Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217632 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113217632.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX, XXX XX F., za účasti VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 79/7, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 362 962, právne zastúpenému JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 990 365, v konaní o zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžných súm, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy z dlžných súm, zmenkovej odmeny 1/3 % zmenkovej sumy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9C/18/2013-176 zo dňa 27.10.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9C/18/2013-176 zo dňa 27.10.2016 v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, v napadnutom výroku III. o určení zmluvnej podmienky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej č. 508500208 zo dňa 2.12.2009 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníčkou E. Y. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu: „14. Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako veriteľa zmenky (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh“, vo výroku IV. o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Žalovaná a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 292 Eur od 31.5.2010 do 23.11.2010, zo sumy 259 Eur od 24.11.2010 do 23.3.2011, zo sumy 226 Eur od 24.3.2011 do 22.3.2012, zo sumy 193 Eur od 23.3.2012 do 23.4.2012, zo sumy 160 Eur od 24.4.2012 do 24.6.2012, zo sumy 127 Eur od 25.6.2012 do 17.9.2012, zo sumy 42 Eur od 18.9.2012 do 8.10.2012 zastavil. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500208 zo dňa 2.12.2009 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníčkou E. Y. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu: „14. Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako veriteľa zmenky (ďalej aj ako "vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako "remitent") vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh." Výrokom IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. „Na daný spor súd aplikoval Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom, rozhodnutie NS SR 4 Obo 161/07 zo dňa 6.5.2008, novelizované znenie § 17 ods. 1, 2 zákona zmenkového a šekového a spoločné stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 93/2015)." 2. V napadnutom rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 28.3.2013 podal žalobca CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705 žalobu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podmienky sú splnené. Žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou na území Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2.000 Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2, 3 nariadenia č. 861/2007. Žaloba je žalobou zo zmenky zo dňa 2.12.2009 (č.l. 4 spisu). Neúplná (blanko) zmenka na rad je vystavená v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Vystaviteľom zmenky je žalovaná E. Y.. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 508500208. Číslo úverovej zmluvy je uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky na č.l. 4 spisu. Žalobca úverovú zmluvu k žalobe nepripojil. Zo zmenky vyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy 292 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.5.2010 do zaplatenia. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 indosovala spornú zmenku na nadobúdateľa - žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705. V nadväznosti na § 212 ods. 2 CSP, § 216 ods. 1, 2 CSP je súd viazaný žalobou, že predmetom sporu je právo na zaplatenie dlžných súm na základe zmenky. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať formálnu platnosť zmenky, na základe ktorej právo na zaplatenie uplatnil. V konaní žalobca žiada zaplatiť zmenkový úrok 0,25 % denne, 6 % úrok z omeškania ročne zo zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 0,97 Eur a náhradu trov konania. „(Uznesením na pojednávaní dňa 27.10.2016 súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcu v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 292 € od 31.5.2010 do 23.11.2010, zo sumy 259 € od 24.11.2010 do 23.3.2011, zo sumy 226 € od 24.3.2011 do 22.3.2012, zo sumy 193 € od 23.3.2012 do 23.4.2012, zo sumy 160 € od 24.4.2012 do 24.6.2012, zo sumy 127 € od 25.6.2012 do 17.9.2012, zo sumy 42 € od 18.9.2012 do 8.10.2012)". 3. Predmetnú žalobu okresný súd doručil žalovanej s procesnými poučeniami a s tlačivom „C" - dôležitými usmerneniami podľa článku 5 ods. 2, 3 Nariadenia EP a Rady (ES) (č.l. 59 rub spisu). Žalobkyňa (správne malo byť žalovaná) sa k žalobe nevyjadrila. 4. Vstup do konania oznámil vedľajší účastník konania na strane žalovanej ako spotrebiteľky (č.l. 64 spisu). Bol poučený súdom (č.l. 67, 71 spisu) a vyzvaný k predloženiu súhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jej strane podľa § 93 ods. 3 novely OSP (č.l. 83 spisu). „Keďže súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z. z., účinný od 1.1.2015) okresný súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania, a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 3 OSP: „Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh." Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania žalobu a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada", má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk."). Nestotožnil sa s názorom vedľajšieho účastníka konania, že je potrebné aplikovať OSP platný a účinný do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do 1.1.2015. Preto nie je, podľa názoru vedľajšieho účastníka konania, jeho povinnosťou doručiť súhlas žalovanej s jeho vstupom do konania. Súd je povinný na jeho vstup prihliadať a doručiť mu žalobu a ostatné podania." 5. Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1 - 3 nariadenia č. 861/2007, oboznámením žaloby, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená, oboznámením pripojenej fotokópie exekučného spisu sp.zn. 4Er/69/2011 (fotokópia exekučného spisu sp.zn. 4Er/69/2011 č.l. 90-107). Originál exekučného spisu okresný súd pripojil len na zabezpečenie fotokópii, aby nespôsobil prieťahy v exekučnom konaní a nedal tým dôvod na podanie žaloby na náhradu škody za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní). Okresný súd pripojil exekučný spis sp.zn. 4Er/69/2011, ktorý je zhodný s fotokópiami exekučného spisu č.l. 90-107, čiastočné späťvzatie žaloby č.l. 117 spisu, odvolanie č.l. 118 s prílohami až po č.l. 137, zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu č.l. 145, uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka do konania č.l. 156 spisu v súlade so závermi odvolacieho súdu, námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva č.l. 163 spisu. 6. Z exekučného spisu sp.zn. 4Er/69/2011 okresný súd zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke č.l. 4 spisu 9C/18/2013 pod č. 508500208 (čl. 7 exekučného spisu) bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, a.s., Bratislava a žalovanou dňa 2.12.2009 na poskytnutý úver 200 Eur, navýšený o poplatok 196 Eur, spolu 396 Eur. Dlh mala žalovaná zaplatiť v 12 splátkach po 33 Eur. V úverovej zmluve nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Porovnaním a oboznámením obsahu exekučného spisu sp.zn. 4Er/69/2011 s fotokópiami exekučného spisu č.l. 90-107 spisu okresný súd zároveň zistil zhodu a úplnosť originálu exekučného spisu s fotokópiami exekučného spisu, preto exekučný spis vrátil z dôvodov uvedených pod bodom 8 odôvodnenia rozsudku. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy sú všeobecné podmienky. V článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy zmluvné strany dohodli (č.l. 7 rub originálu exekučného spisu, č.l. 96 fotokópie exekučného spisu). 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd citoval zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj len „všeobecné podmienky úverovej spotrebiteľskej zmluvy" alebo aj „všeobecné podmienky") z článku 14. Dohoda o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, aj veriteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle úverových podmienok stane celý dlh splatný okamžite, to je, keď dlžník neuhradí včas 4 za sebou idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých zmluvných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že uvedie deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stal splatný celý dlh." Obsahovým znením článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy mal okresný súd preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu 2.12.2009 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 2.12.2009 v zmenke nebola uvedená zmenková suma 292 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Uvedené údaje mal vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to je, keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený v budúcnosti remitentom. 8. Tým mal okresný súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka - blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvedené, ako aj zo skutočnosti, že obidva právne subjekty (Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, CD Consulting s.r.o., Praha) zastupuje totožný právny zástupca. Pri nároku, ktorého základ tvorí právo zo zmenky, súd nemá právo skúmať kauzálny nexus, skutkový a právny základ zmenkového vzťahu, pokiaľ nemá jednoznačne preukázané, že skutkovým a právnym základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej okresný súd je povinný z úradnej moci skúmať a vyhodnocovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa. Opačným výkladom by veriteľ Pohotovosť, s.r.o., Bratislava za pomoci žalobcu takýmto postupom obišiel kogentné ustanovenia zákonov o ochrane spotrebiteľa. Takým postupom v rámci zmenkového konania by vymohol od spotrebiteľa aj plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Takým postupom by bola znemožnená súdna ochrana spotrebiteľa a jeho práv z úradnej moci zo strany súdu. Po indosovaní zmenky spotrebiteľ nemôže poukázať na nekalé zmluvné podmienky. 9. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval za nevyhnutné zistiť, či základom zmenkového vzťahu je spotrebiteľský vzťah, či zmenka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že v tomto prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Taký záver mal preukázaný tým, že samotná zmenka (č.l. 4 spisu) obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy - 508500208, ktoré je zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp.zn. 4Er/69/2011 (č.l. 6 spisu). Zmenka (č.l. 4 spisu) tvoriaca predmet sporu sp.zn. 9C/18/2013 je totožná so zmenkou v konaní sp.zn. 4Er/69/2011 (č.l. 6 spisu), ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve, čo vyplýva z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení zmenky, aj zo záverov rozhodcovského súdu (č.l. 4 spisu). Taký záver je podložený aj tým, že zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v totožný deň 2.12.2009. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom. Pre svoju platnosť vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorého blankozmenka bola veriteľom jednostranne vypísaná. Okresný súd z úradnej moci skúmal platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Na základe dohody neskôr veriteľ sám jednostranne zmenku vyplnil čo do zmenkovej sumy 292 Eur a čo do splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne. V čase uzavretia úverovej zmluvy, dňa 2.12.2009, ktorý je totožný s časom vystavenia zmenky, zmenka neobsahovala zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne. 10. Okresný súd v napadnutom rozsudku citoval § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), b), j), k), m), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, § 298 ods. 1, 2 CSP, § 4 ods. 6, 8 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, článku 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS, § 17 ods. 1, 2 novely zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ"). Z článku 14 všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal okresný súd preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (č.l. 4 spisu) (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo/161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17 ZZŠ treba posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovanej ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru. 11. Okresný súd dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako podmienky poskytnutia úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka má veriteľ, právny predchodca žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky (článok 14 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu CD Consulting s.r.o., čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýval už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10), ktoré nepripúšťalo skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10), v čase uzavretia dohody o vypĺňacom práve zmenky, v čase vyplnenia zmenky, ani v čase uplatnenia nároku. 12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom, a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka (obmedzenie a zákaz zmeniek pri spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.). Značnú nerovnováhu v právach spôsobuje podľa okresného súdu dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie je neurčité, nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia". Je zrejmé, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 14 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzatvárania dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel. 13. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát 365 dní = vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.). Zároveň ide o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). Podľa okresného „súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10 % ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25 % ročne)." 14. Okresný súd konštatoval, že dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný úver bez poplatkov bol poskytnutý žalovanej vo výške 200 Eur. Veriteľovi nevzniklo právo na vrátenie poplatku vo výške 196 Eur, o ktorý úver navýšil, ani na úrok. Napriek tomu do zmenky dopísal zmenkovú sumu 292 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). V danom prípade je teda dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. „Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci." Okresný súd podľa § 298 ods. 1 CSP z úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Na základe neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa 2.12.2009 (č.l. 4 spisu). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a podľa § 494 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky okresný súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto žalobu zamietol. 15. Podľa § 212 ods. 2 CSP a § 216 ods. 1, 2 CSP je okresný súd viazaný predmetom sporu čo do výšky, čo do základu nároku. Okresný súd nemohol priznať žalobcovi nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom. Priznaním nároku z neplatného právneho úkonu by súd rozsudkom legalizoval bezdôvodné obohatenie žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu...". Predmet sporu netvorila žaloba žalobcu na zaplatenie úveru a príslušenstva na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy, „aby súd zvažoval, že žalobe vyhovie v tom rozsahu, že mu prizná bezúročný úver (zostatok úveru) bez poplatkov (zákon č. 258/2001 Z. z a zákon č. 129/2010 Z. z.). Nárok bol uplatnený na základe zmenky ako právneho titulu, nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti súdu predmetom sporu rozhodnutiu súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez úrokov, bez poplatkov bránila aj tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, koľko skutočne žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru 200 € ku dňu rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP)." 16. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Porovnaním zmenkového nároku podľa zmenky vo výške 292 € s výškou nároku uplatneného v tomto konaní 00,00 €, súd bez účtovných dokladov o zaplatení mohol len uvažovať, že žalovaná už zaplatila za poskytnutý úver, a to viac ako predstavoval samotný úver (292 - 0 = 292). Z úverovej spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver bez úrokov, bez poplatkov bol poskytnutý vo výške 200 €. Na zmenku bola dopísaná suma 292 €, ktorú žalobca v predmetnom konaní ale nežaluje. Pri aplikácii logického výkladu je teda zrejmé, že žalovaná v danom prípade zaplatila celý poskytnutý úver vo výške 200 € a navyše uhradila ešte sumu vo výške 92 € (292 - 200 = 92). Uvedené závery súdu však vyplývajú zo skutkového stavu, ktorý bol tvrdený v žalobe zo dňa 28.3.2013. Ku dňu rozhodovania súdu podľa § 217 ods. 1 CSP nebolo preukázané stranami konania, či od podania žaloby žalovaná zaplatila dlh (časť dlhu) na základe zmenkového konania, alebo v rámci exekučného konania, keďže ide o totožný základ nároku. Žalobca nepreukázal účtovnými dokladmi, či nedošlo k zániku dlhu zaplatením (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dlh s rovnakým základom nároku je (bol) súčasne vymáhaný aj v zmenkovom konaní, aj v exekučnom konaní, súd nemal preukázané ani to, či dlžník nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. Súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie z úradnej povinnosti podľa § 298 ods. 1, 2 CSP zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. Takým postupom zároveň žalovanej bola odňatá možnosť podať absolútne námietky čiastočného alebo úplného zániku záväzku zaplatením." 17. Okresný súd bol v tomto smere viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v uznesení č.k. 14Co/21/2016-145 zo dňa 29.6.2016. Podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, súd mal nariadiť pojednávanie, vec prejednať, vykonať dokazovanie a rozhodnúť. Poukázal na spoločné stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015, podľa ktorého v zmenkových veciach, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie okresnému súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je povinný súd ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Stotožnil sa s úvahou prvostupňového súdu v tom smere, že snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v danom prípade v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni práva Európskej únie. Okresný súd ďalej postupoval v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. 18. V nadväznosti na § 17 ods. 1, 2 novely zákona zmenkového, šekového potom okresný súd konštatoval, že žalovaná podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona ako spotrebiteľka mohla podať námietky, ktoré sa zakladali na jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi zmenky alebo k predošlým majiteľom (teda aj námietky týkajúce sa jej vlastného vzťahu k veriteľovi Pohotovosť, s.r.o., Bratislava na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy). Námietky podľa § 17 ods. 1 ZZŠ nepodala. Podľa § 17 ods. 2 ZZŠ však okresný súd z úradnej moci na ochranu žalovanej ako spotrebiteľky prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré by mohla žalovaná - spotrebiteľka použiť ako námietky podľa § 17 ods. 1 ZZŠ (neprijateľnosť zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve, absolútna neplatnosť zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky). Podľa § 17 ods. 1 ZZŠ žalovaná (aj keby nešlo o spotrebiteľský vzťah) má vždy právo vznášať námietky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus) a súd má právo túto okolnosť skúmať ex offo, ak má preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008). V tomto prípade okresný súd mal preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľky (vedomosť je daná tým, že priamo na zmenke je uvedené číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako aj tým, že obidva subjekty zastupoval totožný právny zástupca). Konanie na škodu dlžníčky - spotrebiteľky spočívalo v tom, že neprimerane, v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, navýšil svoju pohľadávku na úkor (na škodu) spotrebiteľky a indosovaním zmenky sťažil (znemožnil) ochranu spotrebiteľky v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľky mohol aplikovať kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľky. Aj keď žalovaná - spotrebiteľka neprodukovala námietky, tak okresný súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľky dané kogentnými ustanoveniami zákona. Nekalému konaniu žalobcu a jeho právneho predchodcu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. 19. Z úradnej moci okresný súd konal a zabezpečil dôkaz (exekučný spis, spotrebiteľskú zmluvu, všeobecné podmienky) aj na základe § 295 CSP, podľa ktorého: „Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz." Z úradnej moci v záujme žalovanej - spotrebiteľky okresný súd postupoval aj na základe spoločného stanoviska Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodno- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (R 93/2015). Právo a povinnosť sudcu konať a zabezpečovať dôkazy ex offo v prospech žalovanej - spotrebiteľky vyplýva aj z bodu I./1 R 93/2015. Z odôvodnenia tohto rozsudku vo veci sp.zn. 9C/18/2013 vyplýva, že okresnému súdu z okolností prejednávanej veci (totožnosť zmenky v tomto konaní so zmenkou ako zabezpečovacím prostriedkom nároku zo spotrebiteľskej zmluvy) vyplynula súvislosť s nekalou povahou, neprípustnosťou uplatneného nároku. Preto okresný súd ex offo zabezpečil prieskum uplatneného nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti zmenky, dohody o vypĺňacom práve zmenky a spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je primárnym právnym úkonom a ktorú zmenka ako akcesorický právny úkon mala zabezpečovať. Nárok má podľa bodu I./1 R 93/2015 základ v úverovom spotrebiteľskom vzťahu veriteľa Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníčky - žalovanej. Preto okresný súd určil a ustálil neplatnosť a neprijateľnosť úkonov tvoriacich základ nároku zo zmenky. Podľa bodu II. R 93/2015 skúmal neplatnosť úkonov tvoriacich základ nároku zo zmenky - bod I./1 R 93/2015 až po úroveň dohody o vypĺňacom práve zmenky, pričom aplikoval právnu úpravu platnú v čase, kedy zmenka bola vystavená. Dospel k záveru, že dohoda o vypĺňacom práve zmenky uzavretá v rámci spotrebiteľskej zmluvy ako základu nároku zo zmenky je neplatným právnym úkonom pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a neplatným právnym úkonom pre neprijateľnosť právneho úkonu (pokiaľ ide o dôvody neplatnosti a neprijateľnosti právneho úkonu, sú podrobne uvedené v odôvodnení tohto rozsudku). Absolútnu neplatnosť skúmal okresný súd ex offo a konštatoval ju v odôvodnení rozsudku, neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky - článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500737 zo dňa 1.12.2010 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníčkou E. Y. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom okresný súd vyslovil aj vo výroku rozsudku. Ustanovenie § 153 ods. 3, 4 OSP, na základe ktorého okresný súd vyslovil neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky vo výroku prvého rozsudku v poradí, bolo zrušené prijatím CSP. Preto okresný súd postupoval podľa § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou". Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vyslovil neprípustnosť a neplatnosť dojednanej zmluvnej podmienky - dohody o vypĺňacom práve zmenky. „Celkový predmet sporu v žalobe bol označený ako nárok na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 292 € od 31.5.2010 do 23.11.2010, zo sumy 259 € od 24.11.2010 do 23.3.2011, zo sumy 226 € od 24.3.2011 do 22.3.2012, zo sumy 193 € od 23.3.2012 do 23.4.2012, zo sumy 160 € od 24.4.2012 do 24.6.2012, zo sumy 127 € od 25.6.2012 do 17.9.2012, zo sumy 42 € od 18.9.2012 do 8.10.2012, 6 % úrok zo zmenkovej sumy: zo sumy 292 € od 16.8.2010 do 23.11.2010, zo sumy 259 € od 24.11.2010 do 23.3.2011, zo sumy 226 € od 24.3.2011 do 22.3.2012, zo sumy 193 € od 23.3.2012 do 23.4.2012, zo sumy 160 € od 24.4.2012 do 24.6.2012, zo sumy 127 € od 25.6.2012 do 17.9.2012, zo sumy 42 € od 18.9.2012 do 8.10.2012, zmenková odmena vo výške 1/3 % zmenkovej sumy." „Na pojednávaní dňa 27.10.2016 súd zastavil v časti konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 22.12.2015 čl. 117 spisu. Konanie bolo zastavené v časti 292 € od 31.5.2010 do 23.11.2010, zo sumy 259 € od 24.11.2010 do 23.3.2011, zo sumy 226 € od 24.3.2011 do 22.3.2012, zo sumy 193 € od 23.3.2012 do 23.4.2012, zo sumy 160 € od 24.4.2012 do 24.6.2012, zo sumy 127 € od 25.6.2012 do 17.9.2012, zo sumy 42 € od 18.9.2012 do 8.10.2012. V tejto časti zostávajúca časť predmetu konania je procesným neúspechom žalobcu, procesným úspechom žalovanej." V tej časti predmetu sporu, ktorá predstavuje rozdiel medzi zastavenou časťou predmetu sporu a nárokom uplatneným žalobou, okresný súd žalobu zamietol. V tejto časti ide o procesný neúspech žalobcu, procesný úspech žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná bola úspešnou stranou konania v celom rozsahu predmetu sporu, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zo súdneho spisu vyplýva, že jej nevznikli žiadne trovy konania, žiadne trovy konania neuplatnila, preto okresný súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, 2 CSP). 20. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 08.12.2016 z dôvodu, že: „a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. l písm. d) CSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP)." Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil okresnému súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na platný a účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ktorý nahradzuje OSP a ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovanou, ktorou žalobca ani nedisponuje. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Okresný súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľka. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však podľa žalobcu neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Okresný súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, z ktorého citoval. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal okresný súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na ne ani upozorniť. Poukázal a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004). Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzuje uvedené závery žalobcu. 21. V odvolaní žalobca uviedol, že považuje za podstatné vyjadriť sa aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek, preto záver okresného súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku). Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatar má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom- veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo, vrátane § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. ZZŠ však výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadanie súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej povinnosti" prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do 22.12.2015. 22. V odvolaní žalobca poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku č. 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov SR vychádza vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej, t.j. že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní" dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd SR si zjavne neuvedomil, že práve exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky, pričom poukázal na rozhodnutie „Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, takže rozhodnutia Oberster Gerichtshof možno považovať za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky): 3Ob 546/81 z 9.9.1981 SZ 54/117". Je pravdou, že Ústavný súd Českej republiky sa snaží uľahčiť dlžníkovi jeho obranu proti nárokom vyplývajúcim zo zmenky ako aj z indosovanej zmenky, ale vždy je to robené iba v prípade, že dlžník uplatňuje námietky voči zmenke. Konkrétne v rozhodnutí sp.zn. PL. ÚS 16/12 z 16.10.2012 rozširuje veľmi krátku procesnú lehotu 3 dní na uplatnenie námietok ústavnokonformným výkladom, IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi údajným ústavnokonformným výkladom, bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na základe aplikácie princípu zákazu zneužívania práva. Prípad sp.zn. I. ÚS 290/15 z 16.9.2015 sa týkal prípustnosti kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, čo v predmetnom prípade nie je použiteľné. Spomenutý prípad sp.zn. IV. ÚS 457/2010 pri definovaní podmienok zákazu zneužitia práva ako princípu pri zmenkách vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965. Žalobca zdôraznil, že nemecký rozsudok však žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) nestanovuje v prípade zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom, rovnako ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa a poukázal na „BGH, 25.02.1965 - IIZR 191/62 (Dr. Fischer, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze) Amtlicher Leitsatz", z ktorého v odvolaní i citoval. 23. Žalobca v odvolaní namietal vo vzťahu k „ stanovisku OPK a OBPK NS SR č.93/2015 a tou je skutočnosť, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I. ZZaŠ t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ustanovenie § 17 ZZaŠ naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku (obmedzenie alebo úplný zákaz použitia zmeniek pri zabezpečení záväzku zo spotrebiteľských vzťahoch však nespôsobuje absolútnu neplatnosť kauzálneho úkonu a nemá žiaden vplyv na platnosť zmenky a zakladá iba relatívnu námietku in personom dlžníka voči svojmu veriteľovi) však neznamená, že súd nepripustí výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZaŠ. V prípade indosácie zmenky bez zlomyseľnosti nadobúdateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka vykonaný prieskum zmluvných podmienok kauzálneho úkonu so zistením ich neprijateľnosti s následkom absolútnej neplatnosti takýchto neprijateľných ustanovení kauzálneho úkonu ex offo v žiadnom prípade nie je spôsobilé byť uplatnené voči dobromyseľnému nadobúdateľovi zmenky, pretože tomu bráni znenie § 17 čl. I ZZaŠ, ktorá pripúšťa na také okolnosti prihliadať iba za splnenia podmienky zlomyseľnosti nadobúdateľa zmenky pri indosácii na škodu dlžníka. Stanovisko NS SR č.93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou ZZaŠ k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok." Neexistuje, podľa žalobcu, taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky) indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. Rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej, na ktorú sa však český ústavný súd ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neodvoláva. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výške 30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej prijatia, t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Zmenka nie je právnym úkonom ale druh cenného papiera. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne ZZŠ, ide o cenný papier, a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. ZZŠ reguluje podstatné náležitosti zmenky v § 75. „NS SR vo svojom stanovisku teda opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach ako spôsobe obrany dlžníka. Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od 23.12.2015. Rovnako sa to týka znenia § 3a čl. III. Zákona zmenkového a šekového účinného od 23.12.2015, podľa ktorého: „Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov." Pri zmenkách vystavených na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy do 22.12.2015 má dlžník právo námietky in personam (relatívnej) zo vzťahu s pôvodným veriteľom zo spotrebiteľského vzťahu, ale len za podmienky predošlého úspešného uplatnenia exceptio doli majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky. Je potrebné však uviesť, že názor NS SR v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že navrhovateľ konal vedome na škodu dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je nesprávny. Ak navrhovateľ konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze, čoho preukázanie bude mať za následok prekážku pre vyhovenie návrhu na platenie zo zmenky. V žiadnom prípade to však nespôsobuje rozpor s dobrými mravmi ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu." Najvyšší súd SR sa domáha uplatnenia zásady efektivity pre ochranu zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok. Zásada efektivity však v prípade zmenky musí rešpektovať princíp obehu zmenkového cenného papiera verejnej dôvery, a nie je možné, neplatnosť zmluvných podmienok, z dôvodu ich neprijateľnosti, prenášať na zmenkovú zaviazanosť ex offo, pretože ZZaS jednoznačne stojí na princípe uplatňovania námietok dlžníka pre takéto okolnosti. V prípade indosácie sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobudnutí. Najvyšší súd SR aj v tomto prípade nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu veriteľa" spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku 1972. V žiadnom prípade nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale je potrebné mu preukázať aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak na zmenke je nejaké číslo, ktoré je číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má, v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky. 24. V odvolaní žalobca uviedol, že dohoda o vypĺňacom práve môže, keďže ide o právny úkon, byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, opäť to však na platnosť zmenky nemá žiaden vplyv, ak by táto dohoda aj bola neplatná, pretože od 1.7.1942 už neplatí § 6 ods. 2 Zákona zmenečného č. 1/1928, ktorý v prípade bezprávneho doplnenia ako aj doplnenia v rozpore s dohodou, umožňoval namietať dlžníkovi túto skutočnosť voči zmenkového veriteľovi, ale aj to iba v prípade, ak zmenkový veriteľ sa zúčastnil takého doplnenia alebo ak, nadobúdajúc zmenku, o ňom vedel alebo vedieť musel, „pričom existuje výklad NS ČR v rozhodnutí Rv II 473/32 z 11.10.1932 uverejneného pod číslom Vážny 11973/1932". V súčasne platnom ustanovení zodpovedá toto ustanovenie § 10 čl. I ZZŠ, avšak prenieslo „sa sem iba" ustanovenie o následkoch v prípade vyplnenia v rozpore s dohodou. V každom prípade dobromyseľný nadobúdateľ zmenky je chránený pre prípad, že by nevedel pri nadobúdaní zmenky o tom, že zmenka bola vyplnená bezprávne. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného nároku, jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však jednoznačne v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, „čo je moment jej predloženia dlžníkovi (podanie žaloby)" a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% p.a. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 27.10.2016, sp.zn. 9C 18-2013, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 34,86 Eur bez DPH za podané odvolanie a 8,58 Eur bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. 25. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila. 26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Co/3/2017-216 zo dňa 6.12.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 7.12.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. 28. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, keďže okresný súd v rámci svojho nového konania a rozhodovania dôsledným spôsobom aplikoval závery zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Co/21/2016 zo dňa 29.06.2016. Okresný súd za účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, ktorým postupom umožnil žalobcovi byť prítomný na vykonávanom dokazovaní. Pokiaľ sa žalobca nezúčastnil nariadeného pojednávania pred okresným súdom, tak sa vzdal možnosti oboznámiť sa s vykonávanými dôkazmi, uplatňovať návrhy, predkladať stanoviská, prípadne podávať pripomienky k obsahu vykonávaných dôkazov. V podstate žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom a súčasne vyslovil, že nemá námietky, aby vo veci bolo konané v jeho neprítomnosti a rovnako nežiadal, aby bolo odročené pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti (podanie žalobcu prostredníctvom jeho pôvodného zástupcu na č.l. 172, 173 spisu). Okresný súd preto mal splnené všetky podmienky k tomu, aby dokazovanie vykonal aj v neprítomnosti sporových strán. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej, ani po právnej stránke. 29. Krajský súd ďalej poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp.zn. 14Co/21/2016 zo dňa 29.6.2016, v ktorom okrem vykonávania dokazovania na nariadenom pojednávaní bolo zhodnotené, že ak okresný súd v predchádzajúcom konaní prihliadol na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa ex offo a súčasne sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovanou, tak tento postup, ktorý zvolil okresný súd ako súd prvej inštancie, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, ktorému postupu nemožno nič vytknúť. Práve v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp.zn. 14Co/21/2016 zo dňa 29.06.2016 bolo uvedené, že okresný súd v rámci nového konania bude vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, čo ak súd prvej inštancie dodržal, tak jeho postup v rámci konania a rozhodnutia napadnutým rozsudkom bol zákonný, t.j. v súlade s § 391 ods. 2 CSP. 30. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie") a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia, ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca ďalej v odvolaní namietal závery Spoločného Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. 31. Vzhľadom k rozsahu, podstate odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom aj na to, že okresný súd sa riadil závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Co/21/2016 zo dňa 29.06.2016, primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti a určenia zmluvnej podmienky v čl. 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500208 zo dňa 2.12.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu s nepriznaním náhrady trov konania žalovanému. 32. Ak okresný súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou vystavenou žalovanou dňa 2. decembra 2009, exekučným spisom sp.zn. 4Er/69/2011 a dôkazmi vyplývajúcimi z tohto exekučného spisu, a to zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalovanou a POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 2.12.2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 10333/10, uznesením Okresného súdu Čadca sp.zn. 4Er/69/2011 zo dňa 28.03.2011, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá proti žalovanej ako povinnej na základe rozhodcovského rozsudku, s odôvodnením, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok má vady z materiálnej stránky a bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 508500208 zo dňa 2.12.2009, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, a teda neplatné a konštatoval rozpor exekučného titulu s § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, pre ktoré skutočnosti nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, tak je zrejmé, že postupom vykonávaného dokazovania súd prvej inštancie tak žalobcovi, ako aj žalovanému vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov, a preto nebolo možné dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v zmysle Nariadenia. 33. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaná na doručené Tlačivo C (č.l. 61 spisu), ktoré mala žalovaná doručené v zmysle doručenky na č.l. 60 rub spisu, v stanovenej lehote nereagovala, t.j. neuplatnila námietky, tak opätovne, ak okresný súd ex offo prihliadol na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa, uvedený postup nebol v rozpore ani so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Co/21/2016 zo dňa 29.06.2016, ani s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č. 93. Krajský súd zvýrazňuje, že práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom nielen okresný súd, ale aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR. 34. Okresný súd preto v rámci napadnutého rozsudku postupoval v súlade nielen so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Co/33/2016 zo dňa 27.06.2016, ale vychádzal aj zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, podľa ktorého „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou ako dlžníčkou a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. 35. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp.zn. 4Er/69/2011, viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti a určenia zmluvnej podmienky v čl. 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500208 zo dňa 2.12.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľky v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom. 36. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010". 37. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný". 38. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR". 39. Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 2. decembra 2009 na zmenkovú sumu 292 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 31. mája 2010, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika. 40. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľky vyžadovanej právnym poriadkom SR a Európskej únie. 41. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 42. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní. 43. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený. 44. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bola žalovaná. Z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania na strane žalovanej a ani na strane subjektu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nemajú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. 45. Krajský súd dopĺňa, že pokiaľ v štádiu svojho konania a rozhodovania uvádzal na strane žalovanej subjekt VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, tak prihliadal k prijatému postupu okresného súdu, naviac, ak podaným odvolaním žalobcu boli dotknuté aj závislé výroky o trovách súdneho konania, vo vzťahu ku ktorému závislému výroku III. vystupovala VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, preto aj pre túto dotknutú výrokovú časť trov podaným odvolaním žalobcu bolo potrebné zo strany krajského súdu vyjadriť tento subjekt v rozhodnutí odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.