Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111239368 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111239368.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti o predtým maloletého J. X., nar. XX. XX. XXXX (v čase vyhlásenia rozsudku už plnoletého), maloletú K. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletého A. X., nar. XX. XX. XXXX, všetky trvalé bydlisko G., O. XXXX/X, maloletí zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matky I. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko G., O. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom v G. a otca Ing. X. X., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko J. W. - O. XXX, zastúpeného spoločnosťou AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu práv a povinností k maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 9P/164/2011-992 zo dňa 10. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zaviazal otca platiť zvýšené výživné na deti, ako i vo výroku, ktorým uložil otcovi doplatiť nedoplatok na výživnom, potvrdzuje. Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné pre J. X., maloletú K. X. a maloletého A. X.. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ustanovenia § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 01. 06. 2009, č. k. 25 C 148/2008-93) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Zároveň prihliadol na osobnú starostlivosť zo strany matky. 2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, čo do výroku, ktorým súd zvýšil výživné a vyčíslil výšku nedoplatku a splátok. Poukazoval najmä na zmenu pomerov na svojej strane, keď v rozhodnom období bol dlhodobo práceneschopný, pričom jeho zdravotné problémy vyústili do uznania invalidity. Pokiaľ išlo o majetkové pomery, mal za to, že oproti pôvodnému rozhodovaniu, k zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Nespochybňuje starostlivosť matky o deti, ale potreby detí tiež majú svoju hranicu. Už Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení vyjadril názor, že je na mieste zo strany súdu prvej inštancie skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takom prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, pokiaľ ide o výšku príjmu. Nemožno ho považovať za osobu so zachovaním čiastočnej pracovnej schopnosti, nakoľko ho nikto nechce zamestnať. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru pochybil aj v tom, keď nezapočítal platby súvisiace s uspokojovaním potrieb detí (nejednalo sa o darčeky, ale potreby súvisiace so školou, lyžiarskym zájazdom atď.). 3) Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok ako vecne správne potvrdiť. Podľa jej názoru sa súd dostatočne vyporiadal s tvrdeniami otca v dôvodoch svojho rozhodnutia, lebo otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. 4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým otca zaviazal platiť zvýšené výživné na deti, ako i vo výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť doplatiť nedoplatok na výživnom, podľa ust. § 387 CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým zmenil pôvodný rozsudok a vo výrokoch, ktorými zamietol návrhy otca na zníženie výživného a zverenie detí do striedavej starostlivosti, ponechal rozsudok nedotknutý. 5) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa - otca neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 6) V zmysle ust. § 78 Zákona o rodine je súd oprávnený skúmať len to, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Nie je oprávnený (tak ako to už bolo v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí) skúmať, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. 7) Je nepochybné, že od poslednej úpravy uplynula doba cca 7 rokov (bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 01. 06. 2009, č. k. 25 C 148/2008-93) a už z tejto samotnej skutočnosti je zrejmé, že došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane detí. Už samotná táto skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného tak ako ho určil súd prvej inštancie. 8) Pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazoval na svoju nepriaznivú situáciu (v tomto smere je jeho odvolanie nezrozumiteľné, keď na jednej strane poukazuje, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo a zároveň uvádza, že sa jeho majetkové pomery zmenili) a najmä na výdavky na zabezpečenie svojich potrieb, tu je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou každého rodiča korigovať si svoje výdavky tak, aby si v prvom rade mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom vyplývajúcu mu priamo zo zákona. 9) Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávnosť prijatých záverov súdu prvej inštancie, a keďže ani zo strany odvolacieho súdu takéto skutočnosti zistené neboli, rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil. 10) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.). 11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).