Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/218/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211886 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114211886.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX V., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom, so sídlom G. O. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: Bc. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jurajom Strählem, advokátom, so sídlom V. Z. XX/XXX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/298/2014-65 zo dňa 3. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/298/2014-90 zo dňa 22. júla 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/298/2014-65 zo dňa 3. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/298/2014-90 zo dňa 22. júla 2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 358,01 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu ust. § 262 ods. 1, 2, 3, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, 2, § 49a, § 40a, § 41 Občianskeho zákonníka, § 344 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s odkazom na dojednanie žalobkyne a žalovaného v čl. III. Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.07.2013. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške 2.000 Eur predstavuje doplatok rezervačnej zálohy podľa čl. III. Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o rezervácii, pričom právny zástupca žalobkyne poukazoval na porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného dojednaných v bode IV. Zmluvných podmienok. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.07.2013 písomnou formou uzatvorená Zmluva o rezervácii. Vzhľadom na prejavenú vôľu zmluvných strán v úvodných ustanoveniach Zmluvy, kedy sa zmluvné strany výslovne dohodli s odkazom na ust. § 262 Obchodného zákonníka, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, okresný súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah obchodno-právny. Vzhľadom na vymedzenie vzájomných práv a povinností okresný súd posúdil predmetnú Zmluvu ako zmluvu nepomenovanú podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v rámci ktorej zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Zmluvu o rezervácii nebolo možné posúdiť ako zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko v zmysle dojednania zmluvných strán sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ani na úhradu akýchkoľvek nákladov a výdavkov, vzniknutých v súvislosti so sprostredkovaním podľa tejto Zmluvy, preto išlo o zmluvu bezodplatnú, nespĺňajúcu pojmové znaky zmluvy o sprostredkovaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný od Zmluvy odstúpil listom z 29.11.2013, doručeným žalobkyni dňa 06.12.2013. Medzi stranami sporu bola sporná platnosť samotnej Zmluvy, kedy žalovaný tvrdil, že bol žalobkyňou pri uzatvorení Zmluvy uvedený do omylu vzhľadom na označenie nehnuteľnosti v bode I. Zmluvy a neexistenciu zápisu takejto nehnuteľnosti na LV č. XX pre katastrálne územie C. L. v čase uzavretia Zmluvy. Žalobkyňa namietala platnosť odstúpenia, pretože dôvody pre odstúpenie nenastali a žalovaný svojím postupom porušil zmluvné dojednania vyplývajúce z čl. IV. Zmluvných podmienok. 2. Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu z dôvodu uvedenia žalovaného do omylu zo strany žalobkyne pri jej uzatvorení, okresný súd uviedol, že skutočnosti tvrdené žalovaným o neexistencii zápisu nehnuteľností tak, ako sú definované v čl. I. Zmluvy v katastri nehnuteľností ku dňu uzatvorenia Zmluvy, by neviedli k neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu omylu konajúcej osoby, ale k neplatnosti právneho úkonu Zmluvy podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu počiatočnej nemožnosti plnenia. Obsah zápisu predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností ku dňu uzavretia Zmluvy však nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. Okresný súd ale nepovažoval za hospodárne k tejto otázke vykonávať dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu žalovaného, nakoľko predmetom uplatneného nároku bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Zmluvných podmienok, a preto považoval za potrebné zaujať primárne stanovisko k platnosti dojednania zmluvnej pokuty v čl. III. týchto podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. K žalobkyňou namietanej nedôvodnosti odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovaného okresný súd uviedol, že žalovaný od Zmluvy odstúpil písomným odstúpením zo dňa 29.11.2013 bez uvedenia konkrétneho dôvodu, pričom v konaní nebol preukázaný konkrétny zmluvný alebo zákonný dôvod, ktorý by podľa § 344 Obchodného zákonníka žalovaného oprávňoval od tejto zmluvy odstúpiť. 3. Žalobkyňou uplatnený nárok bol skutkovo vymedzený ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. Zmluvných podmienok v sume 2.000 Eur predstavujúcej doplatok rezervačnej zálohy. Na otázku okresného súdu, aby právny zástupca žalobkyne špecifikoval zmluvnú povinnosť, ktorá mala byť zo strany žalovaného porušená, tento citoval práve čl. III. Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o rezervácii a poukazoval na porušenie zmluvných dojednaní zo strany žalovaného ohľadne odstúpenia od Zmluvy. 4. Okresný súd poukázal na to, že formálne a obsahové predpoklady pre platné dojednanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k plneniu zmluvných povinností subjektov záväzkovo- právnych vzťahov aj pre oblasť obchodno-právnych vzťahov upravuje ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník v ust. § 300 - § 302 upravuje len niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, pričom s odkazom na ust. § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Z ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že 1) z hľadiska formy zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a 2) z hľadiska obsahových náležitostí musí v nej byť určená a) zabezpečovaná povinnosť, b) výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. 5. V prejednávanej veci bola splnená písomná forma dojednania o zmluvnej pokute, ktoré bolo súčasťou Zmluvných podmienok, ako súčasť Zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.07.2013 na rube tejto Zmluvy, kedy potvrdil, že so žalobkyňou dohodol pri uzatvorení Zmluvy vzájomné práva a povinnosti uvedené na zadnej strane Zmluvy a zároveň, že so zmluvnými podmienkami sa zoznámil a s nimi súhlasí. Z čl. III. Zmluvných podmienok vyplývala dohoda zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty vo výške rezervačnej zálohy, ktorá bola v Zmluve dojednaná na 3.000 Eur. Okresný súd sa zaoberal otázkou, či zo strany zmluvných strán došlo k dostatočne určitému vymedzeniu povinností, splnenie ktorých mala zmluvná pokuta zabezpečiť. Podľa čl. III. Zmluvných podmienok sprostredkovateľovi prináleží zmluvná pokuta vo výške rezervačnej zálohy v prípade, že 1) nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu alebo 2) záujemca nezloží či neprevedie do uplynutia doby rezervácie zostávajúcu časť kúpnej ceny alebo 3) nepreplatí splatnú zmenku (vlastnú), ktorá slúži na zabezpečenie zaplatenia rezervačnej zálohy. Obsahová požiadavka dostatočne presného a určitého identifikovania povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou, vyplýva z ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zo všeobecnej požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov, ktorá je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmienkou ich platnosti. Neurčitosťou prejavu vôle, ktorá sa týka obsahovej stránky prejavu vôle sa pritom rozumie situácia, kedy prejav vôle je síce zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý. Dôsledkom neurčitosti prejavu vôle je absolútna neplatnosť právneho úkonu alebo jeho časti. 6. Okresný súd konštatoval, že dojednanie zabezpečovanej povinnosti podľa čl. III. Zmluvných podmienok označeného ako Zabezpečenie záväzkov je len veľmi všeobecné a vágne a nespĺňa požiadavky kladené na určitosť právneho úkonu. Z predmetného ustanovenia, a ani z ďalších ustanovení Zmluvy alebo Zmluvných podmienok nevyplýva, za akých podmienok malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pre prípad porušenia ktorých by bolo možné konštatovať porušenie tejto povinnosti na strane žalovaného. Z nijakých ustanovení Zmluvy a Zmluvných podmienok nevyplývalo, za akých podmienok by malo dôjsť k zloženiu, resp. prevedeniu zostávajúcej časti kúpnej ceny, resp. preplateniu splatnej vlastnej zmenky slúžiacej na zabezpečenie zaplatenia rezervačnej zálohy. Podľa okresného súdu pokiaľ sa dojednanie zmluvnej pokuty viaže na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, je nevyhnutne potrebné v záujme naplnenia požiadavky určitosti dojednania zabezpečovanej povinnosti určiť, čo sa rozumie primárne splnením konkrétnej zabezpečenej povinnosti tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, kedy dochádza k jej porušeniu. V čl. III. Zmluvných podmienok, ako aj v ostatných ustanoveniach Zmluvných podmienok, resp. Zmluvy o rezervácii absentuje definovanie konkrétneho obsahu zmluvných povinností žalovaného ako záujemcu, splnenie ktorých zo strany žalovaného malo byť zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že určitosť vymedzenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou pritom súvisí aj s otázkou právnej istoty zmluvných strán, ktorým musí byť už v čase dojednania zmluvnej pokuty zrejmé, aké konkrétne konanie bude považované za porušenie zmluvnej povinnosti a založí nárok druhej zmluvnej strany na uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty. Zo strany žalobkyne v konaní nebolo náležite tvrdené ani preukázané, ktorá konkrétna zabezpečená povinnosť mala byť zo strany žalovaného porušená, kedy žalobkyňa primárne poukazovala na porušenie zo strany žalovaného zmluvných dojednaní v čl. IV. Zmluvných podmienok upravujúcich odstúpenie od Zmluvy o rezervácii. 7. Okresný súd dospel k záveru o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty obsiahnutého v čl. III. Zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o rezervácii uzavretej medzi stranami sporu dňa 30.07.2013, podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti, nakoľko neobsahuje dostatočne určité vymedzenie povinností, ktoré mali byť zmluvnou pokutou zabezpečené v prípade ich porušenia. Z tohto záveru preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal argumentáciou žalovaného ohľadne neplatnosti samotnej Zmluvy o rezervácii, na ktorej posúdenie by bolo potrebné vykonať v konaní ďalšie dokazovanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Žalobkyňa namietala, že okresný súd vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p., vyhodnotil ich povrchne a jednostranne nerešpektujúc stanovisko žalobkyne. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nezohľadnil viaceré podstatné dôkazy a argumenty, ktoré mu boli predkladané na pojednávaní dňa 03.12.2015. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 30.07.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva“), v rámci ktorej sa zaviazala pre žalovaného vykonať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľnosti špecifikovanej v bode I. predmetnej zmluvy. V bode II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na výške kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. V bode III. zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku rezervačnej zálohy 3.000 Eur, ktorá prináleží žalobkyni ako sprostredkovateľovi. Žalovaný uhradil žalobkyni z rezervačnej zálohy sumu 1.000 Eur, pričom zvyšná suma 2.000 Eur zostala neuhradenou, na ktorú žalobkyňa žalovaného vyzývala. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nezaoberal sa skutkovými tvrdeniami žalobkyne v podanom návrhu, z ktorého je zrejmé, že si od žalovaného nárokuje doplatenie rezervačnej zálohy vo forme zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur, ktorá jej na základe zmluvy a podľa čl. III. Zmluvných podmienok prináleží. Právny názor súdu prvej inštancie je v rozpore so skutočnosťami, o ktoré sa súd prvej inštancie opiera. Súd prvej inštancie svojvoľným výkladom § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa právnych úkonov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nespochybnil určitosť a platnosť právnych úkonov, ku ktorým sa žalobkyňa a žalovaný v zmluve zaviazali. Uspokojil sa s konštatovaním, že dojednanie zabezpečovacej povinnosti je len „veľmi všeobecné a vágne“. Podľa žalobkyne je nemysliteľné a v právnom štáte neprijateľné, aby názor okresného súdu bol opretý o všeobecnosť a vágnosť, nie však o určitosť, ktorá mala byť primárne zo strany súdu prvej inštancie skúmaná. V bode 1. Zmluvy o rezervácii je jasne špecifikované, za akých podmienok dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a rovnako je evidentne špecifikované, za akých podmienok dôjde k zloženiu rezervačnej zálohy v prospech žalobkyne a s tým spojené práva a povinnosti zmluvných strán. Dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je uvedené v bode III. zmluvy, s ktorým bol žalovaný ako aj so samotnou zmluvou riadne oboznámený a na znak súhlasu túto bez nátlaku a slobodne podpísal. Jeho prejav vôle je nespochybniteľný, jasný, určitý a zrozumiteľný. Nedôslednosť, s akou súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval, je zrejmá zo samotného zistenia skutkového stavu. Všetky dôvody podanej žaloby žalobkyňa vymedzila v žalobe, ktorá bola zo strany súdu prvej inštancie nedostatočne skúmaná. Konštatovanie súdu prvej inštancie o absencii zmluvných povinností žalovaného, kedy je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu podľa zmluvy je neúplné, nedostatočne odôvodnené a vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu. Podľa žalobkyne v zmluve je jasne uvedené v bode III., za akých podmienok vzniká žalobkyni nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalovaný nebol nijakým spôsobom uvedený do omylu a svoju vôľu prejavil vlastnoručným podpisom. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal tou skutočnosťou, prečo žalovaný dobrovoľne uhradil žalobkyni 1.000 Eur z rezervačnej zálohy a zvyšnú sumu neuhradil. Žalovaný uhradením časti rezervačnej zálohy vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami špecifikovanými v zmluve. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/144/2010 zo dňa 30.03.2011, ktorý sa zaoberal otázkou vážnosti vôle, z ktorého jeho rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný nebol nijakým spôsobom donútený k podpisu predmetnej zmluvy, nedošlo k simulácii právnych úkonov alebo k súhlasu s právnymi úkonmi, s ktorými žalovaný mal určitú vnútornú výhradu. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadnu z náležitostí právneho úkonu, ktoré by mu bránili uzatvoriť so žalobkyňou predmetnú zmluvu. Okresný súd nedostatočným skúmaním skutkového stavu vytvoril stav, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti. 9. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Rozsudok okresného súdu považoval za správny v celom rozsahu a navrhol ho potvrdiť. Názor žalobkyne, že okresný súd vyhodnotil dôkazy a argumenty žalobkyne povrchne a jednostranne považoval za nedôvodný. Podľa žalovaného okresný súd akceptoval všetky vyjadrenia, ktorými sa snažila žalobkyňa doplniť svoje podania. Podľa žalovaného okresný súd svojim postupom nepoškodil žalobkyňu. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Zo strany krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.4.2016 k odvolaniu žalobkyne doručené podaním zo dňa 06.09.2016, pričom v zmysle ust. § 374 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bola daná žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu možnosť sa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadriť v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žalobkyňa túto možnosť do momentu rozhodnutia krajským súdom nevyužila. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobkyne za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/218/2016-99 zo dňa 17.1.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského dňa 14.2.2017, a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP. 12. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý zákon podľa ustanovenia § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalobkyňou proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP. 14. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v spojení s opravným uznesením, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval uplatnený nárok žalobkyne vo väzbe na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobkyňu v súvislosti s podanou žalobou, ktorou sa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie“. 15. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne, ktoré spočívali v námietke nesprávnych skutkových zistení podľa výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom, a tým námietky žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení okresným súdom, krajský súd uvádza, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v spojení s opravným uznesením a v záveroch na jeho zdôvodnenie odkazuje. K zhodnocovaniu odvolacích dôvodov žalobkyne je potrebné poukázať na § 383 CSP, keď krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže nebolo potrebné ani zopakovať ani doplniť dokazovanie. V rámci tých dôkazov, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, krajský súd uvádza, že nedošlo k nesprávnym skutkový zisteniam. 16. Krajský súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou, správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v predmetnom rozsudku napadnutého odvolaním žalobkyne poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správne rozhodnutie napriek odvolacím námietkam žalobkyne, vyjadreným vo včas podanom odvolaní potvrdiť podľa § 387 ods. 2 CSP. 17. V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobkyne za aplikácie § 383 CSP je potrebné zdôrazniť vymedzenie nároku žalobkyne špecifikovanom v žalobe a prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.12.2015, ktorá sa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2.000 Eur predstavujúcej doplatok rezervačnej zálohy podľa čl. III. Zmluvných podmienok s poukazom na porušenie zmluvných dojednaní zo strany žalovaného ohľadne odstúpenia od zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti. Žalobkyňa okrem tvrdenia existencie zmluvného vzťahu so žalovaným poukázala na to, že žalovaný porušil zmluvné dojednania, t.j. porušil zmluvné podmienky konkrétne čl. IV. Odstúpenie, teda podľa žalobkyne nenastali okolnosti oprávňujúce žalovaného od zmluvy o rezervácii odstúpiť. Z uvedeného dôvodu žiadala o zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam tak, ako správne uviedol okresný súd, bola žalobkyňa nositeľom dôkazného bremena, to znamená mala dôkaznú povinnosť, ktorá mala úzku väzbu na povinnosť tvrdenia. 18. Krajský súd konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa bol úplný a bol základom pre posúdenie nárokov žalobkyne. Žalobkyňa mala vytvorenú možnosť, aby nielenže preukázala zmluvný vzťah so žalovaným, ale i porušenie povinnosti žalovaným, ktorej porušenie malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Bolo to dôkazné bremeno práve na žalobkyni na preukázanie platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute, ktorého nároku sa domáhala uplatnenou žalobou a skutkovo ho vymedzila. 19. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne krajský súd primárne zdôrazňuje, že rozhodnutie okresného súdu je preskúmateľné, keďže má všetky atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení vydania predmetného rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané, vyvodil z nich skutkové závery, a tieto i právne posúdil. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalobkyne, že okresný súd sa nezaoberal skutkovými tvrdeniami žalobkyne uvedenými v návrhu zo dňa 17.03.2014, keď naopak okresný súd dôsledne vyhodnocoval žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu podľa § 544 Občianskeho zákonníka aplikovateľného v predmetnom konaní cez úpravu v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súhlasí krajský súd s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa pri uplatnenom nároku žalobkyne primárne zaoberal otázkou, či v rámci formálnych a obsahových predpokladov pre platné dojednanie zmluvnej pokuty došlo v zmluvných podmienkach k dostatočne určitému vymedzeniu povinnosti, splnenie ktorej mala zmluvná pokuta zabezpečiť. 20. V danej veci výsledok konania nepochybne závisel od posúdenia základnej otázky, a to, či obsah článku III. Zmluvných podmienok nachádzajúcich sa na rube Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností uzavretej stranami sporu dňa 30.7.2013, je v zmysle ustanovenia s § 37 Občianskeho zákonníka určitý alebo je neurčitý a z tohto dôvodu je neplatný. V prípade jeho neplatnosti predmet konania uplatňovaný žalobkyňou nie je dôvodný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedený sporný bod Zmluvných podmienok je neplatný. K tomuto záveru odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní tejto základnej otázky okresný súd vychádzal z právne relevantných kritérií. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že na túto neplatnosť je súd povinný prihliadať vždy. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to aj napriek tomu, že ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako obsahovú podmienku platnosti dohody o zmluvnej pokute ustanovuje určenie výšky zmluvnej pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Vyplýva to z ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zo všeobecných požiadaviek, ktoré zákon kladie na právne úkony. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmienkou platnosti každého právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť a určitosť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak ani pomocou výkladu nemožno zistiť, čo sa ním malo vyjadriť. Ide o výrazovú stránku prejavu. Prejav vôle je neurčitý, ak je síce zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý. Týka sa obsahovej stránky prejavu. Vady prejavu spôsobujú vždy neplatnosť právneho úkonu, a to neplatnosť absolútnu. Z vyššie uvedenej zákonnej požiadavky vyplýva, že na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, splnenie ktorej zmluvná pokuta zabezpečuje. Súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že z čl. III. Zmluvných podmienok v zmysle ustanovenia § 544 Obchodného zákonníka nie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť je zmluvnou pokutou zabezpečená pre prípad jej porušenia zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že v zmluve, a jej Zmluvných podmienkach sú jasné podmienky, za ktorých vzniká žalobkyni nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty, tak i odvolací súd konštatuje, že tak z čl. III. Zmluvných podmienok, ktorý bol zacitovaný okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ani z textu celej zmluvy, zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej je druhá strana povinná zaplatiť zmluvnú pokutu, jasne zadefinovaná nebola, a preto záver okresného súdu, o neplatnosti dojednania v čl. III. Zmluvných podmienok z dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bol vecne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. V zhode s okresným súdom i krajský súd uvádza, že ani z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby záujemcovi, v tomto prípade žalovanému, vznikla sankčná povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez dostatočného vymedzenia tejto, zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti. 21. V danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne nebolo preukázané splnenie základnej podmienky zakotvenej v ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, teda nebolo preukázané, že došlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, a preto pokiaľ okresný súd žalobu žalobkyne zamietol, jeho postup bol vecne správny. 22. Vzhľadom k vyššie uvedenému záveru, nebola relevantná odvolacia námietka žalobkyne v tom, že postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu. Je potrebné uviesť, že okresný súd napadnutým rozsudkom, jeho odôvodnením, reagoval na relevantné okolnosti súvisiace s predmetom súdnej ochrany a jeho postup a rozhodnutie nemožno hodnotiť ako v rozpore so zásadami spravodlivosti. Bolo zachované právo tak žalobkyne ako i žalovaného na spravodlivý proces, pretože boli uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie okresného súdu založené. 23. Krajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalobkyne nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, a to aj v závislom výroku o trovách konania pred okresným súdom, ktorý, pokiaľ osobitne odvolaním žalobkyne nebol napadnutý, tento ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1, 2 CSP. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému z obsahu spisového materiálu, a to písomného vyjadrenia k odvolaniu vyplýval vznik trov odvolacieho konania v rovine trov právneho zastúpenia, preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol, že žalovaný ako úspešná strana sporu má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.