Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Co/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211623 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211623.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: L. G., bytom N. XXX, XXX XX N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 522,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2013-113 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2013-149 zo dňa 23.05.2016, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 522,- Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2013-113 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2013-149 zo dňa 23.05.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 522,- Eur od 22.10.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e . Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2013-113 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/243/2013-149 zo dňa 23.05.2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „nariadenie“) domáhal, aby okresný súd vydal rozsudok, ktorým žalovaného zaviaže na zaplatenie istiny 522,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 522,- Eur od 22.1.2010 (poznámka krajského súdu: správne malo byť uvedené od 22.10.2010) do zaplatenia, na zaplatenie úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 522,- Eur od 5.1.2011 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny 1,74 Eur a na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 28.6.2010 na zmenkovú sumu 522,- Eur, ktorou sa žalovaný zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 22.10.2010. Vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. 2. Okresný súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava zistené, že predmetom činnosti tejto spoločnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/2065/2012 bolo preukázané, že fotokópia zmenky priložená k žalobe sa nachádza aj v tomto exekučnom spise, keďže bola vystavená na zabezpečenie úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava dlžníkovi L. G. vo výške 300,- Eur, s poplatkom 198,- Eur na základe úverovej zmluvy č. 500400233. Exekúcia bola zastavená z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej úverovej zmluve, ktorou je tzv. rozhodcovská doložka. 3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/243/2013-43 zo dňa 12.8.2014, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/108/2015-92 zo dňa 4.8.2015. V tomto uznesení krajský súd uviedol, že okresný súd mal postupovať v zmysle žaloby, ktorou bolo uplatnené právo na zaplatenie zmenky, s tým, že žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným. 4. Okresný súd aplikoval ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ustanovenia Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd poukázal na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo pod č. 93 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto stanoviska je súd povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, ak konajúcemu súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve a aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, je možné preskúmať a podľa okolností posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. 5. Ako dôvod zamietnutia návrhu okresný súd uviedol, že žalobca napriek výzve tlačivom B návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplnil a neopravil. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10 má vnútroštátny súd v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. V súlade s publikovaným spoločným stanoviskom č. 93 okresný súd po zistení a judikovaní nekalej zmluvnej podmienky v záväzkovoprávnom vzťahu na zabezpečenie plnenia, z ktorého bola zmenka vystavená (rozhodnutia vo veci sp. zn. 10Er/2065/2012), splnil svoju povinnosť ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu. Okresný súd aplikoval spotrebiteľské právo, nakoľko mal z exekučného spisu preukázané, že zmenka bola vystavená za účelom splnenia spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti dlžníkovi - nepodnikajúcej fyzickej osobe L. G.. Výška úveru bola v zmluve dohodnutá na 300,- Eur s poplatkom 198,- Eur, teda dlžník mal spolu vrátiť 498,- Eur. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, teda ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Táto právna úprava zakazuje splnenie dlhu od spotrebiteľa zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 90,- Eur (30 % z istiny 300,- Eur poskytnutého úveru). Žalobca len zo zmenky žiada zaplatenie istiny 522,- Eur, čo podľa tohto zákonného ustanovenia znamená pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi. Pri zmenke treba pritom rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a šekového zákona od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľských právnych vzťahov. Pohľadávka je tak podľa okresného súdu zjavne neopodstatnená, žalobca návrh nedoplnil ani neopravil v rámci určenej lehoty, a preto okresný súd podľa čl. 4 ods. 4 posledná veta nariadenia návrh zamietol. 6. Vo vzťahu k záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v uznesení č.k. 13Cob/108/2015-92 zo dňa 4.8.2015, okresný súd uviedol, že v čase vydania tohto rozhodnutia nebolo známe zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia, ktoré bolo prijaté až dňa 20.10.2015. Okresný súd pritom disponuje rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn 5Co/310/2015, 11Co/202/2015 a 11Co/306/2015, ktorými bol v rovnakých veciach zamietajúci prvostupňový rozsudok potvrdený. Okresný súd tak rešpektoval a aplikoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Okresný súd poukázal tiež na legislatívu, ktorá na problematiku zabezpečenia spotrebiteľských úverov reagovala prijatím zákona č. 438/2015 Z. z., v zmysle ktorého je v žalobe, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, potrebné opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu so žalovaným. 7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm a), b), f) O.s.p. Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý ho vyzýval, aby doplnil skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená. Nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu, a nemá žiadne informácie, či dokumenty k zmenke. Takéto doklady žalobca ani nepotrebuje na to, aby mohol práva spojené s týmto cenným papierom uplatňovať. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. S takýmto posúdením žalobca nesúhlasil. Okresný súd neuviedol žiadne konkrétne argumenty a jeho rozhodnutie je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca skutočnosť o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Žalovaný mohol v zmysle nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Okresný súd síce poukázal na predpisy európskeho aj vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení okresným súdom tvrdený rozpor nevyplýval. 9. Žalobca poukázal na ním predloženú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom, čím žalobca jasne, úplne a zrozumiteľne dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Dokazovanie v občianskom súdnom konaní je pritom ovládané prejednacou zásadou podľa § 120 O.s.p., pričom potreba vykonať ďalšie dôkazy vo veci musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy len z predloženej zmenky. Napriek tomu okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Okresný súd pritom vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere a predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 a zdôraznil úplnú samostatnosť a nezávislosť zmenkového záväzku. Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, podľa ktorého pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Rovnako žalobca argumentoval aj odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené spolu s priznaním trov súdneho konania. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby okresný súd žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu nevyhovel. Pri podpise úverovej zmluvy nebol informovaný pracovníkom POHOTOVOSTI, že podpisuje zmenku, a že ju bude povinný splácať. 11. Žalobca v odpovedi na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu zo dňa 22.09.2016 (č.l. 157 spisu) uviedol, že v konaní uplatnil návrh zo zmenky, ktorá ako cenný papier inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Predložená zmenka je platnou zmenkou, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky, a keďže tak nemôže v sporovom konaní činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. K záveru, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalobca uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258//2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Žalobca obdobne ako v podanom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, pričom zotrval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania. 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2016 (č.l. 167 spisu) žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu nezmenil, aby návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu nevyhovel a nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že pri podpise úverovej zmluvy nebol pracovníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ oboznámený, že bude musieť splácať aj zmenku, ani o akú sumu zmenky sa jedná a nebolo mu vysvetlené, čo je zmenka. 13. Žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným okresnému súdu dňa 28.12.2015 (č.l. 110) zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím žalobca uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.1.2016 (č.l. 122 spisu) s čiastočným zastavením konania súhlasil. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 522,- Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti krajský súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/64/2016-170 zo dňa 5.12.2016 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.1.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 26.1.2016 (č.l. 125 - 130 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 21. Krajský súd v Žiline preskúmal rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvej inštancie. 22. Krajský súd vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 21.12.2015, ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne. Krajský súd uvádza, že žalobca zobral žalobu v časti späť uvedeným podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.12.2015, teda potom, ako okresný súd vo veci dňa 11.12.2015 vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. K čiastočnému späťvzatiu tak došlo predtým, ako mohol rozsudok okresného súdu nadobudnúť právoplatnosť, a teda žalobca v danom čase mohol so žalobou disponovať v celom rozsahu. Za súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby potom odvolací súd v časti, kde žalobca zobral žalobu späť, pripustil za aplikácie ust. § 370 CSP späťvzatie žaloby v rozsahu zaplatenia 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 522,- Eur od 22.10.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. 23. Krajský súd vo vzťahu k druhému výroku svojho rozsudku uvádza, že predmetom konania bol nárok uplatnený žalobcom v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia vyplnením vzorového tlačiva A, z ktorého je zrejmé, že žalobca ako indosatár uplatnil pohľadávku zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 28. júna 2010 na zmenkovú sumu 522,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 22. októbra 2010. 24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd pritom považuje za potrebné vyjadriť sa k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam vydaným pred 20. októbrom 2015. Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v spojení s účelom nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu však bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 25. Okresný súd za dodržania ustanovení nariadenia a cez úpravu čl. 19 nariadenia v spojení s ustanoveniami vtedy platného O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. 26. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 10Er/2065/2012 viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, ktorý vychádzal zo zistenej a judikovanej nekalej zmluvnej podmienky v záväzkovoprávnom vzťahu, ktorá vyplýva z rozhodnutí v exekučnej veci okresného súdu sp. zn. 10Er/2065/2012. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie z tohto pripojeného exekučného spisu zistil zastavenie exekučného konania potom, ako uznesením okresného súdu č.k. 10Er/2065/2012-13 zo dňa 12.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/10/2013-32 zo dňa 25. marca 2013 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej úverovej zmluve č. 500400235 zo dňa 28.6.2010. 27. Vychádzajúc z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. 28. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“. 29. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“. 30. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. 31. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti ohľadom zamietnutia žaloby žalobcom a v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.