Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200210 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200210.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, 022 01 Čadca, za účasti účastníka konania: I. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. K. S. XXX, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru č.k. V 1306/2015 zo dňa 09.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č.k. V 1306/2015 zo dňa 09.06.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca v konaní o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy. V odôvodnení uviedol, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Dohoda o splnomocnení nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Dohoda o splnomocnení je predtlačená - formulárová zmluva poskytnutá na tento účel poskytovateľom úveru - POHOTOVOSŤ, s.r.o., obsahujúca zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom „balíku“ s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca záložcu bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral záložný veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne záložný veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech záložcu - dlžníka. Aj na túto dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom - dlžníkom, t.j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. V zmluve sa taktiež nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených „predpokladov“ odporcu. Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pokiaľ neprípustnosť predmetného plnomocenstva správny orgán vidí v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Nestotožnil sa s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dohodu o splnomocnení podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ani ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Za nepreskúmateľné považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o rozpore s dobrými mravmi. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotkol, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Navrhol preto, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Odporcu žiadal zaviazať k povinnosti nahradiť trovy konania. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Účastník konania sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Podľa § 492 ods. 1 CSP konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. S poukazom na ust. § 2 zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov krajský súd odvolanie podané navrhovateľom vyhodnotil ako návrh podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p. a konanie o ňom vykonal podľa ustanovení O.s.p.. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, preto ho bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 3 O.s.p. z nasledovných dôvodov: Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že okresnému úradu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Prílohu k návrhu na vklad tvorila pripojená zmluva o zriadení záložného práva č. 61/2015-PTR zo dňa 19.02.2015, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor o. z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava) v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve záložcu. Z bodu II. záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 508502173 zo dňa 09.08.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka (ako je uvedené v bode II. záložnej zmluvy). Súčasťou administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeného Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, z ktorej súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec v rámci predtlače je už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení mal súd preukázané, že táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava číslo zmluvy 508502173, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a po poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie (bod 1.) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru (bod 2.), ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. V bode 4. dohody o splnomocnení boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti v spoluvlastníctve splnomocniteľa. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (viď nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný ten okresný úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa názoru krajského súdu odporca v posudzovanej veci dostatočne zistil skutkový stav veci, pričom krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym orgánom, pokiaľ ide o posúdenie dohody o splnomocnení ako absolútne neplatného právneho úkonu a k uvedenému dodáva nasledovné: Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a združením občianskoprávnej pomoci ProHelp nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko je mu predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca dlžníka bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Súd konštatuje, že v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, preto je potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v posudzovanom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá, pripravená a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (teda nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci je možné podľa názoru súdu potom vyvodiť, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle spotrebiteľa, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Rovnako obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Z týchto dôvodov sa potom súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho orgánu a ako on i súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To má za následok, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, a preto bolo potrebné po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku navrhovateľa, že nie je možné na dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práve naopak, aj táto dohoda je dohodou vo svojej podstate spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a spotrebiteľom, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Na jednej strane podľa výpisu z Obchodného registra má navrhovateľ v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré obsahuje administratívny spis, nebolo preukázané, že by spotrebiteľ bral úver za účelom financovania podnikateľskej činnosti, preto ide o spotrebiteľa aj vo vzťahu k uzavretej dohode o splnomocnení. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že návrh na vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešný, náhrada trov konania mu preto nepatrí, z ktorého dôvodu mu súd náhradu trov konania nepriznal. Účastníkovi a odporcovi v konaniach podľa piatej časti O.s.p. náhrada trov zo zákona neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.