Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Co/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211622 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211622.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, v konaní o zaplatenie 1.200,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-107 zo dňa 14. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-142 zo dňa 09.05.2016 a o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zo dňa 21.12.2015, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.200,13 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-107 zo dňa 14. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-142 zo dňa 09.05.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-107 zo dňa 14. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/236/2013-142 zo dňa 09.05.2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, p o t v r d z u j e . Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“), žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 1.200,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.200,13 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 1.200,13 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 4,- Eurá a na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 18.12.2009 na zmenkovú sumu 1.200,13 Eur, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 01.06.2010. 2. Okresný súd postupom podľa Nariadenia vyzval žalobcu cestou jeho právneho zástupcu na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky o uvedenie skutkových okolností vystavenia zmenky, právneho titulu a skutkových okolností vzniku záväzku žalovaného zabezpečeného zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a na odôvodnenie počiatku uplatnenia zmenkového úroku. Na túto výzvu žalobca cestou právneho zástupcu okresnému súdu oznámil, že poskytol dostatočné, jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch, vyplývajúcich z platnej zmenky. 3. Okresný súd mal z predloženej zmenky preukázané, že bola vystavená v Liptovskom Mikuláši dňa 18.12.2009 vystaviteľom H. E., ktorý sa zaviazal pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, zaplatiť sumu 1.200,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01. júna 2010. Zmenka je splatná bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia a v pravom hornom rohu je zmenka opatrená údajom o čísle zmluvy 501100002. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 10Er/462/2011 mal okresný súd preukázané, že predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, dlžníkovi H. E. vo výške 500,- Eur s poplatkom 484,- Eur (dlžník mal celkovo vrátiť 984,- Eur) na základe Úverovej zmluvy č. 501100002 uzavretej dňa 18.12.2009. 4. Okresný súd aplikoval ustanovenia čl. 2, čl. 4, čl. 5, čl. 13 a čl. 19 Nariadenia, ďalej ustanovenia Smernice 93/13/EHS, ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Okresný súd poukázal na spoločné Stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 s tým, že z tohto stanoviska vyplýva, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Zároveň, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Okresný súd podľa označenej právnej úpravy žalobu zamietol. Aj keď sa takéto zamietajúce rozhodnutie môže javiť ako vydané v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v uznesení č.k. 14Cob/199/2014-88 zo dňa 28.05.2015, okresný súd uviedol, že v čase jeho vydania nebolo známe zjednocujúce stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR. Prvoinštančný súd preto rešpektoval a aplikoval zjednocujúci právny názor NS SR a pristúpil k prieskumu nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Žalobca aj napriek výzve súdu tlačivom B návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplnil a neopravil. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci POHOTOVOSŤ s.r.o., č. C-76/10 má vnútroštátny súd v každom štádiu konania povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Okresný súd v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo a v súlade s čl. 4 Nariadenia žalobcu vyzval na odstránenie, resp. doplnenie návrhu. Z pripojeného exekučného spisu sp.zn. 10Er/462/2011 mal okresný súd preukázané, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dlžníkovi - nepodnikajúcej fyzickej osobe H. E.. Výška úveru bola v úverovej zmluve č. 501100002 dohodnutá na 500,- Eur, výška poplatku na 484,- Eur a dlžník mal celkovo vrátiť 984,- Eur. Právna úprava zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 18.12.2009 zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 150,- Eur (30 % z istiny 500,- Eur poskytnutého úveru). Žalobca však uplatnil právo na zaplatenie istiny 1.200,13 Eur, čo podľa tohto zákonného ustanovenia znamená pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie dlžníkovi vydať. Pri zmenke treba rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok podľa zák. č. 191/1950 Zb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní na výzvu okresného súdu podľa čl. 4 Nariadenia nereagoval, a preto musel okresný súd žalobu zamietnuť. O trovách konania okresný rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP s tým, že v konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý ho vyzýval, aby doplnil skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky, s ktorým postupom okresného súdu podľa žalobcu nemožno súhlasiť. Nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu, a žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá. V súlade s konštantnou judikatúrou je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je ju možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom konania, a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom konania. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Predpokladom pre vydanie rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol v zmysle nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je v zmysle ust. § 120 O.s.p. ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť z už vykonaného dokazovania. V danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom len z predloženej zmenky. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Od žalobcu preto nie je možné požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o odlišný právny vzťah, než aký je predmetom konania. 6. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa žalobcu zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška zabezpečenia. Preto dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 7. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v konaní aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. 8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 (č.l. 106) zobral v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. návrh na začatie konania čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. Žalobca tak uplatňoval v konaní zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. 10. Okresný súd výzvou zo dňa 13.01.2016 (č.l. 114) vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní oznámil, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí s tým, že ak v stanovenej lehote nebude reagovať, bude sa mať za to, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.). Na túto výzvu žalovaný nereagoval. 11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.200,13 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo zvyšnej časti krajský súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 12. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 02.02.2016 (č.l. 116 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa ust. § 379 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 14. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu, a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvého stupňa, keďže podľa obsahu písomných predvolaní (č.l. 95) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania. 15. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu sa poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 21.12.2015 (č.l. 106 spisu), ktorým zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne späť. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Vzhľadom k citovanému zákonnému ustanoveniu krajský súd uvádza, že ak žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, rozsudok uplynutím lehoty na podanie odvolania nenadobudol právoplatnosť, a tým žalobca mohol v odvolacom konaní disponovať so žalobou v celom rozsahu. Žalovaný na výzvu okresného súdu ohľadom jeho súhlasu s čiastočným späťvzatím nereagoval, čím možno v zmysle vtedy platného ust. § 101 ods. 3 O.s.p. mať za to, že voči späťvzatiu žalovaný nemá námietky. Ak pred tým, než krajský súd konal a meritórne rozhodol v odvolacej právnej veci, zobral žalobca žalobu v sčasti späť, a to v rozsahu uplatneného zmenkového úroku 0,19% denne, krajský súd za aplikácie ust. § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.200,13 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil za splnenia aj ďalšej podmienky vyplývajúcej z ust. § 370 CSP, a to prezumovaného súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. 16. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu krajský súd uvádza, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia a uplatnenú pohľadávku podporil predložením zmenky. Z údajov obsiahnutých v žalobcom vyplnenom tlačive A je zrejmé, že žalobca pohľadávku uplatnil ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorá mala byť vystavená žalovaným na zmenkovú sumu 1.200,13 Eur s príslušenstvom. 17. Okresný súd z pripojeného exekučného spisu konštatoval, že žalobcom predložená zmenka bola vystavená na zabezpečenie úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., žalovanému ako dlžníkovi, a to na základe úverovej zmluvy, ktorej číslo 501100002 je uvedené priamo na zmenke. Z uvedených skutočností potom okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, žalovanému. Bolo tak namieste okresným súdom zaoberať sa uplatnenou pohľadávkou žalobcu aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere súvisiacej s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom voči žalovanému. 18. Okresný súd pritom správne poukázal na spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Okresný súd bol potom povinný aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. S prihliadnutím na obsah spisového materiálu a uplatnené námietky žalovaného preto nezistil krajský súd v postupe súdu prvej inštancie vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 19. Krajský súd vychádzajúc z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver, je názoru, že v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. 20. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“. 21. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 10Er/462/2011 viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečujúcej poskytnutý spotrebiteľský úver. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. 22. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie súdu prvého stupňa tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. 23. Krajský súd v súvislosti s uvedenými závermi považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj o rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 24. Bolo preto namieste krajským súdom odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak vo zvyšnej časti ohľadom zamietnutia žaloby, ako aj v závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozsudku okresného súdu vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalovaného spojených s týmto odvolacím konaním, a preto rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.