Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219207 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113219207.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, právne zastúpeného TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Mgr. Richard Koiš, MBA, so sídlom kancelárie Y. XXXX/X, XXX XX K., správca úpadcu: MEANDER THERMAL, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 388 572, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 16/2013-164 zo dňa 29.04.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 16/2013-164 zo dňa 29.04.2016 v napadnutom výroku 2., ktorým okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi MEANDER THERMAL, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 36 388 572 veriteľom pohľadávok prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.2.2013 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/30/2012 pod č. 1 až 10 vzniknutých z právneho dôvodu neuhradenia záväzkov úpadcu vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.12.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 26.10.2009 vo výške 82.163,34 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090294, vo výške 67.271,01 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090262, vo výške 37.066,63 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090295, vo výške 101.847,92 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090337, vo výške 42.358,30 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090338, vo výške 18.013,50 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100015, vo výške 51.605,50 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100014, vo výške 288.404,38 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100039, vo výške 198.334,80 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100061, vo výške 25.333,44 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100062 a pohľadávky prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.2.2013 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/30/2012 pod č. 11 vzniknutej z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia vo výške 105.721,- EUR a vo výroku 4. o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd 1. zastavil konanie o určenie poradia a vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu voči úpadcovi MEANDER THERMAL, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 36 388 572 prihlásených v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.2.2013 pod č. 1 až 11 do konkurzného konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/30/2012. 2. Súd určil, že žalobca je voči úpadcovi MEANDER THERMAL, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1821, Dolný Kubín, IČO: 36 388 572 veriteľom pohľadávok prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.2.2013 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/30/2012 pod č. 1 až 10 vzniknutých z právneho dôvodu neuhradenia záväzkov úpadcu vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.12.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 26.10.2009 vo výške 82.163,34 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090294, vo výške 67.271,01 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090262, vo výške 37.066,63 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090295, vo výške 101.847,92 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090337, vo výške 42.358,30 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920090338, vo výške 18.013,50 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100015, vo výške 51.605,50 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100014, vo výške 288.404,38 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100039, vo výške 198.334,80 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100061, vo výške 25.333,44 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 920100062 a pohľadávky prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.2.2013 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/30/2012 pod č. 11 vzniknutej z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia vo výške 105.721,- Eur. 3. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. 4. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 341,90 Eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 32 ods. 1, 3, 4, 5, 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej už len „ZKR"), § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej už aj len „Obchodný zákonník"), § 344 Obchodného zákonníka, § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník"), § 456 Obchodného zákonníka, § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 118a OSP (zák. č. 99/1963 Zb. ďalej aj len „OSP") a § 120 ods. 1, 3, 4 OSP okresný súd konštatoval, že žaloba v tejto veci je incidenčnou žalobou, ktorou sa žalobca domáhal určenia v konkurznom konaní popretých pohľadávok žalobcu, pre včasné podanie ktorej žaloby stanovuje úprava § 32 ods. 9 veta druhá ZKR hmotno-právnu prekluzívnu lehotu pre podanie takejto žaloby, zaoberal sa primárne skúmaním, či je žaloba v tejto veci podaná včas, teda do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávok veriteľa žalobcovi. Z predloženého písomného oznámenia pôvodného správcu JUDr. Jozefa Šamaja z 10.5.2013, ktoré je v spise na č.l. 9 vyplývalo, že toto bolo žalobcovi doručené 14.5.2013. V nadväznosti na § 32 ods. 9 veta druhá ZKR bol posledným dňom pre včasné podanie tejto incidenčnej žaloby deň 13.6.2013. Žaloba v tejto veci bola okresnému súdu doručená dňa 12.6.2013, teda včas. 3. Okresný súd ustálil, že medzi účastníkmi v tomto incidenčnom konaní neboli sporné skutkové okolnosti: „uzatvorenie Zmluvy o dielo medzi úpadcom ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom na realizáciu plnenia - zhotovenia diela v rozsahu stavebných objektov pre stavbu „Hotel a hotelový komplex MEANDER Oravice - II. etapa", tak ako je tento predmet zmluvy vymedzený v článku III. bod 3 Zmluvy o dielo zo dňa 3.7.2008, uzatvorenie Dodatku č. 1 z 29.12.2008, Dodatku č. 2 z 26.10.2009 k tejto Zmluve, uzatvorenie Zmluvy o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom zo dňa 7.10.2009 na realizáciu plnenia vymedzeného v predmete Zmluvy podľa článku III. bod 3, teda zhotovenie diela v rozsahu stavebných objektov a výkon kompletačnej činnosti na stavbu „Hotel a hotelový komplex MEANDER Oravice - II. etapa", poskytnutie finančnej zálohy vo výške 222.400,- EUR podľa článku VI. bod 1 Zmluvy o dielo zo 7.10.2009 žalobcom úpadcovi, realizácia právneho úkonu uznania záväzku subjektom MEANDER THERMAL, s.r.o. z 10.3.2010, tak ako je v písomnom vyhotovení v spise na č.l. 129 a uzatvorenie Dohody o odstúpení od Zmluvy o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom -MEANDER THERMAL, s.r.o. zo dňa 28.5.2010. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil." 4. Následne po skonštatovaní včasnosti podania žaloby sa okresný súd zaoberal hodnotením dôvodnosti uplatneného práva žalobcu na určenie právneho dôvodu a výšky predmetných pohľadávok na jednej strane a hodnotením dôvodnosti popretia týchto pohľadávok zo strany žalovaného. Vo vzťahu k určeniu právneho dôvodu a výšky pohľadávok pod č. 1 až 11 bolo pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na určenie ich právneho dôvodu a výšky nevyhnutné zohľadniť obsah popretia pohľadávok č. 1-10, ako primárne vyplývalo z výňatkov zo zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K 30/2012, v ktorom bol vo vzťahu k týmto pohľadávkam vymedzený dôvod popretia právneho dôvodu ako rozpor v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 2.7.2008 a následne Dodatku č. 1 z 29.12.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 26.10.2009, pričom rovnaký dôvod popretia pohľadávok č. 1 až 10 je uvedený i v oznámení o popretí pohľadávok žalovaného z 10.5.2013. Vzhľadom na uvedený obsah popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávok č. 1 až 10 poukázal okresný súd na úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 5 ZKR a konštatoval, že uvedené popretie pohľadávok pod poradovým č. 1 až 10 nie je dostatočne zdôvodnené, a preto bolo primárne hodnotené ako neúčinné. Rovnaký záver možno učiniť aj vo vzťahu k obsahu popretia pohľadávky pod č. 11 tak, ako jeho obsah vyplýva zo zoznamu pohľadávok, ktorý obsah popretia je v prípade rozdielnosti obsahu popretia v oznámení o popretí a v zozname pohľadávok určujúci (rovnaký záver vyplýva z Komentára k Z.č. 7/2005, k § 32, str. 258, autora Doc. JUDr. Milana Ďuricu PhD., C.H.Beck, 1. Vydanie 2012). Uvedený obsah popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávok č. 1 až 10 bez konkretizácie tvrdeného rozporu týchto pohľadávok s konkrétnym dojednaním Zmluvy o dielo, ktorá je naviac ako v oznámení o popretí pohľadávok z 10.5.2010, tak v zozname pohľadávok identifikovaná dátumom uzatvorenia 2.7.2008, čo nekorešpondovalo dátumu uzatvorenia tejto Zmluvy, ktorá je tak ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia, uzatvorená dňom 3.7.2008, ako aj obsah popretia pohľadávky pod č. 11 v zozname pohľadávok (popretie z dôvodu rozporu existencie pohľadávky) nevytváralo žalobcovi, ktorého pohľadávky ako pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní boli s takýmto obsahom popreté, priestor uvádzať konkrétnu argumentáciu reagujúcu na obsah popretia. Ku momentu realizácie úkonu popretia pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní nie je správca úpravou vyplývajúcou zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nijakým spôsobom obmedzený pri uvádzaní dôvodov popretia. Ak správca pri skúmaní pohľadávky po jej prihlásení zistí, že je sporná, a teda má konkrétne hmotno- právne argumenty, ktorými záver o jej spornosti odôvodňuje, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť a v popretí tieto argumenty konkretizovať. Na tieto konkrétne argumenty má potom veriteľ právo reagovať podaním incidenčnej žaloby podľa § 32 ods. 9 ZKR. V takto vyvolanom incidenčnom konaní potom súd rozhoduje len o tom, či popierací prejav správcu je alebo nie je dôvodný, a teda či hmotno-právne argumenty uvedené správcom v popretí pohľadávky vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze v rozsahu popretia. Prípadná argumentácia správcu uvádzaná v incidenčnom konaní o určenie popretej pohľadávky, ktorá nie je obsiahnutá už v jeho popieracom úkone, nemôže byť incidenčným súdom zohľadňovaná, nakoľko táto mala byť obsiahnutá už v popretí pohľadávky, pre ktoré úprava § 32 ods. 3, 4 ZKR stanovuje zákonnú lehotu. Zároveň vo vzťahu k pohľadávkam pod č. 1 až 10 poukázal okresný súd na dôkaznú iniciatívu samotného žalobcu, ktorý už priamo ako prílohu žaloby predložil súbor listinných dôkazov - faktúr, ktorými boli pohľadávky č. 1 až 10 vyúčtované spolu s prílohami predstavovanými zisťovacími protokolmi o vykonaných stavebných prácach, krycími listami čerpania a súpismi vykonaných prác a do skončenia prvého pojednávania v tejto veci zároveň predložil listinný dôkaz - uznanie záväzku úpadcu zo dňa 10.3.2010 vo vzťahu ku pohľadávkam žalobcu pod č. 1 až 10 (č.l. 129 spisu), ktoré listinné dôkazy po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP jednoznačne svedčia záveru o dôvodnosti žaloby v rozsahu určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávok pod č. l až 10. V nadväznosti na to okresný súd určil právny dôvod a výšku pohľadávok č. 1 až 10 tak, ako vyplýva z výroku 2. tohto rozsudku. Pri záveroch vo vzťahu k otázke účinnosti popretia pohľadávok pod č. 1 až 11 učineného žalovaným v konkurznom konaní poukazoval okresný súd na závery vyplývajúce z bodu 12.2, 12.3 Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.9.2014. 5. Pokiaľ išlo o pohľadávku pod č. 11 okresný súd osobitne uvádzal, že rozhodol o určení jej právneho dôvodu a výšky tak, ako vyplýva z výroku 2. „tohto" rozsudku. Vo zvyšnej časti vo vzťahu k pohľadávke č. 11 rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. Pri rozhodovaní o určení právneho dôvodu a výšky pohľadávky pod č. 11 bolo nevyhnutné zohľadniť skutočnosť preukázaného uzatvorenia Dohody o odstúpení od Zmluvy o dielo medzi objednávateľom BCI, a.s., Žilina a zhotoviteľom MEANDER THERMAL, s.r.o. podľa článku II. bod 3 tejto Dohody z 28.5.2010 (ďalej už len „Dohoda"). V označenom zmluvnom dojednaní využili zmluvné strany dispozitívnu povahu úpravy podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a upravili vo vzťahu k poskytnutej zálohe vysporiadanie vzájomných práv a povinností zo Zmluvy o dielo zo 7.10.2009 spôsobom, ktorý vyplýva z obsahu tohto zmluvného dojednania tak, že zhotoviteľ - MEANDER THERMAL, s.r.o. vrátil objednávateľovi - žalobcovi poskytnutú zálohu vo výške 105.721,- Eur na účet uvedený v záhlaví tejto Dohody do 3 dní od podpísania Dohody. Uvedená Dohoda je z 28.5.2010, a teda sa jedná o právny úkon časovo nasledujúci po realizácii právneho úkonu uznania záväzku z 10.3.2010 podľa č.l. 129 spisu. Z citovaného dojednania podľa článku II. bod 3 Dohody o odstúpení od Zmluvy o dielo z 28.5.2010 vyplýva jednoznačný obsah prejavenia vôle zmluvných strán vysporiadať vzájomné práva v súvislosti s úkonom odstúpenia od Zmluvy o dielo zo 7.10.2009 komplexne bez toho, že by po tom, ako nastanú účinky Dohody o odstúpení od Zmluvy o dielo z 28.5.2010 jej podpisom v súlade s článkom III. bod 1 tejto Dohody existovali medzi zmluvnými stranami akékoľvek iné nároky s výnimkou nárokov objednávateľa - žalobcu podľa bodu 2 a 3 článku II. Dohody. Právo žalobcu na vrátenie poskytnutej zálohy je teda komplexne riešené v článku II. bod 3 Dohody. Nároky dojednané v článku II. bod 2 majú inú hmotno-právnu povahu a nárok na vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 105.721,- Eur je výslovne a komplexne riešený v článku II. bod 3 Dohody. Skutočnosť, že uvedené závery okresného súdu zodpovedajú úmyslu zmluvných strán Dohody o odstúpení od Zmluvy o dielo z 28.5.2010, jednoznačne vyplývalo z písomného vyhotovenia tejto Dohody, tak ako jeho obsah vyplýval z listinného dôkazu, ktorý je v spise na č.l. 38 spisu, v nadväznosti na čo nebol priestor pre vykonávanie dokazovania v smere zisťovania úmyslu zmluvných strán Dohody o odstúpení od Dohody z 28.5.2010 pri uzatvorení tejto Dohody o to viac, že v tomto smere žiaden z účastníkov nebol ani dôkazne aktívny. Nakoľko v tomto konaní nebola sporná skutková okolnosť vyplatenia zálohy vo výške 222.400,- Eur žalobcom úpadcovi, došlo v dôsledku uzatvorenia Dohody podľa článku II. bod 3 druhá veta k dojednaniu zmluvných strán o odpadnutí dôvodu poskytnutia zálohy žalobcom úpadcovi v rozsahu 105.721,- Eur, v nadväznosti na čo pokiaľ úpadca túto zálohu v rozsahu 105.721,- Eur žalobcovi nevrátil, predstavuje táto jeho bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd rozhodol o určení právneho dôvodu a výšky pohľadávky pod č. 11 tak, ako vyplýva z výroku 2. „tohto" rozsudku. 6. Vo zvyšnej časti okresný súd, teda pokiaľ išlo o sumu pohľadávky pod č. 11 vo výške 81.169,76 Eur (186.890,76 Eur mínus 105.721,- Eur), rozhodol o zamietnutí žaloby. I v tejto časti okresný súd vychádzal z obsahu Dohody, a to z jej článku II. bod 2, 3 a 4, ktoré komplexne riešia vysporiadanie zaplatenej zálohy vo výške 222.400,- Eur, jednoznačným a výslovným dojednaním o povinnosti úpadcu vrátiť poskytnutú zálohu len vo výške 105.721,- Eur s tým, že zmluvné strany tejto Dohody okamihom pripísania sumy 105.721,- Eur na účet žalobcu ako objednávateľa považujú všetky nároky zmluvných strán zo Zmluvy o dielo zo 7.10.2009 za vysporiadané a zároveň sa vzdávajú ostatných nárokov zo Zmluvy o dielo s výnimkou nárokov podľa bodu 2, 3 čl. II Dohody. Takýto prejav vôle zmluvných strán vyplývajúci z článku II. bod 4 Dohody, okresný súd z hľadiska hmotného práva hodnotil ako platné vzdanie sa práva žalobcu na vrátenie zálohy vo výške 81.169,76 Eur podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené závery týkajúce sa popretia predmetných pohľadávok a jednoznačného obsahu listinného dôkazu predloženého žalobcom - uznania záväzku zo dňa 10.3.2010, nehodnotil okresný súd ako dôvodné vykonávanie dokazovania v súlade s návrhom žalovaného výsluchom JUDr. Petra Kralovenského ako štatutárneho zástupcu úpadcu a výsluchom pôvodného správcu žalovaného. S poukazom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu pre toto incidenčné konanie z úpravy § 118a OSP nebral okresný súd do úvahy pri meritórnom rozhodovaní listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný, teda prihlášku pohľadávky pod poradovým č. 12 v konkurznom konaní úpadcu sp.zn. 1K 30/2012 a prihlášku pohľadávky v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/3/2010 pod poradovým č. 12, ktoré sa týka dlžníka MEANDER PARK, s.r.o. v reštrukturalizácii, tak ako sú tieto v spise na č.l. 151 a 152, nakoľko ani z výňatku z elektronickej komunikácie vedenej medzi žalovaným a Prvou arbitrážnou, k.s. a ani inak nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že tieto listinné dôkazy nebolo v možnostiach žalovaného predložiť do skončenia prvého pojednávania, a teda že by boli naplnené podmienky výluky z dôkaznej koncentrácie k momentu skončenia prvého pojednávania v tejto incidenčnej veci o to viac, že už priamo v popretí pohľadávky pod poradovým č. 11 ako podľa jeho obsahu v oznámení o popretí z 10.5.2013, žalovaný na tieto listinné dôkazy poukazoval. I prípadné vzatie do úvahy skutočností vyplývajúcich z týchto prihlášok by však nič nemenilo na vyššie uvedených záveroch okresného súdu, ktoré viedli k obsahu meritórneho rozhodnutia, tak ako vyplýva z výroku 2., 3. „tohto" rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 3 OSP. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý v rámci „konania s odbornou starostlivosťou Žalovaného podávame proti tomuto rozsudku v časti výroku II. a IV., t.j. v časti o určení, že Žalobca je voči Úpadcovi veriteľom pohľadávok prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.02.5013 v rozsudku určenom rozsahu, a v časti o povinnosti Žalovaného zaplatiť Žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 341,90 EUR, v zákonnej lehote toto odvolanie, ktoré v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"). V konaní na súde prvého stupňa žalovaný navrhol na vykonanie dokazovania výsluch JUDr. Petra Kralovenského, konateľa úpadcu, ako aj výsluch odvolaného správcu JUDr. Jozefa Šamaja. Zámer žalovaného na vykonanie predmetných výsluchov smeroval k vysvetleniu priebehu zmluvných vzťahov medzi žalobcom a úpadcom (vrátane vysvetlenia a vyjadrenia sa k všetkých právnym úkonom vykonaným medzi žalobcom a úpadcom počas existencie vzájomných zmluvných vzťahov) a zároveň k objasneniu a vysvetleniu dôvodov popretia pohľadávky odvolaným správcom. Podľa žalovaného bolo pre objasnenie súdenej veci potrebné, aby účastníkom konania i súdu konateľ úpadcu vysvetlil zmluvné vzťahy medzi žalobcom a úpadcom „(účel, zámer, dôvody ukončenia zmluvných vzťahov, vrátane potvrdenia o rozsahu vykonaných prác) a zároveň odvolaný správca argumentoval dôvody popretia. Dôvodom pre navrhnutie predmetných výsluchov je tiež fakt, že Žalovaný nekoná a nekonal v majetkových veciach v mene a na účet Úpadcu od samotného vzniku Úpadcu jeho zápisom do obchodného registra. Môžu teda existovať skutočnosti, o ktorých Žalovaný objektívne nemá vedomosť, a ktoré by zároveň mohli viesť prvostupňový súd k iného vyhodnoteniu dôkazov, resp. súd prvého stupňa tak mohol dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tak i k nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci." Ak totiž existuje obdobie, počas ktorého konali v majetkových veciach jednak konateľ (v období pred vyhlásením konkurzu) a jednak odvolaný správca (v období od vyhlásenia konkurzu do právoplatnosti rozhodnutia konkurzného súdu o jeho odvolaní a menovaní žalovaného), nie je možné vylúčiť, aby boli pri výsluchu týchto osôb zistené také podstatné skutočnosti pre rozhodnutie v merite veci, o ktorých by sa konajúci súd inak nedozvedel, preto je napadnuté rozhodnutie predčasné a boli naplnené dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) OSP, keď prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie relevantných skutočností. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnutý rozsudok za vecne správny, vydaný prvostupňovým súdom na základe riadne zisteného skutkového stavu, preskúmateľný a zrozumiteľný. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval prvostupňový súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a nakoniec, ako vec aj právne posúdil podľa ustanovení zákona, ktoré použil. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Z relevantnej právnej úpravy vyplýva, že účastníci incidenčných konaní sú na preukázanie svojich tvrdení povinní označiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom nevykonania navrhovaného výsluchu konateľa úpadcu JUDr. Kralovenského žalobca poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný neučinil žiadne tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali právny základ pohľadávok žalobcu, resp. by spochybňovali ich výšku (s výnimkou výšky pohľadávky prihlásenej pod por. č. 11) a tieto neuviedol ani vo svojom odvolaní. Ako vyplývalo z prvého pojednávania konaného vo veci dňa 15.04.2016, žalovaný navrhol výsluch svedka JUDr. Kralovenského výlučne za účelom vyjadrenia sa k uznaniu záväzku zo dňa 10.03.2010, ktoré v konaní predložil žalobca, no relevantnosť tohto dôkazu žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Podľa žalobcu preto neobstojí argument žalovaného uvedený v odvolaní, že výsluch JUDr. Kralovenského „by mohol viesť k objasneniu zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom a úpadcom a tým aj k inému vyhodnoteniu dôkazov predložených v konaní, nakoľko odporca predsa v konaní ani žiadny rozpor v zmluvných vzťahoch navrhovateľa a úpadcu netvrdil a fakticky ani nespochybnil právny základ navrhovateľových pohľadávok resp. kvalitu vykonaného diela. Navrhovateľ na druhú stranu poukazuje na to, že on svoje tvrdenia ohľadom existencie prihlásených pohľadávok relevantným spôsobom preukázal prostredníctvom predložených listinných dôkazov, ktoré odporca v konaní rovnako žiadnym spôsobom nespochybnil. V tejto línii sa súd s vykonaným dokazovaním v napádanom Rozhodnutí aj náležite vysporiadal." 10. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že postup prvostupňového súdu v prípade zamietnutia návrhu žalovaného na vykonanie výsluchu JUDr. Kralovenského bol správny, a to najmä za situácie, keď tento dôkaz nebol navrhnutý za účelom preukázania konkrétnych tvrdení žalovaného vo vzťahu k nedôvodnosti pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu. Zdôraznil, že primárnym dôvodom, pre ktorý okresný súd rozhodol, že žalobca je veriteľom pohľadávok voči úpadcovi v rozsahu určenom napadnutým rozsudkom bol ten, že popierací prejav odvolaného správcu je vo vzťahu k pohľadávkam prihláseným pod č. 1-10 neúčinný, nakoľko neobsahuje zdôvodnenie popretia ako obligatórnu náležitosť takéhoto úkonu v zmysle § 32 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. Z uvedeného dôvodu sa na tieto pohľadávky musí prihliadať ako na pohľadávky zistené. Neúčinnosť popieracieho prejavu správcu preto vylučuje vo vzťahu k dotknutým pohľadávkam opodstatnenosť akéhokoľvek dokazovania v rámci incidenčného konania. Za neopodstatnenú považoval žalobca aj námietku žalovaného ohľadom nevykonania výsluchu odvolaného SKP úpadcu JUDr. Šamaja. Dôvodom, pre ktorý mal okresný súd vykonať tento dôkaz malo byť prioritne objasnenie a vysvetlenie popieracieho prejavu odvolaného správcu vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu prihláseným do konkurzného konania na majetok úpadcu. Poukázal na § 32 ods. 3, 5 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorých vyplýva, že ten, kto popiera pohľadávku prihlásenú do konkurzného konania, musí takéto popretie o.i. náležite a zrozumiteľne zdôvodniť. Takéto náležité a zrozumiteľné zdôvodnenie musí jednoznačne vyplývať z popieracieho prejavu, pričom modifikáciu tohto úkonu je možné učiniť len do konca lehoty na popieranie v zmysle § 32 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý ako vecne správny potvrdil. 11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného, ktoré bolo doručené okresnému súdu, v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP), čo vyplýva z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/23/2016-201 zo dňa 16.5.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1, 2 CSP. 15. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalovaného proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované, tak ako to vyplýva z § 470 ods. 2 veta prvá CSP. 16. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie". 21. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva v súlade s § 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP. Vytýkal teda okresnému súdu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že navrhol vykonanie dokazovania výsluchom Petra Královenského, konateľa úpadcu a výsluchom odvolaného správcu JUDr. Jozefa Šamaja, ktoré odôvodnil tým, že ich výsluch smeroval k vysvetleniu priebehu zmluvných vzťahov medzi žalobcom a úpadcom a k objasneniu vysvetlenia dôvodov popretia pohľadávky odvolaným správcom. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného v odvolaní sa krajský súd oboznámil s vyjadrením žalovaného k žalobe, a to v podaní zo dňa 15.01.2014, ktoré bolo Okresnému súdu v Žiline doručené dňa 20.01.2014, v ktorom žalovaný uviedol, že sa „v celom rozsahu pridržiavame dôvodov popretia pohľadávok Žalobcu, špecifikovaný v oznámení o popretí pohľadávok v konkurznom konaní Odvolaného správcu zo dňa 10.05.2013, ktoré bolo Žalobcovi doručené dňa 14.05.2013". „Zároveň na preukázanie tvrdení navrhujeme, aby za účelom výsluchu súd na pojednávanie zabezpečil účasť odvolaného správcu JUDr. Jozefa Šamaja, Úpadcu a Žalobcu" (č.l. 91 rub spisu). Pred súdom prvého stupňa žalovaný po tom, čo mu bolo doručené predvolanie, v rámci ktorého bolo poučenie podľa § 118a OSP, § 120 ods. 4 OSP, ktoré bolo predvolanie doručené (v spojení s doručenkou rub č.l. 123 spisu zo dňa 25.02.2016), na pojednávaní pred okresným súdom dňa 29.04.2016 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení v relevantnom štádiu konania dňa 15.01.2016 vo svojom podaní bližšie nešpecifikoval dôvody zabezpečenia účasti odvolaného správcu JUDr. Jozefa Šamaja, úpadcu a žalobcu. Vo svojom podaní len uviedol, že sa pridržiava dôvodov popretia pohľadávok žalobcu. V rámci podaného odvolania však žalovaný bližšie rozvinul dôvody, pre ktoré žiadal vypočuť odvolaného správcu JUDr. Jozefa Šamaja. Argumentácia žalovaného uvádzaná v odvolaní „Podľa názoru Žalovaného bolo pre objasnenie súdenej veci potrebné, aby účastníkom konania i súdu konateľ Úpadcu vysvetlil zmluvné vzťahy medzi Žalobcom a Úpadcom (účel, zámer, dôvody ukončenia zmluvných vzťahov, vrátane potvrdenia o rozsahu vykonaných prác) a zároveň odvolaný správca argumentoval dôvody popretia. Dôvodom pre navrhnutie predmetných výsluchov je tiež fakt, že Žalovaný nekoná a nekonal v majetkových veciach v mene a na účet Úpadcu od samotného vzniku Úpadcu jeho zápisom do obchodného registra. Môžu teda existovať skutočnosti, o ktorých Žalovaný objektívne nemá vedomosť, a ktoré by zároveň mohli viesť prvostupňový súd k iného vyhodnoteniu dôkazov, resp. súd prvého stupňa tak mohol dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tak i k nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci. Ak totiž existuje obdobie, počas ktorého konali v majetkových veciach jednak konateľ (v období pred vyhlásením konkurzu) a jednak odvolaný správca (v období od vyhlásenia konkurzu do právoplatnosti rozhodnutia konkurzného súdu o jeho odvolaní a menovaní Žalovaného), nie je možné vylúčiť, aby bolí pri výsluchu týchto osôb zistené také podstatné skutočnosti pre rozhodnutie v merite veci, o ktorých by sa konajúci súd inak nedozvedel" (č.l. 177 rub spisu), ktorá argumentácia žalovaného sa nezhoduje s tvrdeniami žalovaného v relevantnom štádiu konania pred súdom prvého stupňa, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP a § 118a OSP. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie, jeho zdôvodnenie, a to JUDr. Petra Královenského, konateľa úpadcu, tak tento procesný návrh nebol zhodný s návrhom, ktorý bol uskutočnený žalovaným v jeho podaní zo dňa 15.01.2014 a ani nie je zhodný s argumentáciou žalovaného pred súdom prvého stupňa v relevantnom štádiu konania dňa 15.4.2016, pretože žalovaný dôvodil tým, že „JUDr. Petra Kralovenského, štatutárneho zástupcu MEANDER THERMAL, s.r.o., navrhujem vypočuť k predmetnému uznaniu" (č.l. 152 spisu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto odvolací súd argumentáciou žalovaného v odvolaní, ktorá nebola použitá pred súdom prvého stupňa, nemohol zaoberať ako relevantnou. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že podľa úpravy účinnej k momentu rozhodovania okresného súdu cez úpravu v § 205a ods. 1 OSP sa odvolacie dôvody, ktoré neboli použité v argumentácii v relevantnom štádiu konania po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP cez úpravu v § 205a ods. 1, nemohli stať relevantnými odvolacími dôvodmi, z titulu princípu neúplnej apelácie koncentračnej zásady pri tvrdení skutočností a označeniu dôkazov do momentu vyhlásenia uznesenia súdom prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo 174/2015 podľa ktorého „...Ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 OSP, postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP". K momentu rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd akcentuje § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 23. Napriek tomu teda, že účastníci boli relevantne poučení podľa § 120 ods. 4 OSP aj podľa § 118a, nebolo možné v odvolacom konaní cez úpravu v § 205a OSP ako ani cez úpravu v § 366 CSP prihliadnuť na tvrdenia žalovaného v odvolaní. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa judikátu R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy, navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskom právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby, na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali, uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993 nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. 24. Bolo zrejmé, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci a následne vo veci rozhodol. Okresný súd v tomto smere postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom a z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". V rámci vykonaného odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že žalovaný mal v rámci prvostupňového konania v súlade so zákonnou úpravou poskytnutú okresným súdom možnosť, aby po tom, čo bol poučený cez úpravu v § 120 ods. 4 OSP, § 118a OSP, uviedol svoje procesné návrhy. Tieto procesné návrhy boli žalovaným uvádzané vo vyjadrení k žalobe, a to v podaní zo dňa 15.01.2014 (č.l. 91 a nasl. spisu) a zároveň na ústnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 15.4.2016, 29.4.2016. Procesnými návrhmi na vykonanie dokazovania si žalovaný plní svoju dôkaznú povinnosť. Krajský súd na tomto mieste pripomína, že „...účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3M Cdo 6/2010 z 22.10.2010). Ak teda žalovaný si nesplnil túto povinnosť a odvolacia argumentácia žalovaného primárne smerovala do rozsahu vykonaného dokazovania, tak potom nebol priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil. 25. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval nesporné skutočnosti medzi účastníkmi konania, a to uzatvorenie zmluvy o dielo medzi úpadcom ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom na realizáciu plnenia zhotovenia diela v rozsahu stavebných objektov pre stavbu „Hotel a hotelový komplex MEANDER Oravice - II. Etapa" a uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom zo dňa 07.10.2009, ktoré nesporné skutkové okolnosti si cez úpravu v § 120 ods. 3 OSP osvojil. Konštatoval, že vo vzťahu k určeniu právneho dôvodu a výšky pohľadávok pod č. 1 - 11 bolo pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na určenie právneho dôvodu a výšky týchto pohľadávok nevyhnutné zohľadniť obsah popretia pohľadávok č. 1 - 10, tak ako primárne vyplýval z výňatkov zo zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/30/2012, v ktorom vo vzťahu k týmto pohľadávkam bol vymedzený dôvod popretia právneho dôvodu, ako rozpor v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.07.2008 a následne Dodatku č. 1 z 29.12.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 26.10.2009, pričom rovnaký dôvod popretia pohľadávok č. 1 - 10 je uvedený i v oznámení o popretí pohľadávok žalovaného z 10.05.2013. Cez úpravu v § 32 ods. 5 ZKR konštatoval okresný súd, že popretie pohľadávok pod por. č. 1-10 nebolo dostatočne zdôvodnené, a preto bolo primárne okresným súdom hodnotené ako neúčinné. K rovnakému záveru okresný súd dospel aj vo vzťahu k obsahu popretia pohľadávky č. 11, tak ako to vyplývalo zo zoznamu pohľadávok, ktorý obsah popretia bol v prípade rozdielnosti obsahu popretia v oznámení o popretí a v zozname pohľadávok určujúci. Zdôraznil okresný súd, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil, že uvedený obsah popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávok č. 1-10 bez konkretizácie tvrdeného rozporu týchto pohľadávok s konkrétnym dojednaním zmluvy o dielo, ktorá bola naviac ako v oznámení o popretí pohľadávok z 10.05.2010 tak v zozname pohľadávok identifikovaná dátumom uzatvorenia 02.07.2008, čo nekorešpondovalo dátumu uzatvorenia tejto zmluvy, ktorá tak ako vyplývalo z jej písomného vyhotovenia bola uzatvorená dňa 03.07.2008, ako aj obsah popretia pohľadávky pod č. 11 v zozname pohľadávok nevytvárala žalobcovi, ktorého pohľadávky ako pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní boli s takýmto obsahom popreté, priestor uvádzať konkrétnu argumentáciu, s ktorou by reagoval na obsah popretia. V ostatnej argumentácii v tejto rovine cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. 26. Krajský súd sa tak isto stotožnil i so závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ išlo o pohľadávku pod č. 11, nebol dôvod na odklon od záverov súdu prvého stupňa, žalovaný osobitne závery prvého stupňa v tejto rovine nespochybnil, tak krajský súd odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. 27. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha okresného súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych, skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, a tým neboli dané dôvody na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v meritórnom výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, a to i vo výroku o trovách konania, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. 28. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý v súvislosti s týmto konaním uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.