Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233118 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111233118.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, o zaplatenie 1.292,08 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/9/2012-390 zo dňa 5. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzal z toho, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ním tvrdeného postihového práva (§ 813 ods. 1 Obč. zák.) voči žalovanému; predovšetkým ohľadne toho, že ku škode na majetku klienta žalobcu (poškodeného) došlo takým spôsobom, ako bolo žalobcom v konaní prezentované. V tejto spojitosti okresný súd zdôraznil, že ustanovený znalec jednoznačne konštatoval, že nie je technicky možné, aby vzhľadom ku konštrukčnému riešeniu strechy na budove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline na ul. Hálkovej (ďalej len „budova“) došlo dňa 21.12.2010 k pádu ľadu z nej tak, aby bolo zasiahnuté miesto, na ktorom v tom čase stálo osobné motorové vozidlo poškodeného. Znalecké dokazovanie tak vyvrátilo skutkové tvrdenia žalobcu (ako aj samotného poškodeného) o nimi tvrdenom priebehu škodovej udalosti. Okresný súd preto považoval za irelevantné, že poškodenie dotknutého vozidla vzniklo dopadom predmetov na jeho karosériu. Doplnil, že ani výpoveď svedka, ktorý vykonal obhliadku poškodeného vozidla, nepotvrdila, že toto v (tvrdenom) čase škodovej udalosti stálo na mieste označovanom poškodeným; žalobca iný dôkaz v konaní neprodukoval a zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. 2. Okresný súd nadväzne uzavrel, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú si voči nemu uplatňuje žalobca z titulu postihového práva. Pokiaľ medzi žalobcom a poškodeným vznikol zmluvný poistno-právny vzťah na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, poškodenému vzniklo na jej základe právo na plnenie poistiteľa v dôsledku poistnej udalosti. Postihové právo poisťovateľa/žalobcu je však podriadené právu na náhradu škody v rámci zodpovednosti tretej osoby za škodu, ktorá zodpovednosť v súdenej veci preukázaná nebola. 3. O trovách konania medzi sporovými stranami rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešný žalovaný má voči žalobcovi právo na ich náhradu v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). Žalobcu - ako neúspešnú stranu sporu - zároveň zaťažuje povinnosť náhrady trov konania i voči štátu (§ 255 ods. 1 v spojení s § 253 a § 470 ods. 2 CSP). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Poukazoval na jednoznačné vyjadrenie svedka/poškodeného K. D. (identické v priestupkovom konaní i v súdenej veci), ktorý vznik škody popisoval zhodne s tvrdeniami žalobcu; vrátane okolnosti, že pred oznámením udalosti menovaným operačnému dôstojníkovi policajného zboru nebolo na danom mieste žiadne upozornenie na možnosť zo strechy padajúceho ľadu. Odvolateľ mal za to, že výsluchom svedka bolo preukázané, že žalovaný nevykonal „všetky možné zabezpečenia“, ktorými sa dalo predísť vzniku škody. V súvislosti s prevenčnou povinnosťou žalovaného v zmysle § 415 Obč. zák. uviedol, že žalovaný má vykonať opatrenia zamedzujúce, prípadne znižujúce možnosť zosuvu a pádu snehu zo strechy na verejne prístupné miesto (chodník, vozovka a pod.). Umiestnenie pásky s nápisom „pozor padá ľad“, ktorú podľa vyjadrení samotného žalovaného navyše ľudia často strhávajú, nemožno považovať za dostatočné. 5. Zároveň ani vykonané znalecké dokazovanie jednoznačne nevyvrátilo skutkového tvrdenia žalobcu a poškodeného o priebehu škodovej udalosti. Odvolateľ v tejto spojitosti namietal, že podmienky, za ktorých bol vykonaný vyšetrovací pokus, nezodpovedajú stavu, za ktorého malo dôjsť ku škodovej udalosti; znalec si sám určil štyri technicky prijateľné miesta, z ktorých boli spúšťané ľadové kryhy o určitých rozmeroch, pričom ale ľad, resp. zamrznutý sneh, ktorý dopadol na motorové vozidlo, mohol mať iné rozmery, tvar a štruktúru. Taktiež, ak bol v čase škodovej udalosti na zachytávači v spodnej časti strechy zachytený ľad alebo sneh, mohla sa ďalšia časť ľadu po už zachytenom snehu zviesť a následne mohla dopadať do inej časti komunikácie, než bolo zdokumentované pri pokuse. Žalobca dával do pozornosti, že samotný znalec pripustil, že konštrukčné riešenie strechy predmetnej budovy v zimných mesiacoch vytvára vysoký predpoklad zhromažďovania snehu a zmrzkov, ktoré po opakovaných zmenách teplôt sa postupne menia na ľadové kryhy a tieto následne v dôsledku zvyšovania hmotnosti samovoľne padajú na chodník a okraj vozovky. 6. Odvolateľ preto zhrnul, že vzhľadom na to, že vyšetrovací pokus znalca nevychádzal z totožných podmienok, aké boli v čase vzniku škodovej udalosti, ako aj vzhľadom na uplatnenú námietku zaujatosti znalca (ktorá nebola okresným súdom akceptovaná), nemožno predmetný znalecký posudok považovať za objektívny. Pokiaľ za danej situácie okresný súd nevyhovel návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie, zamedzil žalobcovi preukázať ním tvrdené skutočnosti a uniesť dôkazné bremeno. Naproti tomu (aj) znalec výslovne uviedol, že z fotografií vyplýva charakter poškodenia dotknutého motorového vozidla po dopade predmetov na karosériu; čo okresný súd dôsledne nevyhodnotil. 7. Žalovaný považoval odvolanie protistrany za nedôvodné. Procesný útok žalobcu spočíval len v tvrdení, že žalovaný nevykonal všetky možné zabezpečenia, ktoré bolo možné vykonať; čo však - vzhľadom na všeobecnosť tejto formulácie - neobstojí. Žalobca teda nevie preukázať porušenie právnej povinnosti žalovaného v zmysle § 420 Obč. zák. Žalovaný uviedol, že žalobný návrh žalobcu je založený iba na výpovedi K. D., ktorý ale ako účastník dopravnej nehody porušil povinnosti vodiča v zmysle § 66 ods. 2 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z., keďže sa mal zdržať konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, t.j. najmä premiestnenia vozidla. Nadväzne, dodatočná fotodokumentácia (zaznamenaná na inom mieste) preukazuje iba poškodenie vozidla, ale nie „žalobcom tvrdený priebeh dopravnej nehody“. 8. Žalovaný označil znalecký posudok za objektívny; o námietke zaujatosti znalca bolo rozhodnuté a táto otázka je teda uzavretá. Doplnil, že žalobca mohol uplatniť námietky voči vyšetrovaciemu pokusu bezprostredne v rámci jeho vykonávania, ale napriek prizvaniu k účasti sa na ňom bez ospravedlnenia nezúčastnil. Zároveň znalec pri vyšetrovacom pokuse vychádzal z tvrdení poškodeného o spôsobe a okolnostiach vzniku škody, keď tento uviedol, že „zo strechy budovy spadli kusy ľadu o priemere 15 cm na jeho auto“. 9. Žalobca v následnej reakcii uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na odvolacích tvrdeniach. Poznamenal, že pokiaľ by okresný súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie, bola pre preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu. 10. Na dotknuté vyjadrenie žalobcu už žalovaný nereagoval. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. Zásadná odvolacia argumentácia žalobcu smeruje ku znaleckému dokazovaniu, najmä k neumožneniu vykonania kontrolného znaleckého dokazovania. Zodpovedá priebehu konania, že dotknutú požiadavku na doplnenie dokazovania vzniesol žalobca už počas prejednávania veci okresným súdom. Na pojednávaní dňa 5.10.2016 okresný súd (zákonný sudca) uviedol/vysvetlil, z akého titulu nevyhovel predmetnému dôkaznému návrhu. Napriek prezentovaniu jasného postoja priamo na pojednávaní a faktu, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je (viac ako) zrejmé, že okresný súd nemal pochybnosti o správnosti záverov ním nariadeného znaleckého dokazovania, je možné ako čiastočnú nedôslednosť vyhodnotiť to, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia neuviedol svoje výslovné stanovisko (a k nemu súvisiacu úvahu) týkajúce sa nevyhovenia návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Dotknutá nedôslednosť však nemá vplyv na správnosť tohto dielčieho záveru okresného súdu. 13. Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že žalobca nespochybňuje konkrétne závery znalca, či ním zvolenú metodiku postupu, ale namieta „len“ podmienky, za ktorých bol vykonaný vyšetrovací pokus. Vzhľadom na to, že žalobca nielenže nepreukazuje, ale vo svojich skutkových tvrdeniach ani bezprostredne netvrdí, „v akom stave“ bola strecha budovy dňa 21.12.2010 (t.j. aká plocha strechy bola pokrytá snehom, resp. ľadom; aké množstvo/vrstva snehu sa na nej nachádzalo; koľko snehu, resp. ľadu bolo zachytené v dolných zachytávačoch snehu atď.), nie je možné iné (objektívnejšie) vymedzenie konkrétnych podmienok pokusu, než vykonal znalec Ing. Tichý. 14. Uvedenému zodpovedá i spôsob formulácie námietok žalobcom k znaleckému posudku zo dňa 29.7.2016, na ktoré vyjadrenie žalobca poukazoval i pri zotrvaní na návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa 5.10.2016. Žalobca netvrdí/ /nepreukazuje, že by podmienky v rozhodnom dni boli iné (konkrétne aké), ale opakovane v texte vyjadrenia používa termín/y „mohol“, resp. „mohlo“. Pokiaľ však mienil opodstatnene spochybniť závery znalca (práve s odkazom na odlišnosť podmienok), bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať, že podmienky dňa 21.12.2010 boli zásadne iné, než tie, z ktorých vychádzal znalec pri vyšetrovacom pokuse. V tomto smere je namieste aj (proti)argumentácia žalovaného, že žalobca sa vykonávania vyšetrovacieho pokusu bez ospravedlnenia nezúčastnil. 15. Z konštatovaných dôvodov okresný súd postupoval náležite, keď návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nevyhovel. Nevznikli (žalobcom neboli prezentované a hlavne preukázané) totiž konkrétne oprávnené pochybnosti o správnosti už podaného (prvotného) znaleckého posudku. 16. V rozoberanej súvislosti je žiaduce doplniť, že v štádiu navrhnutia kontrolného znaleckého dokazovania žalobcom už bol účinný nový procesný kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý výrazným spôsobom modifikuje (aj) postup strán a súdu v rámci posudzovania skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Žalobcovi nič nebránilo a s poukazom na uplatnenie námietok voči záverom súdom nariadeného znaleckého dokazovania (29.7.2016) a termínu pojednávania (5.10.2016) mal i primeraný časový priestor na to, aby predložil na základe vlastnej iniciatívy získané odborné vyjadrenie, eventuálne súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP). 17. Neobstojí ani spochybňovanie znaleckého posudku Ing. Jána Tichého odvolávaním sa na jeho údajnú zaujatosť. O námietke žalobcu voči menovanému znalcovi bolo riadne rozhodnuté (uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/9/2012-319 zo dňa 28.4.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/449/2015 zo dňa 30.7.2015). Zároveň v ďalšom priebehu konania nevyvstali okolnosti (žalobca ich ani netvrdil; čo platí i pre posudzované odvolanie), ktoré by vzbudzovali objektívne pochybnosti o nezaujatosti znalca Ing. Jána Tichého. Minimálne sa javí, že zaujatosť menovaného namieta odvolateľ viac menej v súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania. 18. Žalobca iné dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že došlo k pádu ľadu zo strechy budovy na vozidlo poškodeného stojace na mieste ním označenom (s odkazom na vyjadrenia jeho poistníka - poškodeného p. D.), nenavrhol, resp. nepredložil. Za takéto dôkazy rozhodne nemožno považovať požadovanie výsluchu operačného dôstojníka a príslušníka policajného zboru (p. L.), ktorý sa na inkriminované miesto dostavil na základe oznámenia udalosti poškodeným. Ani jedna z dotknutých osôb totiž nebola svedkom udalosti - tvrdeného spadnutia ľadu na vozidlo poškodeného; navyše, poškodený udalosť oznámil až po tom, čo svoje motorové vozidlo zaparkoval na inom mieste. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že výsluch svedka G. L. bol vykonaný na pojednávaní dňa 3.12.2014 (č.l. 291 až 292), pričom menovaný k samotnému žalobcom tvrdenému vzniku škody („nehodovému deju“) nevedel uviesť nič konkrétne. 19. Keďže nebolo preukázané, že je technicky možné (naopak, bolo to vyvrátené), aby ľad padajúci zo strechy budovy dopadol na miesto označené žalobcom (i poškodeným), je irelevantné podrobné posudzovanie, či žalobca preukázal, že vozidlo poškodeného sa nachádzalo v kritickom čase na ním tvrdenom mieste. Rovnako je bezpredmetné, že k poškodeniu vozidla pána D. došlo v dôsledku pádu predmetov na karosériu. Pokiaľ k poškodeniu nedošlo pádom ľadu z budovy Krajského riaditeľstva PZ v Žiline (čo vyplýva z výsledkov dokazovania; predovšetkým záverov znaleckého posudku), potom pre vyhodnotenie zodpovednosti žalovaného za škodu nemá toto zistenie bezprostrednejší význam; predmetné konštatovanie vyslovil už okresný súd (bod 15, záver 4. a začiatok 5. strany odôvodnenia jeho rozsudku). Uvedené zhodne platí aj pre otázky súvisiace so splnením alebo nesplnením povinností zo strany žalovaného, ktoré je od neho prípustné požadovať z hľadiska zodpovednosti za škodu v zmysle § 415 Obč. zák. 20. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výroky rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania (tak vo vzťahu medzi sporovými stranami navzájom, ako i voči štátu), ale výlučne v súvislosti s namietanou vecnou (ne)správnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 379 CSP) aj od neho závislých výrokov o nároku na náhradu trov konania. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. 22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.