Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200124 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200124.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, priečinok 62, Dončová 6, 034 01 Ružomberok, právne zastúpený: JUDr. Jozef Sabó, advokát so sídlom G. XXX/X, XXX XX P., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odiatia slobody v Ružomberku, priečinok 62, Dončová 6, 034 01 Ružomberok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.01.2017, takto jednomyseľne r o z h o d o l : I. správny súd konanie z a s t a v u j e . II. Po právoplatnosti výroku I. správny súd vec postupuje Krajskej prokuratúre v Žiline ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 17.03.2017, doručenou súdu dňa 23.03.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.01.2017 o umiestení žalobcu do oddielu s bezpečnostným režimom (ďalej aj ako „OBR“). Žalobca v žalobe uviedol, že vykonával trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 14 mesiacov v ÚVTOS Ilava od 20.01.2015 do 14.10.2016. Dňa 14.10.2016 bol žalobca z neznámych dôvodov premiestnený do ÚVTOS Ružomberok, kde je držaný v úplnej sociálnej a relatívnej zmyslovej izolácii v nevyhovujúcich podmienkach. Dňa 18.10.2016 bol žalobca predvedený pred Komisiu ÚVTOS Ružomberok, kde mu bolo oznámené, že bude ubytovaný do oddielu s bezpečnostným režimom. Dňa 13.01.2017 bol žalobca premiestnený do Nemocnice a ÚVTOS Trenčín, kde mu bolo dňa 18.01.2017 prostredníctvom pedagóga oznámené, že bolo rozhodnuté o zotrvaní žalobcu v OBR. Dňa 24.01.2017 bol žalobca premiestnený z Nemocnice a ÚVTOS Trenčín do ÚVTOS Ružomberok a znovu bol umiestnený do OBR. Žalobcovi rozhodnutie o zotrvaní v OBR nebolo oznámené, vyhlásené ani doručené. Hoci je žalobca opomenutým účastníkom, tohto postavenia sa nedovoláva, keďže vzhľadom na intenzitu zásahu do jeho právnej sféry princíp efektívnej a účinnej ochrany jeho práv vyžaduje urýchlené poskytnutie súdnej ochrany a meritórne preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V ďalšej časti žaloby sa žalobca podrobne vyjadril k podmienkam v ÚVTOS a citoval právne predpisy a uvádzal judikatúru rôznych súdnych inštitúcií vo vzťahu osobám vo výkone trestu a ich základným právam. Žalobca uviedol judikatúru českých súdov, z ktorej vyplýva právomoc správnych súdov preskúmavať rozhodnutie väznice o zaradí odsúdeného do oddelenia so zosilneným stavebno-technickým zabezpečením (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 9 Aps 1/2011-93 zo dňa 12.01.2012), postavenie väzenskej služby ako správneho orgánu (rozsudok NSS 5 As/67/2012-37 zo dňa 17.05.2012). Žalobca zdôraznil, že súdne preskúmateľné sú aj rozhodnutia, ktoré neboli vydané v správnom konaní za podmienky, že zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 20/2012). 2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie zo dňa 17.03.2017 ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Krajský súd dospel k záveru, že žaloba neobsahuje povinné náležitosti správnej žaloby, a preto žalobcu vyzval, aby podanie doplnil v zmysle § 182 Správneho súdneho poriadku o: 1) uvedenie, či žalobca podáva všeobecnú správnu žalobu alebo žalobu opomenutého účastníka, 2) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka. Zároveň žalobcu vyzval, aby návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov doplnil o uvedenie a preukázanie pomerov, ktoré odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. 3. Žalobca v podaní zo dňa 29.05.2017 uviedol, že povinnosť označovania druhu žaloby je prepjatým formalizmom nezohľadňujúcim princípy spravodlivosti a nepredstavuje prekážku v konaní. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu a alternatívne žalobu opomenutého účastníka. Existencia napadnutého rozhodnutia bola žalobcovi oznámená dňa 24.01.2017 na umiestňovanej komisii, kde ale nebol prítomný riaditeľ ústavu ako oprávnená osoba. Vzhľadom na záväznosť case-law ESLP v identickej veci vo vzťahu k včasnosti súdnej ochrany (rozsudok vo veci Ganci proti Taliansku z 30.10.2003) je v rozpore s princípom efektívnej a účinnej ochrany žalobcových práv pokynutie tejto ochrany, hoci materiálne žalobca opomenutým účastníkom je, čo v žalobe explicitne uviedol s tým, že takéto posúdenie by išlo na úkor materiálnej súdnej ochrany. Medzičasom došlo na základe iného rozhodnutia žalovaného o vyradenie žalobcu z oddielu s bezpečnostným režimom. Žalobca žiadal, aby mu súd zaslal tlačivo na dokladovanie pomerov. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný doručiť žalobcovi rozhodnutie zo dňa 24.01.2017 o jeho umiestnení do oddielu s bezpečnostným režimom. 4. Krajský súd v Žiline v súlade s § 97 SSP skúmal splnenie procesných zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť a dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú dané z týchto dôvodov: 5. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 6. Jednou z podmienok konania je aj právomoc. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 18 ods. 1 SSP ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 9. Podľa § 99 písm. h) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. 10. Podľa§ 1 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 475/2005 Z.z.“) tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. (Orgán zabezpečujúci výkon trestu) stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 13. Podľa § 1 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z.z.“) Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zbor") je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku a) výkonu väzby, b) výkonu trestu odňatia slobody, c) ochrany objektov zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti, d) ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z.z. Zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len "ústav"). 15. Podľa § 81 zákona č. 475/2005 Z.z (Oddiel s bezpečnostným režimom) (1) Do oddielu s bezpečnostným režimom sa umiestni a) odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval, b) odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu, 53) c) odsúdený, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život, zdravie alebo život a zdravie iného, d) zrušené od 1.1.2014. (2) Do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť odsúdeného a) za obzvlášť závažný zločin, ktorý vykonal ako člen organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny, a z preventívno-bezpečnostných dôvodov, b) ktorý je navrhnutý na disciplinárne potrestanie pre porušenie ústavného poriadku, je podozrivý, že sa dopustil trestného činu, a je predpoklad, že by mohol zmariť riadne vyšetrenie veci, bude v svojej protiprávnej činnosti pokračovať, alebo ak boli voči nemu použité donucovacie prostriedky; takýto odsúdený môže byť umiestnený do oddielu na nevyhnutný čas, najviac však na 48 hodín. (3) O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. (4) Odsúdený uvedený v odseku 1 písm. c) sa umiestni do kompenzačnej miestnosti; o takom umiestnení rozhoduje riaditeľ ústavu na odporúčanie lekára. (5) Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace. (6) Vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. 16. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.“) pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 18. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 19. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované. 20. Podľa § 18 ods. 6 písm. d) zákona č. 153/2001 Z.z. pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom. 21. Podľa § 18 ods. 6 písm. e) zákona č. 153/2001 Z.z. pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú. 22. Podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18) je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1. 23. Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že žalobca sa v danej veci domáha doručenia rozhodnutia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok avizované komisiou dňa 24.01.2017 o ponechaní žalobcu na OBR. Žalobca mal za to, že v predmetnej veci je daná právomoc správneho súdu. 24. Kľúčovým pojmom správneho súdnictva je samotný pojem „verejná správa“. Z hľadiska súdnej praxe sa javí účelné vychádzať z definície pojmu verejná správa, ktorú uvádza autor knihy "Verejná správa" Dušan Hendrych (Hendrych, Dušan a kol.: Veřejná správa, Správní právo. In: Správní právo, část obecná, C.H. BECK/SEVT, Praha 1994, s. 1-16). Hendrych vychádza zo známej Motesquieovej definície deľby štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Odpočtom moci súdnej a zákonodarnej dospel k materiálnemu vymedzeniu pojmu verejnej správy ako "súhrnu zvyškových štátnych činností", ako aj k formálnemu vymedzeniu pojmu "verejná správa" ako činnosť takých orgánov štátu alebo verejnej moci, ktoré nie sú ani zákonodarnými zbormi, ani súdmi". 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejná správa sa dá definovať zásadne z dvoch odlišných hľadísk (pojatí): 1/ Vo formálnom (alebo tiež inštitucionálnom či organizačnom) pojatí je verejná správa chápaná ako činnosť orgánov označených ako správne úrady (orgány). 2/ V materiálnom (či funkčnom) pojatí je verejná správa činnosť tých štátnych či iných verejných inštitúcii, ktoré svojím obsahom nie sú činnosťou zákonodarnou, súdnou ani vládnou. 22. Orgány verejnej správy delí zákonodarca v SSP na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy bez ďalšieho. Druhú skupinu tvoria orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby a iné štátne orgány len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1/ zákon im musí zverovať rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (majú rozhodovaciu právomoc) a 2/ rozhodovacia právomoc sa uskutočňuje v oblasti verejnej správy. 23. Z inštitucionálneho hľadiska nie je pochýb o tom, že ústavy na výkon väzby a trestu odňatia slobody sú štátnymi orgánmi, rozhodujúcim kritériom podľa krajského súdu je však materiálne hľadisko. 24. Z materiálneho hľadiska je treba vždy posúdiť, či individuálne rozhodnutie alebo opatrenie ústavu bolo vydané v administratívnom konaní, teda v rámci výkonu pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Za rozhodujúcu krajský súd považuje tú okolnosť, že jednotliví príslušníci ÚVTOS Ružomberok postupovali v danej veci podľa zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (konkrétne podľa § 81 ods. 3), ktorý je jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody je osobitným vykonávacím prepisom k Trestnému poriadku. Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený bezpečnostným zbor, ktorý plní úlohy aj na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody, nie je orgánom verejnej správy, pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správny, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní. Podľa názoru krajského súdu možno oblasť výkonu trestu zaradiť v istom smere do moci súdnej. Vzhľadom na to uvedené rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Krajský súd zdôrazňuje, že ústav na výkon trestu odňatia slobody môže v určitom prípade vystupovať vo vzťahu odsúdenému v pozícii orgánu verejnej správy, napr. pri vydávaní disciplinárnych rozhodnutí, čo konštatoval Najvyšší súd SR napr. v uznesení zo dňa 10.09.2015, sp. zn. 4Sžo/68/2014, vždy je teda potrebné každý akt ústavu, resp. jeho príslušníkov posúdiť individuálne. Rozhodnutia a postupy v rámci výlučnej právomoci tykajúce sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy trestného zákona a trestného poriadku, nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania podľa Správneho súdneho poriadku (k tomuto viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.01.2017, sp. zn. 4Sžo/7/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.05.2017, sp. zn. 11S/202/2016 v takmer identickej skutkovej a právnej veci). 25. Žalobca namietal konanie žalovaného, ktorý postupoval podľa zákona č. 475/2005 Z.z. pričom tento prepis trestného práva stanovuje vlastný spôsob dozoru a kontroly výkonu trestu. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č.475/2005 Z.z., § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z.) Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru sú stanovené v § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. - patrí medzi ne jednak povinnosť vykonávať v zaradeniach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, previerky zachovávania zákonnosti, ako aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym prepisom. 26. Pri skúmaní podmienok konania krajský súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 SSP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia krajský súd konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Žiline. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. nie je prípustná kasačná sťažnosť. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a III. je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.