Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219690 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113219690.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická č. 1183, 014 01 Bytča, IČO: 36 398 110, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom M. X, XXX XX Z. C., proti žalovanému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. P. XXX, XXX XX Z. P., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 123/2013-531 zo dňa 10.5.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 123/2013-531 zo dňa 10.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 1.356,91 Eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žiadal žalobca vylúčiť žalovaného zo spoločnosti Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická č. 1183, 014 01 Bytča a priznať náhradu trov konania. Žalobca poukázal na svoje založenie spoločenskou zmluvou podľa § 105 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“) s tým, že jeho spoločníkmi aj konateľmi od založenia a vzniku sú B. U. a Ing. Michal Petrovský. Žalobca vykazoval zisk a dobré hospodárske výsledky až do roku 2009, kedy vykázal stratu. Od tohto obdobia B. U. začal konať protiprávne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Valné zhromaždenie žalobcu dňa 29.03.2010 pod bodom 4.2 prejednávalo porušovanie zákazu konkurencie zo strany spoločníka B. U., ktorý zákaz mu vyplýval priamo zo spoločenskej zmluvy a tiež zo zákona. Na valnom zhromaždení dňa 14.03.2013, ktoré malo pokračovanie dňa 11.4.2013, nedošlo k dohode ohľadne rozdelenia spoločnosti a žalovaný bol vyzvaný, aby upustil od ďalšieho protiprávneho konania voči záujmom spoločnosti. Napriek tomu žalovaný naďalej závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti a koná bez vedomia a súhlasu druhého spoločníka, čím porušuje aj ustanovenia spoločenskej zmluvy. Žalovaný bez vedomia druhého konateľa vybral dňa 28.5.2012 z účtu spoločnosti sumu 250.000 Eur, ktorú použil pre vlastnú potrebu, a tieto finančné prostriedky odmietol vrátiť. Napriek zákazu konkurencie je žalovaný spoločníkom a konateľom spoločnosti Drotár Veľké Rovné, s.r.o. a napriek upozorneniu nie je ochotný zmeniť rovnaké alebo podobné predmety podnikania. Žalovaný bez súhlasu a vedomia druhého konateľa uzatvoril ako konateľ spoločnosti so spoločnosťou Mechanika, s.r.o. pracovnú zmluvu na výkon funkcie ekonomického riaditeľa a určil si mzdu vo výške 2.250 Eur plus odmena. Na pracovisko však nenastúpil a pracovné povinnosti si neplnil, a preto zmluva musela byť zrušená. Na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 5.6.2013 boli konštatované skutočnosti z hľadiska konania spoločníka B. U., ktoré odôvodňujú potrebu podania predmetnej žaloby. Išlo o skutočnosti: - žalovaný bez vedomia a súhlasu druhého konateľa a spoločníka uzatvoril dňa 24.8.2012 Kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností, ktorých vlastníkom bola spoločnosť Mechanika, s.r.o., pričom sa jednalo o nevýhodnú zmluvu, kde kúpna cena mala byť zaplatená do troch rokov od povolenia vkladu do katastra a bola dohodnutá neprimeraná zmluvná pokuta. V zmluve nebol zohľadnený fakt, že Ing. Michal Petrovský s manželkou majú uzatvorenú riadnu Nájomnú zmluvu na byt, ktorý sa v týchto objektoch nachádza, - žalovaný ďalej spolu s B. G. vyvŕtali zámky na dverách v priestoroch spoločnosti Mechanika, s.r.o. a zamedzili Ing. Petrovskému prístup k nehnuteľným veciam, k účtovníctvu spoločnosti a objekt dali strážiť strážnou službou, - B. U. ako konateľ spoločnosti dňa 2.4.2013 odpredal spoločnosti Drotár Veľké Rovné, s.r.o. všetky stroje a hnuteľný majetok spoločnosti Mechanika, s.r.o., a to pod cenu s kúpnou cenou, ktorá mala byť zaplatená na účet, ktorý si vytvoril B. U. a ktorý nie je oficiálnym účtom spoločnosti Mechanika, s.r.o. Od tejto zmluvy Ing. Petrovský ako konateľ spoločnosti odstúpil, avšak spoločnosť Drotár Veľké Rovné, s.r.o. odstúpenie od zmluvy nerešpektuje, - B. U. bez súhlasu druhého konateľa doručil Ing. Michalovi Petrovskému výpoveď z dôvodu, že údajne ruší funkciu riaditeľa spoločnosti, o čom valné zhromaždenie nerozhodovalo, - B. U.alej ako konateľ a spoločník bez súhlasu valného zhromaždenia a druhého konateľa doručil dňa 26.3.2013 Ing. Petrovskému písomnosť, kde mu oznamuje, že jeho pracovný pomer v spoločnosti končí tým dňom z dôvodu, že Ing. Petrovský tuneluje spoločnosť a neplní si svoje povinnosti. Ukončenie pracovno-právneho vzťahu napadol Ing. Petrovský žalobou o určenie neplatnosti výpovede a okamžitého zrušenia skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2Cpr/4/2013. V súvislosti s podozrením zo spáchania protiprávneho konania bolo na Ing. Petrovského podané aj trestné oznámenie. V dôsledku konania žalovaného nemá žalobca prístup k účtovným dokladom a k inému svojmu majetku, ktorý je uzatvorený v priestoroch spoločnosti, nemôže vykonávať účtovné operácie a plniť si svoje povinnosti voči štátu a nie je možné vykonávať žiadnu činnosť v spoločnosti. Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 5.6.2013 bolo preto rozhodnuté o vylúčení B. U. zo spoločnosti. Žalovaný písomnú výzvu na upustenie od protiprávneho konania nerešpektoval a na valnom zhromaždení sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalobca poukázal na úpravu ust. § 125 ods. 1 písm. h), § 127 ods. 1, 5, § 136 ods. 1 písm. a), b) a § 149 OBZ s tým, že žalovaný porušuje povinnosti vyplývajúce mu zo spoločenskej zmluvy hrubým spôsobom, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia zo spoločnosti písomne upozornený. Podľa žalobcu sú tak splnené podmienky pre podanie žaloby podľa ust. § 149 OBZ, kedy spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, spoločnosť spoločníka vyzvala na plnenie jeho povinností a písomne ho upozornila, že v prípade nedodržania výzvy môže byť zo spoločnosti vylúčený a s návrhom na vylúčenie spoločníka súhlasia spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu (50%) základného imania spoločnosti. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca žiadal súdnym rozhodnutím vylúčiť žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti Mechanika, s.r.o., čím uplatnil hmotno-právny prostriedok vyplývajúci z úpravy podľa ust. § 149 OBZ. Podľa okresného súdu úspešnosť takejto žaloby predpokladá, že žalobca preukáže súčasné splnenie všetkých kumulatívne usporiadaných podmienok vyplývajúcich z tohto zákonného ustanovenia, a to: - závažné porušovanie povinností spoločníka osobou žalovaného, - realizáciu výzvy žalobcu žalovanému na plnenie povinností spoločníka, - realizáciu písomného upozornenia žalobcu žalovanému na možnosť vylúčenia žalovaného zo spoločnosti a - skutočnosť, že s podaním žaloby súhlasia spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň 1 základného imania. Okresný súd uviedol, že rozhodnutie o vylúčení spoločníka zo spoločnosti predstavuje vážny zásah do pomerov obchodnej spoločnosti, a preto možno o vylúčení spoločníka rozhodnúť len pri spoľahlivom a náležitom preukázaní splnenia uvedených podmienok. Okresný súd mal za nesporný status žalovaného ako spoločníka žalobcu, a to od vzniku žalobcu až doposiaľ. Povinnosti a práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho postavenie ako také je vo všeobecnej rovine upravené v ustanoveniach Obchodného zákonníka a táto úprava sa v konkrétnom prípade premietla do Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, konkrétne do článku 6 bod 1, 2, 3 Spoločenskej zmluvy žalobcu. Okresný súd poukázal aj na úpravu postavenia konateľa podľa Obchodného zákonníka, kedy primárnou požiadavkou kladenou na konanie konateľa ako štatutárneho zástupcu spoločnosti je požiadavka súladu jeho konania so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ na rozdiel od spoločníka je administratívnym orgánom s riadiacimi a štatutárnymi kompetenciami, čo sa prejavuje v jeho konaní navonok - pri konaní konateľa v mene spoločnosti. Kompetencie konateľa dovnútra spoločnosti zahŕňajú rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti a oprávnenia rozhodovať o vnútorných záležitostiach. Takéto kompetencie či už smerujúce navonok alebo do jej vnútra spoločník na základe hmotnoprávnej úpravy nemá. Toto rozlíšenie okresný súd považoval za významné, nakoľko v prejednávanej veci sa v osobe žalovaného spája postavenie tak spoločníka ako aj konateľa žalobcu. Okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 350/98, podľa ktorého ..„dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, v ktorej je zároveň aj konateľom, nemôže byť porušenie jeho povinností konateľa. Nie je vylúčené, že určité konanie je podľa okolností porušením povinností konateľa a súčasne aj porušením povinností spoločníka. Dôvodom pre vylúčenie spoločníka však nemôže byť akékoľvek porušenie jeho povinností, ale len porušenie závažným spôsobom. Závažnosť porušenia je daná jednak charakterom porušenia, ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo (konkrétna situácia v spoločnosti, zavedená prax v spoločnosti, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali, prípadne ho vyvolali, závažnosť následkov, ktoré porušenie vyvolalo)“. Podľa okresného súdu tak porušenie povinností spoločníka, ktoré môže byť dôvodom pre jeho vylúčenie zo spoločnosti, musí byť výlučne porušením hmotno-právnych povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo spoločenskej zmluvy konkrétnemu subjektu spoločníka výlučne ako povinnosť spoločníka. Ak by konkrétne konanie bolo konaním jednak spoločníka a zároveň konaním konateľa, odôvodňovalo by to aplikáciu ust. § 149 OBZ, len ak by bolo preukázané, že ide o konanie, ktoré je zároveň závažným porušením konkrétnej povinnosti spoločníka. Okresný súd konštatoval, že žalobca neoznačil a ani nepredložil dôkazy o tom, že by ním opísané konanie žalovaného (predaj nehnuteľností žalobcu, predaj hnuteľných vecí žalobcu, výpoveď pracovnej zmluvy Ing. Petrovského) bolo dôvodom znemožnenia alebo sťaženia hospodárskej činnosti žalobcu v zmysle čl. 6 bod 2 písm. b) Spoločenskej zmluvy, alebo iným závažným porušením povinností žalovaného ako spoločníka. Úpravu ust. § 149 OBZ nie je možné aplikovať pri porušení povinností žalovaného ako konateľa, čo okresný súd uviedol vo vzťahu k dôvodom jeho vylúčenia tvrdeným žalobcom v súvislosti s konaním žalovaného za žalobcu v zmluvných vzťahoch. Ak žalobca ako dôvod pre vylúčenie označoval konanie žalovaného, ktorý uzatváral zmluvu o prevode nehnuteľností alebo zmluvy o prevode hnuteľných vecí alebo vypovedal pracovnú zmluvu, pri ktorých úkonoch žalovaný vystupoval voči tretím osobám a konal ako štatutárny zástupca s oprávnením na takéto samostatné konanie za žalobcu v zmysle Spoločenskej zmluvy a zápisu žalobcu v obchodnom registri, nie je podľa okresného súdu možné bez ďalšieho konštatovať, že sa jedná o dôvody, pre ktoré by bolo na mieste žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti vylúčiť, a to primárne z toho dôvodu, že sa nejedná o úkony pri plnení povinností žalovaného ako spoločníka. Žalobca zároveň nepreukázal, že by dôsledkom týchto úkonov bolo sťaženie alebo znemožnenie hospodárskej činnosti žalobcu alebo iné dôsledky kvalifikovateľné ako závažné porušenie povinností žalovaného ako spoločníka. Ak pri týchto úkonoch žalovaný nekonal s výsledkom, ktorý by spĺňal požiadavku ich realizácie v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov, zakladalo by to hmotno-právne následky vyplývajúce z úpravy § 135a ods. 2 OBZ, avšak neodôvodňovalo by to aplikáciu ust. § 149 OBZ. Vo vzťahu k úkonom, pri ktorých žalovaný vystupoval primárne ako konateľ so záverom, že v prejednávanej veci výsledky vykonaného dokazovania nezakladajú priestor pre aplikáciu ust. § 149 OBZ, podľa okresného súdu odpadá dôvod na to, aby sa v konaní bolo potrebné ďalej zaoberať ich protiprávnosťou v tom zmysle, že či vôbec boli porušením právnej povinnosti a ich závažnosťou s poukazom na ust. § 149 OBZ, ktoré ustanovenie predpokladá porušenie povinností spoločníka závažným spôsobom. 3. K druhej podmienke úspešnosti žaloby o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, ktorou je realizácia výzvy žalobcu na plnenie povinností spoločníka, vykonal okresný súd dokazovanie oboznámením predložených zápisníc z Valného zhromaždenia žalobcu z 29.3.2010, z Mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 14.3.2013, zo dňa 11.4.2013, zo dňa 5.6.2013 a zo dňa 25.6.2012. Okresný súd konštatoval, že náležitosti výzvy podľa ust. § 149 Obchodného zákonníka, zrealizovanej žalobcom a adresovanej žalovanému na plnenie povinností spoločníka, spĺňa výzva obsiahnutá v zápisnici z pokračovania Mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 11.4.2013, podľa obsahu ktorej bol žalovaný Ing. Petrovským, ktorý v tomto smere vzhľadom na obsah zápisnice vystupoval ako konateľ žalobcu, a teda jeho konanie bolo konaním žalobcu, vyzvaný na upustenie od protiprávneho konania: a) zrušenie podnikateľských aktivít, ktoré spadajú pod zákaz konkurencie, b) späťvzatie výpovede z pracovného pomeru a rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru pre Ing. Petrovského, c) písomné ospravedlnenie sa pre Ing. Petrovského, že došlo ku krivému obvineniu zo strany B. U. s úmyslom privodiť pre Ing. Petrovského nezákonným spôsobom trestné stíhanie. Podľa okresného súdu táto výzva v skutkovej rovine dostatočne určito vymedzuje žalobcom tvrdené protiprávne konanie žalovaného a tiež lehotu, v ktorej má dôjsť k náprave. Z obsahu zápisnice vyplýva, že výzva sa viaže výlučne k týmto trom okruhom konania žalovaného, a to nezávisle na tom, že v obsahu zápisnice na prvej a druhej strane pod bodom a) až g) zápisnica demonštratívne vymedzuje prípady žalobcom tvrdenej deštrukčnej činnosti žalovaného, nakoľko vo vzťahu k týmto prípadom absentuje skutočnosť realizácie výzvy v zmysle ust. § 149 OBZ na plnenie povinností spoločníka. Vo vzťahu ku tvrdenej deštrukčnej činnosti žalovaného pod písm. c), e) a f) na prvej a druhej strane zápisnice ide opäť o konanie žalovaného ako konateľa žalobcu a nie o jeho konanie spoločníka. S ohľadom na závažnosť rozhodnutia o vylúčení spoločníka zo spoločnosti je podľa okresného súdu nevyhnutné, aby boli splnené všetky hmotno-právne podmienky takéhoto rozhodnutia a aby podaniu takejto žaloby predchádzal proces, v rámci ktorého má spoločník porušujúci svoje povinnosti možnosť vyhnúť sa podaniu žaloby tým spôsobom, že na výzvu spoločnosti na plnenie svojich povinností zareaguje kladne. Pri rozhodovaní tak možno hodnotiť ako relevantné len tie dôvody porušenia povinností spoločníka, ktoré sú obsiahnuté v takejto výzve, teda ku ktorým sa výzva priamo a výslovne vzťahovala a na ktoré je viazaná. Na podanie žaloby podľa § 149 OBZ nie je určená hmotno-právna prekluzívna lehota pre jej včasné podanie, a preto nie je vylúčené, aby aj po jej podaní uviedol žalobca nové dôvody pre vylúčenie spoločníka, avšak aj vo vzťahu k týmto musí byť naplnená podmienka realizácie výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na plnenie povinností, k čomu môže dôjsť aj po začatí konania, nakoľko to hmotné právo nevylučuje. V priebehu konania však žalobca oproti dôvodom uvedeným pod písm. a), b) a c) v predmetnej zápisnici u iných uvádzaných dôvodov vylúčenia žalovaného zo spoločnosti takúto výzvu výslovne nezrealizoval a ani jej realizáciu nepreukázal. Okresný súd tento záver uviedol aj vo vzťahu k ďalším skutočnostiam vymedzeným v časti bodu 6 zápisnice z Mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 5.6.2013, keď napriek odkazu na vymedzenie protiprávneho konania v tejto časti pod bodmi a) až g) zápisnice z pokračovania Mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2013 nie je možné záver o realizácii výzvy na plnenie povinností vzťahovať na demonštratívne vymedzené prípady deštruktívnej činnosti žalovaného pod písm. a), b), c), d), e), f), g) prvej a druhej strany zápisnice z 11.4.2013, ale len na žalobcom tvrdené protiprávne konania uvedené v obsahu písm. a), b) a c). 4. V nadväznosti na to sa okresný súd ďalej zaoberal hodnotením výlučne týchto troch tvrdených porušení povinností žalovaného. O naplnení formálnej podmienky výzvy podľa ust. § 149 Obchodného zákonníka uviedol okresný súd, že naplneniu predpokladov takejto výzvy nebráni skutočnosť, že predmetná zápisnica prípadne nemá zákonné náležitosti zápisnice o mimoriadnom valnom zhromaždení. Rozhodným je obsah výzvy zahrnutý v zápisnici, ktorý dostatočne určito vymedzuje tvrdené porušenia, a tiež dokazovaním preukázaná skutočnosť, že sa táto zápisnica žalovanému, ktorý na tomto valnom zhromaždený nebol prítomný, dostala do jeho dispozičnej sféry, čo spoľahlivo vyplýva z oboznámeného rozsudku vo veci sp. zn. 11Cb 150/2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeným trom porušeniam povinností žalovaného tak okresný súd konštatoval naplnenie tretej podmienky žaloby podľa ust. § 149 OBZ, teda realizáciu upovedomenia žalobcu adresovaného žalovanému v písomnej forme na možnosť vylúčenia, čo rovnako vyplýva z predmetnej zápisnice, v ktorej je uvedené, že pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto upozornenia, bude zvolané valné zhromaždenie za účelom rozhodnutia o súhlase valného zhromaždenia s podaním návrhu na vylúčenie spoločníka B. U. zo spoločnosti. Okresný súd vo vzťahu k Mimoriadnemu valnému zhromaždeniu zo dňa 11.4.2013 a zo dňa 5.6.2013 poukázal na rozhodnutie vo veci sp. zn. 11Cb 150/2013, ktorým bola žaloba B. U. o určenie neplatnosti uznesení týchto valných zhromaždení zamietnutá, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené. Je preto potrebné vychádzať zo záveru o platnosti týchto uznesení valného zhromaždenia (ďalej aj len „VZ“). 5. Ohľadom štvrtej podmienky žaloby podľa ust. § 149 OBZ v podobe súhlasu spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň 1/2 základného imania, poukázal okresný súd na zápisnicu z Mimoriadneho valného zhromaždenia z 5.6.2013, na ktorom bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého spoločnosť Mechanika, s.r.o. sa bude domáhať vylúčenia spoločníka B. U. podaním návrhu na začatie konania. Toto uznesenie bolo prijaté pri konštatovaní uznášaniaschopnosti mimoriadneho valného zhromaždenia za účasti Ing. Michala Petrovského, ktorý v čase konania tohto VZ bol spoločníkom žalobcu s vkladom rovnajúcim sa polovici základného imania. Okresný súd následne hodnotil vo vzťahu k jednotlivým dôvodom vymedzeným v predmetnej zápisnici z VZ zo dňa 11.4.2013 pod písmenami a), b) a c) uvedenú prvú podmienku a konštatoval, že dôvod uvedený pod písm. b) ako výpoveď a okamžité zrušenie pracovného pomeru boli realizované žalovaným v statuse konateľa, čo vylučuje hodnotenie týchto úkonov ako závažného porušenia povinností žalovaného ako spoločníka, a preto nepredstavuje dôvod pre rozhodnutie podľa ust. § 149 OBZ. Podľa okresného súdu tiež absentuje preukázanie, že by v dôsledku uskutočnenia týchto úkonov došlo k porušeniu povinnosti spoločníka podľa čl. 6 bod 2 písm. b) Spoločenskej zmluvy alebo iných povinností žalovaného ako spoločníka. Naviac okresný súd poukázal na obsah pripojeného spisového materiálu sp. zn. 2Cpr 4/2013, v ktorej veci bola žaloba Ing. M. Petrovského o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 19.12.2012 zamietnutá a vo zvyšnej časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 26.3.2013 bolo žalobe vyhovené, ktorý rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom a aktuálne je právoplatný. Dôvod vymedzený v písm. c) ako krivé obvinenie Ing. Petrovského nie je možné podľa okresného súdu hodnotiť ako porušenie povinností žalovaného ako spoločníka, odôvodňujúce rozhodnutie podľa § 149 OBZ. Opísané konanie žalovaného v tejto časti v prípade jeho preukázania zakladá iné hmotno-právne nároky, vo vzťahu ku ktorým sám žalobca ani nie je aktívne vecne legitimovaný. 6. K namietanému porušeniu povinností podľa písm. a) realizáciou podnikateľských aktivít, ktoré spadajú pod zákaz konkurencie, vychádzal okresný súd z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, z výpisov z obchodného registra subjektu Drotár Veľké Rovné, s.r.o. a spoločenskej zmluvy žalobcu. Okresný súd uviedol, že z úpravy § 136 ods. 3 OBZ vyplýva možnosť prostredníctvom dojednania v spoločenskej zmluve vymedziť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie podľa § 136 ods. 1 OBZ vzťahuje aj na spoločníkov, a teda v prejednávanej veci na žalovaného ako spoločníka. V spoločenskej zmluve žalobcu spoločníci v čl. 6 bod 1 písm. c) dojednali, že spoločník B. U. môže naďalej vykonávať svoju profesnú a obchodnú činnosť vo vlastnom podniku bez toho, aby to bolo považované za porušenie jeho povinnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy, a to v predmete činnosti „sprostredkovateľská činnosť, maliarske a natieračské práce a staviteľ - vykonávanie jednoduchých stavieb“. V ostatnom predmete činnosti sa na všetkých spoločníkov vzťahuje zákaz konkurencie v rovnakom rozsahu, ako na konateľov. Okresný súd zohľadnil registrovaný predmet podnikania žalobcu, vyplývajúci jednak zo spoločenskej zmluvy, a tiež z výpisu z obchodného registra a registrovaný predmet podnikania subjektu Drotár Veľké Rovné, s.r.o., ako tento vyplýva z obchodného registra, a to v stave k momentu realizácie výzvy žalobcu žalovanému na plnenie povinností spoločníka. Z týchto dokladov okresný súd konštatoval, že z porovnania registrovaných predmetov činností označených subjektov vyplýva, že žalobca a subjekt Drotár Veľké Rovné, s.r.o., u ktorého žalovaný vystupuje ako jediný jeho spoločník a konateľ, majú registrované predmety činnosti s podobným predmetom podnikania, keď u subjektu Drotár Veľké Rovné, s.r.o. ide o výrobu zdvíhacích a manipulačných zariadení, výrobu jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, kovoobrábanie, nástrojárstvo, výroba strojov pre hospodárske odvetvia a u žalobcu ide o kovoobrábanie, výrobu nástrojov, výrobu kovových konštrukcií a ich častí, výrobu ventilov a armatúr. Podľa okresného súdu však v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, pričom dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. zaťažovalo žalobcu, že subjekt Drotár Veľké Rovné, s.r.o. aj skutočne v uvedených podobných predmetoch podnikania reálne podnikateľskú činnosť vykonával a vykonáva, a teda, že dochádza k porušovaniu zákazu konkurencie žalovaným. Samotná izolovaná skutočnosť existencie registrácie žalovaného ako štatutárneho zástupcu a jediného spoločníka spoločnosti Drotár Veľké Rovné, s.r.o. nie je podľa názoru okresného súdu bez ďalšieho preukázaním skutočnosti realizácie podnikateľskej činnosti tohto subjektu v podobnom predmete podnikania, aký má žalobca, a teda preukázaním porušenia zákazu konkurencie vo vzťahu k žalovanému. Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a čo uviedli účastníci a prihliadol aj na vyjadrenie žalovaného v jeho podaní zo dňa 28.8.2013, kde žalovaný uviedol, že prostredníctvom subjektu Drotár Veľké Rovné, s.r.o. nedochádza k žiadnym iným aktivitám než k tým, ktoré upravuje článok 6 ods. 1 písm. c) spoločenskej zmluvy žalobcu. Pri takomto tvrdení žalovaného bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať aktívny výkon podnikateľskej činnosti subjektu Drotár Veľké Rovné, s.r.o. v podobných predmetoch podnikania, aké má žalobca, a teda tvrdené porušenie zákazu konkurencie odôvodňujúce záver o porušení povinnosti žalovaného ako spoločníka, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie podľa § 149 OBZ. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu spoľahlivo preukázať, že k porušovaniu zákazu konkurencie skutočne dochádza a toto porušenie nie je len v rovine potencionálnej, danej možnosťou vyplývajúcou zo skutočnosti, že žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Drotár Veľké Rovné, s.r.o. Okresný súd poukázal v tomto smere na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 101/1999 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 7/2000). Opačný výklad v tom smere, že postačuje skutočnosť samotného statusu žalovaného u Drotár Veľké Rovné, s.r.o. bez preukázania aktívneho výkonu činnosti v podobných predmetoch podnikania, by bol formalistickým výkladom tohto ustanovenia, ktorý by popieral účel inštitútu zákazu konkurencie, ktorým je zamedziť konaniu účastníkov právnych vzťahov, na ktorých sa tento zákaz vzťahuje, výsledkom ktorého konania by bol konflikt záujmov spoločnosti a osôb, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje. 7. Vychádzajúc z uvedených záverov okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby na základe skonštatovania nepreukázania porušovania konkrétnych povinností žalovaného ako spoločníka žalobcu závažným spôsobom. Okresný súd nad rámec základnej argumentácie, s ohľadom na obsah výpovedí vypočutých svedkov, ktoré svedecké výpovede hodnotil ako hodnoverné, a s prihliadnutím na listinné dôkazy a vyjadrenia žalobcu a žalovaného, uviedol, že všetky dôkazy potvrdzujú, že existujú rozpory, ktoré sú však viazané na osoby Ing. Michala Petrovského a B. U. ako na konateľov žalobcu, ktoré rozpory sa týkajú obchodného vedenia žalobcu (napríklad v otázkach podnikateľského smerovania, podnikateľských zámerov žalobcu a podobne), v ktorom priestore sa uplatňuje úprava podľa § 134 OBZ a z hľadiska vnútornej úpravy žalobcu vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy v článku 9 a v článku 8. Vykonané dôkazy preukazujú rozpory medzi spoločníkmi vo vnútorných záležitostiach žalobcu ohľadom zvolávania a organizovania valných zhromaždení, ich priebehu a podobne, kde sa uplatňuje úprava podľa článku 8 bod 6 spoločenskej zmluvy. Rozpory medzi spoločníkmi sú podľa okresného súdu dlhodobé, hlboké a z hľadiska perspektívy pretrvávajúce, čo plynie zo zistených skutočností, že si spoločníci zriadili účet na vlastné meno popri existencii účtu žalobcu, spoločne schválili rozdelenie výplaty nerozdeleného zisku, každému po 250.000 Eur, každý z nich vykonával úkony za žalobcu bez vedomia druhého konateľa. Podľa okresného súdu však ani tieto okolnosti s ohľadom na vyššie uvedené dôvody neznamenajú, že by bolo možné skonštatovať preukázanie splnenia prvej podmienky žaloby podľa § 149 OBZ vo vzťahu k žalovanému, a tým dôvodnosť žaloby. Záver o nepreukázaní závažného porušenia povinností žalovaného ako spoločníka nedáva priestor pre posudzovanie vymedzeného konania žalovaného v zmysle tvrdení žalobcu podľa § 265 OBZ alebo podľa úpravy Občianskeho zákonníka ako konanie rozporné s dobrými mravmi. Samotná rozpornosť konania žalovaného s dobrými mravmi alebo rozpornosť výkonu jeho práv so zásadami poctivého obchodného styku bez ďalšieho neodôvodňujú vylúčenie žalovaného zo spoločnosti. Podľa okresného súdu by uplatnenie tejto právnej úpravy prichádzalo do úvahy len za predpokladu naplnenia primárnej podmienky predstavovanej preukázaním závažného porušenia povinností žalovaného ako spoločníka, a to najmä v smere hodnotenia miery závažnosti tohto porušenia. 8. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a s ohľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.356,91 Eur. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Žalobca v odvolaní poukázal na aktuálnu úpravu Civilného sporového poriadku s tým, že odvolanie ako také je dané predovšetkým v tom zmysle, ako okresný súd postupoval po podaní žaloby, kedy konanie trvalo viac ako tri roky, okresný súd vo veci nepostupoval priebežne, konanie sa predlžovalo a zo strany žalovaného došlo k účelnému podávaniu návrhu na prerušenie konania. Ohľadom rozsudku okresného súdu po jeho vyhlásení dňa 10.05.2016 zo žalobcovi zaslaných dokumentov vyplýva, že žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku bola vyhotovená s dátumom 09.05.2016, teda ešte pred vyhlásením rozsudku a okresný súd vyhotovenie rozsudku povolil do 30.07.2016, čo je sobota, avšak právnemu zástupcovi žalobcu bol expedovaný až 04.08.2016. Okresný súd značné množstvo dôkazov vykonával neefektívne a dokonca nezákonne, keď sa na pojednávanie dostavil Ing. E. A. ako verejnosť, avšak sa stalo, že sa pojednávania ako verejnosť zúčastniť nemohol a bol vypočutý ako svedok na návrh právneho zástupcu žalovaného, ktorého vypočutie predtým žalovaný nikdy nenavrhol a ako svedok na pojednávanie predvolaný nebol. Okresný súd tým porušil zásadu rovnosti zbraní a spravodlivého súdneho konania, kedy svedok ani nevedel, k čomu by mal vypovedať, jednalo sa o blízkeho príbuzného žalobcu, ktorý s predmetným sporom nemal nič spoločné. Okresný súd nepostupoval správne ani v prípade pojednávania určeného na deň 25.04.2014, kedy deň pred pojednávaním právny zástupca žalovaného v poobedňajších hodinách doručil návrh na prerušenie konania a ospravedlnenie neúčasti a napriek tomu sa na pojednávanie dostavil a okresný súd vo veci konal. Vo vzťahu k dokazovaniu žalobca namietol, že okresný súd sa nezaoberal meritom veci, ale výlučne podaniami právneho zástupcu žalovaného, ktorý uvádzal nesúvisiace skutočnosti, o ktorých žiadal vykonávať dokazovanie. Zákonnej sudkyni pritom celá záležitosť bola známa, keďže bola sudkyňou aj vo veci o zaplatenie sumy 250.000 Eur, kde dokonca vydala aj predbežné opatrenie ohľadne zákazu zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte spoločnosti Mechanika, s.r.o. a na účte žalovaného do výšky 250.000 Eur. Okresný súd tak mal vedomosť o správaní sa žalovaného a jeho pohnútkach, stotožnil sa s dôvodmi žalobcu a napriek tomu vydal vysoko prekvapivý rozsudok, ktorý s predchádzajúcim názorom zákonnej sudkyne nekorešponduje. V odôvodnení napadnutého rozsudku v jeho písomnom vyhotovení je odlišné odôvodnenie, ktoré súd prezentoval po vyhlásení rozsudku, kde uvádzal len nepreukázanie porušenia zákazu konkurencie zo strany žalovaného. Žalovaný bol pritom už na valných zhromaždeniach spoločnosti upozorňovaný na porušovanie zákazu konkurencie v dôsledku založenia spoločnosti s obdobným predmetnom podnikania a v takomto konaní napriek tomu pokračoval, keď cez svojho zamestnanca a konateľa inej osoby odkúpil strojné zariadenie spoločnosti Mechanika s.r.o. za podstatne nižšie ceny ako boli uvedené v znaleckom posudku, čím konal proti záujmu spoločnosti Mechanika s.r.o. a tieto stroje následne žalovaný kúpil ako fyzická osoba, resp. pre svoju spoločnosť. V prípade konaní, ktoré iniciovala spoločnosť Mechanika, s.r.o. podaniami o náhradu škody na zaplatenie pohľadávok, reagoval žalovaný tak, že z jeho strany dochádzalo k späťvzatiu takýchto žalôb a súd konanie zastavil. Žalovaný chcel zastaviť aj prebiehajúce konanie o jeho vylúčenie zo spoločnosti, čo preukazuje obavu žalovaného z výsledku súdneho konania. Okresnému súdu bolo doručené dňa 30.08.2013 vyjadrenie k žalobe, vypracované právnym zástupcom žalovaného, ktoré podanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené až po 6 a pol mesiaci, t.j. dňa 14.03.2014, ktoré obsahovalo aj trestné oznámenie B. U. na Ing. Michala Petrovského, ktoré skutočnosti okresný súd nevyhodnotil ako konania, ktorými by žalovaný ako spoločník hrubo porušil svoje povinnosti, pretože Ing. Petrovský ako druhý konateľ doposiaľ neobdržal od orgánov činných v trestnom konaní žiadne rozhodnutie o vznesení obvinenia, resp. začatia trestného konania a je preto zrejmé, že tieto podania boli odmietnuté ako účelové a nepodložené. Okresný súd sa nezaoberal ani tým, že žalovaný odpredal nehnuteľnosti, ktoré tvorili základné imanie spoločnosti Mechanika s.r.o., svojmu zamestnancovi B. G., pričom nebola zaplatená daň z prevodu nehnuteľností, a daňový úrad začal voči spoločnosti exekučné konanie. Na Okresnom súde Žilina sa vedie spor o určenie neplatnosti tejto zmluvy. V priebehu súdneho konania bol ku kúpnej zmluve uzatvorený dodatok, ktorý spoločnosti Mechanika, s.r.o. nebol doručený, a žalovaný tak konal napriek tomu, že okresný súd návrh žalobcu Mechanika, s.r.o. a Ing. Petrovského na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd B. G. uložil zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, zamietol. Krajský súd ako súd odvolací uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Okresnému súdu boli tieto skutočnosti známe, rovnako ako skutočnosť, že B. U. finančné prostriedky získané predajom nehnuteľností si nechal poslať na svoj účet a až na základe podnetu zo strany spoločnosti Mechanika, s.r.o. bolo zistené, že údajne Daňový úrad v Bytči pochybil, keď nemal zaregistrovať žiadosť o prihlásenie takéhoto účtu, ale bol zaregistrovaný so spiatočným dátumom. Žalovaný vystupoval ako spoločník a konateľ spoločnosti aj ako súkromná osoba a konateľ a spoločník konkurenčnej spoločnosti, pričom ani jedno jeho konanie nebolo v súlade so záujmami žalobcu a jeho cieľom bolo priviesť prosperujúcu spoločnosť, ktorá zamestnávala niekoľko desiatok pracovníkov a vykazovala zisk, do likvidácie. Jedná sa o konanie z hľadiska negatívnej konkurencie, z hľadiska osobných záujmov menovaného, keď je zrejmé, že pri pomere 50:50 medzi oboma spoločníkmi nie je možné odvolanie B. U. z funkcie konateľa a bude to možné až po jeho vylúčení zo spoločnosti. Žaloby B. U. o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení boli súdmi ako nedôvodné zamietnuté, a teda spoločnosť Mechanika, s.r.o. postupovala zákonne, keď došlo k vylúčeniu tohto spoločníka zo spoločnosti Mechanika, s.r.o. S týmito skutočnosťami sa okresný súd oboznámil, a preto je jeho rozhodnutie prekvapivé, keďže s vykonanými dôkazmi nekorešponduje. 10. Žalobca poukázal na záver okresného súdu, ktorý o zamietnutí žaloby rozhodol na základe konštatovania nepreukázania porušovania konkrétnych povinností žalovaného ako spoločníka závažným spôsobom a nepreukázania splnenia prvej podmienky žaloby podľa ust. § 149 OBZ. Ohľadne priznaných trov konania žalovanému je podľa žalobcu paradoxné priznanie odmeny za také úkony, ktoré boli účelové a neodôvodnené ako návrh na prerušenie konania, odvolanie proti uzneseniu a pod., ktoré vzhľadom na ich charakter a obsah priznané byť nemali. V konaní neboli zistené žiadne formálne nedostatky postupu pri vylučovaní spoločníka zo spoločnosti a okresný súd mal vykonávať dokazovanie, či tvrdenia uvedené v žalobe sú pravdivé, ale vo väčšej miere sa zaoberal inými skutočnosťami, ktoré boli ovplyvnené podaniami žalovaného ohľadom porušovania povinností Ing. Petrovského, čo však okresný súd pripustiť nemal. Ak mal okresný súd pochybnosti o porušovaní zákazu konkurencie ohľadom predmetov činnosti spoločnosti Mechanika, s.r.o. a Drotár Veľké Rovné, s.r.o., tak mal nariadiť vo veci znalecké dokazovanie na posúdenie predmetu činnosti uvedeného vo výpisoch z obchodného registra. Podľa žalobcu, pokiaľ spoločnosť Drotár Veľké Rovné, s.r.o. nie je v likvidácii alebo vymazaná z obchodného registra, tak platí domnienka, že je založená za účelom podnikania a zisku, a to či podnikateľskú činnosť aktívne vykonáva, nie je rozhodujúce. Pokiaľ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom hnuteľných vecí, ktoré používala spoločnosť Mechanika s.r.o. na podnikanie, svedčí to o tom, že B. U. je aktívny či už ako fyzická osoba alebo ako spoločník s.r.o. Posúdiť, či konanie napĺňa dôvody pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, možno podľa žalobcu až po zistení vnútorných pomerov spoločnosti, vzájomných vzťahov spoločníkov, zaužívaných a spoločníkmi akceptovaných zvyklostí pri riadení a činnosti spoločnosti, okolnosti, za akých došlo ku konaniu alebo situácii, ktorá má byť dôvodom pre zrušenie účasti. Pokiaľ okresný súd tieto skutočnosti nezisťoval, tak výsledok dokazovania nemôže dať dostatočný obraz o pomeroch v spoločnosti a posúdiť okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu návrhu na zrušenie účasti žalovaného v spoločnosti. Musí pritom ísť o konkretizovanie a dôkazmi preukázané skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka. Zákon podrobnejšie neupravuje, o porušenie akých povinností sa jedná, a neuvádza ani príklady. K porušovaniu povinnosti musí dôjsť závažným spôsobom, kedy bude mať porušovanie takú intenzitu, že ho možno charakterizovať ako závažné, pričom súd pri rozhodovaní musí posudzovať okolnosti konkrétneho prípadu. Dôvodom na vylúčenie zo spoločnosti musí byť porušenie povinností, pričom nemožno vylúčiť, že určité konanie je porušením povinností konateľa a súčasne aj porušením povinností spoločníka, najmä keď sa jedná o tú istú osobu. Podľa spoločenskej zmluvy môže spoločník B. U. naďalej vykonávať svoju profesnú aj obchodnú činnosť vo vymedzenom predmete činnosti a v ostatnom predmete činnosti sa na spoločníkov vzťahuje zákaz konkurencie. Okresný súd, hoci mal k dispozícii spoločenskú zmluvu, toto opomenul, a s týmito skutočnosťami sa nevyporiadal, čím rozhodol nezákonne a nesprávne. Podľa spoločenskej zmluvy sa spoločník zároveň musí zdržať akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť spoločnosti alebo spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti. Pokiaľ konateľ B. U. vykonal akýkoľvek úkon, predaj nehnuteľností, predaj hnuteľných vecí, konal v mene spoločnosti Mechanika, s.r.o., tak sa to dotýkalo aj jeho postavenia spoločníka, pretože sa jednalo o imanie spoločnosti, kde sa ako spoločník obohatil. Rovnako sa nepriamo ako spoločník obohatil tým, že uzavrel ako konateľ nevýhodné zmluvy, kde bola zaplatená nižšia kúpna cena ako bola trhová, alebo nebola zaplatená vôbec. Jeho konanie konateľa tak nemožno odlíšiť od konania spoločníka, kedy už od obdobia, kedy došlo k vybratiu sumy 250.000 Eur z účtu, dochádzalo k zavádzaniu druhého spoločníka, o čom svedčí konanie valného zhromaždenia a písomná korešpondencia. Výklad okresného súdu je účelový aj preto, že túto skutočnosť žalovaný nikdy nenamietal, že by negatívne konal ako konateľ a neporušoval by svoje povinnosti ako spoločník a tieto okolnosti okresný súd oddelil až v odôvodnení rozhodnutia, keď konštatoval, že žalovaný ako spoločník svoje povinnosti neporušil, hoci jeho konanie ako konateľa je amorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti vyhovieť. 11. Žalovaný cestou právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 06.10.2016 k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené a okresný súd správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobca alebo Ing. Michal Petrovský v každej listine uvádzali iné dôvody závažného porušenia povinností spoločníka a zo žaloby jednoznačná kvantifikácia dôvodov vylúčenia nevyplýva. Za závažné porušenie zrejme žalobca považuje porušovanie zákazu konkurencie, k čomu žalovaný uviedol, že podľa Zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 29.03.2010 Ing. Petrovský podpisom zápisnice akceptoval vyjadrenie žalovaného, že zákaz konkurencie neporušuje. Na valnom zhromaždení konanom dňa 25.06.2012 spoločníci dohodli, že 250.000 Eur bolo zálohou na výplatu podielu zo zisku spoločnosti s dohodou, že rovnakú sumu si vyplatí aj Ing. Michal Petrovský. K uzavretiu pracovnej zmluvy žalovaný uviedol, že pracovnú zmluvu so spoločnosťou Mechanika, s.r.o. mal uzatvorenú aj Ing. Petrovský, ktorú zmluvu podpísal žalovaný. K tejto zmluve bolo uzatvorených 5 dodatkov, pričom od dodatku č. 2 tieto listiny podpisoval Ing. Petrovský aj na strane zamestnanca a aj na strane zamestnávateľa. K Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 24.08.2012 žalovaný uviedol, že v nej dojednané podmienky boli vôľou zmluvných strán a zmluvná pokuta nebola nikdy vymáhaná, teda spoločnosti nebola spôsobená žiadna škoda. K tvrdeniu ohľadom odvŕtania zámkov na dverách B. G. žalovaný uviedol, že spoločnosť Mechanika, s.r.o. a ani žalovaný neboli vlastníkom nehnuteľností, a teda nemohli oprávnenia vlastníka vykonávať. Ku kúpnej zmluve ohľadom hnuteľných vecí, podľa ktorej mala byť kúpna cena zaplatená na účet, ktorý nebol oficiálnym účtom spoločnosti Mechanika, s.r.o., uviedol žalovaný, že spoločnosť Mechanika, s.r.o. nejaké stroje a iný hnuteľný majetok zmluvou zo dňa 02.04.2013 odpredala, pričom kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán a mala byť vyplatená na účet, ktorý bol účtom spoločnosti od 27.03.2013. Ing. Michal Petrovský si dňa 01.06.2012 zriadil osobitný bankový účet v Y. a.s., kde boli realizované aj transakcie od spoločností Mechanika, s.r.o. a LB - VEGA, s.r.o. Ing. Michal Petrovský Kúpnou zmluvou zo dňa 07.06.2012 previedol na spoločnosť LB-VEGA, s.r.o. hnuteľné veci za kúpnu cenu 184.500 Eur bez vedomia a súhlasu žalovaného ako druhého spoločníka a konateľa a dňa 30.03.2012 uzatvoril kúpnu zmluvu, keď od spoločnosti IMTOS spol. s r.o. kúpil 1 ks obrábacieho centra v hodnote 369.000 Eur bez DPH. Táto zmluva je podľa žalovaného nevýhodná, Ing. Petrovský od kúpnej zmluvy odstúpil a zaplatené finančné prostriedky v hodnote 30% kúpnej ceny boli zadržané dodávateľom a zarátané na zmluvnú sankciu. Ing. Petrovský tiež bez súhlasu žalovaného uzatvoril dohodu o odstupnom za postúpenie leasingovej zmluvy so spoločnosťou Calius Consulting, s.r.o. a dňa 01.04.2013 ako konateľ predal ďalšie stroje spoločnosti LB-Vega, s.r.o., ohľadom ktorej zmluvy bola na Okresnom súde Žilina podaná žaloba na určenie jej neplatnosti. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne boli počas roku 2012 Ing. Petrovským prepustení všetci zamestnanci okrem B. L. a Ing. Petrovského. Ohľadom skončenia pracovného pomeru Ing. Petrovského žalovaný uviedol, že po zistení, že firma nemá majetok, ani zamestnancov, dospel k záveru, že nepotrebuje ani riaditeľa. Spoločnosť Mechanika, s.r.o. spor o neplatnosť výpovede vyhrala. Ku skutočnosti, že žalobca nemá prístup k účtovníctvu spoločnosti, žalovaný uviedol, že sám nemal k účtovníctvu spoločnosti prístup a od Ing. Michala Petrovského žiadal informácie o počte zamestnancov, čo tento odmietol. Ohľadom trestných oznámení žalovaný uviedol, že na Ing. Petrovského bolo z jeho strany podaných viacero trestných oznámení. Vo vzťahu k rozporu medzi spoločníkmi žalovaný poukázal na to, že už v roku 2013 chcel zvolať VZ za účelom vylúčenia Ing. Petrovského zo spoločnosti, k čomu on odpísal, že na to neboli splnené podmienky. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. 12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že tvrdenie o akceptácii skutočnosti, že nedochádza k porušeniu zákazu konkurencie, je skreslené, pretože podpis na zápisnici je deklaratórnym aktom vyjadrujúcim, že sa dotyčný zúčastnil valného zhromaždenia, kde jednoznačne bol žalovaný vyzvaný, aby upustil od konkurenčného konania. Ohľadom výberu 250.000 Eur mal Ing. Petrovský snahu riešiť veci mimosúdne, a preto súhlasil s tým, že aj on si vyberie z účtu spoločnosti sumu 250.000 Eur a keďže táto suma sa na účte nenachádzala, došlo k predaju strojov, pričom sa nejednalo o stroje, ktoré by spoločnosť potrebovala pre ďalší rozvoj, ako to urobil B. U., ktorý všetky stroje odpredal. Transakcie spoločnosti Mechanika, s.r.o. boli transparentné a odplaty boli vykonávané za trhovú cenu a poukazované výlučne na oficiálny účet spoločnosti. Žalovaný poukazuje na konania, ktoré so žalobou nesúvisia. Žalobca trval na všetkých svojich tvrdeniach a argumentoch v podanom odvolaní. 13. Žalovaný v odpovedi na vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 22.11.2016 zopakoval argumenty zo svojho vyjadrenia zo dňa 06.10.2016, ktorým reagoval na doručené odvolanie žalobcu. 14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/10/2017-672 zo dňa 13.06.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.06.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1, 2 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ..„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ..„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 22. Krajský súd po oboznámení sa s odvolacími dôvodmi žalobcu a s prihliadnutím na obsah spisového materiálu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu ako dôvodné. Žalobca v odvolaní namietol postup okresného súdu po podaní žaloby, kedy podľa žalobcu okresný súd vo veci nepostupoval priebežne, celé konanie trvalo viac ako tri roky a došlo aj k nezrovnalostiam pri plynutí lehoty stanovenej zákonom na vypracovanie a doručenie súdneho rozhodnutia. Krajský súd vo všeobecnosti k námietkam žalobcu, ktoré smerujú voči dĺžke súdneho konania, či voči časovému obdobiu, ktoré uplynulo medzi jednotlivými procesnými úkonmi okresného súdu, uvádza, že v prípade takýchto žalobcom namietaných vád konania pred súdom prvej inštancie sa nejedná o vady, ktoré by v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vo všeobecnosti akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je možné podradiť pod niektorý z iných zákonom vymedzených odvolacích dôvodov a ktoré pochybenie prípadne mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Medzi takéto vady patrí napríklad nesprávne realizovaná poučovacia povinnosť súdu, nedostatky v rozsahu či postupe pri vykonávaní dokazovania, nesprávne posúdenie predbežných otázok, či otázky viazanosti konajúceho súdu prípadnými inými súdnymi rozhodnutiami, či rozhodnutiami ďalších štátnych orgánov. Dĺžka súdneho konania bez ďalšieho nemôže predstavovať vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci a môže indikovať len vznik prípadných nárokov dotknutej procesnej strany, súvisiacich s porušením práva na poskytnutie rýchlej a účinnej súdnej ochrany. 23. Rovnako neobstojí námietka žalobcu ohľadom vypočutia Ing. E. A. ako svedka napriek tomu, že tento sa na pojednávanie pred okresným súdom dostavil výlučne ako verejnosť. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalovaný cestou právneho zástupcu vo vyjadrení vo veci samej zo dňa 24.09.2015 (č.l. 197 spisu) v rámci dôkazných návrhov navrhol aj vypočutie svedka Ing. E. A., ktorý bol následne okresným súdom predvolaný na pojednávanie nariadené na deň 19.01.2016 v zmysle úpravy z č.l. 255 spisu. Podľa zápisnice z tohto pojednávania uskutočneného dňa 19.1.2016 (č.l. 330 spisu) zákonná sudkyňa konštatovala na začiatku pojednávania prítomnosť svedka Ing. E. A. a tiež prítomnosť E. A. st. Vo vzťahu k E. A. st. následne právny zástupca žalovaného uviedol, že nevylučuje návrh na jeho vypočutie ako svedka, na čo zákonná sudkyňa Ing. E. A. st. vyzvala, aby počkal pred pojednávacou miestnosťou. Neskôr v priebehu tohto súdneho pojednávania právny zástupca žalovaného navrhol Ing. E. A. st. ako svedka vypočuť, ktorý dôkazný prostriedok bol zo strany okresného súdu vypočutím svedka realizovaný. Krajský súd tak vo vzťahu k tomuto procesnému postupu okresného súdu namietanému žalobcom nezistil žiadne procesné pochybenie. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na relevantnú právnu úpravu platnú a účinnú v čase rozhodovania okresného súdu, kedy v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. boli účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, bol príslušný rozhodnúť výlučne súd. Okresný súd tak postupoval procesne správne, ak po vyjadrení právneho zástupcu žalovaného ohľadom možného výsluchu Ing. E. A. st. ako svedka, postupoval v súlade s ust. § 117 ods. 1 O.s.p., platným v čase uskutočnenia predmetného pojednávania, v zmysle ktorého bol okresný súd povinný dbať na to, aby svedkovia, ktorí doposiaľ neboli vypočutí, neboli na pojednávaní prítomní. Bez ohľadu na skutočnosť, že Ing. E. A. sa pôvodne na pojednávanie dostavil ako verejnosť, bol preto okresný súd povinný zohľadniť procesný návrh právneho zástupcu žalovaného ohľadom vypočutia tohto svedka, zabezpečiť, aby tento svedok nebol na pojednávaní prítomný a rozhodnúť, či právnym zástupcom žalovaného navrhovaný dôkaz výpoveďou tohto svedka zrealizuje. Žalobca pritom v podanom odvolaní bližším spôsobom nekonkretizoval svoju námietku, že vypočutím tohto svedka mala byť hrubo porušená zásada rovnosti zbraní a spravodlivého súdneho konania. Krajský súd v tomto smere poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, napríklad rozhodnutie publikované pod R č. 164/2003- I, v zmysle ktorého ...„Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Bolo preto výlučne v právomoci okresného súdu, aby dôkazný návrh vo vzťahu k vypočutiu tohto svedka zhodnotil a rozhodol o tom, či tento dôkazný návrh vykoná alebo nie. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu ohľadom pojednávania uskutočneného dňa 25.04.2014, keď z podaného odvolania žalobcu nevyplýva, o akú vadu konania či súdneho rozhodnutia sa v súvislosti s týmto pojednávaním má jednať. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.4.2014 (č.l. 62 spisu) okresný súd s prihliadnutím na vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu ohľadom podaného návrhu na prerušenie konania a s ohľadom na jeho nesúhlas, aby sa pojednávalo v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, odročil pojednávanie na neurčito. V súvislosti s týmto pojednávaním tak nemožno konštatovať akékoľvek procesné pochybenie súdu prvej inštancie. 24. Vo vzťahu k rozhodovaniu súdu prvej inštancie žalobca ďalej namietol, že zákonná sudkyňa v inej veci vydala predbežné opatrenie ohľadom zákazu zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte spoločnosti Mechanika, s.r.o. Krajský súd v tejto súvislosti vo všeobecnosti poukazuje na charakter rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, resp. na rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o týchto neodkladných formách súdnych rozhodnutí sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu, aké je vyžadované pri rozhodovaní o merite veci, ale postačuje dokazovanie v štádiu tzv. osvedčovania nároku, ktorému sa má predbežným či neodkladným opatrením poskytnúť súdna ochrana. V zásade tak rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neznamená prejudikovanie súdneho rozhodnutia v merite veci. Predbežné opatrenie ako také nevytvára nenávratný stav a ani neznamená, že od prípadných záverov vyslovených v rámci takéhoto predbežného rozhodnutia, poskytujúceho neodkladnú ochranu dotknutých práv sporových strán, sa v rozhodnutí vo veci samej súd odchýli. Čo sa týka námietky ohľadom dôvodov rozhodnutia vyslovených okresným súdom po vyhlásení rozsudku, krajský súd uvádza, že ani prípadné neuvedenie všetkých dôvodov rozhodnutia po jeho vyhlásení na pojednávaní nepredstavuje vadu, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť súdneho rozhodnutia, alebo ktorou by bol žalobca dotknutý na svojich procesných právach. Z odvolania žalobcu plynie, že okresný súd v odôvodnení rozsudku po jeho vyhlásení uviedol nepreukázanie porušenia zákazu konkurencie zo strany žalovaného. Okresný súd tým v rámci odôvodnenia vyhláseného rozsudku prezentoval nosný dôvod, na základe ktorého dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a ďalšie dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu, uviedol v písomnom vyhotovení tohto rozsudku. Žalobca tak mal možnosť na všetky dôvody tohto súdneho rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote reagovať, čo aj podaním odvolania využil. 25. K námietkam, ktoré žalobca smeroval voči meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žaloby žalobcu, krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na ust. § 149 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie jednoznačným spôsobom vymedzuje zákonné podmienky, za ktorých sa možno na súde domáhať vylúčenia spoločníka zo spoločnosti s rušením obmedzeným. Okresný súd z tohto zákonného ustanovenia vecne správne vyvodil nevyhnutnosť kumulatívneho naplnenia všetkých stanovených podmienok v podobe závažného porušovania povinností spoločníka, realizovanej výzvy spoločnosti voči tomuto spoločníkovi na plnenie jeho povinností, realizovaného písomného upozornenia o možnosti vylúčenia zo spoločnosti a potrebu súhlasu s podaním takejto žaloby zo strany spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného imania. Krajský súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na významný dopad tohto rozhodnutia na postavenie dotknutého spoločníka je možné o vylúčení spoločníka zo spoločnosti rozhodnúť len pri jednoznačnom preukázaní naplnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, predovšetkým s predloženými zápisnicami z VZ a mimoriadneho VZ spoločnosti žalobcu, obdobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že jednoznačná výzva zo strany žalobcu voči žalovanému ako spoločníkovi na žalobcom namietané protiprávne konanie žalovaného ako spoločníka bola realizovaná len vo vzťahu k zrušeniu podnikateľských aktivít, ktoré spadajú pod zákaz konkurencie, ďalej vo vzťahu k výpovedi z pracovného pomeru a okamžitému ukončeniu pracovného pomeru pre Ing. Petrovského a ohľadom písomného ospravedlnenia sa pre Ing. Petrovského, že došlo ku krivému obvineniu zo strany žalovaného, tak ako obsah tejto výzvy vyplýva zo zápisnice z pokračovania mimoriadneho VZ žalobcu zo dňa 11.04.2013 (č.l. 23, 24 spisu). Vo vzťahu k ďalšiemu zo strany žalobcu namietanému konaniu žalovaného nie je možné z vykonaného dokazovania, v zhode so závermi súdu prvej inštancie, zistiť realizáciu výzvy adresovanej žalovanému na plnenie jeho povinností. Krajský súd ohľadom naplnenia zákonom vyžadovanej podmienky výzvy adresovanej zo strany spoločnosti dotknutému spoločníkovi poukazuje na rozhodnutie publikované pod ZSR 46/1995, v zmysle ktorého .. „o vylúčení spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným môže rozhodnúť súd na základe návrh spoločnosti, ak sa preukáže, že spoločník závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti a že ho spoločnosť vyzvala, aby povinnosti neporušoval a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. Nedodržanie písomnej formy malo za následok neplatnosť právneho úkonu a súd musí návrh na vylúčenie spoločníka zamietnuť“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo 325/2004). Ak takáto výzva ohľadom ďalších žalobcom tvrdených porušení povinností žalovaného nebola zo strany žalobcu realizovaná a v konaní preukázaná, nebola daná žalovanému možnosť, aby prípadne od namietaného porušovania svojich povinností ustúpil a vyhol sa tak žalobe na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Pre súdne rozhodnutie tak možno za relevantné považovať len tie dôvody porušenia povinností spoločníka, ktoré boli vo výzve žalobcu jednoznačne špecifikované a ohľadom ktorých možno konštatovať splnenie zákonom požadovanej podmienky realizácie takejto výzvy voči žalovanému. Okrem uvedených troch žalobcom vymedzených porušení povinností žalovaného z vykonaného dokazovania iná výzva na upustenie od porušovania povinností vykonaná žalobcom voči žalovanému v konaní preukázaná nebola, a preto ani zo strany okresného súdu nebolo relevantné zaoberať sa ďalšími žalobcom namietanými porušeniami povinností žalovaného, ak bez realizácie takejto výzvy nebola žalovanému daná možnosť prípadne od namietaného konania upustiť. Vecne správne potom okresný súd uzavrel, že v konaní je dôvodné zaoberať sa výlučne okruhom žalobcom tvrdených porušení povinností žalovaného, ohľadom ktorých porušení je možné konštatovať preukázanú výzvu na upustenie od tohto konania podľa Zápisnice z mimoriadneho VZ zo dňa 11.04.2013. 26. V súvislosti s konaním žalovaného, ktoré má byť dôvodom pre jeho vylúčenie zo spoločnosti žalobcu, krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za potrebné zvýrazniť nevyhnutnosť rozlišovania postavenia žalovaného vo vzťahu k spoločnosti žalobcu, ktoré je determinované tým, že žalovaný je jednak spoločníkom a jednak konateľom tejto spoločnosti. Úprava ust. § 149 Obchodného zákonníka pritom umožňuje vylúčenie spoločníka len v prípade preukázania závažného porušenia jeho povinností, čím je daný záver, že prípadné konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu, konateľa spoločnosti žalobcu, samé o sebe, bez porušenia povinnosti žalovaného ako spoločníka, nemôže byť dôvodom pre jeho vylúčenie zo spoločnosti. Krajský súd v tomto smere zdôrazňuje ustálenú judikatúru súdov v podobe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 350/98, na ktoré vecne správne poukázal aj súd prvej inštancie a v zmysle ktorého nemôže byť dôvodom pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, v ktorej je zároveň aj konateľom, porušenie jeho povinnosti konateľa. Vo svetle týchto záverov a zhodnotení preto nemôžu obstáť námietky žalobcu, ktorý v podanom odvolaní opätovne poukazoval na úkony, ktoré žalovaný realizoval ako štatutárny orgán žalobcu (právne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom žalobcu a úkony realizované žalovaným ako konateľom žalobcu v prebiehajúcom súdnom konaní), alebo na trestné oznámenie, ktoré žalovaný podával na konateľa žalobcu, ktoré trestné oznámenie ani nemožno považovať za konanie spoločníka voči spoločnosti. Tieto v konaní zistené okolnosti síce odôvodňujú záver o narušených vzťahoch spoločníkov spoločnosti žalobcu, avšak bez ďalšieho nesignalizujú porušovanie povinností žalovaného ako spoločníka. Úkony žalovaného ako konateľa sú výlučne odrazom jeho spoločenskou zmluvou neobmedzeného oprávnenia konať za spoločnosť žalobcu v plnom rozsahu rovnako, ako takéto oprávnenie svedčí druhému konateľovi žalobcu Ing. Petrovskému. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd uvádza, že žalobcom namietané právne úkony týkajúce sa dispozície s majetkom spoločnosti žalobcu, ktoré realizoval v mene spoločnosti žalobcu žalovaný ako jeho konateľ, bez ďalšieho nepreukázali znemožnenie alebo sťaženie hospodárskej činnosti žalobcu v zmysle jeho spoločenskej zmluvy a nesignalizujú ani iné závažné porušenie povinností žalovaného ako spoločníka so záverom, že prípadné porušenie povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu má svoj odraz v prípadnom nároku na náhradu škody, ktorá by takýmto konaním mohla byť spoločnosti spôsobená, upravenom v ust. § 135a Obchodného zákonníka. 27. S ohľadom na záver vo vzťahu ku konaniu žalovaného ako štatutárneho orgánu - konateľa žalobcu nemôžu obstáť ani odvolacie dôvody týkajúce sa konania žalovaného v prebiehajúcich súdnych sporoch vedených so žalobcom, ani námietky ohľadom ďalších právnych úkonov týkajúcich sa majetku spoločnosti žalobcu, ktoré v mene spoločnosti žalobcu uzatváral žalovaný ako jeho konateľ, či ďalšie námietky týkajúce sa dispozície s účtami či už spoločnosti žalobcu alebo s účtom, ohľadom ktorého žalobca tvrdil, že ako účet spoločnosti žalobcu mohol byť zaregistrovaný spätne. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky úkony týkajúce sa disponovania s majetkom spoločnosti žalobcu, či úkony, ktoré v prebiehajúcich súdnych alebo iných konaniach žalovaný realizoval v mene spoločnosti žalobcu, sú úkonmi, ktoré mohol žalovaný realizovať jedine a práve preto, že je konateľom spoločnosti žalobcu, teda jej štatutárnym orgánom. V prípade takýchto úkonov sa preto nemôže jednať, ako vecne správne uzavrel okresný súd, o porušovanie povinností spoločníka, nakoľko z postavenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nevyplýva oprávnenie spoločníka konať za spoločnosť navonok v jej mene. Takéto oprávnenie patrí výlučne konateľovi ako štatutárnemu orgánu a s prihliadnutím na citované rozhodnutie NS SR je v konaní o vylúčenie spoločníka spoločnosti nevyhnutné striktne oddeľovať úkony, ktoré sú konaním spoločníka, a úkony, ktoré sú výlučne spojené so súčasným postavením tohto spoločníka ako konateľa spoločnosti. 28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline zamietli žalobu žalovaného o určenie neplatnosti uznesení VZ žalobcu, krajský súd uvádza, že táto námietka je bez relevancie vo vzťahu k vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď samotný súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku vychádzal práve zo záveru o platnosti dotknutých uznesení VZ, predovšetkým vo vzťahu k VZ zo dňa 11.04.2013, z ktorého zápisnice konštatoval danosť výzvy na upustenie od protiprávneho konania adresovanej žalobcom žalovanému vo vzťahu k trom vyššie uvedeným namietaným konaniam žalovaného. V tomto smere je preto potrebné hodnotiť aj dodatočne zo strany žalobcu predložené uznesenie NS SR, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného vo veci žaloby o určenie neplatnosti uznesení VZ žalobcu. 29. K námietkam žalobcu ohľadom skutkových záverov súdu prvej inštancie krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, smeruje jeho námietka vo svojej podstate voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ..„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ..„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 30. Žalobca v podanom odvolaní spochybnil záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní porušovania konkrétnych povinností žalovaného ako spoločníka žalobcu závažným spôsobom. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd uvádza, že preukázanie naplnenia všetkých v ust. § 149 Obchodného zákonníka vymedzených podmienok, len za splnenia ktorých môže byť kladne rozhodnuté o žalobe na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, zaťažuje žalobcu. K otázke dôkazného bremena žalobcu možno vo všeobecnosti uviesť, že procesnoprávnym následkom jeho neunesenia je neúspech dotknutej strany v spore. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na dôkaznú povinnosť žalobcu upravenú v ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, ktoré bolo platné v čase konania súdu prvého stupňa. V zmysle tohto ustanovenia bola iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov viazaná predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon stanovuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov ani na základe dôkazov, ktoré prípadne súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Podľa krajského súdu žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal závažné porušenie povinností žalovaného ako spoločníka spoločnosti žalobcu, ktoré by za splnenia ďalších zákonom vyžadovaných predpokladov mohlo viesť k rozhodnutiu o vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu. S ohľadom na vecne správny záver o naplnení výzvy ohľadom upustenia od konania, ktorá bola daná len vo vzťahu k zrušeniu podnikateľských aktivít, ktoré spadajú pod zákaz konkurencie, k späťvzatiu výpovede a okamžitého zrušenia pracovného pomeru Ing. Petrovského a k písomnému ospravedlneniu sa Ing. Petrovského, bolo relevantné ďalej sa v konaní zaoberať otázkou, či žalobca niektoré z týchto ním tvrdených porušení povinností žalovaného ako spoločníka v konaní preukázal. Okresný súd vecne správne uzavrel, že namietané konanie ohľadom späťvzatia výpovede z pracovného pomeru a späťvzatia okamžitého ukončenia pracovného pomeru je úkonom žalovaného v postavení konateľa spoločnosti žalobcu, teda úkonom, ktorý by žalovaný v prípade, ak by bol výlučne spoločníkom spoločnosti žalobcu, uskutočniť nemohol. Tieto úkony týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov žalobcu ako obchodnej spoločnosti v postavení zamestnávateľa sú preto úkonmi žalobcu ako konateľa spoločnosti a nemôžu tak zakladať dôvody pre zrušenie účasti žalovaného ako spoločníka v spoločnosti žalobcu, keďže realizáciou takýchto úkonov žalovaný ako spoločník žiadnu povinnosť spoločníka porušiť nemohol. Obdobne tak vo vzťahu k dôvodu vymedzenému krivým obvinením Ing. Petrovského zo strany žalovaného je možné konštatovať, že v danom prípade sa nejedná o konanie spoločníka vo vzťahu k spoločnosti, ale výlučne o vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti navzájom. Ako už bolo konštatované, trestné oznámenie podané jedným spoločníkom voči druhému signalizuje narušenie vzťahu spoločníkov vnútri spoločnosti, samé o sebe však nemôže zakladať dôvod na konštatovanie závažného porušenia povinnosti žalovaného ako spoločníka, ktoré by malo viesť k jeho vylúčeniu zo spoločnosti. 31. Relevantným z hľadiska vylúčenia žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti je tak výlučne žalobcom namietané porušovanie povinností spoločníka vykonávaním podnikateľských aktivít, ktoré majú spadať pod zákaz konkurencie. Krajský súd vo vzťahu k zhodnoteniu tejto otázky poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. V zhode s týmito závermi krajský súd oboznámením sa s dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie dospel k zisteniu, že predmety činnosti spoločnosti žalobcu a spoločnosti Drotár Veľké Rovné, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný, sa do istej miery prelínajú. Žalovaný však v konaní vzniesol námietku, že v rámci tejto obchodnej spoločnosti vykonáva len tie činnosti, na ktorých vykonávanie je oprávnený v zmysle spoločenskej zmluvy, a ďalšie činnosti touto spoločnosťou vykonávané nie sú. S prihliadnutím na krajským súdom konštatovaný záver o dôkaznej povinnosti žalobcu ohľadom preukázania predpokladov na vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobcu, je žalobca v konaní nositeľom dôkazného bremena preukázania vykonávania takej činnosti zo strany žalovaného a spoločnosti Drotár Veľké Rovné, s.r.o., ktorá je nad rámec činnosti, na ktorú je žalovaný oprávnený v zmysle spoločenskej zmluvy a ktorá by tak mala zakladať záver o porušovaní zákazu konkurencie žalovaným. Záver o vykonávaní takejto činnosti žalovaného ale nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov, čím možno konštatovať, že žalobca svoje dôkazné bremeno ohľadom tejto okolnosti neuniesol a tieto okolnosti v konaní nepreukázal. V tomto smere neobstojí tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že nie je relevantné, či táto spoločnosť Drotár Veľké Rovné, s.r.o. podniká alebo nepodniká a či aktívne vykonáva obsah svojej podnikateľskej činnosti. V zhode so súdom prvej inštancie krajský súd v tomto smere analogicky poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 101/99, v zmysle ktorého ..„nie je porušením zákazu konkurencie, ak spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným získa živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti, pokiaľ túto podnikateľskú činnosť skutočne nevykonáva“. Možno preto dospieť k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, že spoločnosť Drotár Veľké Rovné, s.r.o. disponuje podnikateľským oprávnením v rozsahu, ktorý presahuje predmet činnosti, ktorý môže žalovaný vykonávať v zmysle spoločenskej zmluvy žalobcu, je nevyhnutné v konaní ustáliť, či sa v rozsahu presahujúcom dojednanú výnimku zo zákazu konkurencie takáto podnikateľská činnosť uvedenej obchodnej spoločnosti aj skutočne vykonáva alebo nie. Ak žalobca ako nositeľ dôkazného bremena vykonávanie takejto podnikateľskej činnosti nepreukázal, nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaný v spoločenskej zmluve dohodnutý rozsah zákazu konkurencie porušoval. V tomto smere nemôže obstáť ani námietka žalobcu ohľadom vykonania znaleckého dokazovania. V danom prípade okresný súd porovnaním výpisov z obchodného registra na spoločnosť žalobcu a spoločnosť Drotár Veľké Rovné, s.r.o. konštatoval prelínanie sa predmetu podnikateľskej činnosti týchto obchodných spoločností, a preto nie je zrejmé, za akým účelom by malo byť žalobcom požadované znalecké dokazovanie nariadené a aká otázka by znalcovi mala byť položená. Okresný súd pritom svoj záver založil na nepreukázaní reálneho, faktického vykonávania činnosti nad rámec povolený spoločenskou zmluvou zo strany žalovaného. 32. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že dôvodom pre zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti môžu byť aj ďalšie okolnosti, ktoré je možné konštatovať až po zistení vnútorných pomerov spoločnosti, vzájomných vzťahov spoločníkov, či spoločníkmi zaužívaných zvyklostí pri riadení a činnosti spoločnosti, krajský súd uvádza, že sa jedná o okolnosti, ktoré by v konaní ako nositeľ dôkazného bremena musel preukázať žalobca. Opätovne pritom treba poukázať na vecne správny záver súdu prvej inštancie, že výzva na upustenie od konania, ktoré by mohlo byť dôvodom pre vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobcu, bola žalobcom realizovaná výlučne vo vzťahu k zrušeniu podnikateľských aktivít spadajúcich pod zákaz konkurencie, k späťvzatiu výpovede a okamžitého ukončenia pracovného pomeru a k písomnému ospravedlneniu z dôvodu krivého obvinenia, a teda akékoľvek ďalšie okolnosti, ktoré by prípadne mali svoj základ vo vnútorných pomeroch spoločnosti, vzájomných vzťahoch spoločníkov, či akceptovaných zvyklostiach pri riadení spoločnosti, nie je dôvodné v konaní posudzovať, nakoľko zo strany žalobcu neboli takéto okolnosti bližšie vymedzené a neboli predmetom výzvy na upustenie od takéhoto konania, ktoré by malo byť porušovaním povinností žalovaného ako spoločníka, adresovanej žalovanému. 33. Žalobca v podanom odvolaní napadol aj záver okresného súdu ohľadom trov konania priznaných žalovanému s tým, že okresný súd žalovanému priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia za účelové a neodôvodnené úkony ako návrh na prerušenie konania, či odvolanie proti uzneseniu prvého stupňa, za ktoré odmena vzhľadom na ich charakter a obsah nemala byť priznaná. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd uvádza, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že strana, ktorá bola v spore úspešná, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili trovy, ktoré vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho základného práva vynaložila. Z tejto zásady vychádza ust. § 142 ods. 1 O.s.p., platné v čase rozhodovania okresného súdu, podľa ktorého patrí náhrada trov konania tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a tiež aktuálne platné ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa náhrada trov prizná strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri rozhodovaní o trovách konania sa preto uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, zásada úspechu v konaní a pre posúdenie otázky, ktorej zo strán bude priznaná náhrada trov konania, je nevyhnutné zistiť, ktorá zo strán bola vo veci úspešná, čo je možné výlučne porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa vo veci samej rozhodlo. Náhrada trov potom patrí tej sporovej strane, ktorá bola vo veci úspešná. V prejednávanom spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, nakoľko žaloba žalobcu bola zamietnutá, a preto žalovanému patrí plná náhrada trov potrebných na účelné bránenie práva. Z úkonov právnej služby, ktoré sú potrebné na účelné bránenie práva sporovej strany v konaní, nie je pritom možné vylúčiť čiastkové úkony, ohľadom ktorých prípadne nemožno konštatovať ich úspešné uplatnenie. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je nevyhnutné vychádzať výlučne z úspechu, či neúspechu sporových strán vo veci samej, bez ohľadu na prípadné čiastkové úspechy, či neúspechy sporových strán ohľadom jednotlivých parciálnych procesných rozhodnutí, napríklad o návrhu na prerušenie konania, o návrhu na neodkladné opatrenie, o podanom odvolaní proti procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a podobne. Krajský súd sa nestotožnil s vysloveným názorom žalobcu o neúčelnosti či neodôvodnenosti návrhu na prerušenie konania, či odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, nakoľko sa jedná o úkony, ktoré žalovanému ako sporovej strane prináležia v zmysle procesno-právnych predpisov za účelom bránenia práva v súdnom konaní. Žalobca bližšie neodôvodnil, prečo s ohľadom na charakter a obsah týchto úkonov by sa malo jednať o účelové či neodôvodnené úkony, a preto v zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať ich relevantné vykonanie. 34. Vo vzťahu k okresným súdom zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a jeho zhodnoteniu odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04). V súvislosti so zhodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého .. „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. 35. V zmysle uvedených zhodnotení bolo preto namieste odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to tak vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 36. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.