Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/161/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113230729 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113230729.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXXX/X, XXX XX J., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. D.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. X, XXX XX J., proti žalovanej: R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., XXX/X, XXX XX E., zastúpená JUDr. Mgr. Dr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom L. M. R. E. č. X, X., o zaplatenie 2.128,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/296/2013-330 z 9. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku istiny a úroku z omeškania žalobu zamietol a v časti o priznaní nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni istinu 2,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1,40 Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,40 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku istiny a úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,74 %. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná parcela bola vytvorená z pôvodnej PK parcely 2036/1, ktorá bola zapísaná v PK vložke č. 661 a to Geometrickým plánom Ing. G. č. 3/2010. PK parcela 2036/1 bola predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril Československý štát s právnymi predchodcami žaiobkyne dňa 27.5.1971. Predmetom tejto kúpnej zmluvy však bola len časť uvedenej parcely o výmere 1045 m2, čo vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy ako aj z oznámenia Okresného úradu, katastrálneho odboru v Žiline. Zvyšok tejto parcely zostal aj naďalej v spoluvlastníctve pôvodných pozemno-knižných spoluvlastníkov a neskôr v stave neidentickom bol aj predmetom následných dedičských konaní po nich. Geometrickým plánom Ing. G. č. 3/2010 bola táto časť pôvodnej PK parcely 2036/1 stotožnená a bola vytvorená C KN parcela 2036/7. Žalovaná v konaní nepreukázala opak zápisu na LV č. XXXX k parcele 2036/7 o výmere 1210 m2, nepreukázala, že žalobkyňa nie je vlastníčkou uvedenej parcely a že by vlastníkom mal byť štát, resp. Obec Varín, ktorý ju vykúpil za účelom výstavby prístupovej cesty k rodinným domom. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa v čase podania žaloby na súd bola podielovou spoluvlastníckou a v čase rozhodovania súdu výlučnou vlastníckou parcely č. 2036/7 - orná pôda o výmere 1210 m2. Pokiaľ žalovaná namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore s poukázaním na to, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetnej parcely, nakoľko predmetná parcela bola v minulosti vedená ako PKN parcela 2036/1 a bola vykúpená Československým štátom za účelom výstavby rodinného domu a prístupových ciest k rodinným domom, toto jej tvrdenie z vykonaných dôkazov nebolo preukázané. Žalovaná nerozporovala, že časť z tejto parcely vo výmere 4 m2 od obecnej cesty užíva ako prístup k rodinnému domu, bez toho že by mala k tejto časti uzatvorenú so žalobkyňou nájomnú zmluvu alebo inú dohodu a bez toho že by žalobkyni za rozhodné obdobie zaplatila akúkoľvek náhradu. Žalobkyňa má preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovanej na jej úkor vzniklo tým, že žalovaná v rozhodnom období užívala predmetnú časť nehnuteľností, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť vydať všetko čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho nemožno vydať, v takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému vyjadreniu získaného obohatenia. Užívanie ďalšej časti tohto pozemku tak ako ho vyznačila žalobkyňa červenou farbou na geometrickom pláne žalovaná zásadne popierala, keď poukazovala na to, že pozemok od nadobudnutia od Československého štátu tak ako ho nadobudla ohradila plotom a tento plot lícuje na hranicu pozemkov žalovanej a žalobkyne. K uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobkyňa nezaujala žiadne stanovisko, súd preto vychádzal z toho, že skutkové tvrdenia uvádzané žalovanou, že plot lícuje hranicu pozemkov nepovažoval za sporné. Súd v priebehu konania oznámil sporovým stranám, že v konaní zostal sporný rozsah užívania ako aj výška náhrady. Žalobkyňa okrem ňou vyznačeného rozsahu užívania červenou farbou na fotokópií geometrického plánu a predloženými fotografiami žiadnym iným spôsobom svoje tvrdenia nepreukazovala. Žalobkyňa sa nezúčastnila ohliadky na mieste samom, kde priamo v teréne mala možnosť tieto svoje tvrdenia doplniť. Fotky, ktoré predložila súdu zachytávajú stav za rodinným domom susedov P. nie však za rodinným domom žalovanej a nepreukazujú, že za rodinným domom žalovanej, za jej oplotením by sa mali nachádzať nejaké stavby, kuríny a podobne, čo zistil súd aj na ohliadke na mieste samom. Žalobkyňa okrem nespornej časti 4 m2, ktoré žalovaná užíva z obecnej cesty na prístup k svojmu rodinnému domu nepreukázala, že žalovaná užíva nehnuteľnosti, ktoré má zapísané na LV č. XXX nad rozsah svojho vlastníctva a neoprávnene užívaním parcely žalobkyne zasahuje do jej vlastníckeho práva, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzala zo sumy 2,- Eurá za m2, čo predstavuje hodnotu zodpovedajúcu trhovým podmienkam, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, toto jej tvrdenie nepreukazuje ani obsah jej e-mailovej komunikácie s Ing. R. O., z ktorej vyplýva len to, že Ing. E. O. poskytol len všeobecné informácie k dopytu žalobkyne, ktorá mala záujem o prenájom poľnohospodárskej pôdy o rozlohe cca 400 m2 v okolí Žiliny, Krasňany , Varín, Teplička bez toho, že by sa vyjadroval ku konkrétnemu pozemku. Žalovaná tieto jej skutkové tvrdenia namietala a uvádzala vlastné skutkové tvrdenia podopreté odpoveďou realitnej spoločnosti WFG reality s.r.o., ktorá sa vyjadrovala ku konkrétnej parcele, a z ktorej vychádzala pri určení výšky prípadného nájmu, ktoré vyčíslila v sume 0,175 Eur za m2 ročne. V tomto nespornom rozsahu a výške súd potom priznal žalobkyni sumu 2,80 Eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie 4 m2 za žalované obdobie od 16.9.2011 do 15.9.2015 ( 4 m2 x 0,175 x 4 roky ). Vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu žalobkyne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zamietol. Žalobkyňa zároveň popri žalovanej istine žiadala priznať aj úroky z omeškania z celej žalovanej sumy vo výške 5,25 % odo dňa podania žaloby dňa 16.9.2013 až do zaplatenia. V danom prípade sa žalobkyňou požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viaže k pohľadávke vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu ( bezdôvodného obohatenia), ktorý podlieha režimu ustanovenia § 451 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka. Pri určení času splnenia ( splatnosti) dlhu a ku skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku a teda začiatok omeškania dlžníka nastáva v takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Žalobkyňa poukazovala na to, že na zaplatenie nájmu za roky 2011 a2012 vyzvala žalovanú listom zo dňa 18.1.2013, ktorého doručenie však súdu nepreukázala. Návrh na začatie konania, v ktorom si žalobkyňa uplatňovala bezdôvodné obohatenie za obdobie od roku 2011 do roku 2013 bol doručený súdu dňa 20.9.2013. Táto pôvodná žaloba bola doručená žalovanej dňa 20.11.2013, ktorý deň považoval súd za výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.9.2011 do 15.9.2013. Dňom nasledujúcim po doručení tejto výzvy sa stalo splatné bezdôvodné obohatenie za uvedené obdobie a dňom nasledujúcom po tomto dni sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý za uvedené obdobie predstavuje sumu 1,40 Eur. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania z uvedenej sumy 1,40 Eur od 22.11.2013, nakoľko k tomuto dňu bola žalovaná v omeškaní s plnením tejto časti dlhu. Žalobkyňa rozšírila žalobu o ďalšie dva roky od 16.9.2013 do 16.9.2015 podaním doručeným súdu dňa 13.10.2015, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej na pojednávaní dňa 19.10.2015. Nasledujúcim dňom sa stalo splatné bezdôvodné obohatenie za obdobie od 16.9.2013 do 16.9.2015 a dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu v tejto časti bezdôvodného obohatenia, t.j. za dva roky 1,40 Eur. Súd priznal preto žalovanej úrok z omeškania z tejto sumy od 21.10.2015. Požadovaná výška úroku z omeškania za obdobie od 16.9.2011 do 15.9.2013 nepresahuje zákonom stanovený rozsah. Výšku úroku z omeškania za obdobie od 16.9.2013 do 16.9.2015 súd priznal v zákonom stanovenej výške podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko požadovaná výška úroku z omeškania za toto obdobie presahovala rozsah stanovený zákonom. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa si žalobou uplatňovala sumu 2.128,- Eur s prísl., žalobe bolo vyhovené v časti vo výške 2,80 Eur. Pri pomere žalovanej sumy a priznanej sumy potom úspech žalovanej predstavuje 0,13 % a jej neúspech predstavuje 99,87 %, žalobkyňa bola v konaní v tomto rozsahu neúspešná a úspešná bola žalovaná, potom čistý úspech žalovanej ( po odpočítaní jej neúspechu vo výške 0,13 % ) predstavuje 99,74 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 99,74 %. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa (č.l. 352). Podľa žalobkyne rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci, boli ním porušené ústavné práva žalobkyne, ako aj právo na spravodlivý súdny proces. Súd svojvoľne pretransformoval žalobu o bezdôvodnom obohatení na žalobu o spochybnenom vlastníctve žalobkyne. Rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný a nepreskúmateľný, nie je postavený na reálnych skutočnostiach doložených dôkazmi žalobkyne. Konajúca sudkyňa absolútne nepozná a nechápe pojem sloboda a teda vôbec nerozumie pojmu slobodné nakladanie so svojim vlastníctvom. Preto sa úplne neodôvodnene pustila do „vyšetrovania“ rodinnej genézy nadobudnutia jej vlastníctva. Otázka vlastníctva nebola predmetom žaloby. Nesmie to byť v zmysle procesného práva potom súdom svojvoľne vysvetľované ani ako prejudiciálna otázka. Z nepochopiteľných dôvodov úplne ignoroval § 216 ods. 1 a 2 CSP, a to, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže prisúdiť viac. Márne sa dovolávala na súde prvej inštancie, aby tento rešpektoval právo Európskej únie, podľa príslušných ustanovení ESĽP, ktoré je nadradené právu slovenskému a musí ho každý súd bezpodmienečne rešpektovať. Viackrát v odvolaní opakovala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Napriek tomu, že preukázala právo a svoj nárok vo svetle objektívnej reality súdu prvého stupňa však absurdne, neustále a opakovane vychádza ako trestne vinná, že sa bezočivo, drzo domáha, aby prestalo poškodzovanie jej práv zo strany žalovanej. Súd diskvalifikoval sám seba, keď vo výroku uviedol, že je povinná uhradiť žalovanej 99,74 % ako keby žalovaná spor vyhrala a takáto mena neexistuje. Zdôvodnenie pomeru úspešnosti a neúspešnosti účastníkov je úplne absurdné, keď v žalobe išlo o platbu nájomného za dlhé roky nezákonnej okupovaný pozemok a nie o to, koľko % z nájomného uzná súd žalovanej. Súd neuplatňoval rovnosť medzi stranami a všetky s vecou súvisiace zákonné ustanovenia ostentatívne ignoruje, zamieňajúc ich so svojimi predstavami, úvahami. Nesprávnym procesným postupom bolo žalobkyni znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd jej znemožnil reálnu obhajobu jej práv na verejné pojednávanie pred súdom, keď neuskutočnil pojednávanie v zmysle ust. § 116 ods. 6 O.s.p. prostredníctvom videokonferencie, a to napriek tomu, že o to požiadala. Z tohto dôvodu musela, ako aj jej splnomocnený zástupca požiadať súd a ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, aby sa konalo bez ich účasti z dôvodov trvale zlého zdravotného stavu. Pokiaľ ide o cenu nájmu, tú diktuje vždy trh a uplatňovaná cena 2 €/m2 je iba symbolická cena. Cenu nájmu má v trhovej ekonomike právo určovať iba vlastník a nájomca ju buď akceptuje alebo sa predmetu nájmu vzdá. Ani súdu neprináleží právo určovať akú cenu nájmu má vlastník vyrubiť nájomcovi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože nie je zrejmé, na základe ktorých skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že jej žalobu zosmiešnením zmenil a v podstate teda zamietol. Z rozsudku sa úplne vytratili dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie pri jeho úvahe rozhodnúť o žalobe tak, že bezo zvyšku jej návrhu nevyhovel. Rozsudok napísal tak, že sa stal nekoherentným, keďže súdu chýbali vierohodné právne argumenty, opreté o zákonné ustanovenia, potvrdzujúce mu jeho závery. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a zmeniť, tak že jej žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovie alebo alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná (č.l. 396), kde uviedla, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Predmetné konania je sporové a návrhové a preto bolo dôkazné bremeno na žalobkyni, ktorá mala svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázať. Žalobkyňa pritom nepreukázala akým spôsobom žalovaná v rozhodnom období užívala pozemok - parcela č. C KN 2036/7 v kat. úz. Varín, pretože žalovaná na ňom nechovala a nechová sliepky a psa, čo potvrdila aj ohliadka na mieste samom dňa 13. 08. 2016. Drobnú stavbu - koterec pre psa, prístrešok pre psa, prístrešok pre hydinu, oplotenie nepostavila žalovaná, ale C. P. a jeho manželka C. P., s ktorými sa žalobkyňa tiež sporí. Žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, ako dospela k tomu, že žalovaná užíva 342 m2 z jej pozemku - parcela č. C KN 2036/7, pričom podľa žalovanej nestačí červenou farbou vyznačiť na príslušnom GP čo len údajne užíva, ale to aj preukázať. Žalovaná neužíva prednú časť pozemku od obecnej cesty na prejazd osobným a nákladným motorovým vozidlom, nakoľko nie je vlastníkom žiadneho takéhoto vozidla. Zaparkované osobné motorové vozidlo zrejme patria niekomu z dediny. Žalobkyňa nevyužila možnosť dostaviť sa na ohliadku na mieste samom a tam vysvetliť, akým spôsobom a v akom rozsahu žalovaná nezákonne užíva jej parcelu. Žalovaná spochybnila na ohliadke samej tvrdenia žalobkyne o užívaní jej pozemku, a žalobkyňa ich hodnoverne nevyvrátila, rovnako tak ani cenu užívaného pozemku. Žalovanej a jej manželovi Útvar hlavného architekta okresu Žilina vydal dňa 03. 06. 1970 Územné rozhodnutie č.j. ÚHA 1050/70 Ing. Ká, ktorým im povolil výstavbu rodinného domu vo Varíne na pozemku - parcela č. 2036/1. Osadenie stavby do terénu a prístupová komunikácia boli vyznačené na priloženom nákrese. Následne Okresný národný výbor, odbor výstavby v Žiline vydal rozhodnutie zo dňa 08. 06. 1970 č. Výst. 3119/70, ktorým povolil výstavbu rodinného domu. Pokiaľ by žalovaná s manželom nemali k predmetnému rodinnému domu prístupovú cestu, nebol by im stavebný úrad povolil výstavbu ich rodinného domu. Na C KN parcele č. 2036/1 je postavený rodinný dom súp. č. XXX, ktorý bol oplotený cca pred 45 rokmi ako aj priľahlý pozemok a to v súlade s geometrickým plánom. Preto tvrdenia žalobkyne, že užíva jej pozemok považuje žalovaná za nepravdivé. Žalovaná ďalej poukázala i na to, že v danom prípade sa nejedná o nájomný vzťah, pretože ona so žalobkyňou neuzavrela na jej pozemok nájomnú zmluvu, ale podľa žaloby ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a preto cena za užívanie predmetného pozemku musí byť stanovená na základe trhovej ceny, čo žalovaná urobila a predložila súdu listinný dôkaz. Spoločnosť WFG reality, s.r.o. Žilina stanovila približnú trhovú cenu pozemku, ako aj cenu nájmu. V súvislosti so svojim podaním si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 199,79 eur. 4. K vyjadreniu žalovanej zaslala žalobkyňa repliku(č.l. 406), kde sa odvoláva a len zdôrazňovala na podstatné námietky uvedené v podanom odvolaní. 5. K replike žalobkyne zaslala žalovaná dupliku (č.l. 421), v ktorej rovnako zotrvala na dôvodoch svojho pôvodného vyjadrenia. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v odvolaním napadnutej časti (výrok II. a III.) z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozhodnutie nedotknuté. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP). 11. Žalobkyňa na viacerých miestach svojho odvolania poukazovala na prieťahy v konaní, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd v tejto časti poukazuje na to, že odvolaciemu prieskumu rozhodnutia nepodliehajú prieťahy v konaní, preto k tejto časti odvolania nezaujíma žiadne stanovisko. 12. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. 13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP, v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP poznámka odvolacieho súdu) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). 14. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobnému žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, čiastočne vyhovel a čiastočne zamietol. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci. 15. Žalobkyňa vo svojom opravnom prostriedku namietala, že v konaní došlo k procesným vadám, na základe ktorých došlo k porušeniu spravodlivého procesu v jej neprospech, keď jej nebolo umožnené vykonávať pojednávanie prostredníctvom videokonferencie, súd jej oznámil, že bolo pojednávanie odročené, pritom z obsahu zápisnice vyplýva, že toto prebehlo výsluchom prácneho zástupcu žalovaných a napokon, že jej neboli doručované listinné dôkazy predkladané žalovanými, z ktorého dôvodu sa nemohla náležite vyjadriť na pojednávaní, ale až na ďalšom pojednávaní a napokon, že napriek žiadosti jej nebola doručená kópia zápisnice z pojednávania. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 16. Právo strany, aby ústne pojednávanie bolo vykonané prostredníctvom videokonferencie podľa § 116 ods. 6 OSP účinného v čase takejto žiadosti žalobkyne (v súčasnosti § 175 ods. 2 CSP) , je fakultatívne a nie povinné. Súd prvej inštancie pri zamietnutí tejto žiadosti žalobkyne (uznesenie č.k. 7C/296/2013-288 zo dňa 18.5.2016) vychádzal zo zásad občianskoprávneho konania - priamosti, efektívnosti a hospodárnosti. Prihliadol na to, že žalobkyňa býva v Bratislave odkiaľ existujú priame vlakové a autobusové spojenia a pri určovaní hodiny pojednávania zohľadňoval časovú náročnosť pre dostavenie sa žalobkyne na pojednávanie. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie týmto žiadnym spôsobom neporušil procesný postup v konaní a neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že z tohto dôvodu sa pojednávaní nezúčastňovala a svoju neprítomnosť na nich (ako aj jej splnomocnený zástupca) ospravedlňovala. Celkovo sa vo veci reálne vykonalo 7 pojednávaní, pričom žalobkyňa so splnomocneným zástupcom sa zúčastnila 3 pojednávaní a dňa 23.4.2014 bola súdom prvej inštancie riadne vypočutá. Účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014 ospravedlňovala z dôvodu, že navrhovala doplniť dokazovanie prizvaním geodeta a zároveň aj uskutočnením ohliadky na mieste samom a z toho dôvodu sa nedostavila na pojednávanie. Na pojednávanie dňa 19.10.2015 sa ospravedlnila z dôvodu, že žiada, aby bolo pojednávanie vykonané až potom ako bude rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu o pripustení zmeny návrhu. Napokon svoju neúčasť ospravedlnila na deň 12.10.2016, ale zároveň súhlasila, aby sa vykonalo pojednávanie v jej neprítomnosti. Je na súde, aby vyhodnotil, či sú tu dôvody na odročenie pojednávania a keď súd žalobkyni neoznámil, že odročuje pojednávanie, bolo jej povinnosťou sa tohto zúčastniť a uplatňovať na ňom svoje procesné práva. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci žalobkyňou nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na odročenie pojednávaní. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka (teraz strany) za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka (strany) konať pred súdom (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Pokiaľ boli predkladané listinné dôkazy žalovanými, tieto boli žalobkyni predložené v kópii, a to na základe jej žiadosti na pojednávaní dňa 03. 09. 2014 a ktoré prevzal dňa 24.9.2014 splnomocnený zástupca žalobkyne (č.l. 109) a ďalej žalobkyňa žiadala dňa 8.10.2015 súd o konkrétne kópie listín, ktorá žiadosť bola vybavená priamo v informačnej kancelárii okresného súdu vyhotovením predmetných kópii (č.l. 269). Následne nové listiny zo strany žalovanej v spise predložené neboli (č.l. 312). Okrem toho dokazovanie predmetnými listinnými dôkazmi bola riadne vykonané na ústnych pojednávaniach pred súdom. Z týchto dôvodov uvedené odvolacie námietky sú nedôvodné. 17. Súd prvej inštancie sa nedopustil procesnej vady ani v tom, že vo veci nevydal platobný rozkaz v zmysle ust. § 172 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žalobného návrhu. Predmetné ustanovenie iba umožňuje súdu takto postupovať a následne odsek 3 tohto ustanovenia zakotvoval, že ak súd nevydá platobný rozkaz, vo veci nariadi pojednávanie, čo v danom prípade aj uskutočnil. 18. Najpodstatnejšou odvolacou námietkou bolo, že súd bol viazaný žalobným návrhom, a preto nemohol rozhodovať o jej vlastníctve k pozemku. Pokiaľ sa sporová strana domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že niekto neoprávnene užíva nehnuteľnosť, ktorá je v jej vlastníctve, je nutné preukázať, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a súd je povinný sa touto otázkou prejudiciálne zaoberať. Súd prvej inštancie nerozhodoval vo výrokovej časti napadnutého rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, preto nerozhodol nad petit žalobného návrhu. Prejudiciálne sa iba vysporiadal, či strana žalobcu je oprávnenou osobou na uplatnenie požadovaného práva. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov pokiaľ ide o prejudiciálnu otázku vlastníctva k spornému pozemku ako stanovenia ceny bezdôvodného obohatenia, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Pokiaľ ide o stanovenie ceny bezdôvodného obohatenia žalovaná predložila k tejto skutočnosti vyjadrenie realitnej spoločnosti WFG reality s.r.o., ktorá sa vyjadrovala ku konkrétnej parcele, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. Aj žalobkyňa poukazovala na vyjadrenie Ing. E. O., ktoré však poskytovalo len všeobecné informácie o prenájme poľnohospodárskej pôdy v rozlohe cca 400 m2 v okolí Žiliny, Krasňany, Varín, Teplička bez toho aby sa vyjadroval ku konkrétnemu pozemku. Z takéhoto vyjadrenia nie je možné vychádzať, nakoľko správa nebola podaná na základe toho, že by videl konkrétny pozemok kde sa tento nachádza, aká je tam prístupová cesta, jeho celková rozloha, jeho možné využitie a pod. Nie je možné priznať argumentácii žalobkyne, že výšku nájmu určuje vždy vlastník pozemku a nájomca ak nemá záujem, tak si nehnuteľnosť neprenajme. V danom prípade sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pri výpočte ktorého je nutné vychádzať z obvyklej ceny nájmu v danom čase a mieste. Žalobkyňa na preukázanie tejto skutočnosti neprodukovala žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné vychádzať, preto bola v dôkaznej núdzi a súd prvej inštancie správne vychádzal z vyjadrenia realitnej spoločnosti, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že sa týkalo konkrétneho pozemku malo aj relevantnú výpovednú hodnotu. 21. Rovnako žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaná neoprávnene užíva jej pozemok vo vyššej výmere ako 4 m2. Uvedené skutočnosti mohla namietať na vykonanej ohliadke na mieste samom, ktorej sa však nezúčastnila z vlastného rozhodnutia. 22. Nie je možné priznať dôvodnosť ani odvolacej námietke ohľadne určenia čistého úspechu v konaní tej-ktorej sporovej strany vo vzťahu k náhrade trov konania. Žalobkyňa sa domáhala priznania bezôdovného obohatenia vo výške 2.128,-Eur s prísl. a priznané jej bolo v celkovej výške 2,80 Eur. Z uvedeného je jednoznačné zrejmé, že v konaní mala úspech žalovaná, preto jej súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania vo výške jej čistého úspechu 99,74 %. K námietke, že takáto mena neexistuje len toľko, že nejedná sa o menu, ktorú by mala žalobkyňa žalovaným uhradiť, ale je iba percentuálne vyjadrení pomer úspechu žalovanej v konaní. O výške trov konania bude rozhodované samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal proti odvolateľke - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)