Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220924 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113220924.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S. XX, O., o zaplatenie 1.290,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/251/2013-123 zo dňa 03. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5C/251/2013-123 zo dňa 03.10.2016 žalobu zamietol a určil zmluvnú podmienku v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600130 zo dňa 02.10.2009, nachádzajúcich sa na zadnej strane tejto úverovej zmluvy, uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 807 598, a dlžníkom Y. U. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú a pre neprijateľnosť neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu doručenou dňa 28.03.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.290,57 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.290,57 eur od 12.07.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 1.290,57 eur od 23.09.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 4,30 eur na základe zmenky zo dňa 02.10.2009, ktorá bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 508600130. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/672/2015-107 zo dňa 28.04.2016 bolo pripustené čiastočné späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.290,57 € od 12.07.2010 do zaplatenia a konanie bolo v tejto časti zastavené. Súd konštatoval, že zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok je neúplnou zmenkou - blankozmenkou, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Súd mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve, ktorá informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvedené. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prejednávanom spore bola zmenka vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve, skúmal platnosť primárneho právneho úkonu, ktorým je úverová spotrebiteľská zmluva a platnosť článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorého blankozmenka bola veriteľom jednostranne vypísaná. Súd aplikujúc príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Smernicu rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom žalobu žalobcu zamietol, potom čo dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, z ktorého dôvodu nemôže byť zmenka, ktorá bola na základe takejto dohody vyplnená považovaná za platný právny úkon. Súd mal za preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z čl. 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Túto podmienku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok, bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a poskytnutie úveru. Spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 14 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť a s týmto ustanovením sa ani nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s. r. o. na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Tento záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv. Súd mal za preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je v rozpore so zákonom a dôvodom neplatnosti právneho úkonu aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Značnú nerovnováhu v právach podľa súdu spôsobuje dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je podľa záveru súdu neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť v časti zmenkovej sumy. V momente uzatvárania dohody nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel. Ďalšími dôvodmi neprijateľnosti dohody o vypĺňacom práve zmenky je určenie výšky úveru (dlhu) a úroku až v čase splnenia - splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku; možnosť veriteľa zaviazať spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu (zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne) a možnosť veriteľa vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu nevznikol nárok (úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z., z ktorého dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov). Uvedené dojednanie je podľa záverov súdu prvej inštancie neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi v dôsledku obchádzania zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25 % ročne. Na základe neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky potom nemohla byť platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa 02.10.2009. Nakoľko súd žalobcovi nemohol z neplatnej zmenky priznať zmenkové plnenie, žalobu zamietol. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd zároveň určil zmluvnú podmienku v článku 17 (správne malo byť uvedené v článku 14, pozn. odvolacieho súdu) všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a žalovanému ako úspešnej strane konania (aj vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania) právo na náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal rozsah vykovaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie i dôkazmi, ktorých vykonanie žiadna zo strán nenavrhla. Poukázal na to, že ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. a ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd svoj postup spočívajúci vo vykonaní aj iných než navrhnutých dôkazov vôbec nezdôvodnil. Žalobca zároveň poukázal na Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou ani nedisponuje. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Žalobca ďalej vytýkal súdu, že z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom tento sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností. Súd prvej inštancie podľa žalobcu navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Súd podľa žalobcu dospel k rozhodnutiu aj na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie, vôbec sa nezaoberal aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Vzhľadom na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Jeho uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008, NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000 zo dňa 22.08.2002, na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Pokiaľ ide o záver súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z. z. zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov pripúšťal. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia "v čase vyplnenia" ako aj zo slov "vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť preto neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov. Pokiaľ ide o stanovisko NS SR č. 93/2015, toto neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom, k prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou zákona č. 191/1950 Zb. k 23.12.2015, bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou z dôvodu, že by svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930, čím by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve, táto síce môže byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, na platnosť zmenky to však nemá vplyv. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci už v minulosti rozhodol rozsudkom zo dňa 03.06.2015, ktorým žalobu zamietol a určil zmluvnú podmienku v čl. 14 všeobecných obchodných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508600130 zo dňa 02.10.2009 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a dlžníkom Y. U. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú a v dôsledku toho za neplatnú zmluvnú podmienku. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uvedený rozsudok okresného súdu zrušil, v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.290,57 eur od 12.07.2010 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, konanie v tejto časti zastavil a vo zvyšku vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vyhodnotiac ako nesprávny postup okresného súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to napriek tomu, že vo veci vykonal i dôkazy, ktoré nenavrhla žiadna zo strán konania, čím došlo k odňatiu možnosti stranám konania konať pred súdom. Odvolací súd zároveň vytkol okresnému súdu absenciu dôvodov a úvah vedúcich k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ktorú navyše vo výroku napadnutého rozsudku neuviedol) v odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia. 6. Súd prvej inštancie po vrátení veci nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 03.10.2016 tak ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia, ktorý odvolaním opätovne napadol žalobca. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na zvýšený dôraz legislatívy Európskej únie na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkového vzťahu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami okresný súd v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky túto pohľadávku správne podrobil prieskumu na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, a to aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd vykonal dokazovanie, ktoré žiadna zo strán konania nenavrhla, s poukazom na charakter konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie") a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, odvolací súd uvádza, že v štandardnom (všeobecnom) sporovom konaní súd môže podľa § 185 C. s. p. vykonať v podstate len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, a je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd v zmysle § 295 C. s. p. môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený práve zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v nesprávnom postupe súdu, pokiaľ tento vykonal dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla, tak nie je dôvodná. 8. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáhal abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, s tým, že súdy nie sú povinné (ani oprávnené) skúmať kauzu zmenky (dôvod vystavenia zmenky) a pri hodnotení nároku majú dodržiavať predpisy zmenkového práva, pri spotrebiteľských záväzkoch s ohľadom na európsku spotrebiteľskú legislatívu, je potrebné skúmať aj kauzu vystavenej zmenky (obdobne viď nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012). Zmenky musia byť prístupné na preukázanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa a v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov, pričom túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe (nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013). 9. Rozhodnutie súdu je aj v súlade so Spoločným stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93. Podľa tohto: "I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje". 10. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vznášal (nesúhlasnú) právnu argumentáciu aj vo vzťahu k citovanému spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR č. 93/2015, odvolací súd uvádza, že práve princíp právnej istoty ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, či súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery, nakoľko posudzované rozhodnutie okresného súdu z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, ktorá je zároveň v súlade so spoločným stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 93/2015, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne správny potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)