Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/187/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242048 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113242048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom D. S. XX, N., proti žalovaným: 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, 2/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, o zaplatenie 903,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/102/2014-108 zo dňa 21. januára 2016 takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/102/2014-108 zo dňa 21.01.2016 žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2013 domáhal voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 903,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06.04.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 132,- eur na základe zmluvy o úvere č. 320111182. Súd zistil, že strany konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320111182 dňa 27.06.2011, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 1.000,- eur za odplatu 380,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 13 splátkach, prvé tri splátky po 5,- eur a následne 10 splátok po 136,50 eur, pri priemernej RPMN 46,56 % a RPMN uvedenej v obchodných podmienkach vo výške 67,70 %. Strany konania uzavreli aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu žalobcom žalovaným 1/, 2/ pri poskytnutí úveru na základe zmluvy č. 320111182 zo dňa 27.06.2011, za ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť 409,50 eur, a to v troch splátkach po 136,50 eur. Citujúc ust. § 497, § 500 ods. 1, 2, § 501 Obchodného zákonníka, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 54 ods. 4 písm. t/, v/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) súd úver poskytnutý žalobcom žalovaným na základe úverovej zmluvy z dôvodu absencie uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., vyhodnotil podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročný a bez poplatkov. Ako zavádzajúce súd vyhodnotil i určenie doporučeného termínu úhrady mesačných splátok 25. dňa v mesiaci, nakoľko prvá splátka mala byť splatná dňa 07.07.2011 a nasledujúce splátky dňa 06.08.2011, 05.09.2011, 05.10.2011, 04.11.2011, 04.12.2011, 03.01.2012, 02.02.2012 a násl., čo nevyjadrovalo splatnosť splátok, najmä keď mali byť vyberané s nadštandardnou starostlivosťou na základe osobitného prístupu podľa zmluvy o domácom servise za odplatu 409,50 eur. Súd tiež konštatoval, že ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť uvedená v texte samotnej zmluvy, nie vo všeobecných podmienkach, bez ohľadu na to, či sú na samostatných listinách. V tomto prípade je v časti pri splátkach uvedená síce priemerná RPMN, nie je tu však uvedená skutočná RPMN, ktorá priemernú RPMN výrazne prekračuje. Zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy, ktorá má byť určená v čase uzavretia právneho úkonu, do obchodných podmienok pripravených a určených pred uzavretím zmluvy, považoval za prekvapivé zmluvné dojednanie v rozpore so zákonom. Vzhľadom na nepreukázanie účtovného dokladu v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve nepovažoval súd za preukázané prijatie peňažných prostriedkov žalovanými v zmysle písomného potvrdenia v zmluve, keď dlžníci prijatie peňažných prostriedkov nad rozsah sumy 300,- eur rozporovali. Súd preto na prehlásenie dlžníka na zmluve, že prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil svojim podpisom na zmluve neprihliadal ako na preukázanie poskytnutia peňažných prostriedkov. Pri absencii predloženia dôkazov o poskytnutí sumy 1.000,- eur dlžníkovi či spoludlžníkovi vychádzal súd následne z tvrdení žalovaného, že mu bola poskytnutá len suma 300,- eur. Súd sa opätovne prejudiciálne zaoberal aj splatnosťou tzv. "zmluvy o domácom servise", ktorá súvisí so zmluvou o úvere. Súd nezistil žiadne iné poskytovanie služieb ako finančné poradenstvo, správu majetku a pod., preto túto zmluvu považoval za účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon, obsahovo rovnajúcu sa neprimeranej podmienke (§ 53 ods. 4 písm. t/, v/ Občianskeho zákonníka). Zmluvu o domácom servise považoval za zmluvu spojenú so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá za neprimerane nevýhodných podmienok pre spotrebiteľa, naviac za zmluvu viazanú na poskytnutie spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by skutočne poskytol žalovanému 1/ vyššiu sumu ako 300,- eur a žalovanej 2/ akúkoľvek sumu a žalovaný 1/ uhradil viac ako mu poskytol žalobca, súd žalobu zamietol. Pokiaľ sa týka absencie podpisu žalovanej 2/, hoci podpis účastníka na zmluve je odlišný od podpisov na iných dokumentoch, súd z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu, že ani iné zistenia súdu nemôžu mať vplyv na výrok súdu o zamietnutí žaloby, túto skutočnosť ďalej neskúmal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“), avšak žalovaným ako úspešnej strane konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu považuje za nesprávny, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Opakovane nesúhlasil s názorom súdu, že by nevyhotovil účtovný záznam v zmysle ust. § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. V tomto prípade je účtovným dokladom samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spĺňa jednotlivé náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. Zmluva obsahuje slovné a číselné označenie účtovného dokladu, zahŕňa obsah účtovného prípadu a označenie účastníkov, obsahom zmluvy je peňažná suma, ktorá je predmetom účtovného prípadu, obsahuje dátum vyhotovenia účtovného dokladu, ktorý je totožný s dátumom uskutočnenia účtovného prípadu a jej obsahom je aj vlastnoručný podpis obchodného zástupcu, ktorý bol na uzavretie zmluvy splnomocnený zmluvou o obchodnom zastúpení. Zmluva síce neobsahuje označenie účtov, na ktoré sa účtovný prípad zaúčtováva, avšak uvedené vyplýva z programového vybavenia žalobcu, o čom bol súd informovaný v predchádzajúcich vyjadreniach. V tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, nakoľko z odôvodnenia nie je zrejmé z akého dôvodu súd nepovažuje samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za účtovný doklad. Mal za to, že pri poskytovaní úveru postupoval v súlade s platnou legislatívou, pričom potvrdenie, ktoré zahŕňa samotná zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a aj naďalej zotrváva na názore, že dostatočným spôsobom preukázal poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaným. V ďalšom žalobca namietal postup súdu, ktorý sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Žalovaní svojim podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu dobrovoľne objednali službu „domáci servis“ ako ďalšiu z portfólia poskytovaných služieb, na základe čoho bola s nimi uzavretá zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Žalovaní si túto doplnkovú službu zvlášť a dobrovoľne objednali, poskytovanie tejto služby je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru. Táto zmluva tak nie je predmetom tohto súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/798/2014-71 zo dňa 13.05.2015 či Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/111/2014. Predmetom konania bola len zmluva o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva aj zo skutkového opisu v samotnom návrhu a nakoľko nežiadal priznať plnenie aj zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, prekročil súd pri skúmaní zmluvy o domácom servise svoju právomoc. Rovnako ani žalovaní si neuplatnili počas konanie protinávrh, či samostatný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Rozhodnutie súdu v tejto časti má značné znaky svojvôle, čím popiera princíp právnej istoty súdneho rozhodovania. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.) a odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich záveroch s týmto odôvodnením stotožňuje, podľa § 387 ods. 2 C. s. p. sa obmedzil na konštatovanie správnosti týchto dôvodov. Odvolanie žalobcu, ktorého rozsahom a dôvodmi je odvolací súd viazaný, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. 7. Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ dňa 27.06.2011 zmluvu o úvere č. 320111182, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovaným 1/, 2/ vo výške 1.000,- eur za odmenu 380,- eur, ktoré sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali uhradiť žalobcovi v trinástich mesačných splátkach, a to prvé tri splátky vo výške 5,- eur a ďalších desať splátok po 136,50 eur. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V ten istý deň žalobca a žalovaní uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu k zmluve o úvere č. 320111182, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať klientovi - žalovaným 1/, 2/ domáci servis, a to v mieste trvalého bydliska klienta, resp. v mieste určenom po vzájomnej dohode zmluvných strán a žalovaní sa zaviazali uhradiť žalobcovi odmenu vo výške 409,50 eur v troch mesačných splátkach po 136,50 eur. Podľa splátkového kalendára žalovaní uhradili žalobcovi na číslo zmluvy o úvere 320111182 sumu 886,26 eur, a to na domáci servis vo výške 409,50 eur a na úver vo výške 476,76 eur. 8. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom na základe uvedenej zmluvy, i keď v zmluve v čl. I je uvedené, že dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na zmluve, z výpovede žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 28.10.2014 vyplýva, že v skutočnosti mu bolo poskytnutých len 300,- eur, nakoľko časť bola „stiahnutá“ na úhradu jeho predchádzajúceho úveru od žalobcu a časť si žalobca odpočítal ako poplatok. Pokiaľ žalovaný spochybnil správnosť konštatovania o prevzatí istiny v hotovosti pri podpise zmluvy, ktoré konštatovanie tvorí súčasť zmluvy predpripravenej žalobcom, používanej opakovane pre neurčitý počet prípadov, je potrebné, aby žalobca svoje tvrdenie o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému v ním tvrdenej výške i preukázal. Žalobca napriek tomu na preukázanie svojho tvrdenia, okrem predloženej zmluvy o úvere, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz (napr. výsluch V. U., ktorá za žalobcu úverovú zmluvu uzatvárala, a teda zrejme finančné prostriedky i vyplatila). Z obsahu spisu je zrejmé, že po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie vydaného v prejednávanej veci okresný súd vyzval žalobcu, vzhľadom na spornosť výšky skutočne poskytnutého úveru žalobcom žalovaným 1/, 2/ a tvrdenie žalovaného o použití časti poskytnutých prostriedkov na úhradu predchádzajúceho dlhu, na predloženie predchádzajúcich úverových zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovanými, vrátane oznámení ako a kedy boli uhradené. Žalobca na výzvu súdu uvedené listiny nepredložil s odôvodnením, že tieto nie sú predmetom súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca existenciu predchádzajúcich úverov poskytnutých žalovaným nepoprel, pričom z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že dlžníkom sú spoločnosťami poskytujúcimi úvery poskytované ďalšie úvery slúžiace práve na úhradu ich záväzkov z predchádzajúcich úverových zmlúv. Z výpovede samotného žalovaného pritom vyplýva, že časť úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, bol použitý na úhradu jeho predchádzajúceho úveru u žalobcu. Pokiaľ tomu tak bolo, je potrebné túto sumu považovať za časť úveru poskytnutého žalobcom. Nakoľko však žalobca na výzvu súdu nepreukázal či po poskytnutí úveru žalovaným na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, došlo k úhrade jeho predchádzajúceho úveru a v akej výške, nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov vo vyššej sume než 300,- eur (v tejto výške je poskytnutie úveru nesporné). I keď argumentácia okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu zmluvy o úvere ako účtovného dokladu nie je pre rozhodnutie v danej veci podstatná (pri nepreukázaní pravdivosti konštatovania o prevzatí hotovosti v zmluve o úvere), jeho konštatovanie o ne/vhodnosti postupu veriteľa, ktorý vyžaduje prevzatie hotovosti pri podpise zmluvy je logické a vecné, a odvolací súd sa s napadnutým rozhodnutím v tomto smere stotožňuje. Opodstatnenosť predostretých úvah preukazuje i legislatívny vývoj, ktorý explicitne vylúčil poskytovanie hotovostných spotrebiteľských úverov. 9. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ tento na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere zohľadnil všetky platby žalovaných, ktoré uhradili na „domáci servis“, považujúc zmluvu o domácom servise za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o domácom servise bola uzatváraná so žalovanými spolu so zmluvou o úvere dňa 27.06.2011. Predmetom servisu mala byť „služba“ žalobcu vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta po poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere s označením konkrétneho čísla zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti so zmluvou o úvere a na splnenie záväzkov zo zmluvy o úvere bol viazaný aj zánik tejto zmluvy (čl. III Zmluvy o domácom servise v spojení s čl. I). Preto ide o zmluvu závislú na úverovej zmluve. Na spojitosť zmluvy o úvere a zmluvy o domácom servise jednoznačne nasvedčuje i splátkový kalendár, v ktorom je uvedené jedno číslo zmluvy pre zmluvu o úvere a aj pre zmluvu o domácom servise. V tejto súvislosti nič na dôkaznej situácii nemení ani poukaz žalobcu na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012, či rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a v Trenčíne, nakoľko súd v predmetnej veci nie je týmito rozhodnutiami právne viazaný. Odmena dojednaná za domáci servis, ktorá predstavuje viac ako 40 % poskytnutého úveru, je pritom neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia podľa zmluvy o domácom servise, ale aj vo vzťahu k poskytnutému úveru. Predmetom zmluvy o domácom servise sú bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver (vedenie splátkového kalendára, zúčtovanie splátok), prípadne sú kryté poplatkami za konkrétny úkon, či službu (upozornenia za neplatenie a podobne). Jediné, čo poskytuje domáci servis "na viac" pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste, čo je však zrejme viac v prospech veriteľa ako dlžníka (veriteľovi poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti). Dôvodne možno predpokladať, že skutočným účelom predmetnej zmluvy o domácom servise je takýmto spôsobom navýšiť odplatu za poskytnutý úver spôsobom obchádzajúcim zákon, keď týmto postupom žalobca dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN v úverovej zmluve. Týmto spôsobom dochádza zo strany žalobcu k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o domácom servise. 10. Za daného stavu, pri absencii odvolacích námietok žalobcu pokiaľ ide o posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bezpoplatkového s poukazom na ust. § 11 písm. a/, v spojení s § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, z uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, a to v celom rozsah, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)