Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/203/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312200522 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: R. B., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter HARAKÁLY, Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 00620157, proti žalovanému: Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. MGA IURIS s. r. o., Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/7/2012-307 zo dňa 15.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - III. m e n í takto: Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rozsahu bolestného a jeho zvýšenia sumu 315,90 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 5.11.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - VII. - IX. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví v záhlaví uvedených strán sporu rozhodol nasledovne: Konanie zastavuje čo do zaplatenia bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 3.076,- Eur bez príslušenstva. Konanie zastavuječo do sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia v celkovej výške 27.356,- Eur bez príslušenstva. Žalobu zamieta v rozsahu bolestného a jeho zvýšenia vo výške 315,90 Eur istiny s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia. Žalobu zamieta v rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia vo výške 11.094,- Eur istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 22.062,- Eur od 5.11.2011 do 20.1.2015, zo sumy 12.569,- Eur od 20.1.2015 do 29.1.2015, zo sumy 3.076,- Eur od 30.1.2015 do 11.7.2016, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 50.426 Eur od 2.3.2012 do 26.9.2014, zo sumy 38.891,- Eur od 27.9.2014 do 20.1.2015, zo sumy 27.356,- Eur od 21.1.2015 do 13.7.2016, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30.760,- Eur bez príslušenstva zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 20 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu samostatným uznesením na účet príjemcu náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Harakályho, advokáta AK, B. XX, B.. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za žalobu v rozsahu neúspechu žalovaného sumu 3.984,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozsudku poukazom na vykonané dokazovanie a príslušné právne predpisy konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Predmetom sporu je nárok žalobkyne proti žalovanému na náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom bolestného a jeho zvýšenia s príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia s príslušenstvom s tým, že k poškodeniu zdravia došlo pri dopravnej nehode dňa 24.10.2010 v Turzovke. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014, bol súd viazaný tým, že je daný základ nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví, bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia proti žalovanému v rozsahu 100 %, preto súd nedokazoval základ nároku na náhradu škody a spoluzavinenie žalobkyne. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa § 228 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Ku dňu rozhodnutia súdu (22.11.2016) nebola sporná ani výška obodovania bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 1255 bodov, ani výška obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia v celkovej výške 3298 bodov podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Trgiňu. Právni zástupcovia nepredložili iné tvrdenia, dôkazy. Súd preto vychádzal z nesporných tvrdení strán konania, nedokazoval nesporné tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP a § 186 ods. 2 CSP súd vychádzal aj z nesporného vyčíslenia celkovej výšky škody podľa obodovania znalca a v súlade s podaním žalovaného zo dňa 26.7.2016 (čl. 261), ktoré žalobkyňa prevzala a výslovne nepoprela, nepredložila tvrdenia a dôkazy podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, preto z týchto nesporných tvrdení súd vychádzal. Zároveň podľa § 186 ods. 2 CSP mal za to, že neexistuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných tvrdení, pretože výpočet žalovaného týkajúci sa výšky nároku je v súlade s objektívnym dôkazom - znaleckým posudkom znalca MUDr. Trgiňu a v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. (bolestné 1255 bodov x 14,89 Eur = 18 687 Eur; sťaženie spoločenského uplatnenia 3298 bodov x 15,38 Eur = 50 724 Eur, spolu 18 687 Eur + 50 724 Eur = 69 411 Eur). V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP podanie zo dňa 26.7.2016 čl. 261, účtovné doklady čl. 198 - 201, 261 mal súd nesporne preukázané, že žalovaný zaplatil žalobkyni celý nárok podľa obodovania znalca v celkovej výške 69 411 Eur (2.10.2014 - 9 493 Eur, 22.1.2015 - 9 492 Eur, 2.10.2014 - 11 535 Eur, 22.1.2015 - 11 535 Eur, 13.7.2016 - 27 356 Eur). Tým mal zároveň preukázaný zánik dlhu splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 69 411 Eur, dôvodnosť podanej žaloby od podania žaloby do zaplatenia jednotlivých platieb. Celkový predmet sporu vo veci sp. zn. 4C/7/2012 čo do bolestného a jeho zvýšenia predstavoval sumu 22 377,90 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia. Uznesením č. k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 po zaplatení nároku zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby čo do zaplatenia bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 18 986 Eur bez príslušenstva. Predmetom sporu tak ostal nárok na zaplatenie bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 3 391,90 Eur s príslušenstvom (22 377,90 - 18 986 = 3 391,90). Týmto rozsudkom zo dňa 22.11.2016 zastavil súd konanie o zaplatenie bolestného a jeho zvýšenia v celkovej výške 3 076 Eur (po zaplatení tohto nároku na základe späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP). Tým bolo bolestné a jeho zvýšenie v súlade s obodovaním znalca v celom rozsahu zaplatené ako dôvodný návrh a v tomto rozsahu dôvodného nároku, ktorý zanikol zaplatením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celková výška dôvodne podaného návrhu (zaplateného, späťvzatého a zastaveného konania) tak predstavovala sumu 22 062 Eur (18 986 Eur + 3 076 Eur = 22 062 Eur). Keď od predmetu sporu sp. zn. 4C/7/2012 čo do bolestného vo výške 22 377,90 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia odpočítal zaniknutý, spätvzatý a zastavený záväzok v rozsahu 22 062 Eur bez príslušenstva, potom výsledkom je suma 315,90 Eur istiny s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia, v ktorom rozsahu súd žalobu zamietol ako nepreukázanú a nedôvodnú a zároveň výsledkom je priznanie 9,5 % úroku z omeškania ročne žalobkyni z bolestného a jeho zvýšenia, v ktorom mala úspech. Pôvodne uplatnená suma bolestného predstavovala 22 377,90 Eur. Po odpočítaní zamietnutej časti bolestného vo výške 315,90 Eur tak súd priznal žalobkyni právo na 9,5 % úrok z omeškania ročne z rozdielu vo výške 22 062 Eur (22 377,90 - 315,90 = 22 062 Eur) od 5.11.2011 do 20.1.2015, kedy bola zaplatená suma 9 493 Eur. Po odpočítaní tejto platby súd ďalej priznal 9,5 % úrok zo sumy 12 569 Eur od 20.1.2015 do 29.1.2015, kedy bola zaplatená platba 9 493 Eur. Po odpočítaní tejto platby priznal úrok zo sumy 3 076 Eur od 30.1.2015 do 11.7.2016, kedy bola zaplatená suma 3 076 Eur. Nárok na zaplatenie bolestného vo výške 315,90 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia zamietol ako nárok nedôvodný v nadväznosti na § 420 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 444 Občianskeho zákonníka. Základ nároku na bolestné a jeho zvýšenie bol daný v rozsahu 100 % medzitýmnym rozsudkom. V rozsahu 100 % zodpovedal vodič za bolestné a jeho zvýšenie a v rozsahu 100 % zodpovedal namiesto vodiča žalovaný (§ 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.). Táto zodpovednosť je však čo do základu nároku. Výšku bola povinná žalovaná preukázať v nadväznosti na § 444 Občianskeho zákonníka. Nárok sa odškodňuje jednorazovo a znalec MUDr. Trgiňa obodoval bolestné a jeho zvýšenie počtom bodov 1255. Žalobkyňa výšku obodovania nerozporovala, nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie, nepredložila iný dôkaz. Súd vychádzal zo záveru, že počet bodov čo do bolestného a jeho zvýšenia je nesporný, zodpovedá počtu bodov podľa znaleckého posudku vo výške 1255 bodov (§ 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP). Výška obodovania bolestného vyplýva priamo zo zákona a žalobkyňa nerozporovala výšku bolestného a jeho zvýšenia podľa vyčíslenia žalovaného (čl. 261, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP). Súd preto vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z. z. a z nesporného vyčíslenia bolestného a jeho zvýšenia zo strany žalovaného na čl. 261 spisu, ktoré právnemu zástupcovi žalobkyne bolo doručené. Bolestnému vo výške 1255 bodov tak zodpovedá suma 14,89 Eur/1 bod. Za 1255 bodov je bolestné a zvýšenie vo výške 18 687 Eur (1255 x 14,89 = 18 687 Eur). Vo zvyšnej časti predmetu sporu týkajúcej sa bolestného a jeho zvýšenia vo výške 315,90 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nepreukázanú čo do výšky. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia vo veci pod sp. zn. 4C/7/2012, bolo uplatnené vo výške 61 520 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia. Uznesením č. k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 súd konanie zastavil čo do sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia vo výške 23 070 Eur. Rozdiel vo výške 38 450 Eur istiny s príslušenstvom ostal predmetom ďalšieho konania. Po zaplatení sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia vo výške 27 356 Eur došlo k späťvzatiu žaloby v tejto výške (čl. 265 dňa 12.8.2016). Za súhlasu žalovaného čl. 285 preto súd v tomto konaní, v tomto rozsudku podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, za súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP zastavil konanie čo do sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia vo výške 27 356 Eur bez príslušenstva. Rozdiel medzi pôvodne uplatnenou výškou 61 520 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne a zaplatenou zastavenou časťou konania čo do zvýšenia spoločenského uplatnenia vo výške 11 096 Eur istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia súd v tomto rozsudku zamietol ako nárok nedôvodný, nepreukázaný. Keďže žalobkyni vznikol nárok aj na 9 % úrok z omeškania ročne od 2.3.2012 do zaplatenia zo sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo potrebné úrok priznať len z tej časti tohto nároku, ktorý bol dôvodný. Preto od sumy 61 520 Eur súd odpočítal zamietnutú časť 11 094 Eur a priznal 9 % úrok z omeškania ročne z rozdielu - zo sumy 50 426 Eur od 2.3.2012 do 26.9.2014, kedy bola zaplatená suma 11 535 Eur, zo sumy 38 891 Eur od 27.9.2014 do 20.1.2015, kedy bola zaplatená suma 11 535 Eur, zo sumy 27 356 Eur od 21.1.2015 do 13.7.2016, kedy bola zaplatená suma 27 356 Eur. Zaplatená časť nároku zanikla zaplatením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bola zastavená v dôsledku späťvzatia žaloby za súhlasu žalovaného podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP. Nezaplatená časť nároku sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia v celkovej výške 11 094 Eur istiny s príslušenstvom bola zamietnutá. Nárok bol nedôvodný v nadväznosti na § 420 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 444 Občianskeho zákonníka. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie bol daný v rozsahu 100 % medzitýmnym rozsudkom. V rozsahu 100 % zodpovedal za sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie vodič a namiesto vodiča žalovaný (§ 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.). Táto zodpovednosť je však čo do základu nároku. Výšku nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bola povinná žalobkyňa preukázať v nadväznosti na § 444 Občianskeho zákonníka. Nárok sa odškodňuje jednorazovo a znalec MUDr. Trgiňa obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenie počtom bodov 3298. Žalobkyňa výšku obodovania nerozporovala, nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie, nepredložila iný dôkaz. Súd vychádzal zo záveru, že počet bodov čo do sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia je nesporný a zodpovedá počtu bodov podľa znaleckého posudku vo výške 3298 bodov (§ 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP). Výška obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia tak vyplýva priamo zo zákona a žalobkyňa nerozporovala výšku sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia podľa výpočtu žalovaného, ktorý jej bol doručený (čl. 261, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP). Súd preto vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z. z. a z nesporného vyčíslenia výšky sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaným na čl. 261 spisu. Sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšeniu podľa znalca tak zodpovedá suma 15,38 Eur/1 bod. Za 3298 bodov je sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie vo výške 50 724 Eur (3298 bodov x 15,38 Eur = 50 724 Eur). Vo zvyšnej časti predmetu sporu čo do sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia vo výške 11 094 Eur istiny s príslušenstvom súd žalobu zamietol, pretože dôvodne uplatnený nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenie bol žalovaným zaplatený, zanikol zaplatením, v tejto časti bola žalobca vzatá späť a konanie zastavené. Pokiaľ ide o nárok uplatnený pod sp. zn. 4C/320/2015 dňa 16.11.2015 vo výške 30 760 Eur bez príslušenstva, ide o nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., kedy v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. Žalobkyňa sa stala v dôsledku úrazu práceneschopnou a pokles predstavoval 70 % s dopadom aj na spoločenský, kultúrny, rodinný, športový život. Dňa 28.1.2016 vzniesol žalovaný na čl. 39 spisu námietku premlčania, ktorú právny zástupca žalobkyne prezval dňa 8.2.2016 (čl. 44 rub spisu). K námietke premlčania sa nevyjadril od 8.2.2016 do rozhodnutia súdu dňa 22.11.2016, a to ani v záverečnom návrhu. V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP tak súd vychádzal zo záveru nespornosti vznesenej námietky premlčania, ktorú žalobkyňa výslovne nepoprela, neuviedla k nej vlastné tvrdenia. Čo do námietky premlčania tak v nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP súd vychádzal z nesporných tvrdení, pričom podľa § 186 ods. 2 posledná veta CSP: „Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada." V nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP súd nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti nesporného tvrdenia, že nárok na zaplatenie sumy 30 760 Eur - zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je premlčaný. Ide o nárok podľa § 444 Občianskeho zákonníka. K úrazu a poškodeniu zdravia došlo dňa 24.10.2010. Dňa 28.10.2011 bol zdravotný stav žalobkyne ustálený, keďže bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Hudeca na sťaženie spoločenského uplatnenia. O dôvodoch mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 1.12.2011 z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 5760066180. Podaním žaloby dňa 18.1.2012 (sp. zn. 4C/7/2012) prejavila svoju vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil (vodič U. L., za škodu ním spôsobenú zodpovedá označený žalovaný Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava). Subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak uplynula najneskôr 2 roky po podaní žaloby vo veci sp. zn. 4C/7/2012, teda najneskôr dňa 18.1.2014. Preto žalovaná náhradu škody, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 760 Eur bez príslušenstva pod sp. zn. 4C/320/2015, podaná dňa 16.11.2015, je podaná po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania nárok nemohol súd priznať. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať." Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol ako nárok premlčaný, ktorý nemožno priznať vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, ktorá je dôvodná. Z toho dôvodu súd neskúmal existenciu práva žalobkyne (R 29/83), ktoré uplatnila pod sp. zn. 4C/320/2015 (R 29/83) a uprednostnil hľadisko procesnej ekonómie, hospodárnosti konania. Vychádzal z toho, že je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania skúmať existenciu nároku, ktorý bude v konečnom dôsledku zamietnutý v dôsledku vznesenej námietky premlčania. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 4C/7/2012-159 zo dňa 28.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014, súd rozhodol, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví - bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia je daný v rozsahu 100 %. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka - ak bolo právo čo do základu a čo do výšky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa v premlčacej lehote 10 rokov. V danom prípade medzitýmnym rozsudkom bolo rozhodnuté len o základe tých nárokov, ktoré boli uplatnené do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, teda do 29.12.2014, kým návrh vo veci sp. zn. 4C/320/2015 bol uplatnený po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku - dňa 16.11.2015, preto sa na tento nárok nevzťahuje medzitýmny rozsudok o tom, že aj vo veci 4C/320/2015 je daný základ nároku na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, jeho zvýšenia. Zároveň 10-ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 Občianskeho zákonníka možno aplikovať len vtedy, ak nárok bol priznaný nielen čo do základu, ale aj čo do výšky. Vo veci 4C/320/2015 nárok nebol priznaný súdnym rozhodnutím ani čo do základu, ani čo do výšky. Preto na tento nárok súd nemohol aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívna premlčacia lehota, ktorá sa počíta od vzniku škodovej udalosti, neplatí pri škode na zdraví. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody na zdraví však platí subjektívna 2- ročná premlčacia lehota, ktorá v tomto prípade uplynula. Z uvedených dôvodov súd žalobu o zaplatenie sumy 30 760 Eur, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, nárok je premlčaný. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 20 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu samostatným uznesením na účet príjemcu náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne. Celkový predmet sporu predstavoval súčet súm 30.760,- Eur (sp. zn. 4C/320/2015) a súčet súm 22 377,90 Eur (bolestné) a 61.520,- Eur (sťaženie spoločenského uplatnenia) pod sp. zn. 4C/7/2012. Súčet tak predstavoval sumu 114 657,90 Eur. Táto suma tvorila celkový predmet sporu. 1 % z tejto sumy je 1 146 Eur. Žalobkyňa bola úspešnou účastníčkou konania v rozsahu 69 411 Eur a neúspešnou účastníčkou konania v rozsahu 42 169,90 Eur (315,90 Eur + 11 094 Eur + 30 760 Eur). Úspech žalobkyne tak predstavuje 60 % celkového predmetu sporu a neúspech žalobkyne tak predstavuje 40 % celkového predmetu sporu. Čistý úspech žalobkyne je 60 % - 40 % = 20 %. Súd priznal žalobkyni čo do základu nároku nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu, teda v rozsahu 20 % (§ 255 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania po právoplatnosti výroku o základe nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník prvostupňového súdu, ktorý zohľadní efektivitu a účelnosť množenia úkonov právnej pomoci zo strany žalobkyne, rozhodne, ktorý z úkonov bude vyhodnotený ako účelne vynaložený úkon právnej pomoci. Z celkovej výšky náhrady trov konania preukázanej, účelne vynaloženej, nákladov, ktoré sú v súlade so zákonom, potom súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka prizná náhradu trov konania vo výške 20 %. V tomto smere súd poukazuje aj na článok 5 všeobecných zásad, podľa ktorého právny zástupca žalobkyne nepostupoval. Zneužíval právo na množenie neúčelných úkonov právnej pomoci, čím spôsoboval neprehľadnosť konania s cieľom vytvoriť čím najviac úkonov právnej pomoci namiesto efektívnej ochrany práv žalobkyne, výsledkom čoho bolo sťaženie postupu konania neprehľadnosťou úkonov a nedôvodné prieťahy v konaní v príčinnej súvislosti s tým vznikajúce. Taký postup bol aj v rozpore s článkom 8 všeobecných zásad, podľa ktorého právny zástupca žalobkyne bol povinný označiť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdov, a to v nadväznosti na § 132 CSP (predtým § 79 OSP), podľa ktorého rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy bol povinný uviesť hneď v prvom úkone, ktorý mu patril, teda v žalobe a neprodukovať tvrdenia, dôkazy po etapách. Súdny poplatok: Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. ch) poplatkového zákona oslobodená zo zákona od platenia súdneho poplatku za žalobu. V nadväznosti na § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd zaviazal žalovaného v rozsahu neúspechu zaplatiť namiesto žalobkyne súdny poplatok za žalobu. Úspech žalobkyne je v rozsahu 69.411,- Eur, v tom rozsahu je aj neúspech žalovaného. Zo sumy 69.411,- Eur 6% prestavuje 3.984,- Eur, teda súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku III., VII. a VIII. podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť v sume 315,90 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia, povinná zaplatiť žalobkyni zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 25.362,00 eur, povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, všetko do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svojou žalobou sa domáhala náhrady škody na zdraví, konkrétne náhrady za bolesť v sume 22.377,90 Eur s príslušenstvom, pričom podanú žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 24.10.2010 v meste Turzovka utrpela ako cyklistka ťažké ublíženie na zdraví, keď bola zrazená motorovým vozidlom Citroën Xantia, EČV: 3Z03347, ktoré viedol U. L.. Pri dopravnej nehode utrpela ťažké zranenia, ktoré zanechali na jej zdravotnom stave trvalé následky. Pasívnu legitimáciu žalovanej odôvodnila s poukazom na ust. § 420 a § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 24 ods. 2 písm. d), e) a ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Výšku nároku na náhradu za bolesť odôvodnila s poukazom na predložený lekársky posudok o bolestnom zo dňa 6.6.2011 a hodnotou bodu platnú pre rok 2011 vo výške 15,38 Eur. Následne podala žalobu zo dňa 21.5.2012, ktorou si uplatnila ďalší čiastkový nárok na náhradu škody na zdraví a to nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 61.520,- Eur s príslušenstvom. V žalobe poukázala na rovnaký skutkový základ ako pri nároku na náhradu za bolesť a výšku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodnila s poukazom na lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.10.2011 a hodnotou bodu platnú pre rok 2011 vo výške 15,38 Eur. Okresný súd toto podanie posúdil ako zmenu návrhu a uznesením pripustil zmenu žaloby a jej rozšírenie o nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 61.520,- Eur s príslušenstvom. Následne podaním zo dňa 13.9.2012 urobila zmenu žaloby, keď si v konaní v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení neskorších predpisov uplatnila nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 30.760,- Eur. Zároveň si touto zmenou žaloby uplatnila v konaní aj nárok na náhradu za stratu na zárobku v sume 804,28 Eur s príslušenstvom. Okresný súd o tejto zmene žalobného návrhu rozhodol uznesením zo dňa 21.10.2015, ktorým túto zmenu žaloby nepripustil. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vyššie uvedeným uznesením nepripustil zmenu žaloby, žalobkyňa si nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 30.760,- Eur uplatnila novou samostatnou žalobou zo dňa 12.11.2015, pričom toto konanie sa viedlo na okresnom súde pod sp.zn. 4C/320/2015. Následne súd uznesením č.k. 4C/7/2012-273, 4C/320/2015-45 zo dňa 21.9.2016 spojil konanie vedené pred okresným súdom pod sp.zn. 4C/320/2015 (konanie o nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe novej podanej žaloby) s konaním vedeným pod sp.zn. 4C/7/2012 na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie sa ďalej viedlo pod sp.zn. 4C/7/2012. O základe nároku bolo v konaní rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo ustálené, že základ nároku žalobkyne voči žalovanej je daný v rozsahu 100 %. Žalovaná v priebehu konania postupne uhradila žalobkyni náhradu za bolesť v celkovej sume 18.985,- Eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 50.724,- Eur. Žalobkyňa preto v týchto častiach zobrala svoju žalobu späť a okrem toho zobrala žalobu späť aj v časti náhrady za bolesť v sume 3.076,- Eur. Predmetom konania ostali nároky žalobkyne na náhradu za bolesť v sume 315,90 Eur s príslušenstvom, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 11.094,- Eur s príslušenstvom, na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 30.760,- Eur, ako aj nárok na úroky z omeškania z oneskorene poskytnutých plnení žalovaným. Okresný súd rozhodol o žalobe žalobkyne napadnutým rozsudkom. Pokiaľ ide o časť nároku žalobkyne na náhradu za bolesť v sume 315,90 Eur, okresný súd v tejto časti žalobu zamietol, keď vychádzal z hodnotenia bolesti v znaleckom posudku MUDr. Trgiňu (1.255 bodov) a z hodnoty bodu 14,89 Eur, obdobne ako žalovaná. Žalobkyňa však v podanej žalobe, ako aj následne v podaní zo dňa 7.7.2016, v ktorom sa vyjadrovala k znaleckému posudku MUDr. Trgiňu vychádzala v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. a trvala na hodnote bodu platnej pre rok 2011 vo výške 15,38 Eur. Nie je teda pravdou, že žalobkyňa nerozporovala výšku bolestného a jeho zvýšenia podľa vyčíslenia žalovanej, ako to uviedol vo svojom odôvodnení okresný súd. Trvala na tom, že správnou hodnotou bodu je suma 15,38 Eur platná pre rok 2011, pričom súd mal pri stanovení nároku žalobkyne na náhradu za bolesť vychádza z tejto hodnoty. Poukazovala pritom na relevantné ustanovenia zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorých sa hodnota bodu posudzuje. Pre posúdenie otázky, ktorý rok je rozhodný pre určenie hodnoty jedného bodu za účelom stanovenia výšky náhrady za bolesť je rozhodujúcou práve dikcia ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, ktorá stanovuje nielen mechanizmus, ako sa hodnota jedného bodu určuje, ale uvádza kritérium, ktorý rok má byť rozhodný pre výpočet hodnoty jedného bodu (nakoľko výpočet hodnoty jedného bodu vychádza z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve v SR zistenej štatistickým úradom SR za určitý kalendárny rok). Predmetné ustanovenie jasne uvádza, že podstatným je stanovenie kalendárneho roka, v ktorom poškodenému vznikol nárok na náhradu za bolesť. Zdôraznila, že predmetné ustanovenie nehovorí o roku, kedy vzniklo poškodenie zdravia. Zákonodarca zvolil iné kritérium voľby časového obdobia, ktoré je podstatné pre určenie hodnoty jedného bodu, keď týmto podstatným časovým obdobím je rok, v ktorom vznikol poškodenému nárok na náhradu za bolesť. Tento rok sa pritom môže a nemusí zhodovať s rokom, kedy vzniklo poškodenie zdravia. Ustanovenie § 5 ods. 2 cit. zákona nehovorí len o roku, v ktorom vznikol poškodenému nárok na náhradu za bolesť, ale ohľadne vzniku nároku sa priamo odvoláva na ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, ktoré zase poukazuje na rozhodujúcu úlohu lekárskeho posudku pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vznik nároku na náhradu za bolesť bude veľmi podstatne súvisieť s možnosťou hodnotenia bolesti v lekárskom posudku. Na vznik nároku totiž nepostačuje len skutočnosť, že poškodený utrpel samotné poškodenie zdravia, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) cit. zákona rozumie poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, samotné poškodenie zdravia je totiž len predpokladom vzniku nároku na náhradu. Samotný nárok na náhradu za bolesť, resp. za sťaženie spoločenského uplatnenia v konkrétnej výške však môže vzniknúť až vtedy, ak je ho možné určitým spôsobom kvalifikovať, teda definovať ho v určitej sume, čo je možné na základe hodnotenia bolestného v lekárskom posudku. Až potom je možné tento nárok reálne uplatniť. Ak vznik nároku na náhradu za bolesť podstatne súvisí s lekárskym posudkom, v ktorom sa bolesť hodnotí, potom je nevyhnutné stanoviť časové určenie, kedy tento nárok v súvislosti s hodnotením bolestného v lekárskom posudku vzniká. V tomto smere je určujúce ust. § 8 ods. 4 citovaného zákona, ktorý upravuje dobu, kedy je možné bolesť v lekárskom posudku hodnotiť. Podľa uvedeného ustanovenia sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z časového hľadiska je pre možnosť hodnotenia podstatné ustálenie zdravotného stavu poškodeného, teda pri hodnotení bolesti sa neprihliada len na samotné poškodenie zdravia spôsobené úrazom, ale aj na jeho liečenie a odstraňovanie jeho následkov, čo samozrejme prebieha v istom časovom úseku po samotnom vzniku poškodenia na zdraví. Pre vyjadrenie nárokov na náhradu za bolesť a jeho vznik nepostačuje len predpoklad založený vznikom samotného poškodenia zdravia, ale pre toto vyjadrenie nároku je potrebná jeho kvantifikácia v určitej sume, čo je možné až na základe lekárskeho posudku o bolestnom, ktorý je možné vydať až po ustálení zdravotného stavu poškodeného s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré musia byť predmetom hodnotenia bolesti. Nárok poškodeného na náhradu za bolesť vzniká vtedy, keď je zdravotný stav poškodeného ustálený natoľko, že je možné vykonať bodové hodnotenie bolesti. Preto v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona je nevyhnutné zisťovať nie rok, kedy vzniklo samotné poškodenie zdravia, ale je potrebné zisťovať kalendárny rok, kedy vznikol nárok na náhradu, teda kedy bol zdravotný stav poškodeného ustálený natoľko, že bolo možné vykonať bodové hodnotenie bolesti v lekárskom posudku. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobkyne na náhradu za bolesť nevznikol v roku 2010, ale až v roku 2011. Žalobkyňa totiž ešte v roku 2011 sa podrobovala liečbe, ktorou sa menil jej trvalý zdravotný stav, pričom táto liečba je popísaná aj v znaleckom posudku MUDr. Trgiňu. Preto aj lekársky posudok MUDr. Jozefa Hudeca, na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za bolesť, bol vystavený až 06.06.2011. Dovtedy prebiehalo liečenie žalobkyne s odstraňovaním následkov úrazu po dopravnej nehode, ktoré menili jej trvalý zdravotný stav. Preto sa pre určenie výšky nároku mala brať do úvahy hodnota bodu platná pre rok 2011 vo výške 15,38 Eur. Správne mal byť teda zvyšný, doteraz neuhradený nárok žalobkyne na náhradu za bolesť s prihliadnutím na hodnotenie bolesti v znaleckom posudku určený vo výške 316,90 Eur. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala aj zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v súlade s ust. § 5 ods. 5 citovaného zákona v sume 30.760 Eur. Okresný súd uvedený nárok žalobkyne zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej s tým, že právny zástupca sa ku vznesenej námietke premlčania nevyjadril. Vyššie uvedené zdôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je absolútne nepodložené a v rozpore so skutočnosťou, a navyše neobstojí ani po stránke právneho posúdenia. Žalobkyňa v prvom rade poukazuje na to, že námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej poprela, a to vo svojom podaní zo dňa 15.02.2016, ktoré bolo súdu zaslané v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/320/2015, ktoré bolo následne uznesením okresného súdu pripojené ku konaniu 4C/7/2012. V uvedenom podaní žalobkyne sa uvádza, že nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní nie je premlčaný tak, ako to namieta vo svojom podaní žalovaná. V ďalšom obsahu tohto podania pomerne podrobne odôvodňuje, prečo je námietka premlčania zo strany žalovanej nedôvodná. Aj keby sa žalobkyňa k vznesenej námietke premlčania nevyjadrila, nezbavuje to súd povinnosti v konaní skúmať a právne posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Námietka premlčania je námietkou právnou, nie námietkou skutkovou, nakoľko sa týka právneho posúdenia dôvodnosti nároku a nie jeho samotného skutkového základu. Z tohto dôvodu nemožno ustanovenie § 151 CSP aplikovať na popretie či nepopretie námietky premlčania. K posúdeniu dôvodnosti premlčania uvádzala, že okresný súd nesprávne v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa si svoj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnila až žalobou zo dňa 16.11.2015. Z popisu priebehu konania je zrejmé, že žalobkyňa si tento nárok riadne uplatnila už zmenou návrhu zo dňa 13.09.2012. Uvedeným podaním došlo k riadnemu uplatneniu nároku na súde a v dôsledku toho spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 OZ. Uvedené ustanovenie upravuje prerušenie plynutia premlčacej doby v dôsledku riadneho uplatnenia práva na súde, riadneho pokračovania v súdnom konaní. Za riadne uplatnenie práva je nepochybne možné považovať aj zmenu návrhu na začatie konania, ktorá bola urobená v súlade s ust. § 95 ods. 1 vtedy platného a účinného zákona - OSP, pokiaľ v rámci nej navrhovateľ uplatní na súde v konaní ďalší nárok, ktorý doteraz uplatnený nebol. Žalobkyňa podaním zo dňa 13.09.2012, označeným ako zmena návrhu, rozšírila pôvodne podanú žalobu okrem iného aj o nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., a to v sume 30.760,00 Eur. Tým tento nárok riadne uplatnila v súdnom konaní v súlade s dispozičným procesným oprávnením meniť žalobu v zmysle § 95 ods. 1 OSP. Od tohto okamihu nastali hmotnoprávne účinky uplatnenia nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, a to v súlade s ust. § 112 OZ, v zmysle ktorého došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby a jej spočívaniu. Od okamihu podania návrhu na zmenu žaloby, teda od riadneho uplatnenia predmetu nároku, žalobkyňa v konaní riadne poskytovala súčinnosť súdu a svojím konaním nespôsobovala prieťahy, resp. rôznymi procesnými úkonmi nebránila okresnému súdu riadne a bez prieťahov vo veci konať a v súlade so zásadou rýchlosti občianskeho súdneho konania dospieť k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd svojím uznesením zo dňa 21.10.2015 nepripustil zmenu návrhu a jeho rozšírenie o nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 30.760,00 Eur. Táto skutočnosť ale nemení nič na tom, že nárok bol žalobkyňou riadne uplatnený a žalobkyňa riadne v konaní o tomto uplatnenom nároku pokračovala, a to až do právoplatnosti uznesenia okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby, v rámci ktorej bol tento nárok uplatnený. Otázku premlčania možno uzavrieť tak, že aj v prípade, ak by subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 18.01.2012 (ako usudzoval okresný súd, ale aj žalovaná), táto premlčacia doba sa prerušila podaním návrhu na zmenu žaloby zo strany žalobkyne podaním zo dňa 13.09.2012 a táto premlčacia doba spočívala až do právoplatnosti uznesenia okresného súdu, č.k. 4C/7/2012-209 zo dňa 21.10.2015 o nepripustení zmeny žaloby. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia začala premlčacia doba ohľadne nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia plynúť ďalej, nakoľko po nepripustení zmeny žaloby nemožno hovoriť o riadnom pokračovaní v konaní. Premlčacia doba sa opätovne prerušila podaním samostatnej žaloby zo dňa 12.11.2015 v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/320/2015. Premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 a § 112 OZ plynula od 18.01.2012 do 13.09.2012 (podanie návrhu na zmenu žaloby na súde) a následne od 26.10.2015 (kedy bolo žalobkyni doručené uznesenie o nepripustení zmeny návrhu) do 12.11.2015 (kedy bola podaná samostatná žaloba). Vzhľadom na obdobie plynutia premlčacej doby je zrejmé, že ohľadne nároku žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o samotnú dôvodnosť nároku žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňa poukazuje na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Uvedené ustanovenie presne nešpecifikuje, ktoré prípady je možné považovať za prípady hodné osobitného zreteľa. Ako jeden z prípadov, kedy je možná aplikácia predmetného ustanovenia, uvádza len invaliditu poškodeného. Nejde však o jediný prípad, kedy je možné o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uvažovať. O prípad hodný osobitného zreteľa pôjde vtedy, ak poškodenie zdravia znamenalo výrazné obmedzenie, či dokonca zmarenie možnosti poškodeného uplatniť sa v niektorej z významných oblastí ľudského života. Žalobkyňa je prípadom hodným osobitného zreteľa už len z dôvodu, že bola uznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a.s. za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Invalidita má dôsledky pre život žalobkyne vo viacerých smeroch. V prvom rade má ekonomické dôsledky, nakoľko znemožňuje žalobkyni vlastnou prácou nadobudnúť a postarať sa o vlastné živobytie. Znemožnenie vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje výrazný zásah do života žalobkyne aj z pohľadu uspokojovania jej potreby sebarealizácie. Zmarenie možnosti utvárať a rozvíjať širšie sociálne väzby so spolupracovníkmi v zamestnaní, invalidita zasahuje do života žalobkyne vo viacerých smeroch a má na život žalobkyne negatívny dopad. Okrem invalidity je žalobkyňa významným spôsobom obmedzená aj v ďalších oblastiach ľudského života. Jedná sa predovšetkým o oblasti osobného života, ale aj spoločenského života. Trvalé následky sa prejavili aj v psychickom zdraví žalobkyne. V konaní teda bolo preukázané, že žalobkyňa je prípadom hodným osobitného zreteľa a je preto daná dôvodnosť jej nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Žalobkyňa podáva odvolanie aj proti výroku o náhrade trov konania vzhľadom k tomu, že tento výrok je závislý od výrokov rozhodnutia vo veci samej, ktoré taktiež napadla odvolaním. Má za to, že okresný súd nesprávne posúdil mieru úspechu žalobkyne v konaní. Samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú sumu si žalobkyňa uplatnila podanou žalobou a aká suma jej bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, na dôvod prípadného čiastočného späťvzatia žaloby, ďalej s prihliadnutím na predmet konania druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu, či rozhodnutie nezáviselo od rozhodnutia súdu, prípadne či nezávisela výška plnenia od odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého posudku. Pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní môže dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom stojí civilné sporové konanie, ktoré je vyjadrené v čl. 2 CSP. Aby boli zachované základné atribúty súdnej ochrany, a to jej spravodlivosť a účinnosť, musí súd na jednotlivé prípady v konaní nazerať individuálne, pretože jednotlivé konania sa líšia svojimi okolnosťami a uplatnené nároky, ktoré je možné v súdnom konaní uplatniť, sa líšia svojou povahou, charakterom i konkrétnosťou právnej úpravy. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška nárokov na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená na základe znaleckého posudku. V súvislosti s tým, že rozhodnutie okresného súdu záviselo v časti od znaleckého posudku a v časti od úvahy súdu. Poukázala na právny názor odbornej verejnosti, ust. § 255 CSP, ktoré je potrebné aplikovať v súlade s čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP, o čom svedčí aj dôvodová správa v CSP. Teda v danom prípade mal okresný súd aplikovať základné princípy civilného sporového konania vyjadrené v úvode civilného sporového konania a priznať žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. 3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s odvolaním nemožno súhlasiť, nakoľko je nedôvodné a ním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie v napadnutom rozsahu je vecne správne. Pokiaľ sa týka výroku o zamietnutí žaloby v časti o náhradu bolesti vo výške 315 Eur s príslušenstvom, žalobkyňa uvádza, že nárok na náhradu bolestného nevznikol v roku 2010, ale až v roku 2011. Táto skutočnosť má mať podľa žalobkyne potom vplyv na hodnotu bodu. S týmto názorom žalobkyne nemožno súhlasiť, nakoľko je nesprávny. Náhradou za bolesť sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. odškodňuje bolesť ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa odškodňuje na základe ohodnotenia lekárskym posudkom s tým, že lekársky posudok možno vykonať až po ustálení zdravotného stavu podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Samotný okamih ustálenia zdravotného stavu tak treba hodnotiť z hľadiska toho, aby posudzujúci lekár mohol vykonať ohodnotenie bolesti podľa kritérií stanovených v citovanom zákone. Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb uvedených v jeho prílohách s tým, že pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Za akútnu fázu bolesti pritom treba považovať takú bolesť, ktorá je naliehavá, rýchlo sa prejavujúca, z časového hľadiska krátko trvajúca s intenzívnymi príznakmi. Teda pri hodnotení bolesti podľa citovaného zákona sa nehodnotí akákoľvek bolesť vytrpená pri poškodení zdravia a jeho liečení, resp. odstraňovaní následkov, ale výlučne jej akútna fáza. Z tohto hľadiska je rozhodným odznenie akútnej fázy bolesti vyvolanej liečením poškodenia zdravia, ktoré prirodzene, časovo a vecne samotnému ukončeniu liečenia predchádza. Zo zdravotnej dokumentácie opísanej v posudku je zrejmé, že žalobkyňa sa ďalej podrobovala vyšetreniam, nevyplýva z nej však, že by sa žalobkyňa ďalej podrobovala lekárskym výkonom, s ktorými by bola spojená akútna bolestivosť. Ani z iného dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by liečenie žalobkyne v roku 2011 bolo spojené s akútnou bolesťou. Vzhľadom k uvedenému preto nárok na náhradu bolesti vznikol žalobkyni v roku 2010 a hodnota jedného bodu bola v roku 2010 14,89 Eur. Preto je odvolanie žalobkyne voči výroku III. nedôvodné a prvoinštančné rozhodnutie je aj v tejto časti správne. Záver súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovaným vo vzťahu k nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje za správny. Podanie návrhu na zmenu návrhu na začatie konania (žaloby) totiž podľa v tom čase účinného OSP nebolo uplatnením nároku na súde, ktoré by malo za následok spočívanie premlčacej doby. Dispozitívnosť konania podľa OSP sa teda prejavovala možnosťou navrhovateľa meniť návrh na začatie konania. Pri zmene návrhu na začatie konania však OSP nevychádzala z priameho dispozičného princípu, naopak, § 95 ods. 1 OSP modifikoval tak, že zmena návrhu bola viazaná na súhlas súdu. Súd bol pritom povinný posudzovať prípadný návrh na zmenu žaloby z hľadiska kritérií uvedených v citovanom ustanovení paragrafu. Súd meritórne rozhodoval o zmenenom návrhu iba v prípade, ak rozhodol, že s návrhom na zmenu návrhu súhlasí (teda že navrhovanú zmenu žaloby pripustí), inak v súlade s poslednou vetou § 95 ods. 2 OSP pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Návrh na zmenu návrhu na začatie konania nemožno považovať za riadne uplatnenie tohto nároku na súde. Návrh na zmenu žaloby totiž nie je úkonom, s ktorým by OSP spájal povinnosť súdu o nároku, ktorý nie je predmetom pôvodného nároku meritórne rozhodovať a súhlas súdu s návrhom na zmenu žaloby bol potom predpokladom na to, aby súd mohol meritórne v konaní rozhodovať o zmenenom návrhu. Preto až rozhodnutím súdu o pripustení zmeny návrhu na začatie konania dochádza k uplatneniu nároku, ktorý nebol uplatnený v pôvodnom návrhu na začatie konania. Preto žalobkyňa podaním doručeným súdu 14.09.2012 neuplatnila na súde nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30.760 Eur, naopak, súd prvej inštancie potom ďalej v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/7/2012 pokračoval v konaní o pôvodnom návrhu, a to až do spojenia veci s vecou vedenou pod sp.zn. 4C/320/2015. Preto záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobkyňa uplatnila nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až doručením žaloby 16.11.2015 vo veci sp.zn. 4C/320/2015, je správny. Vzhľadom k uvedenému je potom žalovaným vznesená námietka premlčania plne dôvodná a iný názor žalobkyne je nesprávny. Okrem toho z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výroku rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania, tak v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa ohľadne nároku na náhradu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia prehliadla znalecký posudok vypracovaný ešte pred začiatkom konania a svoje nároky uplatnila v značne nadhodnotenom rozsahu, a to na základe lekárskych posudkov, ktoré neboli ani po formálnej stránke správne, z čoho sa javí, že tak postupovala zámerne. Žalobkyňa je pritom v konaní zastúpená advokátom, ktorý by prinajmenej vo všeobecnosti mal preskúmať formálne náležitosti lekárskych posudkov, o ktoré žalobkyňa opiera svoje nároky a preveriť rozpory lekárskeho posudku, ktorý spracoval MUDr. Hudec na podnet žalobkyne týkajúceho sa ohodnotenia bolesti so znaleckým posudkom spracovaným MUDr. Húževkom. Pokiaľ sa týka nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o tomto nároku záviselo od jeho úvahy. Súd totiž s hospodárnosťou konania tento nárok žalobkyni nepriznal z dôvodu jeho premlčania. Za tohto stavu je potom na mieste, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade so zásadou úspešnosti. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Žiadal, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v plnom rozsahu. 4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - III. zmenil v súlade s ust. § 388 CSP a rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - VII. - IX. zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. 5. Pri procesnom postupe v rámci odvolacieho konania vychádzal odvolací súd najmä z nasledovných ustanovení Civilného sporového poriadku: Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní (o dovolaní) a možnosti exekúcie. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednania odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa § 191 ods. 1,2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 6. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd konštatuje, že bol dodržaný v odvolacom konaní postup podľa citovaného ust. § 219 ods. 3 CSP, keďže rozhodoval rozsudkom bez nariadenia pojednávania. 7. Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom o odvolaní žalobkyne proti časti výroku rozsudku okresného súdu - III. bez nariadenia ústneho pojednávania, vychádzal z ust. § 385 ods. 1 a contrario, pretože súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a nebolo potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť. 8. V súvislosti s právnym posúdením veci, pokiaľ ide o napadnutú časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie - III., odvolací súd zdôrazňuje nasledovné skutočnosti: V prejednávanom prípade bolo z dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ako aj krajským súdom, z hľadiska skutkového stavu zistené, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 24.10.2010 v meste Turzovka utrpela ako cyklistka ťažké ublíženie na zdraví, keď bola zrazená motorovým vozidlom zn. Citroen Xantia, EVČ vozidla: 3ZO-3347, ktoré viedol U. L.. Pri dopravnej nehode utrpela ťažké zranenia, ktoré zanechali na jej zdravotnom stave trvalé následky. Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví, a to náhradu za bolesť s príslušenstvom, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom a v ďalšom aj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výšku nároku na náhradu za bolesť odôvodňovalo predloženým lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 06.06.2011 a hodnotou bodu platnou pre rok 2011 vo výške 15,38 Eur. Okresný súd žalobu žalobkyne v časti nároku na náhradu za bolesť v sume 315,90 Eur zamietol a vychádzal z hodnotenia bolesti v znaleckom posudku MUDr. Trgiňu, a to z hodnoty bodu 14,89 Eur, ako aj z tvrdenia žalovanej. 9. Úprava náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je zakotvená v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Vymedzenie základných pojmov je upravené v ust. § 2 cit. zákona. Bolesť je definovaná ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je definované ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Poškodením na zdraví rozumieme poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví. Náhradu poskytuje osoba povinná podľa osobitných predpisov - poskytovateľ náhrady. Podmienkou úspešného uplatnenia náhrady u poskytovateľa náhrady je vypracovanie lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár posudok vypracoval. Lekársky posudok sa vydáva písomne po ustálení zdravotného stavu poškodeného. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Posudzujúci lekár je povinný ohodnotiť nárok na náhradu za bolesť podľa sadzieb ustanovených v Prílohe č. 1 v bodoch I. a III. citovaného zákona alebo nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v Prílohe č. 1 v bode II. a IV. časti citovaného zákona. Výška náhrady je ust. § 5 ods. 2 cit. zákona určená sumou 5% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva SR každoročne do 31. mája ustanovuje výšku náhrady opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov SR. Na rok 2010 bola opatrením Ministerstva zdravotníctva SR ustanovená náhrada za jeden bod vo výške 14,89 Eur. Na rok 2011 bola opatrením Ministerstva zdravotníctva SR ustanovená náhrada za jeden bod vo výške 15,38 Eur. 10. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním okresného súdu, v zmysle ktorého považoval žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 315,90 Eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 5.11.2011 do zaplatenia za nepreukázanú a nedôvodnú, z ktorého dôvodu žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol. Žalobkyňa podľa názoru okresného súdu bola povinná preukázať výšku nároku bolestného, výšku obodovania znalcom MUDr. Trgiňom nerozporovala, nenavrhla kontrolné znalecké dokazovanie a nepredložila iný dôkaz, preto súd vychádzal zo zák. č. 437/2004 Z.z. a z nesporného vyčíslenia bolestného a jeho zvýšenia zo strany žalovaného, ktoré právnemu zástupcovi žalobkyne bolo doručené. K bolestnému vo výške 1.255 bodov tak zodpovedala suma 14,89 Eur/1bod. Za 1.255 bodov je bolestné a zvýšenie vo výške 18.687,- Eur, pričom vo zvyšnej časti predmetu sporu týkajúcej sa bolestného a jeho zvýšenia vo výške 315,90 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je toho názoru, na rozdiel od záverov okresného súdu, že odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom odškodňovanej bolesti. V zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. je podstatné pre určenie hodnoty jedného bodu časové obdobie (rok), v ktorom vznikol žalobkyni nárok na náhradu za bolesť a v prípade žalobkyne to bol rok 2011, kedy bolo možné uskutočniť hodnotenie bolestného po ustálení zdravotného stavu žalobkyne ako poškodenej. 11. Poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd uznal dôvodnosť odvolania žalobkyne proti rozsudku okresného súdu v časti výroku III., z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil, odvolaniu žalobkyne vyhovel. 12. Pokiaľ odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozsudku okresného súdu v časti výroku označenej ako VII., v ktorej časti okresný súd žalobu žalobkyne o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30.760,- Eur bez príslušenstva zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, tak sa s právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, a preto rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací súd zdôrazňuje nasledovné skutočnosti : Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže alebo nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčanie je založené na stanovení rôznych lehôt - premlčacích lehôt - po ktorých uplynutí dochádza k oslabeniu práva, nie však k jeho zániku. Tieto lehoty sú upravené v § 101 až 110 Občianskeho zákonníka. Uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby samo o sebe ešte neznamená, že by sa nositeľ určitého práva nemohol svojho práva aj napriek uplynutiu premlčacej doby domáhať na súde. Môže sa ho nielen domáhať na súde, ale v súdnom konaní voči povinnej môže byť úspešný, t.j. súd mu jeho nárok voči dlžníkovi prizná a dlžník bude povinný svoju povinnosť voči veriteľovi splniť. K zákonnej premlčacej dobe, ktorá uplynula musí pristúpiť ešte ďalšia skutočnosť, aby bolo možné na účinky premlčania prihliadnuť. Touto ďalšou skutočnosťou je námietka premlčania. Námietka premlčania je procesnou námietkou, možno ju vzniesť len v prebiehajúcom konaní. Pre úspešnosť námietky premlčania je nepochybné, že premlčacia doba musí vždy uplynúť pred začatím konania, t.j. pred podaním žaloby na súd. Ak by tomu tak nebolo (ešte neuplynula premlčacia doba) námietka premlčania v konaní nebude úspešná, pretože premlčacia doba začatím konania prestáva plynúť - dochádza k jej spočívaniu - za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Okamihom dôvodne vznesenej námietky premlčania dochádza k zániku nároku veriteľa - veriteľ si už nemôže vynútiť splnenie nároku a súd mu jeho nárok neprizná. To však neznamená, že takýto dlh už neexistuje. 14. Okresný súd svojim rozsudkom žalobu žalobkyne o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30.760,- Eur bez príslušenstva zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. V prejednávanom prípade bolo z dokazovania vykonaného pred okresným súdom ako aj krajským súdom zistené, že k úrazu a poškodeniu zdravia došlo u žalobkyne dňa 24.10.2010. Žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví podala na súd dňa 18.1.2012 a je vedená pod sp. zn. 4C/7/2012. V priebehu uvedeného konania žalobkyňa podala návrh na zmenu dňa 13.9.2012, ktorým si uplatňovala nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedeným podaním došlo k uplatneniu nároku na súde, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 21.10.2015, ktorým zmenu návrhu a jeho rozšírenie o nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 30.760,- Eur nepripustil. Následne na to žalobkyňa podala novú žalobu na súd dňa 12.11.2015, ktorá bola vedená pod sp. zn. 4C/320/2015. Uznesením okresného súdu boli konania vedené pod sp. zn. 4C/7/2012 a konanie vedené pod sp. zn. 4C/320/2015 spojené na spoločné konanie s tým, že vec bude ďalej vedená pod sp. zn. 4C/7/2012. 15. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa si svoj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neuplatnila až žalobou zo dňa 16.11.2015. Žalobkyňa svoj nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia riadne uplatnila zmenou návrhu zo dňa 13.9.2012. Týmto podaním - zmenou návrhu podľa názoru odvolacieho súdu došlo k riadnemu uplatneniu nároku na súde a z toho dôvodu aj k spočívaniu premlčacej doby. Od tohto okamihu nastali hmotno-právne účinky uplatnenia nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, a to v súlade s ust. § 112 OZ v dôsledku čoho došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby a jej spočívaniu. 16. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že o zmenu žaloby (§ 95 OSP - právneho predpisu platného v čase rozhodovania okresného súdu) ide nielen vtedy, ak sa žalobca domáha niečoho iného než v pôvodnej žalobe alebo požaduje na základe totožného skutkového stavu viac než požadoval v pôvodnej žalobe, ale taktiež v prípade, ak žalobca naďalej požaduje rovnaké plnenie na základe iného skutkového stavu než aký uvádzal v pôvodnej žalobe. Hmotno-právne účinky zmeneného návrhu (týmto spôsobom novo uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom, kedy súdu došla písomná zmena návrhu poprípade dňom, kedy žalobca učinil takéto podanie ústne do zápisnice. Beh premlčacím a prekluzívnych lehôt sa preto ohľadne takto uplatnených práv zastavuje. Týmto dňom a nie napr. dňom, kedy bolo zahájené konanie o pôvodnom návrhu alebo kedy bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu. 17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že premlčacia doba podaním zmeny návrhu prestala plynúť a začala opätovne plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu a jeho rozšírenie o nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podaním návrhu na súd dňa 12.11.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/320/2015 opätovne došlo k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty. 18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že nárok žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je premlčaný. 19. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku VII. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP. 21. Odvolací súd zrušil časť výroku napadnutého odvolaním - VII. aj v záujme zachovania dvojinštančnosti konania, pretože úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie ohľadne výšky uplatňovaného nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňou. 22. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - VII., v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, zrušil aj časť rozsudku okresného súdu, a to výroky VIII. a IX. 23. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania strán sporu aj štátu. 24. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku s tým, že rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý. 25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)