Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoPr/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238836 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111238836.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R., A. T. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Obec Varín, so sídlom Varín, Námestie sv. Floriána 1, IČO: 00 321 711, právne zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom W., D. S. XX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2Cpr/2/2011-456 zo dňa 24. marca 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 30.6.2011 je neplatná. 2. Primárne dospel k záveru, že dôvod výpovede uvedený v bode I. listu žalovaného zo dňa 30.6.2011 bol prekludovaný, nakoľko žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu uvedeného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 po uplynutí 1-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty. Zároveň však konštatoval aj neopodstatnenosť predmetného výpovedného dôvodu. 3. Pokiaľ ide o záver o preklúzii práva žalovaného dať žalobkyni výpoveď, z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa v súvislosti s IBV Záhumnie (označenie projektu individuálnej bytovej výstavby v obci Varín) účtovala, robila účtovníctvo do roku 2009. Uvedené vyplynulo z výpovede svedka J., svedkyne G., navyše v znaleckom posudku prof. Ing. Felicity Chromjakovej, PhD., predloženom žalovaným, menovaná znalkyňa vymedzila obdobie, v ktorom bolo účtované IBV Záhumnie, a to do 10.2.2009. Nakoľko žalovaný dal žalobkyni výpoveď až dňa 30.6.2011, urobil tak po uplynutí 1-ročnej objektívne prekluzívnej lehoty v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce. Ako neopodstatnenú okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného, že následky činnosti žalobkyne mali trvať do skončenia jej pracovného pomeru, dokedy ich mohla odstrániť. Za podstatný považoval okamih vzniku dôvodu výpovede. 4. Záver o neopodstatnenosti výpovede okresný súd založil na viacerých skutočnostiach. 5. Výpovedný dôvod uvedený v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 bol vymedzený na základe znaleckého posudku č. 17/2011 zo dňa 15.5.2011 vypracovaného spoločnosťou EXPERTA, pričom tento bol vypracovaný na iný subjekt, a to Obecný podnik služieb Varín, s.r.o., čo vyplýva ako z jeho obsahu, tak z výpovede svedka J.. Žalobkyňa pritom neúčtovala v Obecnom podniku služieb Varín, s.r.o., aj keď menovaný svedok uviedol, že sa predmetný znalecký posudok týkal aj IBV Záhumnie. Z jeho výpovede, ako ani z predmetného znaleckého posudku nie je zrejmé, aké nedostatky v súvislosti s IBV Záhumnie boli v činnosti žalobkyne. 6. Pritom zo správ nezávislého audítora D. zo dňa 15.6.2011, t.j. 15 dní pred daním výpovede žalobkyni, na ktorých záveroch menovaný zotrval aj vo svojej výpovedi, vyplýva, že v práci žalobkyne neboli zistené nedostatky a účtovná závierka poskytuje vo všetkých významných súvislostiach pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu obce Varín k 31.12.2012. Pokiaľ menovaný svedok neskôr vo výpovedi konštatoval pochybenia v práci žalobkyne (týkajúce sa zakúpenia frézy, traktora), tieto neboli dôvodom výpovede v bode I. listu zo dňa 30.6.2011, ktorý sa týkal len IBV Záhumnie. Tieto dôvody nezahŕňal ich ani odporúčací list menovaného zo dňa 23.6.2011. 7. Obdobne svedkyňa audítorka M. poprela, že by došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne, resp., že by spôsobila žalovanému škodu. Menovaná svedkyňa úplne spochybnila závery výpovede svedka audítora D.. Vykonávala pravidelne audit účtovníctva na Obecnom úrade vo Varíne a nikdy nezistila žiadne pochybenia zo strany žalobkyne. Podľa menovanej svedkyne žalobkyňa robila každý rok účtovnú závierku, a keby táto bola nekvalitná, neodborná, daňový úrad by ju vrátil na prepracovanie, čo sa nikdy nestalo. Neunesenie dôkazného bremena žalovaným vyplýva aj z výpovede svedkyne G., ktorá naplnenie výpovedného dôvodu podľa bodu I. listu zo dňa 30.6.2011 nepotvrdila. Vyvrátila však okolnosť uvedenú vo výpovedi, a totiž, že nebolo možné priradiť exitujúcu platbu na účet Obce Varín. Zároveň potvrdila, že peniaze, ktoré mali prísť na účet žalovaného, na tento prišli. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa použila akýkoľvek nesprávny účtovný postup, pre ktorý by nebolo možné nakladať s peniazmi prijatými na účet žalovaného na základe zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. 8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dodatočné konkretizovanie výpovede v zmysle ustálenej judikatúry nemožno považovať za súčasť výpovede. O uvedený prípad sa jedná, pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o škode, ktorú mu mala žalobkyňa spôsobiť. Túto žalovaný po daní výpovede žalobkyni vyčíslil na 93.142,83 eur, neskôr, na pojednávaní uviedol, že škoda spočívala vo vrátení záloh vo výške 61.327,66 eur na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva č. 90/2013 zo dňa 12.12.2013. Pochybenie žalobkyne spočívajúce v nezaúčtovaní prijatých súm do záväzkov obce, o ktorom vypovedali svedkovia D. a G., však nebolo uvedené vo výpovedi zo dňa 30.6.2011 (a nevyplynulo ani z výpovede svedka J., ani zo samotného znaleckého posudku spoločnosti EXPERTA). 9. Zhrnúc opísané okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal existenciu výpovedného dôvodu uvedeného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 a dodal, že žalovaný opieral výpoveď o ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Vo výpovedi (bod I. listu zo dňa 30.6.2011) však nebola zvýraznená dôležitosť dôvodov, ktoré by mohli donútiť žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle označeného ustanovenia, t.j. mali byť uvedené následky a dopady nesprávne vedeného účtovníctva pre obec a jej finančnú situáciu. Absentuje zdôraznenie závažnosti výpovedného dôvodu. Znalecký posudok, na ktorý sa výpoveď odvoláva, vypracovaný na podnet starostu obce za odmenu, vzhľadom na ostatné závery prezentované v napadnutom rozsudku, okresný súd považoval za neobjektívny. Zároveň opätovne zdôraznil, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný pre iný subjekt a jeho prioritou nebolo hodnotenie účtovníctva IBV Záhumnie. 10. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvje inštancie vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.) formou osobitného uznesenia. 11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zamietnutia žaloby. 12. Namietal, že k preukázaniu závažnosti pochybení žalobkyne uvedených v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 predložil znalecký posudok svedkyne Prof. Ing. Chromiakovej, PhD., ktorá v odpovedi na otázku č. 2 uviedla, že nie je možné z predloženej účtovnej evidencie OÚ Varín identifikovať a presne určiť dátum, do kedy existovala možnosť nápravy nesprávnych účtovných postupov. Z uvedeného vyplýva, že ku začatiu plynutia preklúzie práva rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer došlo až po dni, keď sa dozvedel zo znaleckého posudku spoločnosti EXPERTA s.r.o., doručeného mu dňa 15.5.2011, o závažnom porušovaní účtovných postupov zo strany žalobkyne. Porušovanie účtovných postupov závažným spôsobom zo strany žalobkyne trvalo až do skončenia pracovného pomeru, pretože až objektívnou kontrolou práce žalobkyne a výmenou účtovníčky začala odstraňovanie škodlivého následku konania žalobkyne. V odpovedi na 4. otázku vyššie menovaná znalkyňa v posudku uviedla, že v uvedenom prípade sa jedná o veľmi závažné pochybenia v oblasti zákonom daných postupov účtovania. Celá účtovná evidencia je chaotická, neprehľadná, absentujú v nej k účtovnému prípadu IBV Záhumnie takmer všetky účtovné podklady preukazujúce správne účtovania a nakladanie s finančnými prostriedkami. Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Aj uvedené má vplyv na posúdenie preklúzie práva žalovaného na rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou. V danej súvislosti odvolateľ poukázal aj na výpoveď svedka audítora D., ktorý, okrem iného, uviedol, že v dôsledku nezaúčtovania opčných zmlúv v roku 2007 alebo 2008 boli záväzky obce podhodnotené a tento následok trval až do doby, kým sa vracali postupne finančné prostriedky vyplývajúce z opčných zmlúv niekedy v roku 2011. 13. V súvislosti so závažnosťou previnenia žalobkyne odvolateľ poukazoval na výpoveď svedka audítora D., ktorý uviedol, že si myslí, že sa jednalo o veľké pochybenie, keďže tí, čo sa dožadovali predkupného práva, boli určite dotknutí tým, že ich peňažné prostriedky sa míňali na iný účel a nebolo to premietnuté v účtovníctve. Menovaný svedok naznačil, že predmetné postupy znamenali, akoby sa zámerne „snažili ako keby uliať tie peniaze“. Podľa neho pri IBV Záhumnie šlo o závažné pochybenie. Odvolateľ pripomenul i výpoveď svedka Ing. Svrčeka, konateľa EXPERTA s.r.o., ktorý uviedol, že z vyjadrenia všetkých svedkov ako odborníkov v oblasti vedenia účtovníctva vyplýva, že pochybenia žalobkyne vo vedení účtovníctva u žalovaného mali závažný charakter, teda súd mal uzavrieť otázku nastolenú krajským súdom ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. 14. Napokon žalovaný uviedol, že k otázke škody predložil na pojednávaní dňa 24.8.2015 listinné dôkazy, ktoré riadne označil, avšak okresný súd k nim pristupoval neobjektívne, až odmietajúco, čím narušil zásadu rovnosti strán konania. Otázku škody okresný súd ani neskúmal a ani sa nevyjadril k predmetným dôkazom, hoci krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal dostatočne výšku spôsobenej škody. Preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. 15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 16. Poukázala na to, že výpovedný dôvod v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 sa netýkal žalovanej, ale Obecného podniku služieb Varín, s.r.o., ktorého zamestnankyňou žalobkyňa nebola. Počas konania žiaden zo svedkov nedokázal konkretizovať, akým konaním žalobkyňa porušila účtovné predpisy, ktoré konanie by bolo možné subsumovať pod označený výpovedný dôvod. Poznamenala zároveň, že posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je úlohou súdu, a nie svedkov. Pokiaľ odvolateľ argumentoval s poukazom na posudok znalkyne Prof. Ing. Chromiakovej, PhD., tento posudok vychádzal z absencie takmer všetkých dokladov v účtovnej evidencii k účtovnému prípadu IBV Záhumnie. Pokiaľ však menovaná znalkyňa nemala k dispozícii účtovné podklady, nemohla vysloviť akého porušenia vo vedení účtovníctva sa žalobkyňa dopustila. Z tohto posudku nevyplýva, aké doklady mala znalkyňa k dispozícii. Pokiaľ ide o začatie plynutia objektívnej prekluzívnej doby, toto sa viaže na moment, kedy došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, a nie na moment, do ktorého by bolo možné následky porušenia pracovnej disciplíny odstrániť. Okresný súd správne vyhodnotil plynutie prekluzívnej doby, ktorá mohla začať plynúť najneskôr dňom 11.2.2009 a uplynula by dňa 11.2.2010. Výpoveď daná žalobkyni listom zo dňa 30.6.2011 by tak bola daná po uplynutí prekluzívnej doby. 17. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z tvrdení žalovaného, že musel vrátiť finančné prostriedky, ktoré občania obec zaplatili na základe opčných zmlúv vyplýva, že nie je možné prepojiť porušenie povinností uvedené vo výpovedi s takto vymedzeným následkom, a tento nie je možné posúdiť ako škodu, ktorý by žalovanému mohla vzniknúť, keďže v podstate len vrátil finančné prostriedky, ktoré mu boli zaplatené občanmi. Zároveň dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní ako výpovedné dôvody (na príjmových a výdajových podkladoch sú uvedené len všeobecné údaje, ktoré znemožňujú ďalšie správne účtovné operácie; neúplnosť a chaotickosť vedenia účtovníctva; neúčtovanie o záväzkoch a míňanie peňazí na iné účely atď.), neboli zahrnuté nijakým spôsobom do výpovede zo dňa 30.6.2011. Napriek tomu sa podarilo preukázať, že uvedené tvrdenia nie sú pravdivé (správnosť vedenia účtovníctva ohľadom zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách potvrdila svedkyňa M. aj správy audítorov, včítané svedka audítora D.. 18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 19. Zásadný záver okresného súdu, a to že právo žalovaného ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou z dôvodu uvedeného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 bolo k tomuto dátumu prekludované, je opodstatnený. Správne totiž okresný súd ako relevantný ustálil čas, kedy žalobkyňa vykonávala dohodnutú prácu - účtovala pre žalovaného v súvislosti s projektom IBV Záhumnie. Zákonník práce v ust. § 63 ods. 3 vymedzuje začiatok plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty okamihom vzniku dôvodu výpovede. Je zrejmé, že v prejednávanej veci dôvod výpovede vznikol/mohol vzniknúť konaním žalobkyne skutkovo vymedzeným v bode I. listu - výpovede zo dňa 30.6.2011, resp. uskutočnením tohto konania. Skutočnosť, že žalobkyňa mohla neskôr svoje eventuálne pochybenie napraviť opravou/ doplnením účtovného záznamu nie je určujúca. Podstatné je konanie - pochybenie, ktoré zakladá dôvod výpovede, a nie to, že bola možnosť toto pochybenie odstrániť (ale nebolo tak urobené). Preto sa nemožno stotožniť s právnym názorom odvolateľa, že dôvod výpovede pretrvával, kým pretrvávali následky konania žalobkyne, teda kým žalobkyňa mohla opraviť nesprávne alebo nedostatočné účtovné záznamy, t.j. do skončenia jej pracovného pomeru, prípadne do vrátenia prijatých finančných prostriedkov dotknutým osobám zo strany žalovaného. 20. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že ku začatiu plynutia lehoty na zánik práva rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer došlo až po dni, keď sa dozvedel zo znaleckého posudku spoločnosti EXPERTA, s.r.o., doručeného mu dňa 15.5.2011, o závažnom porušovaní účtovných postupov zo strany žalobkyne, krajský súd s uvedeným názorom súhlasí, avšak zdôrazňuje, že vedomosť zamestnávateľa o dôvode rozviazania pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce je relevantnou pre posúdenie začatia plynutia 2-mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty; nie je však významná pre začatie plynutia 1-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty. 21. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko žalobkyňa účtovala v súvislosti s projektom IBV Záhumnie do roku 2009, pričom výpoveď jej žalovaný dal až dňa 30.6.2011, urobil tak po uplynutí 1-ročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce. Predmetný právny úkon - výpoveď zo dňa 30.6.2011 - tak nebol spôsobilý vyvolať predpokladané právne účinky (ukončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného). 22. Záver uvedený/vyslovený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, z hľadiska procesnej ekonómie sám osebe postačuje na procesný úspech žalobkyne. Ďalšia argumentácia okresného súdu - týkajúca sa hodnotenia ne/opodstatnenosti výpovedného dôvodu - je preto nadbytočná. Iným slovami, ak je výpovedný dôvod prekludovaný, neprichádza do úvahy jeho vecné posudzovanie. 23. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec, však krajský súd dodáva, že pokiaľ vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie z 31.7.2014), ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom ohľadom opodstatnenosti výpovedného dôvodu uvedeného v bode I. listu (ak by nebol prekludovaný) zo dňa 30.6.2011 okresnému súdu uložil, že primárne bude potrebné vyhodnotiť, či konanie žalobkyne uvedené v predmetom bode by bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, súd prvej inštancie sa k samotnou povahou/ závažnosťou predmetného konania zaoberal značne nedôrazne, keď sa skôr zameral na hodnotenie všeobecnej práce žalobkyne ako účtovníčky (hodnotenie účtovných závierok vypracovaných žalobkyňou - svedkyne M., G.). Ohľadom závažnosti konania opísaného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 konštatoval len toľko, že svedkyňa audítorka M. pochybenia v účtovníctve žalobkyne nepovažovala za hrubé, a obdobne vypovedala aj svedkyňa G. ako hlavná kontrolórka obce. Pokiaľ ide o výpoveď svedka audítora D., okresný súd síce konštatoval, že menovaný uviedol, že pri účtovaní IBV Záhumnie došlo k závažným pochybeniam, avšak toto jeho vyjadrenie nijako nevyhodnotil (okrem všeobecného konštatovania, že závery svedka D. úplne spochybnila svedkyňa M., ktorá pravidelne každý rok vykonávala audit týkajúci sa účtovníctva na Obecnom úrad vo Varíne). Teda v napadnutom rozsudku absentuje jednoznačný záver, či konanie opísané v bode I. listu zo dňa by mohlo byť kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho sa okresný súd nijako nezaoberal závermi znaleckého posudku Prof. Ing. Chromiakovej, PhD., zo dňa 26.11.2015 (aj keď „len“ ako listinného dôkazu predloženého žalovaným), v jeho časti týkajúcej sa nedostatkov účtovníctva a ich závažnosti, na ktorý posudok žalovaný v odvolaní poukazoval, a ohľadom ktorého sa sporové strany vyjadrovali na pojednávaní dňa 30.11.2015. V tejto časti je napadnutý rozsudok okresného súdu nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a nepreskúmateľný. 24. Vzhľadom na konštatovanie obsiahnuté v bode 22 odôvodnenia tohto rozsudku však opísané nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. 25. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnej miere úspešná, preto jej krajský súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 26. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.