Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220926 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113220926.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Praha 1 - Nové Město, ul. Politických vězňů č. 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, S., o zaplatenie zmenkovej sumy 737,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/141/2013-132 zo dňa 14. septembra 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6C/141/2013-132 zo dňa 14.09.2016 návrh zamietol (výrok I.). Určil zmluvnú podmienku v článku 17. Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 5861181 zo dňa 24.02.2009, nachádzajúcich sa na zadnej strane tejto úverovej zmluvy, uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Bratislava a dlžníkom J. F., o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu: „17. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, aj veriteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle úverových podmienok stane celý dlh splatný okamžite, to je, keď dlžník neuhradí včas štyri za sebou idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých zmluvných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že uvedie deň, kedy sa v zmysle bodu 4. podmienok stal splatný celý dlh“ (výrok II.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal žalobu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žaloba je žalobou zo zmenky zo dňa 24.02.2009. Neúplná (blanko) zmenka na rad je vystavená v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598. Vystaviteľom zmenky je žalovaný. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 5861181. Číslo úverovej zmluvy je uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky. Žalobca úverovú zmluvu k žalobe nepripojil. Zo zmenky vyplýva právo žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy 737,59 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 06.06.2010 do zaplatenia. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, IČO: 35 807 598, indosovala spornú zmenku na nadobúdateľa - žalobcu. Z vykonaných dôkazov a to z exekučného spisu sp. zn. 4Er/519/2011 súd zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke pod č. 5861181 bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a žalovaným dňa 24.02.2009 na poskytnutý úver 700 eur, navýšený o poplatok 460 eur, spolu 1.160 eur, ktorý mal zaplatiť v 8-ich splátkach po 145 eur. V úverovej zmluve nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy sú všeobecné podmienky, pričom v článku 17. sa zmluvné strany dohodli na vyplnení zmenky. Obsahovým znením článku 17. Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy mal súd preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu 24.02.2009 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 24.02.2009, v zmenke nebola uvedená zmenková suma 737,59 eura, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Uvedené údaje mal vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4. zmluvy stane splatným celý dlh, t.j. keď dlžník nezaplatí včas štyri po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len sčasti. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený v budúcnosti remitentom. Tým mal súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka - blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Súd mal tak preukázanú vedomosť žalobcu v kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde je číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvedené. Následne súd konštatoval, že pri nároku, ktorého základ tvorí právo zo zmenky, nemá právo skúmať kauzálny nexus, skutkový a právny základ zmenkového vzťahu, pokiaľ nemá jednoznačne preukázané, že skutkovým a právnym základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej súd je povinný z úradnej moci skúmať a vyhodnocovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mohli poškodiť spotrebiteľa. Jednoznačne mal preukázané, že v tomto prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve (zmenka obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy - 5861181, ktoré je zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp. zn. 4Er/219/2011). Následne úlohou súdu bolo z úradnej moci skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článku 17. všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, písm. a/, b/, j/, k/, m/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka, § 290 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 7, článok 2 písm. a/ a článok 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS. Z úradnej moci, v záujme žalovaného súd konal a zabezpečil dôkaz (exekučný spis, spotrebiteľskú zmluvu, všeobecné podmienky) na základe § 295 C. s. p., podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Z článku 17. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ďalej len „zákona č. 191/1950 Zb.“ bolo potrebné posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru. Súd dospel k záveru, že článok 17. Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka aj podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver. Podmieňovala preto uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 17. Všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dojednanie v článku 17. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ sa nemal možnosť s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b/, m/ Občianskeho zákonníka je dojednanie o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dojednanie v článku 17. neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Dojednanie v článku 17. je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Taktiež aj podľa § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17. všeobecných podmienok. Rovnako aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. Podľa súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Podľa súdu dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie umožnilo obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. V danom prípade je teda dojednanie v článku 17. všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Nemohol preto žalobcovi priznať zmenkové plnenie a žalobu zamietol. Súd podľa § 298 ods. 1 C. s. p. úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku 17. Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu a vyhlásil neplatnosť dojednanej zmluvnej podmienky - dohody o vypĺňacom práve zmenky. Žalovaný aj s ohľadom na zastavenú časť predmetu sporu odvolacím súdom je úspešnou stranou v konaní v celom rozsahu predmetu sporu, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne trovy si neuplatnil, a preto súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 C. s. p.). 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní uviedol, že on a podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. On predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Žalobca zároveň poukázal na C. s. p. účinný od 01.07.2016, ktorý nahradzuje O. s. p. a ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou on ani nedisponuje. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Ďalej žalobca vytýkal súdu, že z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom tento sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností. Navyše súd pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Ďalej podľa žalobcu súd tiež dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Jeho uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok MS SR sp. zn. 5Cbo/3/2008 zo dňa 22.10.2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000 z 22.08.2002, na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 z 05.09.2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve bianko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení , pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť preto neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Podľa žalobcu je preto záver súdu nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil ani so závermi stanoviska NS SR č. 93/2016 a v tejto súvislosti poukázal na niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster Gerichsthof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Zmenka nie je právny úkon ale druh cenného papiera. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 07.06.1930, čím by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. NS SR vo svojom stanovisku opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach ako spôsobe obrany dlžníka. Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od 23.12.2015. Názor Najvyššieho súdu SR v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky, sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku 1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 08.01.1958, OGH 5 Ob 275/71 z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo Všeobecných obchodných podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nijako nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, 379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov: 5. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí návrh zamietol. Určil zmluvnú podmienku v článku 17 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 58611181 zo dňa 24.02.2009 uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a dlžníkom J. F. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/673/2015-117 zo dňa 28.04.2016 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu doručené žalobcom súdu dňa 22.12.2015. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/141/2013-71 zo dňa 08.06.2015 v časti výroku I. o zamietnutí návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 737, 59 eur do zaplatenia, zrušil a zároveň v tejto časti konanie zastavil. Rozsudok okresného súdu v ostatnej časti výroku I., v celom výroku II. a v celom výroku III. zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny postup okresného súdu, ktorým v prejednávanej veci rozhodol meritórne bez nariadenia pojednávania a teda nevykonaním dokazovania spôsobom stanoveným zákonom. Následne okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal strany konania, vypočul žalobcu, prečítal listiny a rozsudkom návrh zamietol, určil zmluvnú podmienku v článku 17. Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 5861181 zo dňa 24.02.2009, nachádzajúcich sa na zadnej strane tejto úverovej zmluvy, uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Bratislava a dlžníkom J. F., o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu: „17. Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, aj veriteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle úverových podmienok stane celý dlh splatný okamžite, to je, keď dlžník neuhradí včas štyri za sebou idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých zmluvných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že uvedie deň, kedy sa v zmysle bodu 4. podmienok stal splatný celý dlh“ . 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.). 8. Okresný súd v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 24.02.2009 na zmenkovú sumu 737,59 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 06.06.2010, túto pohľadávku podrobil prieskumu, teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, a to aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského. Zabezpečil preto exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Svoj postup okresný súd odôvodnil tým, že z úradnej moci, v záujme žalovaného súd konal a zabezpečil dôkaz (exekučný spis, spotrebiteľskú zmluvu, všeobecné podmienky) na základe § 295 C. s. p., podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 9. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal, že súd vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie a iniciatívne rozšíril okruh dokazovania o preukázanie žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazoval hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď podľa jeho názoru nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť dokazovanie v smere kauzy, čím podľa neho boli porušené ustanovenia Nariadenia, ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. 10. V štandardnom (všeobecnom) sporovom konaní súd môže podľa § 185 C. s. p. vykonať v podstate len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, a je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa odvolacieho súdu oprávnenie okresného súdu vyplývalo z ust. § 295 C. s. p. a preto jeho postup v konaní považoval za správny. 12. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáhal abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, s tým, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky (dôvod vystavenia zmenky) a pri hodnotení nároku sa majú dodržiavať predpisy zmenkového práva, tak pri spotrebiteľských záväzkoch s ohľadom na európsku spotrebiteľskú legislatívu, je potrebné skúmať aj kauzu vystavenej zmenky (viď nález Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012). Zmenky musia byť prístupné na preukázanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa a v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov aj podľa nálezu Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, ktorým bol potvrdený názor spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, pričom túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. 13. Rozhodnutie súdu je aj v súlade so Spoločným stanoviskom Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93. Podľa tohto: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“. 14. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, odvolací súd uvádza, že práve princíp právnej istoty ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní. 15. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).