Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Co/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211627 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211627.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 991,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-116 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-151 zo dňa 08.06.2016, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-116 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-151 zo dňa 08.06.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e . Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-116 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/241/2013-151 zo dňa 08.06.2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 5 ods. 1 veta druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, bodu 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 2 písm. a/ Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS, čl. 5 Smernice 93/13/EHS, bodu 31 Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 8 Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zák. 40/1964 Zb. (ďalej aj len, Obč. zák.), § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon ďalej aj len „z. č. 191/1950 Sb.“), § 48 z. č. 191/1950 Sb., § 75 z. č. 191/1950 Sb., § 76 ods. 2 z. č. 191/1950 Sb., § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 19.02.2010 (dátum vzniku zmluvného vzťahu žalovaného a veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava) okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal, aby okresný súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vydal bez nariadenia pojednávania proti žalovanému rozsudok, ktorým ho zaviaže na zaplatenie istiny 991,57 Eur, ako aj na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012 v sume 2.917,31 Eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012 v sume 200,25 Eur a na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z istiny 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia, na úhradu úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012 v sume 178,90 Eur, úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012 v sume 13,17 Eur, úroku z omeškania 6 % ročne z istiny 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a na zaplatenie zmenkovej odmeny 5,04 Eur a trov právneho zastúpenia pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 59 Eur a trov právneho zastúpenia 160,34 Eur s DPH. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 19.02.2010 na zmenkovú sumu 1.511,57 Eur, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 05.09.2010. Vystaviteľ doposiaľ zaplatil 520 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. 3. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Ncb/145/2013-24 zo dňa 11.07.2013 rozhodol, že na konanie je podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 miestne príslušný Okresný súd Liptovský Mikuláš ako všeobecný súd žalovaného, nakoľko ide o cezhraničný spor s nízkou hodnotou (do 2.000 Eur). 4. Okresný súd postupom podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 žalobcu cestou jeho právneho zástupcu vyzval 30.09.2013 na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky, v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy (tlačivo B), o uvedenie skutkových okolností vystavenia zmenky na uplatnenú istinu, právneho titulu a skutkových okolností vzniku záväzku žalovaného zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej istiny a na odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku. Rovnako bol žalobca vyzvaný na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. „Navrhovateľ na výzvu súdu doposiaľ vôbec nereagoval.“ 5. Výpisom z obchodného registra žalobcu bolo preukázané, že je právnickou osobou zapísanou od 24. januára 2001 v obchodnom registri Městského soudu v Prahe, oddiel C, vložka 81616. 6. Z „aktuálneho výpisu“ z obchodného registra POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola podľa okresnému súdu predloženej zmenky prvým zmenkovým veriteľom vyplývalo, že jej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. 7. Zo zmenky mal okresný súd preukázané, že bola vystavená vo Východnej dňa 19.02.2010 vystaviteľom Y.N., trvale bytom P. XXX, ktorý sa zaviazal za túto zmenku pri jej predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598 zaplatiť sumu 1.511,57 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 5. septembra 2010. Zmenka bola splatná bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. V pravom hornom rohu je zmenka opatrená údajom o čísle zmluvy 500300096. 8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3Er/414/2011 bolo preukázané, „že zmenka, ktorá bola priložená k žalobe vo veci sp. zn. 8C/241/2013, bola vystavená na zabezpečenie úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598 dlžníkovi Y. R. vo výške 700 Eur, s poplatkom 680 Eur (dlžník mal celkovo vrátiť 1.380,- Eur) na základe úverovej zmluvy číslo 500300096, uzavretej dňa 19.02.2010.“ (č.l. 117 spisu). 9. V poradí prvý rozsudok okresného súdu č.k. 8C/241/2013-42 zo dňa 27.03.2014 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 14Cob/200/2014-94 zo dňa 13.08.2015. 10. Podľa čl. 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej iba Nariadenie) sa vo veci aplikuje slovenský procesný právny poriadok. V Nariadení nie je uvedená forma (rozsudok, uznesenie), ktorou rozhoduje súd, ak zamieta návrh podľa čl.4, bodu 4 a rovnako túto formu nezakotvuje ani vnútroštátna právna úprava. Okresný súd potom aplikujúc analogiu legis vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 152 a nasl. OSP zák. č. 99/1963 Zb.(ďalej aj len „OSP“). Ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov sa na pojednávaní konanom 11.12.2015 nezúčastnil, ani jeden nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Okresný súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 OSP. 11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu problematiky občianskoprávne kolégium NS SR a obchodnoprávne kolégium NS SR dňa 20.10.2015 prijali spoločné stanovisko č. 93, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ako vyplývalo z tohto „stanoviska, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah, povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ako to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ 12. Zdôraznil okresný súd, že v čase prípravy písomného vyhotovenia „tohto rozsudku“ na problematiku zabezpečenia spotrebiteľských úverov reagovala aj legislatíva prijatím zákona „č. 438/2015 Z. z., účinného od 23.12.2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Občiansky súdny poriadok v § 79 ods. 3 ukladá žalobcovi v prípade, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinnosť opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.“ 13. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo, že žalobca aj napriek výzve okresného súdu (tlačivo B) návrh na uplatnenie pohľadávky (tlačivo A) nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, „ale ani doteraz tak, ako ho na to vyzval súd. O tomto procesnom dôsledku bol navrhovateľ poučený. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, ktoré je prameňom práva a vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Súd aj v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo a v súlade s článkom 4. bod 4. Nariadenia vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.3Er/414/2011 je totiž preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania, bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO 35807598 pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo je súdu známe z úradnej činnosti, aj poskytovanie úverov, dlžníkovi - nepodnikajúcej fyzickej osobe Y. P.. Výška úveru bola v úverovej zmluve číslo 500300096, uzavretej dňa 19.02.2010, dohodnutá na 700 eur, výška poplatku 680 eur a dlžník mal celkovo vrátiť 1.380 eur. Podľa § 25 ods. 4 aktuálneho zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, čo je v súdenej veci § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 19.02.2010. Táto právna úprava zakazuje splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 210 eur (30 % z istiny 700 eur poskytnutého úveru). Navrhovateľ si napriek čiastočnému plneniu vo výške 520 eur poskytnutého odporcom uplatňuje právo na zaplatenie 991,57 eur istiny, čo znamená podľa citovaného zákonného ustanovenia pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi; táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky (resp. jej jednotlivých častí) pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úverov.“„Aj keď sa tento rozsudok môže zdať vydaný v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení č. k. 13Cob/108/2015-92 zo dňa 04.08.2015, v čase jeho vydania nebolo známe zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k uvedenej problematike, ktoré bolo prijaté až 20.10.2015. Súd disponuje aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn 5Co/310/201 (z 28.07.2015), 11Co/202/2015 (z 09.11.2015) a 11Co/306/2015 ( zo 14.12.2015), ktorými bol v rovnakých skutkovo aj právnych veciach zamietajúci prvostupňový rozsudok potvrdený. Je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podávať výklad právnych noriem a prijímať stanoviská, čím prispieva k tzv. sudcovskej tvorbe práva. Prvoinštančný súd preto rešpektoval a aplikoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania. 14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 2.2.2016 z dôvodu, že konanie pred okresným súdom malo mať „a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. §205 ods.2 písm. b) OSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. §205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods.l písm. f) OSP); c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §205 ods.2 písm. f) OSP).“ „Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rade (ES) č. 861/2007 s tým, že súd vyzval navrhovateľa aby doplnil skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej časti. Prvostupňový súd uvádza, že navrhovateľ na jeho výzvu síce navrhovateľ odpovedal, ale tunajší súd nepokladal takéto doplnenie za dostatočné.“ Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, mal za to, že nie je prípustné, aby okresný súd vyzýval žalobcu na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nebola podľa žalobcu pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak okresný súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej požiadavky (pričom irelenvatnosť bola zo strany žalobcu v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k zamietnutiu návrhu, „ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ 15. V odvolaní žalobca uviedol, že je nevyhnutné uviesť, že nemal vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaný). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k zmenke nemal a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, bolo podľa žalobcu neprípustné a nezákonné. „V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov (ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.191/1950 Sb. (ďalej aj len „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.“ Prvostupňový súd, podľa žalobcu, dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. „Prvostupňový súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP).“ 16. V odvolaní žalobca uviedol, že zásadne trvá na tom, aby „súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť.“ Zdôraznil, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. „Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby navrhovateľ preukázal. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Ak existuje dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, „ad absurdum tvrdíme, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť ad absurdum, ak súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania. Prvostupňový súd však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. V tomto konaní navrhovateľ vystupuje nie proti dvom odporcom (1. samotný odporca, 2. súd), ale proti jedinému odporcovi, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.“ 17. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, z ktorého vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená žalovaným a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, okresný súd nebol oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť (§ 5 ods. l OSP). Okresný súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. l OSP, pretože porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, keďže prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. 18. Namietal žalobca v odvolaní, že okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nesúhlasil s názorom žalobcu o tom, že významnou pre konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto tvrdenie žalobcu bolo v rozpore so spotrebiteľským právom. „Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.“ Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd samotný nie je, podľa žalobcu, legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. „Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ 19. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), z ktorého aj citoval. Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplývala podľa žalobcu jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. „Napokon je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že základným prameňom zmenkového práva v Slovenskej republike je zákon č. 191/1950 Zb. Podstatnou okolnosťou je, že uvedený zákon bol novelizovaný len v minimálnej miere a obsahuje zmenkové právo v podobe, ktorá nadväzuje na dohovory prijaté na Medzinárodnej konferencii o zjednotení zmenkového práva, ktorá zasadala v Ženeve od 13. mája do 7. júna 1930. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Zb. plne adoptuje obsah týchto dohovorov. Zároveň podľa článku 351 ZFEÚ ustanovenia Zmlúv neovplyvnia záväzky členských štátov vzniknuté Ženevským dohovorom o jednotnom zmenkovom zákone, teda ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy o zmenkách sú nadradené komunitárnemu právu.“ Ustanovenie § 17 slovenského zákona zmenkového a šekového predstavuje obsahové prebratie článku 17 ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone. Ustanovenie zakotvuje zásadu zmenkového práva, že dlžník zo zmenky v zásade nemôže vznášať určité námietky následnému majiteľovi zmenky. Pritom ide o námietky, ktoré sú založené na základnom právnom úkone medzi dlžníkom zo zmenky a prvým majiteľom zmenky. Vylúčenie týchto námietok je potrebné, aby zmenka mohla plniť svoju obežnú funkciu. Ide o cenný papier na rad, pri ktorom sa na listine cenného papiera vyznačené právo prevedie indosamentom. Právo z listiny pritom nasleduje právo na listine. Vylúčenie námietok predstavuje dôležitú základnú zásadu zmenkového práva a práva cenných papierov. Prostredníctvom vylúčenia námietok sa zaručuje, že sa cenný papier na rad môže používať v obchodnom styku ako listina obsahujúca hodnotu. Príslušný nadobúdateľ prevedenej zmenky v platnej forme indosamentom sa môže spoľahnúť, že dlžník zo zmenky môže voči nemu vzniesť len tie námietky, ktoré sú zjavné z listiny cenného papiera. Námietky, ktoré sú založené na základnom právnom úkone medzi dlžníkom zo zmenky a predchádzajúcim majiteľom zmenky naopak nemôžu zaťažovať obeh zmenky. Inak je to len v prípade, keď následný majiteľ pri nadobudnutí zmenky vedome konal na škodu dlžníka zo zmenky. V takom prípade sa zachováva možnosť vzniesť námietky aj voči následnému majiteľovi zmenky. 20. Žalobca v odvolaní uviedol, že považoval „za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.“ Ďalej uviedol, citoval z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/l0/2013 zo dňa 21.11.2013, z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.12.2015, sp.zn. 8C 241/2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie. 21. V podaní doručenom dňa 03.02.2016 (čl. 125 spisu) žalobca s poukazom na § 96 ods. 1 OSP uviedol, že „čiastočne berie svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda navrhovateľ viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne. Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva navrhovateľ bez zmeny. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada, aby súd podľa čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok v zmysle návrhu na začatie konania, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadame, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, navrhovateľ očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na strane navrhovateľa majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom“ 22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (č.l. 145, 146 spisu). Voči doručenému čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaný zostal nečinný, napriek tomu, že bol relevantne poučený podľa § 101 ods. 3 OSP (č.l. 123, 124 spisu). 23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.511,57 Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v týchto častiach zrušil a konanie v týchto častiach zastavil. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti krajský súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Co/55/2016-165 zo dňa 20.06.2017 s tým, že podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.6.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 25. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 02.02.2016 (č.l. 125 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 26. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 27. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 30. Krajský súd v Žiline preskúmal rozsudok okresného súdu spojený s opravným uznesením v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvej inštancie. 31. Krajský súd vo vzťahu k prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 18.12.2015, ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne. Krajský súd uvádza, že žalobca zobral žalobu v časti späť uvedeným podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.12.2015, teda potom, ako okresný súd vo veci dňa 11.12.2015 vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. K čiastočnému späťvzatiu tak došlo predtým, ako mohol rozsudok okresného súdu nadobudnúť právoplatnosť, a teda žalobca v danom čase mohol so žalobou disponovať v celom rozsahu. Keďže žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby neprejavil nesúhlas, tak odvolací súd v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, pripustil za aplikácie § 370 CSP späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.511,57,- Eur od 05.09.2010 do 15.10.2012, zo sumy 1.251,57 Eur od 16.10.2012 do 18.12.2012, zo sumy 991,57 Eur od 19.12.2012 do zaplatenia a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v týchto častiach zrušil a konanie v týchto častiach zastavil. 32. Krajský súd vo vzťahu k druhému výroku svojho rozsudku uvádza, že predmetom konania bol nárok uplatnený žalobcom v zmysle čl. 4 ods. 1 nariadenia vyplnením vzorového tlačiva A, z ktorého je zrejmé, že žalobca ako indosatár uplatnil pohľadávku zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 19. februára 2010 na zmenkovú sumu 1.511,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 05. septembra 2010. 33. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd pritom považuje za potrebné vyjadriť sa k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam vydaným pred 20. októbrom 2015. Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v spojení s účelom nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu však bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 34. Okresný súd za dodržania ustanovení nariadenia a cez úpravu čl. 19 nariadenia v spojení s ustanoveniami vtedy platného OSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. 35. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 3Er/414/2011 viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, ktorý vychádzal zo zistenej a judikovanej nekalej zmluvnej podmienky v záväzkovoprávnom vzťahu, ktorá vyplýva z rozhodnutí v exekučnej veci okresného súdu sp. zn. 3Er/414/2011. 36. Vychádzajúc z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. 1. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“. 2. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“. 37. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na skutočnosť, že § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. 38. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tiež nemožno prehliadnuť závery okresného súdu a zvýrazniť, že v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Preto bol na mieste záver, že pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. 39. Pokiaľ žalobca v odvolaní v bode č. 21 namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku okresného súdu, tak po vykonaní odvolacieho prieskumu sa nemohol stotožniť ani s touto odvolacou námietkou žalobcu. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru o dostatočnom odôvodnení zo strany súdu prvého stupňa, za rešpektovania citovanej právnej úpravy v § 157 ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku je práve tou časťou rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd v danom prípade dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva. V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. 40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal. 41. Krajský súd pre úplnosť, vzhľadom na žalobcom namietaný procesný postup okresného súdu opakovane konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozsudok, ktorý by nespĺňal náležitosti § 157 ods. 1, 2 OSP a ktorý by nebolo možné považovať za súladný so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a následného Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely, určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením ústavný súd sám celkom nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a dostatočne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia. 42. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti ohľadom zamietnutia žaloby žalobcom a v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.