Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/126/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111211617 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111211617.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: v rade 1/ D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., C. XXXX, v rade 2/ G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., R. XXX/X, v rade 3/ K. G., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., R. XXX/X, v rade 4/ MUDr. A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, v rade 5/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., G. XXXX, v rade 6/ Y. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., R. XXX/X, v rade 7/ B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., R. XXX/X, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o. so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: v rade 1/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., X. G. XXXX/XX, v rade 2/ K. E., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. U. G., Dl. D. XXXX/XX, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Q., G. A. H. XX, o určenie neplatnosti Zmluvy o vstavbe bytu a o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, v konaní o odvolaní žalobcov v rade 1/ - 7/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/60/2011-309 zo dňa 03. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaní v rade 1/,2/ m a j ú voči žalobcom v rade 1/ - 7/ p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, žalobcom v rade 1/ až 7/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v rade 1/, 2/ trovy konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd dňa 08. 04. 2011 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu, uzavretej medzi nimi a žalovaným v rade 1/ dňa 05. 06. 2008 (v ďalšom texte už len „ZoVB“) a tiež určenia spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu č. XXX, stojaceho na KN-C č. 288 a nachádzajúceho sa v k.ú. L. U. G. (v ďalšom texte už len „bytový dom č. 557“). Návrh v časti o určenie spoluvlastníckych podielov vzali za konania späť, uznesením zo dňa 04. 05. 2011, č.k. 14C/60/2011-22 bolo konanie o tejto časti žalobe žalobcov zastavené. Uznesením zo dňa 07. 02. 2012, č.k. 14C/60/2011-59 bola pripustená zmena žaloby, ktorou sa žalobcovia okrem určenia neplatnosti ZoVB domáhali i určenia neplatnosti darovacích zmlúv V 556/2010 a V 2003/2010 uzavretých medzi žalovaným v rade 1/ ako darcom a žalovanou v rade 2/ ako obdarovanou. Na základe ďalšej zmeny žaloby žalobcov, ktorú okresný súd pripustil uznesením zo dňa 05. 11. 2014, č.k. 14C/60/2011-166 sa žalobcovia domáhali určenia, že účinky ZoVB v časti citovanej v čl. II. písm. a), ktorou sa zmluvné strany dohodli, že stavebník na svoje náklady uskutoční formou vstavby do povaly bytového domu č. 557, t. j. do spoločných priestorov pod strechou predmetného bytového domu vstavbu trojizbového bytu č. 7 s ústredným vykurovaním a príslušenstvom podľa schválenej projektovej dokumentácie s tým, že tento byt sa stane vlastníctvom stavebníka, zanikli, tiež určenia, že ZoVB, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Kysucké Nové Mesto pod V 842/2008 zo dňa 08. 07. 2008, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu parcele KN-C 288 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2 a zapísanej na LV XXXX vo výške 15293/56755-ín, neplatná a tiež určenia, že darovacie zmluvy V 556/2010 a V 2003/2010 uzavreté medzi žalovaným v rade 1/ ako darcom a žalovanou v rade 2/ ako obdarovanou sú neplatné. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia a s prihliadnutím na závery vyslovené v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 30. 12. 2015, č.k. 8Co/359/2015-238 skúmal otázku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Vo vzťahu k petitu žaloby o určenie, že účinky ZoVB v časti citovanej v čl. II. písm. a) zmluvy okresný súd vyšiel zo záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko prípadný určujúci výrok súdu nemôže žalobcom priniesť viac práv a ani zmenu ich právneho postavenia. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že naliehavým právnym záujmom nemôže byť to, či je alebo nie je možné vydať právoplatné stavebné povolenie, ako to tvrdili v konaní žalobcovia, pretože sám stavebný úrad si musí posúdiť, či odstúpenie od zmluvy je alebo nie je účinné a teda, či stavebník má právo vstavby bytu, ibaže by bol na podanie takejto žaloby odkázaný priamo stavebným úradom. V stavebnom konaní musia byť účastníkmi všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu, kde má vzniknúť byt vstavbou a takúto námietku môžu vznášať priamo v stavebnom konaní. Prípadné určenie neúčinnosti právneho úkonu je možné prejaviť len neúčinnosťou, resp. zánikom účinkov zmluvy po odstúpení k celému právnemu úkonu a obnove predchádzajúcich práv a povinností obdobne ako pri odstúpení od kúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené skutočnosti, záväznosť rozsudku i prevod bytu žalobcami v rade 2/, 3/ na ďalšiu osobu a tiež absenciu núteného spoločenstva, nie je možné realizovať určenie neúčinnosti ZoVB v časti citovanej v čl. II. písm. a) zmluvy ani záznamom v katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k petitu žaloby o určenie, že ZoVB je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu parcele KN-C č. 288 vo výške 15273/56755-ín neplatná, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v tomto smere musel prihliadnuť najmä na prevod bytu žalobcami v rade 2/, 3/ na F. G., nar. XX. XX. XXXX. Uvedená osoba ako vlastník nehnuteľností a zároveň podielový spoluvlastník spoločných častí a zariadení bytového domu ako i spoluvlastník zastavaného pozemku, nie je účastníkom tohto konania. Hoci je právnym nástupcom žalobcov v rade 2/, 3/, nestal sa ním po právoplatnosti rozsudku a nie je teda viazaný rozsudkom súdu ani z tohto dôvodu. Preto pokiaľ ide o prevod spoluvlastníckeho podielu v podiele 15293/56755-ín na parcele KN-C č. 288, ktorý nebol v zmluve vymedzený ani len prevádzanou časťou od jednotlivých podielových spoluvlastníkov, resp. vlastníkov bytov, ale mal len charakter skôr urovnania vo vzťahu k zmene veľkosti podlahovej plochy vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nemohlo by ani po vyslovení neplatnosti dôjsť k zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov č. 1 až č. 6 podľa zápisu na LV č. XXXX k.ú. L. U. G.. Práve uvedená skutočnosť, že výrok rozsudku sa nedotýka terajšieho vlastníka jedného z bytov a podielového spoluvlastníka zastavaného pozemku, tvorí prekážku naliehavého právneho záujmu, nakoľko nie je splnená podmienka núteného spoločenstva podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len „CSP“). Preto pre vymedzenie núteného spoločenstva nepostačuje vymedzenie účastníctva v spore účastníkmi právneho úkonu, ale je potrebné, aby v spore vystupovali aj právni nástupcovia vo vzťahu k prevodu práv a povinností spojených s prevodom vlastníckeho práva. Preto ani aplikáciou § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. by nebolo možné docieliť zmenu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ako aj zastavanom pozemku, nakoľko nemožno zasiahnuť zmenou vlastníckeho podielu na základe rozsudku u niekoho, kto nie je účastníkom sporu a na koho sa rozsudok nevzťahuje. S poukazom na uvedené právne závery okresný súd žalobu v časti o určenie, že ZoVB je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu parcele KN-C č. 288 neplatná, zamietol takisto pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že nakoľko u žalobcov nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení zániku účinkov ZoVB v časti citovanej v čl. II. písm. a) zmluvy, i na určení neplatnosti ZoVB v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu parcele KN-C 288, potom u žalobcov už nebol daný ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv V 556/2010 a V 2003/2010, nakoľko skutočnosť, či ako vlastník (domnelý vlastník) nebytového priestoru a podielový spoluvlastník pozemku je zapísaný žalovaný v rade 1/ alebo žalovaná v rade 2/, je pre práva a povinnosti žalobcov bez významu. Okresný súd nakoniec v dôvodoch písomného vyhotovenia rozsudku, a to s poukazom na argumenty žalobcov, uviedol, že ani prípadné vyhovenie žaloby o určenie zániku účinkov ZoVB by nemohlo priniesť viac práv žalobcom, resp. odstránenie spornosti ich práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Takéto rozhodnutie by eventuálne mohlo byť iba podkladom pre prípadné rozhodnutie v stavebnom konaní, kde si úsudok môže urobiť aj sám stavebný úrad, pričom rozhodnutie súdu by fakticky malo len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo zo zmluvy. Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené závery žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. 3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ - 7/, ktorí ho navrhli zmeniť tak, že ich žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedli, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva už s poukazom na ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. Bez toho, aby súd rozhodol o neplatnosti požadovaných právnych úkonov, nebude môcť byť napravené porušenie zákona, ktoré nastalo uzavretím ZoVB, keď jej predmetom sa stal „povalový priestor“, ktorý nie je vecou v právnom slova zmysle a orgán poverený vedením katastra takúto zmluvu odvkladoval. Vzhľadom na znenie ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. je nesporné, že rozsudok vo veci určenia neplatnosti zmlúv V 842/2008, V 556/2010 a V 2003/2010 je zapísateľný, pričom orgán katastra nehnuteľností pri jeho zápise bude postupovať podľa vyššie označeného ustanovenia zák. č. 162/1995 Z. z. Pre správne posúdenie veci je potrebné najskôr zodpovedať na otázku, aké účinky má odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností a ako sa tieto účinky prejavia z hľadiska vykonania zápisu do katastra nehnuteľností. Citujúc ust. § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len „OZ“) žalobcovia ďalej v odvolaní uviedli, že odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku. Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získa vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, t. j. ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale aj účinkov vecno-právnych. Pokiaľ sa pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo prevodcu, zapisuje sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom. Záznamovou listinou, ktorá bude podkladom pre vykonanie predmetného záznamu, je buď odstúpenie od zmluvy alebo v prípade vzniku sporu o jeho platnosť, príslušné rozhodnutie súdu. S tvrdením okresného súdu v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku možno súhlasiť, ale žalobcovia mali za to, že na toto konanie by mala platiť úprava podľa Občianskeho súdneho poriadku a platnej judikatúry. Mali za to, že v danom prípade i napriek zmene, ktorá prebehla na liste vlastníctva počas konania (prevod bytu žalobcami v rade 2/ a 3/ na F. G., nar. XX. XX. XXXX) došlo iba k výkonu vlastníckeho oprávnenia pôvodných vlastníkov. Títo previedli byt spolu s vtedy im patriacimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach. Prevodom bytu a spoluvlastníckeho podielu žalobcami v rade 2/ a 3/ boli prevedené podiely v tom čase evidované na LV na žalobcov v rade 2/ a 3/ po odrátaní podielu pripadajúceho na priestor, ktorý mal byť zrealizovaný žalovaným v rade 1/. Mali za to, že právny úkon vykonaný žalobcami v rade 2/, 3/ by mal byť chápaný podľa svojho obsahu. Pokiaľ bol predmetom prevodu byt, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a priľahlých pozemkoch, tak úmyslom žalobcov v rade 2/, 3/ bolo previesť všetky podiely, ktoré majú vo svojom vlastníctve, t. j. celú výmeru spoločných častí a spoločných zariadení a priľahlého pozemku prislúchajúceho k bytu. V závere odvolania argumentovali, že ich situácia v prípade vyhovenia žaloby sa zmení v tom zmysle, že na LV č. XXXX k.ú. L. U. G. sa obnoví pôvodný stav, t. j. nebudú mať na LV zapísaný nebytový priestor č. 12 a prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 15293/56755-ín by sa vrátil vlastníkom bytov v ich podieloch. Pôvodní vlastníci by neboli limitovaní pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov tým, že na LV je evidovaný ďalší vlastník, ale tento v podstate v bytovom dome nič nevlastní. Pokiaľ ide o žalobcov v rade 2/, 3/, títo by už neboli vedení na príslušných LV, ale namiesto nich by figuroval ich právny nástupca F. G. a navrátený podiel by sa zapísal priamo na neho. V samom závere odvolania poukázali na potvrdenie Mesta Kysucké Nové Mesto, ktoré ako príslušný stavebný úrad potvrdilo, že doposiaľ nedošlo k žiadnemu stavebnému zásahu do pôvodnej konštrukcie bytového domu, že bytový dom je určený len na bývanie a úrad neeviduje žiadnu žiadosť o zmenu účelu jeho užívania. 4. Žalovaní v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že žalobcami uplatnený určovací petit je nezmyselný, žalobcovia šikanózne viedli zmätočné konanie, pričom určovací petit v priebehu konania viackrát chaoticky menili, čo samo o sebe svedčí o nedôvodnosti nároku. Dôkaz - potvrdenie Mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 26. 10. 2016, predložený žalobcami v odvolacom konaní je procesne zjavne neprípustný, nakoľko si ho mohli zaobstarať už počas konania na okresnom súde. Nemožno teda uzavrieť, že tento dôkaz nemohli žalobcovia uplatniť bez svojej viny už v prvostupňovom konaní. Žaloba žalobcov je plne nedôvodná, ani jeden z určovacích petitov uvedených v žalobe nie je právne opodstatnený a v danej veci plne absentuje i naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení. Ak by sa i teoreticky malo vyhovieť žalobnému návrhu, neodstránil by sa stav právnej neistoty žalobcov a po porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo ich právne postavenie, v dôsledku čoho by sa museli ochrany svojich tvrdených práv domáhať ďalšou žalobou na začatie konania, a to žalobou o určenie vlastníckeho práva. V prípade, ak nehnuteľnosť je zaťažená ďalšou právnou zmenou, žalobcovia sa musia domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči subjektu, ktorý je aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností. Jedine takýto právoplatný výrok súdu je totiž spôsobilý zosúladiť skutočný právny stav so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Akékoľvek iné určovacie žaloby sú plne bezpredmetné a zjavne nehospodárne, ide iba o zbytočné rozmnožovanie súdnych sporov. Na základe týchto skutočností žalovaní v rade 1/, 2/ navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 5. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaných uviedli, že žalovaní svoje vyjadrenie k odvolaniu zakladajú na osobných hodnoteniach, a preto nepovažujú na tieto hodnotenia osobitne reagovať. Vo svojom odvolaní osobitne poukázali na naliehavý právny záujem, ktorý bol daný v období platnosti Občianskeho súdneho poriadku a je daný od 01. 07. 2016 i podľa § 137 CSP. Vyhovením ich žaloby sa zabezpečí, že zápisom rozsudku dôjde k náprave nezákonného stavu, odstráni sa stav ich právnej neistoty a žalobcovia budú mať v evidencii katastra zosúladený stav skutočný so stavom právnym. 6. Žalovaní v duplike na repliku žalobcov uviedli, že pokiaľ žalobcovia argumentujú novým dôkazom v rámci odvolacieho konania, a to potvrdením Mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 26. 10. 2016, ide o procesne zjavne neprípustný dôkaz, nakoľko žalobcovia si ho mohli včas zaobstarať počas konania na súde prvej inštancie. Aktuálne tvrdenie žalobcov, že tento dôkaz si nemohli zabezpečiť skôr, logicky neobstojí, nakoľko žalobcovia mali od roku 2011 dostatok času zadovážiť si akékoľvek písomnosti. Naviac, žalobcami predložený písomný dôkaz v rámci odvolania nie je pre prejednávanú vec rozhodný. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje a nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné. 8. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Podstata odvolania žalobcov bola založená na nesúhlase so záverom napadnutého rozsudku o neexistencii naliehavého právneho záujmu, a to vo vzťahu ku všetkým žalovaným petitom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t. j. že u žalobcov nebol v prejednávanej veci preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., ani v zmysle ust. § 137 písm. c), resp. d) CSP. Okresný súd správne v bode 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že vlastnícke právo (žalobcov eventuálne vlastníkov bytov) by bolo možné uplatňovať len vo vzťahu k určeniu, aký podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, resp. aký podiel na pozemku KN-C č. 288 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. L. U. G. má každý z nich. Podľa odvolacieho súdu (zhodne s názorom okresného súdu) nie je u žalobcov daný naliehavý právny záujem ani na určení, že účinky ZoVB v časti II. písm. a) zanikli, keď žalobcovia v tomto smere vychádzali z tvrdenia, že od ZoVB platne odstúpili. Zo spisového materiálu, najmä z listiny právneho zástupcu žalobcov zo dňa 25. 01. 2011 (č.l. 143), resp. zo dňa 09. 02. 2011 (č.l. 6 spisu) totiž vyplýva, že žalobcovia mali odstúpiť od celej ZoVB. Odstúpenie od zmluvy podľa právnej teórie je jednostranný právny úkon, ktorý sa ako taký stáva účinným (perfektným) tým, že sa dostane do dispozitívnej sféry adresáta úkonu. K účinnosti odstúpenia nie je potrebný súhlas adresáta, ani rozhodnutie súdu. Ak v prípade zmluvy (predmetom ktorej bola nehnuteľnosť) nebude sporná otázka platnosti odstúpenia, môže byť uzavretá dohoda medzi prevodcom nehnuteľnosti a jej nadobúdateľom. Ak k takejto dohode nedôjde, prevodca by sa musel domáhať na súde určenia vlastníckeho práva, pričom súd ako predbežnú by musel riešiť otázku, či zo strany prevodcu došlo k odstúpeniu od zmluvy po práve (podľa niektorých právnych teoretikov, napr. Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. - Občanský zákoník I., Komentár k § 48, by sa prevodca mal v takomto prípade domáhať vydania, resp. vypratania nehnuteľností, eventuálne uloženia povinnosti nadobúdateľovi strpieť zápis vlastníckeho práva prevodcu do katastra nehnuteľností - poznámka odvolacieho súdu). Z vyššie uvedených úvah teda vyplýva, že u žalobcov v prejednávanej veci absentuje v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na určení, že účinky ZoVB v časti II. písm. a) zanikli, i na určení, že ZoVB je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu parcele KN-C č. 288 neplatná. To isté platí i vo vzťahu k petitu žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy V 556/2010 a darovacej zmluvy V 2003/2010 uzavretej medzi žalovaným v rade 1/ (ako darcom) a žalovanou v rade 2/ (ako obdarovanou), v ktorom smere okresný súd uviedol bližšie dôvody v bode 50 napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožnil i odvolací súd. Odvolací súd v poslednom rade a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poznamenáva, že u jednotlivých žalobných petitov žalobcov nezistil ani to, že by ich právny záujem na požadovanom určení vyplýval z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) veta za bodkočiarkou CSP), resp. že by požadované určenia mali charakter právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného právneho predpisu (§ 137 písm. d) CSP), nakoľko ani samotní žalobcovia na žiadny osobitný predpis (z ktorého by vyplýval ich právny záujem na požadovanom určení) nepoukazovali, ani ho bližšie neoznačili. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery a právne úvahy rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 9. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaní boli proti žalobcom v tomto odvolacom konaní plne úspešní. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)