Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Co/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211628 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211628.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX/XX, XXX XX A., občan SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom B. XXX, XXX XX U. O., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 942,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/276/2013-142 zo dňa 24.11.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/276/2013-188 zo dňa 24.05.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/276/2013-142 zo dňa 24.11.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/276/2013-188 zo dňa 24.05.2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 4,90 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,88 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť právnej zástupkyne žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.03.2013 sa žalobca, prostredníctvom zástupcu, domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu 942,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 06.04.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z dlžnej sumy od 15.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,14 Eur (1/3 % zmenkovej sumy) a nahradiť trovy konania. Žalobca poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanému si uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25.09.2009 na zmenkovú sumu 942,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 06.04.2010. Zmenka bola vystavená dňa 25.09.2009 na sumu 942,13 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 06.04.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. 2. Okresný súd Tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 22.10.2013, žalobca, prostredníctvom zástupcu, uviedol, že poskytol okresnému súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do žaloby na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v žalobe uvedených okresnému súdu oznámiť alebo predložiť. 3. Okresný súd v ďalšom postupe podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia doručil žalovanému Tlačivo C na odpoveď, na ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Okresný súd uviedol, že v súlade s čl. 5 ods. 1 Nariadenia nenariadil pojednávanie, keďže predmetom konania je vec s nízkou hodnotou sporu podľa Nariadenia. Okresný súd vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/81/2011 a zistil, že dňa 25.09.2009 v Podturni žalovaný vystavil zmenku na sumu 942,13 Eur, ktorou sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 942,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 06.04.2010. Údaj o zročnosti na zmenke bol vyznačený: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol na žalobcu. V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č. zmluvy 500300032. Okresný súd poukázal na obsah pripojeného spisu sp. zn. 6Er/81/2011, zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/14/2015-123 zo dňa 17.06.2015, ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS s tým, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom dňa 28.5.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku okresným súdom, t.j. do dňa 24.11.2015 došlo k zmene právneho stavu v dôsledku prijatia Stanoviska č. 93 Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015, z ktorého dôvodu okresný súd vo veci postupoval a rozhodoval v ďalšom konaní v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 25.09.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 400 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 392 Eur, t.j. celkovú sumu 792 Eur v mesačných splátkach vo výške 66 Eur, v počte splátok 12. Záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou, ktorú vystavil žalovaný podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytovania úveru. Záväzkový vzťah medzi pôvodným veriteľom spĺňal všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto na tento vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Či medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah, okresný súd skúmal v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR. 4. Okresný súd v ďalšom zistil, že zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, neobsahovala dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote RPMN, konečnú splatnosť úveru, preto v zmysle tohto zákona sa predmetný úver považoval za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Indosovanie zmenky, ktoré malo za následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V tejto veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Z európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, vyplýva súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami napríklad obchodného práva, či zákona o zmenkách a o šekoch a inými právnymi normami. Nebolo možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od vzťahu spotrebiteľského. Vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 6. Toto ustanovenie rieši nielen vzájomný vzťah zmenky a záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ale súčasne vyjadruje limity, podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platný v čase vystavenia zmenky v § 4 ods. 6 umožňoval zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 400 Eur, zmenku bolo možné vystaviť na sumu 120 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 942,13 Eur. Okresný súd naviac zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Bolo zrejmé, že primárnym cieľom uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky bola v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Toto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu bolo neprijateľné, a tým aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva zo strany žalobcu bol v rozpore aj s ust. § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. Z týchto záverov preto okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p.. Vo veci bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 4,90 Eur, pozostávajúca zo zaplatenia vyhotovenia kópií zo spisu, ktoré preukázal príjmovým pokladničným dokladom a ďalej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby po 51,45 Eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa 30.4.2014, spolu 102,90 Eur, 2 x režijný paušál po 16,08 Eur, celkom priznané trovy právneho zastúpenia zodpovedali sume 123,88 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanému na účet právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako odvolacie dôvody poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalobca uviedol, že ak okresný súd ho vyzval v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia o doplnenie skutkových tvrdení na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe akého právneho titulu, tak tento postup nebol správny, pretože nie je prípustné, aby okresný súd vyzýval žalobcu na doplnenie, či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňovať ďalší svoj postup v konaní. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca nesúhlasil ani s postupom okresného súdu, ktorý z úradnej povinnosti skúmal, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, preto nebol nositeľom dôkazného bremena. V zmysle ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. je prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný potom je nositeľom dôkazného bremena na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba zobral okresný súd. Podľa názoru žalobcu okresný súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p. s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Predpokladom vydania rozsudku v danom konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky ako cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia mal možnosť vzniesť námietky voči zmenke, ak to neurobil, všetky jeho námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom žalobca ani žalovaný takéto dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. V danej veci súd mal rozhodnúť len na základe predloženej zmenky a ak okresný súd postupoval inak, tak tento svoj postup nezdôvodnil. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, sp. zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014 - uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorých rozhodnutiach sa zdôrazňuje zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie, preto okresný súd nebol oprávnený vyzývať žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý vznikol medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože tieto dôkazy neboli pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, pokiaľ žalovaný ako dlžník nevzniesol voči majiteľovi zmenky relevantné námietky, ktorými by mohla byť prelomená zásada stanovená v § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, nevyhnutné. Žalobca žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený a žalobe vyhovené s priznaním trov súdneho konania. 7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, preskúmateľné a zrozumiteľné. Žalovaný sa v priebehu konania ako spotrebiteľ bránil a využil všetky prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol uplatniť, s poukazom na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. s tým, že je potrebné upriamiť pozornosť na to, že Najvyšší súd SR vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Preto okresný súd správne postupoval, keď rozhodol aj v zhode so spoločným stanoviskom a zohľadnil všetky skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. Podľa žalovaného zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným a pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. neobsahovala všetky podstatné zákonné náležitosti, a tým bolo možné považovať úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-19/2011, sp. zn. C-76/10, z ktorej judikatúry vyplýva povinnosť súdu v každom štádiu konania, v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej - ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmluva o úvere bola spotrebiteľskou zmluvou, išlo o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, pričom zmluva bola koncipovaná tak, že hrubým spôsobom bola narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a celá zmluva, aj podľa jej obsahu sa priečila dobrým mravom, a preto vzhľadom aj k dôkazom, ktoré boli vykonané zo spisu sp. zn. 6Er/81/2011, bol vecne správny postup okresného súdu, ak žalobu žalobcu zamietol. Zmluva o úvere sa priečila dobrým mravom. Uvedené spôsobilo jej absolútnu neplatnosť, z ktorého dôvodu potom nemohlo právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzavretej úverovej zmluvy vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007). V dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky, a tým nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu, pretože ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010). Aj v prípade, ak by žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná (čo však žalovaný namietal), súd skúma jej platnosť, pretože je potrebné poukázať na princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým), aj na to, že v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 61/2012). Žalovaný preto navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, s priznaním trov odvolacieho konania. 8. K vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 10.03.2016 zaslal odpoveď žalobca v podaní zo dňa 22.3.2016. V tejto odpovedi žalobca opätovne zotrval na charaktere zmenky ako abstraktného cenného papiera, keď s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, kto je oprávnený vznášať kauzálne námietky, avšak potom je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal, čím dôkazné bremeno spočíva na žalovanom (povinnom) a nie na žalobcovi (oprávnenom). Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a za prihliadnutia zmenky ako cenného papiera, podľa ktorej boli uplatnené nároky, mal okresný súd žalobe žalobcu vyhovieť. 9. Odpoveď žalobcu prostredníctvom zástupcu obsiahnutá v podaní zo dňa 22.3.2016 bola podľa úpravy Krajského súdu v Žiline prípisom zo dňa 04.08.2016 doručená žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne, ku ktorej odpovedi žalobcu zaslal žalovaný vyjadrenie v podaní zo dňa 17.08.2016 (č.l. 195 - 196 spisu). V tomto vyjadrení zo dňa 17.08.2016 žalovaný zotrval na svojej právnej argumentácii s návrhom na potvrdenie rozhodnutia okresného súdu s tým, že apeloval na Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 11. Primárne krajský súd uvádza, že v čase svojho konania a rozhodovania vychádzal zo zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), keďže podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť od 01. júla 2016, z ktorého dôvodu v zmysle aj ust. § 470 ods. 1 CSP bolo nevyhnutné postupovať podľa tohto zákona, pretože ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podstatou odvolania žalobcu bola jeho námietka viažuca sa na postup konania pred okresným súdom, pokiaľ tento ex offo a bez tvrdení, resp. námietok žalovaného prihliadol na skutočnosti a dôkazy z iných konaní, ktoré sa nemohli stať a ani sa nestali predmetom dokazovania pred okresným súdom, ako aj, že ak neboli niektorou zo sporových strán poskytnuté tvrdenia, označené iné dôkazy, než tie, ktoré vyjadril žalobca v podanom návrhu, a to doloženie zmenky, tak potom v zmysle názoru žalobcu mohlo byť konané len na základe Nariadenia a podľa zákona č. 191/1950 Zb., t.j. návrhu žalobcu malo byť rozsudkom vyhovené. 13. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal postup a závery okresného súdu, t.j. odvolacie dôvody boli tak procesno-právneho charakteru, ako aj hmotno-právneho charakteru, keď neboli aplikované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom od momentu doručenia žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 28.03.2013. Okrem doručenia Tlačiva B žalobcovi bolo doručované aj Tlačivo C na odpoveď žalovanému, pri doručení ktorého žalovaný v požadovanej lehote nezaslal odpoveď. Na č.l. 34 rub spisu je úradný záznam o pripojení spisu sp. zn. 6Er/81/2011, ktorý spis bol pripojený dňa 29.01.2014. Z tohto pripojeného spisu sp. zn. 6Er/81/2011 boli vykonávané dôkazy okresným súdom, k vykonaniu ktorých nedošlo na nariadenom pojednávaní, keďže vo veci boli len verejné vyhlásenia rozhodnutí. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že vo veci nenariadil pojednávanie, avšak vykonal dôkazy z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/81/2011, a to žiadosťou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave proti povinnému N. N., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie sumy 942,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 06.04.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 15.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09857/10 zo dňa 21.10.2010, Zmluvou o úvere uzavretou dňa 25.09.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom N. N., nar. XX.XX.XXXX, č. zmluvy 500300032, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24.05.2011, č.k. 6Er/81/2011-17, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca v odvolaní okrem iného namietal, že v takomto rozsahu okresný súd vykonal dokazovanie, k vykonaniu ktorého nemal splnené podmienky, keďže takéto dokazovanie nenavrhla ani jedna zo sporových strán. Naviac krajský súd zistil, že tieto dôkazy neboli vykonané na nariadenom pojednávaní, s možnosťou sporových strán vyjadriť sa k týmto dôkazom. 14. Účelom práva sporovej strany je vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita sporovej strany pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena danej sporovej strany. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s dôkazmi, ktoré vyplývali z exekučného spisu sp. zn. 6Er/81/2011 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadol na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa ex offo. V rámci nového konania pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie bude preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva žalovaného ako druhej sporovej strany. 15. Pokiaľ aj žalovaný nedoručil odpoveď do 30-tich dní od doručenia Tlačiva C na odpoveď, ale až v neskoršom štádiu súdneho konania prostredníctvom vyjadrení namietal žalobcov nárok a okresný súd sa ex offo zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovaným, tak tento postup, ktorý zvolil okresný súd, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. 16. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva ...„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje." 17. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 18. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR". 19. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov, bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní bude postupovať v zmysle právneho názoru krajského súdu a vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. 20. Z dôvodu zrušenia rozsudku okresného súdu potom okresný súd v rámci nového konania sa bude zaoberať aj s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v podaní zo dňa 17.12.2015 (č.l. 138 spisu). 21. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 22. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.