolil tento postup, tento nie je súladný so zákonom. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Túto zásadu konania musí rešpektovať aj súd v rámci konania súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia žalovaného na základe podanej správnej žaloby. Za tohto stavu napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 SSP žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňové rozhodnutie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu žalovaného nebolo možné zrušiť ex offo v spojení s napadnutým rozhodnutím, pretože výslovný návrh žalobcu v žalobnom návrhu v tomto smere absentuje. 38. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 39. S poukazom na vyššie uvedené súd nemohol pristúpiť k vecnému preskúmaniu rozhodnutia (k čomu bude možné pristúpiť až v prípade existencie procesne akceptovateľného rozhodnutia), ale musel napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a predčasné zistenie skutkového stavu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodniť rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka, nezodpovedá náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia (§ 209 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 40. Úlohou Sociálnej poisťovne bude v ďalšom konaní vo veci o nároku žalobcu na starobný dôchodok rozhodnúť novým rozhodnutím, v ktorom je viazaná právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Vzhľadom na rozsiahle námietky žalobcu účelným sa javí pred vydaním rozhodnutia postup podľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a nariadenie ústneho pojednávania. 41. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.