Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/205/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217490 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217490.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. C. G., nar. X.X.XXXX, bytom J., Y. XXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom E. T., C. X, proti žalovanému I. L., nar. X.X.XXXX, bytom E. O. XXX, právne zastúpenému Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/160/2013-270 zo dňa 23. februára 2017 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobný návrh žalobcu. Vychádzal z toho, že od právoplatnosti uznesenia z 18.6.2013, ktorým bolo konanie voči pôvodnému žalobcovi v rade 1/ - Mechanika, s.r.o. - zastavené, už dotknutý subjekt nie je stranou v súdenej veci. Predmetom žaloby však bolo/je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi označenou obchodnou spoločnosťou a J. L. (žalovaným), pričom z hľadiska vecnej legitimácie je nevyhnutné, aby v konaní boli stranou všetky zmluvné strany. Pokiaľ žalobca aj po výzve súdu zotrval na (aktuálnom) vymedzení strán sporu, bolo nutné jeho žalobný návrh pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť. 2. Okresný súd sa už nadväzne z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal samotnou (ne)platnosťou kúpnej zmluvy, resp. odstúpením od nej. Napriek konštatovanému považoval za potrebné poukázať na niektoré okolnosti nasvedčujúce určitej „špekulatívnosti, resp. účelovosti konania predávajúceho, či žalobcu“. Zároveň dával do pozornosti § 137 CSP, v zmysle ktorého už nie je prípustná žaloba o určenie, či tu právny vzťah je, alebo nie je, ako to bolo prípustné v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. To znamená, že nie je možné domáhať sa žalobou na súde neplatnosti právneho úkonu (napríklad aj kúpnej zmluvy); bolo vecou žalobcu reagovať na novú právnu úpravu, resp. „vyporiadať sa so žalobou, s označením strán v konaní, či zmenou žaloby“. 3. V otázke dokazovania okresný súd uzavrel, že pre prekážku nedostatku vecnej legitimácie nebolo potrebné vykonať výsluch žalovaného. Navyše, v zmysle § 181 CSP je účasť strany na pojednávaní „iba“ jej právom. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Tvrdil, že okresný súd žalobu zamietol výlučne z formálnych a procesných dôvodov, čo považuje za prekvapivé, lebo mu takýmto postupom bola odopretá možnosť konať pred súdom. Zdôrazňoval, že pôvodne žaloba zahrňovala všetkých účastníkov kúpnej zmluvy, t.j. aj spoločnosť Mechanika, s.r.o., ako predávajúceho. Avšak jej konateľ Juraj Ovčík (t.j. práve ten konateľ, ktorý v mene spoločnosti namietanú kúpnu zmluvu uzavrel) zobral žalobu (ako aj neskoršie súvisiace opravné prostriedky) späť. Odvolateľ tvrdil, že prax okresného súdu v iných obdobných veciach (späťvzatia žaloby konateľom, ktorá bola podaná v mene spoločnosti „druhým konateľom“) nebola totožná. Okruh účastníkov bol teda určený aj v súdenej veci správne, čo sa zmenilo až nenáležitým postupom okresného súdu, keď pripustil späťvzatie žaloby. 5. Žalobca namietal, že okresný súd nevykonal v podstate žiadne dokazovanie, hoci ho vykonať pôvodne mienil. Samotný rozsudok považoval za nejasný, nezrozumiteľný a „účelového charakteru“. Okresnému súdu tiež vyčítal, že sa nezaoberal tým, že kúpna cena za predaj nehnuteľností (300.000 eur) doteraz nebola zaplatená, pričom žalobcovi je (ako konateľovi obchodnej spoločnosti) bránené vo vstupe do nehnuteľností. Odvolateľ poukazoval i na prepojenie žalovaného a „druhého konateľa“ spoločnosti Mechanika, s.r.o., Jaroslava Ovčíka. Na záver dodal/zopakoval, že súd žalobu zamietol len z formálnych dôvodov bez toho, „aby dodržoval rovnosť účastníkov v konaní a poskytol im tie isté práva“. 6. Žalovaný označil odvolanie protistrany za nedôvodné a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že hoci žalobca, resp. jeho právny zástupca vyčerpal množstvo riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov na to, aby späťvzatie žaloby v mene spoločnosti Mechanika, s.r.o., vykonané „druhým konateľom“ nemalo účinky, „neučinil napokon jediný potrebný úkon“, t.j. neupravil okruh účastníkov, hoci je jediný, kto to v súdenej veci urobiť mohol. Žalobca teda v konaní poškodil sám seba a teraz neadekvátne osočuje súd z nezákonnosti, či arbitrárnosti. Žalovaný zdôraznil, že o pripustení späťvzatia žaloby spoločnosťou Mechanika, s.r.o., bolo právoplatne rozhodnuté, preto v odvolacom konaní nie je možné túto otázku „použiť nanovo“. V danej spojitosti dodal, že pokiaľ neboli akceptované späťvzatia žalôb v iných veciach, išlo o odlišnú situáciu - žaloba smerovala voči tomu konateľovi, ktorý ju bral späť. 7. Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok je jasne a zrozumiteľne odôvodnený; okrem iného je v ňom tiež vysvetlené, prečo okresný súd sa nezaoberal platnosťou, či neplatnosťou napádanej zmluvy. Zároveň nejde o prekvapivé rozhodnutie, keďže okresný súd opakovane „dotazoval žalobcu“, či zotrváva na podanej žalobe (jednak s odkazom na označenie strán a jednak vzhľadom na zmenu právnej úpravy). Žalobca pritom naďalej trval na žalobe, a teda sám svojou pasivitou („neupravením žaloby“) zavinil jej zamietnutie. Žalovaný dodal, že opodstatneným je i záver okresného súdu o procesnej neprípustnosti posudzovanej žaloby. 8. V následnej reakcii (v replike) žalobca zotrval na svojom odvolaní. Opakovane tvrdil, že nie jeho vinou „bol okruh účastníkov taký, ako bol v prípade vyhlásenia rozsudku“. V súvislosti s novou právnou úpravou žalobca uviedol, že ak by súdy prvej inštancie v takýchto veciach rozhodovali za účinnosti O.s.p., a odvolacie konanie by bolo vykonané za účinnosti CSP, tak všetky žaloby by sa museli meniť, pričom žalobca by nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom disponovať so žalobou; tento právny názor však podľa žalobcu neobstojí. 9. Taktiež žalovaný zotrval na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania. Zopakoval, že dispozícia so žalobou, vrátane označenia okruhu subjektov sporových strán, patrí žalobcovi. Ani žalovaný, ani zákon, ani zmena procesného predpisu neobrala žalobcu o toto jeho oprávnenie. Protistranou naznačenú polemiku ohľadne možných súvislostí zmeny procesnej úpravy považoval žalovaný za neopodstatnenú, lebo CSP nadobudol účinnosť už v štádiu konania pred okresným súdom a žalobca „mal dostatočný priestor i čas na kroky vyplývajúce z tejto zmeny“. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Podstatou zamietnutia žaloby okresným súdom bol záver o nedostatku vecnej legitimácie, ktorý v konkrétnostiach súdeného prípadu spočíva v tom, že stranou sporu neboli všetky subjekty, ktoré uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal. Odvolateľ vecnú správnosť predmetného právneho východiska nespochybňoval, len opakovane poukazoval na to, že pôvodne bola stranou sporu - popri žalovanom (kupujúcom z danej kúpnej zmluvy) - aj Mechanika, s.r.o., (ako žalobca v rade 1/), t.j. druhá strana (predávajúci) namietanej kúpnej zmluvy. Zároveň však žalobca výslovne potvrdzoval, že v čase vydania napadnutého rozsudku neboli stranou sporu všetky strany kúpnej zmluvy. 12. Za takejto procesnej situácie, keď určujúcim je stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP), je plne dôvodným konštatovanie okresného súdu o nutnosti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže stranou sporu nie sú všetky zmluvné strany, resp. všetci účastníci zmluvy. Náležite v danej spojitosti argumentuje žalovaný, že odvolací súd v aktuálnom štádiu je už viazaný právoplatným rozhodnutím o pripustení späťvzatia žaloby spoločnosťou Mechanika, s.r.o. Je preto neprípustné, aby v rámci terajšieho odvolacieho konania bola dotknutá - právoplatne uzavretá otázka - opätovne predmetom odvolacieho prieskumu. Naopak, odvolací súd je dotknutými rozhodnutiami viazaný v zmysle § 226 CSP; resp. v čase vydania predmetného uznesenia o pripustení späťvzatia a nadväzujúceho odvolacieho, či dovolacieho konania podľa § 159 ods. 2 O.s.p. 13. Neobstojí námietka žalobcu o údajnej prekvapivosti zamietajúceho rozhodnutia, resp. prekvapivosti jeho nosných dôvodov. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 23.2.2017, ale predovšetkým zo zvukového záznamu z daného úkonu súdu, ktorý je určujúci (§ 98 a § 99 CSP), je nepochybné, že okresný súd/zákonná sudkyňa sa výslovne pýtala žalobcu, či trvá na žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou bola aj Mechanika, s.r.o. Zároveň žalobca (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) sa v rámci prednesov na danom pojednávaní vyjadroval aj bezprostredne k otázke vecnej legitimácie, hoci nepoužíval presne dotknutý právny/právnický termín. 14. Vzhľadom na vecnú správnosť záveru o nutnosti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak stranou sporu nie sú všetky strany dotknutého právneho úkonu, je bezpredmetné a nadbytočné zaoberať sa otázkami (ne)platnosti konkrétneho právneho úkonu/zmluvy. Uvedené náležite vysvetlil už okresný súd. Z rovnakého dôvodu krajský súd za bezpredmetnú považuje i polemiku o procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti zmluvy z hľadiska aktuálnej právnej úpravy. Pokiaľ by aj bola procesne akceptovaná takáto žaloba, výsledok konania - jej zamietnutie, by bolo totiž totožný, lebo stranami sporu nie sú všetky strany dotknutej zmluvy. 15. Krajský súd nezistil, že by v postupe okresného súdu bolo možné nájsť znaky nerovnakého prístupu k stranám sporu. Predmetná námietka žalobcu je navyše maximálne všeobecná (odvolateľ nevymedzuje žiadne konkrétne procesné oprávnenie, ktorého naplnenie bolo umožnené len protistrane) a viac menej vyznieva ako reakcia na (pre neho) negatívny výsledok konania. V tejto spojitosti odvolací súd dodáva, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v jeho rámci je potrebné rešpektovať určité obmedzenia, podmienky a povinnosti, ktoré na účastníkov, resp. strany sporu kladie konkrétny právny predpis. Za takéto povinnosti je nutné v hmotnoprávnej rovine považovať aj náležité vymedzenie okruhu strán sporu, čo žalobca v súdenej veci nevykonal. 16. Primeraným je súvisiaci poukaz žalovaného na to, že uvedené bolo výlučne v dispozícii žalobcu a ten mal dostatočný priestor (z časového hľadiska i z hľadiska postupu prvoinštančného súdu v konaní) na to, aby primerane zareagoval na zmenu v procesnej situácii, ktorá nastala pripustením späťvzatia žaloby Mechanikou, s.r.o., vykonaným jej „druhým konateľom“. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd vo všeobecnosti dodáva, že skutočnosť, že niektorý z pôvodných žalobcov zoberie žalobu späť (v dôsledku čoho prestane byť stranou sporu), nebráni ďalšiemu žalobcovi/žalobcom vykonať dispozitívny úkon smerujúci k „prinavráteniu“ okruhu strán (vecnej legitimácie) do stavu pred pripustením takéhoto späťvzatia. 17. Obdobne neobstojí námietka odvolateľa o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia. Ako už je vyššie uvedené, okresný súd správne vymedzil rozhodujúcu otázku/podmienku pre pokračovanie vecného posudzovania prípadu a pri jej nenaplnení konštatoval nadbytočnosť ďalšieho meritórneho prejednávania veci. Za porušenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. základného práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nemožno považovať to, ak účastník je v spore neúspešný, resp. sa nerozhodne podľa jeho predstáv, čo platí aj o predstavách o odôvodnení súdneho rozhodnutia. 18. Žalobca odvolaním síce výslovne nenapadol aj výrok rozsudku okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale tento výrok ako závislý od meritórneho rozhodnutia taktiež podlieha odvolaciemu prieskumu (§ 379 písm. a/ CSP). Bez ohľadu na to, že odvolateľ v danom smere neuviedol žiadne dôvody (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP - tak nemôže dôjsť ani k odlišnému záveru), krajský súd konštatuje, že okresný súd náležite aplikoval zásadu (plného) úspechu v spore - § 255 CSP. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. 20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.