Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242552 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113242552.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904 (právny nástupca pôvodného žalovaného Byte s.r.o., so sídlom Hálkova 1316/12, 010 01 Žilina, IČO: 45 990 239 - dobrovoľný výmaz dňa 16.08.2016), v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.819,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 59/2014-212 zo dňa 5.2.2016 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,93 Eur s príslušenstvom, trovách konania a trovách právneho zastúpenia, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 59/2014-212 zo dňa 5.2.2016 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,93 Eur spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.718,93 Eur od 10.8.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 109 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 862,92 Eur, p o t v r d z u j e. Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,93 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.718,93 Eur od 10.8.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 109 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 862,92 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 1.819,93 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu č. A6165060, č. A6208913 a č. A6209667, ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len ,,Všeobecné podmienky"). Na základe týchto zmlúv vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktorým boli pridelené telefónne čísla: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej uzatvoril Dodatok ku Zmluve č. A5761158 a odpredal žalovanému mobilný telefón značky Orange San Francisco za kúpnu cenu 59 Eur s dohodnutou zmluvnou pokutou 101 Eur. Žalobca ďalej uzatvoril Dodatok ku Zmluve č. A6208913, na základe ktorého odpredal žalovanému mobilný telefón značky Apple iPhone 4S 16GB Black za kúpnu cenu 29 Eur s dohodnutou zmluvnou pokutou 661 Eur. Žalobca uzatvoril so žalovaným Dodatok ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6209667 a odpredal žalovanému mobilný telefón značky Apple iPhone 4S 16GB Black za kúpnu cenu 29 Eur pri dohodnutej zmluvnej pokute 661 Eur. Žalovaný neplnil riadne a včas povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období marec až máj 2012, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov ku Zmluvám č. A5761158, A6208913 a A6209667 vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v celkovej výške 1.423 Eur. V súlade s Článkom 4 Všeobecných podmienok žalobca ukončil platnosť vyššie uvedených zmlúv a na základe dojednania vyplývajúceho z článku 11 bod 11.4 Všeobecných podmienok, uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej sadzbe. Celkom pohľadávka žalobcu predstavuje právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 396,93 Eur a zmluvnej pokuty v sume 1.423 Eur. 2. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávanie vytýčené vo veci na termín 5.2.2016 sa žalovaný, ani splnomocnený zástupca žalovaného neustanovili. Obaja mali na označený termín pojednávania doručenie predvolania včas a riadne vykázané (č.l. 191 spisu) a keďže svoju neúčasť na tomto termíne pojednávania včas a z dôležitého dôvodu neospravedlnili, boli splnené procesné podmienky na prejednanie a meritórne rozhodnutie vo veci v neprítomnosti žalovaného a splnomocneného zástupcu žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. 3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon), § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 369 ods. 1, § 301 Obchodného zákonníka v spojení s § 132, § 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p. a konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozsudku. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že žalobcom popísané plnenie, pokiaľ sa vôbec uskutočnilo, mohol žalobca vykonať a dodať s najväčšou pravdepodobnosťou inej osobe ako žalovanému alebo toto plnenie vôbec nevykonal a nikomu ho neodovzdal. V priebehu konania konkretizoval žalovaný procesnú obranu tak, že tvrdil, že Zmluva č. A6165060 a Dohoda o prevode telefónneho čísla nie je žalovaným podpísaná a podpisy na Zmluvách č. A5761158 a č. A6165060 sú diametrálne odlišné. Čo sa týka zvyšných zmlúv, osoba p. Adama Krupu od decembra 2011 nebola oprávnená na konanie za žalovaného. Po vznesení tejto procesnej obrany žalovaného žalobca bol v konaní dôkazne aktívny a navrhol vo veci vypočuť svedka a oboznámiť listinný dôkaz na č.l. 197 a nasl. spisu, ktoré okresný súd vykonal. Po vyhodnotení týchto dôkazov postupom podľa § 132 O.s.p., okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, čo do základu a výšky v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozsudku. Pokiaľ žalovaný namietal základ uplatneného práva spochybňujúc podpis žalovaného na žalobcom predložených dokladoch, a to konkrétne vo vzťahu k podpisu na Zmluve č. A6165060 a na Dohode o prevode telefónneho čísla, okresný súd zohľadnil obsah svedeckej výpovede svedkyne p. F. G., ktorá po zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p. vo vzťahu k podpisom na Zmluve č. A6165060 zo dňa 16.2.2012 a na Dohode o prevode telefónneho čísla zo dňa 16.2.2012 (na č.l. 11 a 13 spisu) uviedla, že na č.l. 11 je v dolnom rohu vpravo cez pečiatku značková predajňa HTK Mobile uvedený jej podpis a v ľavom dolnom rohu je podpis zákazníka, ktorý túto zmluvu podpísal potom, ako preverila jeho totožnosť. Svedkyňa sa vyjadrila v tom smere, že pri podpisovaní akýchkoľvek dokladov zákazníkom preverovala ich totožnosť. V prípade, že sa jednalo o fyzickú osobu, prostredníctvom predloženého občianskeho preukazu, u ktorého si na internete overovala, či nie je v evidencii ministerstva vedený ako doklad stratený alebo ukradnutý a pokiaľ ide o obchodné spoločnosti, podľa predloženého výpisu z obchodného registra. U obchodných spoločností nahliadnutím do internetu verifikovala, pokiaľ ide o ich aktuálnosť, dodržanie konania za spoločnosť, tak ako je registrované v predmetnom výpise, teda či ten, kto so svedkyňou komunikuje, je oprávnený, či je to konateľ. Pokiaľ ide o podpisovanie dokladov netrvala na tom, aby bola uvedená pečiatka obchodnej spoločnosti, pokiaľ taká požiadavka nevyplývala z obchodného registra. Svedkyňa potvrdila, že je jej podpisom opatrená aj Dohoda o prevode telefónneho čísla na č.l. 13 spisu, pričom jej podpis je uvedený ako posledný v poradí a nad týmto je podpis zákazníka fyzickej osoby a podpisy konateľa obchodnej spoločnosti. Svedkyňa sa vyjadrila aj k listinným dôkazom z č.l. 14 až 33, pričom vo vzťahu k listinnému dôkazu na č.l. 17 uviedla, že sa v pravom dolnom rohu, pokiaľ ide o podpisy a pečiatky a na č.l. 22, 26, 29 a 33 jedná o pečiatku logistického centra, pretože v danom prípade išlo o objednávku mobilného zariadenia cez internet, cez e-shop, keďže si zákazník objednal službu cez internet a kuriérom mu bolo zariadenie dodané a zákazník kuriérovi dodávku podpísal. Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o osobu p. Mareka Čičkanika, tak vie, že p. Marek Čičkanik je konateľ Byte s.r.o., v systéme ďalej našla informáciu o tom, že 7.2.2012 volal p. Marek Čičkanik na informačnú linku žalobcu a informoval sa o prevode telefónneho čísla, následne bol vypnutý a dňa 8.2.2012 bolo zrealizované prevedenie telefónneho čísla. Ďalším preverovaním vo vzťahu k osobe Mareka Čičkanika ako konateľa Byte s.r.o. zistila, že prostredníctvom logistického centra cez internet Byte s.r.o. uzatvorilo ďalšie dve zmluvy týkajúce sa mobilných telefónov s vysokou hodnotou. Okresný súd vzhľadom na poučenie dané svedkyni podľa § 126 O.s.p., obsah tejto svedeckej výpovede, pri absencii preukázania akejkoľvek inej a ďalšej skutočnosti dôvodne znižujúcej jej hodnovernosť, zhodnotil ako hodnovernú, teda zodpovedajúcu pravde a skutočnosti. Vo väzbe na takéto hodnotenie okresný súd konštatoval, že obrana žalovaného, ktorý namietal podpis žalovaného na Zmluve č. A6165060 a Dohode o prevode telefónneho čísla, nie je dôvodná. Z verejne dostupného obchodného registra vyplývala skutočnosť, že žalovaný mal v relevantnej dobe, teda v roku 2012 dvoch konateľov a registrovaný spôsob konania voči tretím osobám. Ako nedôvodná bola zhodnotená obrana žalovaného, že p. Adam Krupa bol oprávnený na konanie za žalovaného do roku 2011, ktoré tvrdenie žalovaný nepreukázal. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 27 ods. 1, 3 veta prvá Obchodného zákonníka v spojení s § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka. 4. Z listinného dôkazu na č.l. 197 a nasl. označeného - GAUSS - prezeranie záznamov vyplynulo zaznamenanie komunikácie medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom tretieho subjektu. Tento listinný dôkaz preukázal komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti so zmluvami o poskytovaní verejných služieb, ktoré žalobca označil za základ uplatneného práva a ktoré tvrdenie žalobcu nebolo zo strany žalovaného kvalifikovane rozporované. Tento listinný dôkaz konkrétne zachytáva komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v období marec 2011 až január 2014, vrátane relevantného obdobia mesiacov marec až máj 2012, v súvislosti so zapojením a vypojením SIM kariet užívaných žalovaným. Predmetný listinný dôkaz okresný súd vyhodnotil ako dôkaz o poskytovaní plnenia žalobcom žalovanému na základe predmetných zmlúv o pripojení i v relevantnom období marec až máj 2012. Podľa okresného súdu tento listinný dôkaz sám osebe síce nepreukázal konkrétny druh a rozsah služieb poskytnutých žalobcom žalovanému, tieto skutočnosti z neho nevyvodzoval ani žalobca, avšak preukázal skutočnosť komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zaznamenanú tretím subjektom nezúčastneným na vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd tento listinný dôkaz zhodnotil ako nepriamy dôkaz tvrdenia žalobcu o realizácii zmluvne dojednaného plnenia žalobcom pre žalovaného, teda o poskytnutí dojednaného zmluvného plnenia žalobcom žalovanému v období marec až máj 2012, ako i v celom období, na ktoré sa tento listinný dôkaz vzťahoval spolu s ostatnými dôkazmi vykonanými v rámci dokazovania v predmetnej veci, a to najmä s predloženými zmluvami o poskytovaný verejných služieb a ich dodatkami vo väzbe na obsah svedeckej výpovede F. G.. Vyhodnotenie týchto dôkazov postupom podľa § 132 O.s.p., podľa okresného súdu svedčilo záveru o preukázaní tvrdenia žalobcu o poskytnutí dojednaných služieb žalobcom žalovanému na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Z tohto záveru okresný súd upustil od vykonania dôkazu oboznámením záznamov hovorov, pri ktorom postupe zohľadnil skutočnosť, že samotný záznam hovorov je internou evidenciou vytvorenou samotným žalobcom, vo väzbe na čo je síce listinný dôkaz z č.l. 197 a nasl. hodnotený ako nepriamy dôkaz, ale zároveň ako doklad vytvorený tretím subjektom, a teda dôkaz s vyššou výpovednou hodnotou vo vzťahu k otázke realizácie plnenia žalobcu pre žalovaného. Procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej namietal nepreukázanie realizácie plnenia žalobcu pre žalovaného, z uvedeného okresný súd hodnotil ako vyvrátenú. 5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 396,93 Eur, čo je cena poskytnutých služieb žalobcom žalovanému za obdobie marec až máj 2012 (konkrétne za mesiac marec 2012 v sume 111,07 Eur, za mesiac apríl 2012 v sume 185,52 Eur a za mesiac máj v sume 100,34 Eur) na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Pri právnom hodnotení okresný súd aplikoval osobitnú právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona o elektronických komunikáciách. Okresný súd považoval za potrebné doplniť, že uzatvorením Dohody o prevode telefónneho čísla zo 16.2.2012 v súlade s jej obsahom podľa Článku 6 vznikol medzi žalobcom a žalovaným samostatný nový zmluvný vzťah, predstavujúci hmotno-právny základ uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému na základe Zmluvy č. A6165060 týkajúcej sa telefónneho čísla XXXXXXXXXX (č.l. 10, 12). Okresný súd ďalej poukázal na to, že v obsahu Dodatkov k jednotlivým zmluvám o pripojení, a to ich Čl. 2 bod 2.5, si zmluvné strany pre prípad porušenia niektorej z povinností žalovaného ako účastníka, uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto Článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby) dojednali zmluvnú pokutu, a to konkrétne v Dodatku k zmluve č. A6208913 zo dňa 16.3.2013 a Dodatku k zmluve o pripojení č. A6209667 v sume 683,90 Eur. Pri preukázanom nezaplatení ceny poskytnutých služieb žalovaným žalobcovi za mesiace marec až máj 2012, žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou v zmysle dodatkov ku zmluvám, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil na základe každého z označených dodatkov zmluvnú pokutu vo výške uplatnenej sumy 661 Eur. Zmluvná pokuta v celkovej výške 1.322 Eur bola žalobcom uplatnená dôvodne a priznaná mu na základe aplikácie § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k zmluvnej pokute okresný súd nevzhliadol, vychádzajúc z okolností prejednávanej veci, priestor pre uplatnenie moderačného oprávnenia podľa § 301 Obchodného zákonníka za konštatovania, že zmluvná pokuta uplatnená žalobcom nebola hodnotená vzhľadom na jej výšku ako neprimeraná. 6. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú na základe Dodatku ku Zmluve č. A5761158 v sume 101 Eur spolu s príslušenstvom, okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby na základe nepreukázania hmotno- právnej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako subjektu tohto záväzku voči žalobcovi. Okresný súd preto žalobu zamietol v časti o zaplatenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty v sume 101 Eur spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 10.8.2012 do zaplatenia. 7. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu bol žalovaný v omeškaní, pričom zo Všeobecných podmienok, a to konkrétne Článku 11., bod 11.14 účinných od 1.1.2012 vyplývala platná dohoda účastníkov o sadzbe úroku z omeškania 0,05% denne z dlžnej sumy, v súlade s ktorým dojednaním v spojení s úpravou § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, bol žalobcovi uplatnený úrok z omeškania priznaný. Pri ustálení momentu vzniku omeškania sa žalovaného okresný súd vychádzal z predloženého pokusu o pokonávku zo dňa 26.7.2012, a preto priznal úrok z omeškania žalobcovi od 10.8.2012. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,93 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote podal odvolanie pôvodný žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odôvodnenie napadnutého rozsudku je nezrozumiteľné, pričom postupom okresného súdu bolo odňaté žalovanému jeho právo konať pred súdom prostredníctvom inštitucionalizovaného zástupcu. Podľa pôvodného žalovaného si okresný súd osvojil ako dokázané, bez dostatočného faktického a logického zdôvodnenia, tvrdenia žalobcu, ktorých hodnovernosť žalobca preukazoval listinami, ktoré si sám vyhotovil alebo svedeckými výpoveďami osôb závislých od žalobcu. Pôvodný žalovaný odmietol akúkoľvek účasť na vzniku listín predložených a finančné nároky žalobcu. Mal za to, že pokiaľ by okresný súd zisťoval skutkový stav veci tak, ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok, musel by listinné dôkazy predložené žalobcom a odmietané pôvodným žalovaným vyhodnotiť ako nedostatočné. Zároveň okresný súd odmietol inštitucionalizovaného zástupcu pôvodného žalovaného spôsobom, ktorý nie je súladný s ust. § 41 až § 43 O.s.p. Týmto postupom došlo k vyradeniu inštitucionalizovaného zástupcu zo súdneho konania, čo je neodstrániteľná vada konania, pre ktorú je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Okresný súd oprel výrok svojho rozsudku aj o listinný dôkaz predložený žalobcom, ktorý mal vypracovať „subjekt GAUSS", pričom informáciu o tom, kto alebo čo je „subjekt GAUSS" rozhodnutie neobsahuje a ani informáciu o tom, z čoho plynie spôsobilosť „subjektu GAUSS" mať práva a povinnosti. Táto skutočnosť tvorí neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Na okraj pôvodný žalovaný poznamenal, že mu nebolo známe, že sa má konať pojednávanie dňa 5.2.2016 a ktorým zástupcom pôvodného žalovaného okresný súd zaslal predvolanie na toto pojednávanie. Priamo pôvodnému žalovanému okresný súd predvolanie nezaslal, takže o konaní pojednávania fakticky nevedel a okresný súd si vyhodnotil predvolanie pôvodného žalovaného tak, ako si ho vyhodnotil. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie. 9. K doručenému odvolaniu pôvodného žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Uviedol, že v podanom odvolaní pôvodný žalovaný po skutkovej aj právnej stránke spochybňuje rozhodnutie okresného súdu dôvodmi, ktoré však ničím nepodložil, neuviedol žiadne nové právne alebo skutkové okolnosti preukazujúce opak, pričom voči predmetnému rozsudku argumentuje len tvrdeniami, ktoré už použil v predošlej fáze konania. Odvolanie pôvodného žalovaného žalobca považoval za účelovo podané s cieľom vytvoriť prieťahy v rozhodovaní o nároku žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pôvodne žalovaným namietaný „subjekt GAUSS" je interný systém spracovávania a zaznamenávania údajov v rámci poskytovaných služieb, slúžiaci žalobcovi na presnú a detailnú evidenciu každej zmeny, ku ktorej dôjde v súvislosti s poskytovaním služieb žalobcom. Podľa žalobcu vykonaným dokazovaním bol jeho nárok dostatočne preukázaný, v prospech ktorého nároku vyznelo aj napadnuté rozhodnutie okresného súdu a žiadne z tvrdení zo strany pôvodného žalovaného nemôže byť podkladom pre jeho zmenu, nakoľko sú nedôvodné a práve toto odvolanie pôsobí zmätočne. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 10. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému (právny nástupca žalovaného), ktoré zostalo bez stanoviska. 11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP") postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaného v medziach a rozsahu odvolacích dôvodov podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,93 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia potvrdený, ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý v odvolacom konaní konal so žalovaným JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 13Cob/7/2017-266 zo dňa 25.01.2017, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní v odvolacom konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného Byte s.r.o., so sídlom Hálkova 1316/12, 010 01 Žilina, IČO: 45 990 239, a to JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 201 904 (ďalej len ,,žalovaný") ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.3.2017. 13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/7/2017-280 zo dňa 29.5.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 20.6.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods.1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 14. V procesnej rovine primárne krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného zo dňa 22.5.2016 (č.l. 224 - 227 spisu, obálka na č.l. 228 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ...„ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti". 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s § 380 ods.1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 17. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.5.2016, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust § 383 CSP, keďže podľa obsahu predvolaní na nariadené pojednávania, ktoré boli doručené žalovanému dňa 17.10.2014 (č.l. 90 rub spisu), dňa 5.10.2015 (č.l. 173 spisu), dňa 25.1.2016 (č.l. 191 spisu a v tento deň i splnomocnenému zástupcovi žalovaného), vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania a rozhodovania súdom prvej inštancie. 18. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahrňujú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku, a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 19. Jedným z odvolacím dôvodov žalovaného bola námietka, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodené. Žalovaný tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nezrozumiteľné. Vo vzťahu k tomu odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním spĺňa všetky atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, keď jasným, zrozumiteľným a v potrebnom rozsahu zdôvodneným spôsobom vyjadril okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nielen skutkové zhodnotenia, závery dokazovania, ale aj právne vyhodnotenie sporovej právnej veci. Krajský súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu spĺňa atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ako i ust. § 220 ods. 2 CSP v znení platnom a účinnom od 1.7.2016. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, vo vzťahu ku ktorému sa viazalo odôvodnenie, je riadnym spôsobom zdôvodnený, a preto nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. To, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného má náležitosti riadneho odôvodnenia vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k uvedenému sa poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý zrozumiteľne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 290/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby sa v odôvodnení rozhodnutia dala odpoveď na každý argument strán sporu. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa. 20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nezistil odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, ani z dôvodu odvolacej argumentácie, že okresný súd odmietol inštitucionalizovaného zástupcu žalovaného spôsobom nesúladným s ust. § 41 až § 43 O.s.p.. Predmetná námietka nebola žalovaným podrobne konkretizovaná, a preto nebolo možné zhodnotiť, koho sa za inštitucionalizovaného zástupcu žalovaný považoval. V tejto súvislosti krajský súd však poukazuje na to, že dňa 21.10.2014 konateľ žalovaného splnomocnil na zastupovanie žalovaného Ing. S.L., s ktorým okresný súd konal, tohto splnomocneného zástupcu žalovaného predvolal na nariadené pojednávanie na deň 30.10.2015, ktoré predvolanie splnomocnený zástupca prevzal dňa 5.10.2015 podľa doručenky na č.l. 173 spisu, rovnako ako i na nariadené pojednávanie na termín 5.2.2016, ktoré predvolanie bolo doručené žalovanému i splnomocnenému zástupcovi žalovaného dňa 25.1.2016 podľa doručenky na č.l. 191 spisu. Okresný súd tak konal nielen so žalovaným, ktorému riadne doručoval predvolanie na nariadený termín pojednávania, ale i s jeho splnomocneným zástupcom podľa predloženej plnej moci. Z uvedeného preto námietka žalovaného týkajúceho sa nekonania s inštitucionalizovaným zástupcom žalovaného bola zhodnotená ako nedôvodná. Rovnako ako nedôvodná bola vyhodnotená námietka žalovaného, že mu nebolo známe, že dňa 5.2.2016 sa má konať pojednávanie, pretože priamo žalovanému okresným súdom predvolanie zaslané nebolo, teda žalovaný o konaní pojednávania fakticky nevedel. Z doručenky na č.l. 191 spisu nepochybne vyplynulo, že okresný súd doručil predvolanie žalovanému do vlastných rúk, opakované doručenie, keďže z údaju na doručenke sa nad textom ...Potvrdzujem príjem tejto písomnosti.." nachádzal dátum ,,dňa 25.1.2016" a podpis. Rovnaký podpis sa nachádza aj na doručenke, ktorá bola doručovaná adresátovi, a to splnomocnenému zástupcovi žalovaného, ktorý termín pojednávania prevzal dňa 25.1.2016. Žalovaný a jeho splnomocnený zástupca mali teda termín predvolania riadne a včas doručené, pričom bola dodržaná i lehota v zmysle v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne § 115 O.s.p. na prípravu pojednávania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak žalovaný, ako i jeho splnomocnený zástupca sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili, a preto mal okresný súd splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti žalovaného a splnomocneného zástupcu žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v znení do 30.06.2016. Okresným súdom boli žalovanému a splnomocnenému zástupcovi žalovaného vytvorené podmienky k tomu, aby realizovali svoje právo účasti na nariadenom pojednávaní, vyjadrovali sa k vykonávaným dôkazom, vykonávanie ďalších dôkazov navrhli a pokiaľ sa tohto nariadeného pojednávania nezúčastnili a svoje právo nerealizovali, postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane sporu (účastníkovi) znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odňatím možnosti konať pred súdom však nie je skutočnosť, že účastník konania (strana sporu) určité procesné právo neuplatnil, ale to, že mu jeho uplatnenie zo strany konajúceho súdu nebolo umožnené. Krajský súd konštatuje, že tak ako žalobcovi, tak aj žalovanému, bol daný priestor v rámci postupu okresného súdu pre uplatnenie procesných práv a pokiaľ tieto, resp. niektoré z nich žalovaný nenaplnil, tak nemožno dospieť k záveru o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom. 21. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, ktoré spočívali v námietke nesprávnych skutkových záverov podľa výsledku vykonaného dokazovania pred okresným súdom, a tým námietky žalovaného o nesprávnom právnom posúdení okresným súdom, krajský súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a v záveroch jeho zdôvodnení na tieto odkazuje. V rámci tých dôkazov, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, krajský súd uvádza, že nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri spôsobe hodnotenia vykonávaných dôkazov je v prvom rade potrebné klásť dôraz na obsah priamych dôkazov a až v druhom rade nastupuje okruh tzv. nepriamych dôkazov, a to len za stavu, pokiaľ vykonané priame dôkazy nemajú v sebe výpovednú hodnotu, potvrdzujúcu argumentáciu žalobcu o ním uplatnenom nároku, príp. nepriame dôkazy nepochybným a jednoznačným spôsobom nevyvracajú obsah priamych dôkazov. Ani k jednej z uvedených situáciu nedošlo, keďže priame dôkazy, a to výpoveď žalobcu, výpoveď svedkyne G., listinné dôkazy - predložené zmluvy o poskytnutí služieb vrátane dodatkov, listina GAUSS - Prezeranie záznamov, vystavené faktúry preukázali uzavretie záväzkovoprávnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a to poskytnutie plnenia. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní len všeobecne bránil, že ide o dôkazy vyhotovené žalobcom a svedeckú výpoveď p. G., hodnotil ako výpoveď osoby závislej od žalobcu, tak táto obrana zo strany krajského súdu nebola vyhodnotená ako relevantná. Vyplýva to zo samotného postupu žalovaného v konaní pred okresným súdom, pretože ak mal podľa odvolacích dôvodov za to, že nie je možné vychádzať z týchto priamych dôkazov, tak mal možnosť v konaní pred okresným súdom sa priamo s týmito dôkazmi, ako i svedeckou výpoveďou konfrontovať a označiť dôkazy a navrhnúť ich vykonanie na preukázanie opaku. Priame dôkazy o uzavretí zmlúv, o pripojení a poskytnutých službách žalobcom neboli žalovaným žiadnym spôsobom vyvrátené a ani relevantne spochybnené, a preto okresný súd správne postupoval, keď žalobe žalobcu v preukázanom rozsahu vyhovel. S ostatnými závermi a zhodnoteniami, ktoré vyvodil okresný súd, sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto v zmysle aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné ani žiaduce, aby v dôvodoch svojho rozsudku krajský súd opätovne zopakoval tieto závery okresného súdu, keďže je postačujúce na tieto ďalšie zhodnotenia ohľadne spôsobu, obsahu a podmienok uzatvárania zmlúv o poskytovaní verejných služieb a poskytnutého plnenia zo strany žalobcu len odkázať, a to aj v časti nezaplatenia splatnej ceny za žalobcom poskytnuté služby, v časti dohodnutej zmluvnej pokuty, dohodnutého úroku z omeškania, ako aj vyhodnoteného omeškania žalovaného. 22. Krajský súd považuje za potrebné dodať k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov pred okresným súdom, že hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V čase konania pred okresným súdom v tom momente platný procesno-právny predpis Občiansky súdny poriadok nemal zákonné ustanovenia o priradení dôkaznej sily tomu - ktorému vykonanému dôkaznému prostriedku, pretože vykonané dôkazy hodnotí súd z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti, výpovednej hodnoty v kontexte s ostatnými dôkazmi a zisťovaným skutkovým stavom v tej - ktorej samotnej sporovej právnej veci. Okresný súd v čase svojho konania a rozhodovania takto vykonané dôkazy pred ním vyhodnotil, ich zhodnotenie aj zdôvodnil, a pokiaľ uvedené nebolo vykonané v zmysle predstáv žalovaného, prípadne jeho námietok, tak podľa vyššie uvedených zhodnotení a záverov krajského súdu toto neviedlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a tým ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa záveru krajského súdu okresný súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci, ktorý aj vecne správne posúdil a právne vyhodnotil na základe jednotlivých zákonných ustanovení, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku citoval a tieto aj správnym spôsobom interpretoval. Ak ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, tak nezakladal dôvod ani na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu v dotknutom výroku, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca ma nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.