Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200301 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200301.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti účastníčky konania: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. H. č. XXX, XXX XX I. C. H., v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. V 7967/14 zo dňa 06.11.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č. V 7967/14 zo dňa 06.11.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 405/2014-RAČ uzatvorenej medzi navrhovateľom a účastníčkou konania I. H. dňa 19.08.2014, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. S. R. zapísaným na liste vlastníctva XXX a XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/54. V odôvodnení okresný úrad uviedol, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp, s.r.o., so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka". Z priloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný veriteľ presadzuje nimi vybraného splnomocnenca, a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 OZ. Konanie záložného veriteľa predstavuje zároveň vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Spôsobuje totiž hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že podľa jeho názoru plnomocenstvo uzavreté medzi spoločnosťou ProHelp a účastníkom konania je platné. Správa katastra musí spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a to úplne a presne. Napadnuté rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov". Správny orgán vidí neprípustnosť plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor však musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Nestotožnil sa s názorom odporcu, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Navrhovateľ taktiež namietal, že by sa na plnomocenstvo vzťahoval § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, čo sa týka špecifikácie nehnuteľností v plnomocenstve. Pokiaľ ide o formuláciu uvedenú v plnomocenstve, že predmetom záložnej zmluvy môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa uviedol, že z textu je zrejmé, že predmetom zálohu môžu byť všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú bližšie individualizované v plnomocenstve. Predmetom zálohu môže byť aj nehnuteľnosť nadobudnutá splnomocniteľom po uzavretí dohody o splnomocnení, ak ju bude vlastniť v čase uzavretia záložnej zmluvy. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 1.07.2016. Nestotožnil sa s tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní, zotrval na právnom názore vyjadrenom vo výroku a odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti v celom rozsahu. Účastník konania sa k opravnému prostriedku nevyjadril. Uznesením č.k. 31S/3/2016-11 zo dňa 20.09.2016 Krajský súd v Žiline konanie zastavil a vec postúpil Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodovať o podanom odvolaní navrhovateľa. Najvyšší súd SR na základe nesúhlasu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR s postúpením veci rozhodol uznesením č.k. 1 KO 24/2017 zo dňa 06.06.2017, že na prejedanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/3/2016 je daná právomoc súdu. V odôvodnení uviedol, že ak účastník podá odvolanie na okresný úrad (príslušný súd) do 30.06.2016, odvolanie treba považovať za návrh podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Žiline následne preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 3 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na to, že konanie o opravnom prostriedku začalo jeho podaním na poštovú prepravu dňa 14.02.2013, bez ohľadu na to, že bolo súdu predložené správnym orgánom dňa 01.07.2016, súd, postupujúc podľa § 492 ods. 1 SSP, aplikoval na konanie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, t.j. O.s.p. V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníčkou konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve účastníčky konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 106500142, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (06.11.2014) (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Správa katastra bola ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a bolo v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzovala komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci. Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu čo sa týka posúdenia dohody o splnomocnení ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 53 ods. 5 OZ a na doplnenie uvádza nasledovné: Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom ,,balíku" s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil s právnym názorom správneho orgánu a rovnako považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Preto je nedôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že nie je možné na dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práve naopak, aj táto dohoda je dohodou vo svoje podstate spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, nedošlo by k uzavretiu ani dohody o splnomocnení. Na jednej strane navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by účastník konania bral úver za účelom financovania podnikateľskej činnosti, preto ide o spotrebiteľa aj vo vzťahu k uzavretej dohode o splnomocnení. Vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu týkajúcimi aplikácie § 42 Katastrálneho zákona v spojení s odporcom tvrdenou neurčitosťou dohody o splnomocnení ohľadne špecifikácie nehnuteľností, ktoré sa mali založiť. Taktiež nebolo potrebné zaoberať sa ani odporcom tvrdeným rozporom záložnej zmluvy s § 151b ods. 2 a 3 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil. Súd ako s odporcom konal s Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym ako s právnym nástupcom Správy katastra Žilina podľa zák.č. 180/2013 Z.z. účinného od 01.10.2013. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníkovi konania v konaní podľa V. časti O.s.p. náhradu trov konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.